ZP po novele – zmena príplatkov
Mzdové zvýhodnenia v podobe príplatkov predstavujú právne prostriedky pre zlepšenie odmeňovania zamestnancov v pracovnom pomere. S účinnosťou od 1. júna 2023 nadobudne platnosť novela ZP, ktorá mení v špecifických prípadoch odmeňovanie zamestnancov, ktorí vykonávajú závislú prácu. Pritom dochádza ku zmenám v odmeňovaní za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, mení sa odmeňovanie cez úpravu mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, nedeľu a za nočnú prácu. K akým ďalším zmenám dôjde?
ZMENY V ODMEŇOVANÍ PRI PRACOVNEJ POHOTOVOSTI. V súvislosti s pracovnou pohotovosťou prináša novela Zákonníka práce č. 1/2023 Z. z. zmenu v prípade odmeňovania za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska. Podľa § 96 ods. 5 novely (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p., ďalej ZP) totiž platí, že za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Uvedená novela ZP prináša zmenu v tom, že do jej účinnosti bolo odmeňovanie zamestnancov počas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti ustanovené tak, že za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej v sume 0,72 eura, išlo teda o presné určenie čiastky. Podľa stavu po novele je odmeňovanie viazané na 20 % minimálnej mzdy, ktorá do budúcna bude pravdepodobne rásť, ide teda o akési „rozmrazenie“ odmeňovania. Uvedená percentuálna sadzba 20 % je len minimálna a zamestnávateľ teda môže určiť aj vyššiu percentuálnu sadzbu, pokiaľ to uzná za vhodné.
Podľa § 96 ods. 1 a 4 ZP platí, že ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť. Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
Podľa § 96 ods. 7 a 8 ZP platí, že pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom podľa predošlej vety dohodnúť.
Právna úprava § 96 ods. 5 novely ZP viaže odmeňovanie za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska na minimálnu mzdu. Pritom spôsob určenia sumy minimálnej mzdy sa viaže na zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z.n.p. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), ktorý je osobitnou právnou úpravou.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Suma podľa predošlej vety sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.
Proces určovania minimálnej mzdy na kalendárny rok je ustanovený v § 7 zákona o minimálnej mzde a viaže sa na dohodu sociálnych partnerov. Pokiaľ k takejto dohode nedôjde, tak platí mechanizmus podľa § 8 zákona o minimálnej mzde, podľa ktorého ak sa nedosiahla dohoda podľa § 7 zákona o minimálne mzde, suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy, ktorá sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. Minimálna mzda pre rok 2023 predstavuje 700 eur.
U zamestnancov pri výkone domáckej práce sa na účely tohto zákona považuje za odpracovanú hodinu odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.
Zamestnávateľ, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa ZP, môže so zástupcami orgánov odborových organizácií dohodnúť vyššiu sumu minimálnej mzdy, ako je suma určená podľa § 2 ods. 2 alebo podľa § 7 alebo § 8 zákona o minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia orgánov odborových organizácií, môže tak ustanoviť svojím rozhodnutím.
Pre členov družstiev, u ktorých je podľa stanov podmienkou členstva aj pracovný vzťah, možno vyššiu sumu minimálnej mzdy ustanoviť uznesením členskej schôdze v danom prípade.
Podľa § 2 ods. 3 a 4 zákona o minimálnej mzde taktiež platí, že zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času, táto suma sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.
Zamestnancovi patrí minimálna mzda podľa § 2 ods. 2 zákona o minimálne mzde, ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín (§ 85 ods. 5 až 7 ZP), suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši.
MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA PRÁCU V SOBOTU. Podľa § 122a ods. 1 novely ZP zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o minimálnej mzde v tomto prípade.
Podľa stavu pred účinnosťou novely ZP bolo mzdové zvýhodnenie určené pevnou čiastkou, a to formuláciou, že: „Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura“. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu je teda po novele ZP viazaná na aktuálnu sumu minimálnej mzdy, kde je predpoklad, že bude stúpať.
Uvedené percento mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu je pritom minimálnou hranicou, čo je vyjadrené slovom „najmenej“, teda zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie percento mzdového zvýhodnenia, ak to uzná za vhodné.
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa § 122a ods. 1 ZP, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v:
• kolektívnej zmluve,
• pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z.n.p. (ďalej len „zákon č. 2/1991 Zb.“) kolektívne zmluvy v súlade s § 231 ZP upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie, a to v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z.n.p.
Jednotlivé kolektívne zmluvy sú ustanovené v § 2 ods. 3 zákona č. 2/1991 Zb., pričom kolektívna zmluva je:
• podniková uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je aj služobný úrad,
• kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov,
• kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je štát,
• kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa osobitného predpisu, ktorým je § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi, vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu podľa § 122a ods. 1 a 2 ZP sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu. Ak dôjde k takejto dohode, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu v danom prípade.
MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA PRÁCU V NEDEĽU. Podľa § 122b ods. 1 novely ZP zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o minimálnej mzde v tomto prípade.
Podľa stavu pred účinnosťou novely ZP bolo mzdové zvýhodnenie určené pevnou čiastkou, a to formuláciou, že: „Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 3,58 eura.“. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu je teda po novele ZP viazaná na aktuálnu sumu minimálnej mzdy.
Uvedené percento mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu je pritom minimálnou hranicou, teda zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie percento mzdového zvýhodnenia, ak to uzná za vhodné.
Podľa § 122b ods. 2 novely ZP platí, že u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa § 122b ods. 1 ZP, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v:
• kolektívnej zmluve,
• pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu podľa § 122b ods. 1 a 2 ZP nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu, pričom ak dôjde k takejto dohode, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu v danom prípade.
MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA NOČNÚ PRÁCU. Podľa § 123 ods. 1 novely ZP platí, že zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o minimálnej mzde, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o minimálnej mzde v tomto prípade.
Podľa stavu pred účinnosťou novely ZP bolo mzdové zvýhodnenie určené pevnou čiastkou, a to formuláciou, že: „Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,43 eura, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura“. Výška mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu je teda po novele ZP viazaná na aktuálnu sumu minimálnej mzdy.
Uvedené percento mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu je pritom minimálnou hranicou, čo je vyjadrené slovom „najmenej“, teda zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie percento mzdového zvýhodnenia, ak to uzná za vhodné.
Podľa § 123 ods. 2 novely Zákonníka platí, že u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa § 123 ods. 1 ZP, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v:
• kolektívnej zmluve,
• pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Pre uplatnenie výnimky ustanovenej v § 123 ods. 2 ZP musia byť splnené viaceré predpoklady, predovšetkým musí ísť o zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca. Tak napríklad môže ísť o pekárov, ktorí pracujú v pekárňach a teda musia vykonávať prevažne nočnú prácu.
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
MZDOVÁ KOMPENZÁCIA ZA SŤAŽENÝ VÝKON PRÁCE. Podľa § 124 ods. 3 novely ZP platí, že za každú hodinu práce podľa § 124 ods. 1 ZP patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o minimálnej mzde v tomto prípade.
Podľa stavu pred účinnosťou novely ZP bolo mzdové zvýhodnenie určené pevnou čiastkou, a to formuláciou, že za každú hodinu práce podľa § 124 ods. 1 ZP patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej v sume 0,72 eura. Výška mzdového zvýhodnenia za sťažený výkon práce je teda po novele ZP viazaná na aktuálnu sumu minimálnej mzdy, kde je predpoklad, že bude stúpať.
Uvedené percento mzdového zvýhodnenia za sťažený výkon práce je pritom minimálnou hranicou, čo je vyjadrené slovom „najmenej“, teda zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie percento mzdového zvýhodnenia, ak to uzná za vhodné.
Podľa § 124 ods. 1 ZP platí, že zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v § 124 ods. 2 ZP (sú dané taxatívnym právnym výpočtom), ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.
Podľa § 124 ods. 4 ZP platí, že mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v § 124 ods. 2 ZP, ale pri takomto dohodnutí mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce sa ustanovenie § 124 ods. 3 ZP neuplatní, teda je možné poskytnúť mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pod minimálnou hranicou 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
ZMENY V PRÍPADE DOHÔD. Podľa § 223 ods. 2 štvrtej vety novely ZP platí, že zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o minimálnej mzde v tomto prípade.
Podľa stavu pred účinnosťou novely ZP bolo mzdové zvýhodnenie určené pevnou čiastkou, a to formuláciou, že: „Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o 3,58 eura.“. Výška mzdového zvýhodnenia zamestnancov pracujúcich na dohody za prácu vo sviatok je teda po novele ZP viazaná na aktuálnu sumu minimálnej mzdy.
Uvedená suma mzdového zvýhodnenia zamestnancov pracujúcich na dohody za prácu vo sviatok je pritom minimálnou hranicou, čo je vyjadrené slovom „najmenej“, teda zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu mzdového zvýhodnenia, ak to uzná za vhodné.
RADA!
Podľa novely Zákonníka práce č. 1/2023 Z. z.:
• Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
• Za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
• Za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
• Za nočnú prácu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
• Za každú hodinu sťaženého výkonu práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
• Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
