Zriadenie záložného práva

– právna úprava

Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom. O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenia odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Aké sú predpoklady zriadenia záložného práva?

Predpoklady zriadenia záložného práva správcom dane

Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím

Upozornenie!

V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“, ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade.

Predmetom záložného práva môže byť

záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p., pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z.n.p., pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.

V § 81 ods. 1 daňový poriadok prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu výslovne ustanovuje

ku ktorým veciam nemožno zriadiť záložné právo rozhodnutím správcu dane, pričom ho nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Preto je právnou povinnosťou príslušného správcu dane ešte pred vydaním rozhodnutia o autoritatívnom zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka si preveriť, či daňový dlžník nie je osobou ťažko zdravotne postihnutou, prípadne či nejde o vec, ktorá je vylúčená z možnosti zriadenia záložného práva správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku záložné právo správcu dane k pohľadávke daňového dlžníka je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Pritom daňový poriadok nekonkretizuje ďalšie obsahové náležitosti tohto vyrozumenia. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o zriadenie záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka, tak aj rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi, a aj poddlžníkovi, ktorý bol o tom vyrozumený.

V § 81 ods. 4 daňový poriadok výslovne ustanovuje

že záložné právo podľa daňového poriadku možno zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Pokiaľ napríklad daňový dlžník už mal nejaký daňový nedoplatok na dani v minulosti a teda je dôvodná obava, že neuhradí ani aktuálnu sumu dane, tak správca dane môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka.

Podľa § 81 ods. 6 daňového poriadku správca dane dbá

aby hodnota predmetu záložného práva bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.

V súvislosti s uvedeným je podstatným aj § 81 ods. 5 daňového poriadku podľa ktorého správca dane je oprávnený na účely zriadenia záložného práva na majetok daňového dlžníka vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.

Rozhodnutie o zriadení
záložného práva

O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka, pokiaľ nastali všetky obligatórne predpoklady dané právnou úpravou, vydá správca dane rozhodnutie, ktoré musí obsahovať ustanovené náležitosti.

Náležitosti rozhodnutia

Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu.

Označenie daňového dlžníka; upozornenie: v tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového dlžníka v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napr. pokiaľ ide o fyzickú osobu, tak aby boli presne uvedené osobné údaje danej osoby z oficiálnej verejnej listiny, pri fyzickej osobe – podnikateľovi treba presne uviesť jeho obchodné meno tak, ako je zapísané v živnostenskom registri alebo pokiaľ ide o právnickú osobu, tak údaje z obchodného registra.

Číslo a dátum rozhodnutia

Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, že vzniká záložné právo na majetok daňového dlžníka; presné označenie daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého záložné právo vzniká; presné označenie predmetu záložného práva; taktiež tu musí byť jednoznačne uvedené presné označenie daňového dlžníka, na majetok ktorého bolo zriadené záložné právo, pričom musí ísť o presné identifikačné údaje. Výroková časť rozhodnutia musí obsahovať ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, v tomto prípade je to predovšetkým § 81 daňového poriadku.

Pokiaľ správcovi dane vznikli náklady v súvislosti so vznikom a zabezpečením záložného práva, výroková časť musí obsahovať výšku čiastky, ktorú musí správcovi dane daňový dlžník uhradiť; lehotu, v ktorej tak musí urobiť; IBAN, na ktorý má byť čiastka uhradená a ostatné špecifikácie týkajúce sa úhrady.

Upozornenie!

V súvislosti s úhradou nákladov súvisiacich so zabezpečením predmetu záložného práva sa neuplatní § 12 daňového poriadku, podľa ktorého náklady daňového konania hradí správca dane, ale použije sa § 81 ods. 9 daňového poriadku, podľa ktorého zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka a možno ich vymáhať v rámci daňového exekučného konania.

Lehota na úhradu nákladov v súvislosti so zabezpečením záložného práva na majetok daňového dlžníka je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie je pritom podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku právoplatné, keď bolo riadne doručené a nemožno proti nemu podať riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie.

Odôvodnenie je podstatnou obsahovou súčasťou rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení správca dane podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku musí uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom na vydanie predmetného rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového dlžníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené právne, a aj faktické dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka – postačuje pritom fakt, že daňový dlžník si neplní svoju daňovú povinnosť riadne a včas podľa právnych predpisov.

Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok – odvolanie, predovšetkým o lehote, forme a mieste podania odvolania proti daňovému rozhodnutiu, ktorým sa zriaďuje záložné právo na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní. Upozornenie: proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka možno podľa § 81 ods. 1 DP podať odvolanie daňovým dlžníkom v lehote 15 dní od jeho doručenia daňovému dlžníkovi a ak ide o záložné právo k pohľadávke, tak do 15 dní od doručenia rozhodnutia poddlžníkovi a daňovému dlžníkovi, pričom podanie odvolania nemá odkladný účinok. Ide teda o špecifickú odvolaciu lehotu. Taktiež musí byť uvedené, že odvolanie sa podáva správcovi dane, ktorý toto rozhodnutie vydal a nepodáva sa na Finančné riaditeľstvo SR.

Príslušný správca dane, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal, totiž môže v rámci autoremedúry (opravy) vydať podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutie, ktorým v plnom rozsahu vyhovie odvolaniu daňového dlžníka, inak predmetné odvolanie spolu so spisovým materiálom, výsledkami vykonaného dokazovania a predkladacou správou predloží Finančnému riaditeľstvu SR.

Pokiaľ prvostupňový správca dane vydáva rozhodnutie v rámci autoremedúry, takéto rozhodnutie o odvolaní daňového dlžníka nemusí obsahovať odôvodnenie a nemožno proti nemu podať odvolanie.

Rozhodnutie, ktorým sa zriaďuje záložné právo na majetok daňového dlžníka, musí podľa § 81 ods. 2 daňového poriadku obsahovať rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov [napríklad podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v z.n.p.], označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane, pričom daňový poriadok neustanovuje formu tohto súhlasu.

Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z.n.p., ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku platí všeobecná odvolacia lehota

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v prípade rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka však platí podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku špecifická odvolacia lehota, a to 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi v danom prípade.

Pre posúdenie právnej súladnosti odvolania daňového dlžníka/poddlžníka je potrebné zohľadniť aj § 63 ods. 6 a 7 daňového poriadku, podľa ktorých ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia, a ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

Úprava doručovania rozhodnutia o zriadení záložného práva

Rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka je podstatnou písomnosťou v daňovom konaní, a preto v zmysle § 31 daňového poriadku musí byť doručené daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pokiaľ ide o pohľadávku, ktorá je predmetom záložného práva, tak sa uvedené rozhodnutie doručuje aj poddlžníkovi, ktorý musí byť informovaný o zriadení záložného práva. Ustanovenie § 81 daňového poriadku síce výslovne nekonštatuje doručenie do vlastných rúk daňového dlžníka, ale toto vyplýva práve z § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. Totiž od včasného doručenia rozhodnutia o zriadení záložného práva závisí začatie plynutia špecifickej 15 dňovej odvolacej lehoty, ktorej premeškanie by pre daňového dlžníka/poddlžníka mohlo byť spojené s ujmou. V tomto prípade však neplatí § 31 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, pretože v § 81 daňový poriadok výslovne neustanovuje povinnosť správcu dane doručiť rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka výlučne do vlastných rúk daňovému dlžníkovi/poddlžníkovi, na ktorého sa rozhodnutie vzťahuje.

Podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku platí, že ak nebol daňový dlžník/poddlžník, ktorý je fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela v danom prípade.

Registrácia rozhodnutia o zriadení záložného práva

Pre právnu relevanciu rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka je podstatné, aby mal príslušný správca dane jednoznačne preukázané, že daňový dlžník má vlastnícke právo k predmetu záložného práva.

V prípade, že by došlo k vzniku záložného práva k veci, ktorej vlastníkom nebol daňový dlžník, a ten podal odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane o zriadení záložného práva podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku v 15 dňovej odvolacej lehote, aj napriek tomu, že podanie takéhoto odvolania nemá odkladný účinok, a teda správca dane by mohol pristúpiť k predaju, dražbe daného majetku, odporúčam správcom dane, aby takýto majetok dražobne nepredávali, nakoľko by mohlo dôjsť k následnému súdnemu sporu.

Upozornenie!

Vykonateľné rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka sa ešte musí doručiť príslušnému orgánu, pokiaľ to právny poriadok ukladá. Tak napríklad, ak je predmetom rozhodnutia nehnuteľná vec, je potrebné doručiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka na príslušnú správu katastra, ktorá vyznačí vznik záložného práva aj na liste vlastníctva v časti C, kde sú ustanovené ťarchy, ktorými je daný majetok zaťažený, napríklad vecné bremená, predkupné práva, ale aj záložné právo. Osobitná právna úprava zápisov práv k nehnuteľnostiam je predmetom zákona Národnej rady SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z.n.p., ktorý musí byť správcom dane obligatórne rešpektovaný.

V prípade hnuteľných vecí je potrebné záložné právo evidovať

v notárskom centrálnom registri záložných práv cestou notára, a to na základe § 73d až 73i zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v z.n.p., ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Pokiaľ ide o motorové vozidlo, tak je potrebné urobiť zápis o zriadení záložného práva do evidencie o motorovom vozidle, technickom preukaze, na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Pritom platí, že podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku má správca dane právnu povinnosť oznámiť uvedeným registrom, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka právoplatnosť.

Právnu povinnosť zaregistrovať vznik záložného práva v jednotlivých registroch ustanovuje aj § 151e ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri (v súlade so zákonom č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v z.n.p. a zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v z.n.p.), ak osobitný zákon neustanovuje inak v danom prípade.

Povolenie odkladu alebo
splátkovej úhrady dane a vznik záložného práva

Podľa dokumentu „Podmienky pre povolenie odkladu platenia dane alebo platenie dane v splátkach“ vydaných Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky časť „Zabezpečenie dlžnej sumy“, ktoré sú vydané na základe § 57 ods. 2 daňového poriadku, môže správca dane odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach podmieniť zabezpečením dlžnej sumy podľa § 81 daňového poriadku, a to vzhľadom na výšku dane, ktorej odklad platenia alebo platenie v splátkach žiada daňový subjekt, plnenie nepeňažných povinností daňového subjektu a jeho platobnú disciplínu, ak je to vzhľadom na jeho majetkové pomery možné.

Pravidlá pre realizáciu
záložného práva

Pre realizáciu záložného práva platia nasledujúce kogentné pravidlá ustanovené § 81 ods. 7 až 10 daňového poriadku:

Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva

po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane,

•    ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu, ktorým je § 151e zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť obligatórne rešpektovaný. Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,

•    zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní,

•    ustanovenia § 81 ods. 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 daňového poriadku sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky, daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, a iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.