Zriadenie správnych súdov a reforma súdnej mapy
Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
• Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
• Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
• Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
• Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu.
• Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
• Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
• Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
• Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
Základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
• Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
• Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
• Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
• Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
• Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
• Strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné. Zákon ustanoví, kedy je zastúpenie povinné a v ktorých prípadoch je strana sporu povinná byť zastúpená advokátom.
• Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.
• Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
• Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
• Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
• Cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.
Vecná príslušnosť súdu
Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV. miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.
Ustanovenie § 12 sa doplnilo odsekom 2.
Osobitná miestna príslušnosť
Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd,
– v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej,
– v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide o spor v súvislosti s konaním o dedičstve,
– na ktorom prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania,
– v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania; ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.
Z ustanovenia § 20 sa vypustilo písmeno d).
Poznámka – Doplnenie § 12 malo za cieľa zadefinovať mestský súd Bratislava IV ako súd so všeobecnou pôsobnosťou pre občianskoprávne veci na území hlavného mesta. Zmena ustanovenia § 20 zohľadňuje skutočnosť, že príslušnosť na konanie v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní bude upravená v osobitnom predpise, preto sa vypúšťa súvisiaca úprava v Civilnom sporovom poriadku.
Kauzálna príslušnosť súdu
V prvej časti zákona v tretej hlave sa zmenila úprava tretieho dielu, ktorá upravuje kauzálnu príslušnosť. Ide o ustanovenia § 22 až § 33.
• Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch
Na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné
– Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
– Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
– Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
– Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
– Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
– Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
– Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
– Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
• Príslušnosť v zmenkových sporoch a šekových sporoch
Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov sú príslušné
– Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
– Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
– Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
– Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
– Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
– Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
– Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
– Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
• Príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch
Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné
– Mestský súd Bratislava IV pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
– Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
– Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
– Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
– Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
– Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
– Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
– Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
• Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva
Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný tento súd.
• Príslušnosť v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch
Na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je príslušný
– Mestský súd Bratislava III pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
– Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
– Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
• Príslušnosť v sporoch z hospodárskej súťaže
Na konanie v sporoch z hospodárskej súťaže okrem sporov podľa § 26 je príslušný Mestský súd Bratislava III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
• Príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania
Na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný
– Mestský súd Bratislava III pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
– Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
– Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
• Príslušnosť v sporoch z burzových obchodov
Na konanie v sporoch z burzových obchodov a ich sprostredkovania je príslušný Mestský súd Bratislava III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
• Príslušnosť v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu
Na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Malacky; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
• Príslušnosť v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach
Na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný
– Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
– Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
– Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
• Príslušnosť v sporoch o náhradu jadrovej škody
Na konanie v sporoch o náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou udalosťou podľa osobitného predpisu, je príslušný Okresný súd Nitra; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
• Príslušnosť vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie
Na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach, nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie, je príslušný Mestský súd Bratislava IV; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
Funkčná príslušnosť súdu
Zmenilo sa znenie ustanovenia § 34.
O odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa
– § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
– § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,
– § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.
O odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poznámka – V § 22 až § 33 sa nanovo upravili kauzálne príslušné súdy na účely Civilného sporového poriadku, pričom sa zohľadňuje nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných, ako zriadenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach. Súčasne sa presunula úprava kauzálnej príslušnosti insolvenčných konaní do zákona o konkurze a reštrukturalizácii kam po správnosti patrí. Právna úprava príslušnosti na odvolacie konanie sa sústreďuje po novom do § 34, čím sa súčasne odľahčuje text právnych noriem v § 22 až § 33. osobitné pravidlo je vyjadrené v § 34 ods. 2, podľa ktorého sa upravuje kauzálna príslušnosť troch krajských súdov pre obchodnoprávnu agendu.
Skúmanie príslušnosti
Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.
Ustanovenie § 40 sa doplnilo novým textom.
V nadväznosti na výsledky pripomienkového konania sa do Civilného sporového poriadku doplnila právna úprava, v zmysle ktorej sa kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch (§ 22a) bude skúmať len na námietku žalovaného, a teda nebude sa skúmať ex offo počas celého konania tak ako tomu bolo doteraz.
Rigidita a istú nevyváženosť súčasnej aplikácie kauzálnej príslušnosti určuje ustanovenie § 40 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje, že súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania a táto úprava bola viackrát pertraktovaná v rámci odborných diskusií k Civilnému sporovému poriadku s tým, že takáto koncepcia nie je vhodná. Predovšetkým sa neprihliada na to, že často sú v rámci sporu…
…viac sa dočítate v mesačníku Poradca 1/2023.
