Zostatková a vstupná cena

>   Právne minimum

Vstupná a zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku

V zmysle § 25 zákona o dani z príjmov môže byť vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku:

A. Obstarávacia cena

Obstarávacou cenou sa pritom rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

Pre účely dane z príjmov je obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri  jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Počas roku 2026 daroval otec svojmu synovi – podnikateľovi garáž. Uvedenú garáž otec nadobudol kúpou v roku 2024 za cenu 4 500 eur. Syn plánuje vložiť uvedenú garáž do svojho obchodného majetku a využívať ju ako dielňu v rámci svojej živnosti.

Ako má otec určiť vstupnú cenu na účely odpisovania garáže?

Vstupnou cenou na účely odpisovania bude obstarávacia cena, za ktorú predmetnú garáž nadobudol darca (otec podnikateľa) – t. j. suma 4 500 eur. V danom prípade je totiž potrebné aplikovať ustanovenie § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, nakoľko v čase darovania nehnuteľnosti by príjem z jej predaja nebol u otca (darcu) oslobodený od dane z príjmov.

B. Suma vo výške vlastných nákladov

Vlastnými nákladmi pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť.

Vlastnými nákladmi pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť. Žiadny právny predpis však záväzne a vymedzujúco nedefinuje, čo je potrebné zahrnúť do priamych nákladov alebo do nepriamych nákladov. Vo všeobecnosti možno považovať za priame náklady tie náklady, ktoré tvoria podstatu majetku, t. j. všetok stavebný a iný materiál použitý na výstavbu nehnuteľnosti alebo zhotovenie hnuteľného majetku, náklady na mzdy zamestnancov, ktorí sa na vytváraní majetku podieľajú vrátane zákonných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie týchto zamestnancov, ako aj iné priame náklady vzniknuté pri vytváraní majetku, napr. spotreba elektrickej energie, vody, plynu a pod. Pri zahrňovaní nákladov do ceny nehnuteľnosti sa vychádza aj z projektovej dokumentácie.

Príklad

Podnikateľ pôsobiaci v oblasti stavebníctva si postavil svojpomocne garáž, ktorú uviedol do užívania v roku 2026. Garáž bude slúžiť na jeho podnikateľské účely. Vlastné náklady na výstavbu garáže boli 8 000 eur. Súdny znalec ocenil garáž v roku 2026 na sumu 9 600 eur.

V predmetnom prípade ide o obstaranie majetku vo vlastnej réžii. Vstupná cena pre účely uplatňovania odpisov môže byť určená iba vo výške nákladov vynaložených na jej výstavbu preukázaných riadnymi účtovnými dokladmi. Na hodnotu vlastnej práce podnikateľa sa neprihliada. Za vstupnú cenu teda nie je možné považovať tzv. všeobecnú cenu určenú súdnym znalcom. Odpisy garáže sa teda budú odvodzovať zo sumy vlastných nákladov 8 000 eur.

C. Všeobecná cena pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena stanovená súdnym znalcom pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním

V prípade dedenia v zmysle § 200 zákona č. 161/­2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok) platí, že na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Všeobecnou hodnotou majetku je v takomto prípade cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Príklad

Podnikateľka zaradila v roku 2026 do obchodného majetku používaného na podnikanie budovu nadobudnutú dedením v roku 2026. Notár v uznesení o dedičstve stanovil cenu budovy v sume 15 000 eur.

Pretože podnikateľka nadobudla nehnuteľnosť v rámci dedenia, vstupnou cenou na účely odpisovania nehnuteľnosti bude všeobecná cena zistená v dedičskom konaní uvedená v uznesení o dedičstve. Odpisy nehnuteľnosti sa tak určia zo vstupnej ceny 15 000 eur.

Pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa zákona č. 18/­1996 Z. z. o cenách v z. n. p. bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou.

D. Cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú

E. Suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa, znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky

Podľa § 553 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

F.  Zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5 zákona o dani z príjmov), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov, okrem majetku vylúčeného z odpisovania

Zostatkovou cenou na účely zákona o dani z príjmov je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b) spomínaného zákona, pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31, 34 a § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 uvedeného zákona (t. j. celý odpis bez akéhokoľvek limitovania).

Príklad

Obchodná spoločnosť darovala podnikateľovi stroj, ktorý bol zakúpený za 4 800 eur a spoločnosť ho odpisovala v 2.odpisovej skupine. Počas jeho používania spoločnosť uplatnila odpisy vo výške 2 000 eur.

Z akej ceny bude podnikateľ uplatňovať odpisy uvedeného stroja po zaradení do svojho obchodného majetku?

V predmetnom prípade bude vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov darovaného stroja jeho daňová zostatková cena, t. j. obstarávacia cena, za ktorú prístroj obstaral darca znížená o výšku už uplatnených odpisov z tohto majetku u darcu. Daňová zostatková cena prístroja predstavuje sumu 2 800 eur.

Príklad

Podnikateľ nadobudol darovaním motorové vozidlo, ktoré mal jeho otec zaradené v obchodnom majetku používanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstarávacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v daňových výdavkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikateľ zaradí vozidlo do obchodného majetku a z akej sumy bude podnikateľ odpisovať toto darované vozidlo?

Nakoľko sa jedná o majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ktorá ho mala zahrnutý v obchodnom majetku, vstupnou cenou na účely odpisovania vozidla bude daňová zostatková cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 – 12 320).

G. Obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5 zákona o dani z príjmov), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m) zákona o dani z príjmov], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. z dôvodu nepotrebnosti darovala podnikateľovi XY pozemok, ktorý bol súčasťou jej obchodného majetku. Pozemok spoločnosť obstarala za 12 000 eur.

V akej hodnote si má podnikateľ zaradiť pozemok do obchodného majetku?

V predmetnom prípade o určenie vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov – t. z., že podnikateľ zaradí darom nadobudnutý pozemok v obstarávacej cene zistenej u spoločnosti ABC, s. r. o. ako darcu, t. j. v hodnote 12 000 eur.

H. Reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

Od 1. januára 2018 sa do množiny vstupných cien dlhodobého hmotného a nehmotného majetku doplnila reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia v zmysle ustanovenia § 17f ods. 6 a 8 zákona o dani z príjmov. Táto hodnota je tak vstupnou cenou majetku na účely odpisovania.

Ak teda daňovník podľa § 2 písm. d) bod 2 zákona o dani z príjmov presúva majetok z ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, potom sa:

a)  finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou podľa § 17f ods. 1 zákona o dani z príjmov,

b)  odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou podľa § 17f ods. 1 zákona o dani z príjmov, pričom daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu tohto zákona

1.  odpisuje hmotný majetok podľa § 26 z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok alebo

2.  môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri

2a. rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 zákona o dani z príjmov,

2b. zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 zákona o dani z príjmov ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26 zákona o dani z príjmov.

Ďalej platí, že ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov podľa § 17f ods. 1 a 2 spomínaného zákona na územie Slovenskej republiky, potom sa majetok a záväzky ocenia reálnou hodnotou, za ktorú sa považuje

a)  hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty a daňovník postupuje podľa § 17f ods. 6 zákona o dani z príjmov, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6 zákona o dani z príjmov; daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 zákona o dani z príjmov ako novoobstaraný majetok, alebo

b)  hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej hodnoty; daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 zákona o dani z príjmov ako novoobstaraný majetok.

I.  Jednotlivé oddeliteľné súčasti

Pri jednotlivých oddeliteľných súčastiach podľa § 22 ods. 15 zákona o dani z príjmov je vstupnou cenou obstarávacia cena alebo cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii obstarávacia cena. Na základe § 25 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku. Samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, je totiž možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku, ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z budov a stavieb je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o dani z príjmov.

Potrebné je v uvedenej súvislosti poznamenať, že súčasťou vstupnej ceny je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.

Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 zákona o dani z príjmov na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

Súčasťou vstupnej ceny je aj:

•    daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

•    daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo

•    časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa zákona o DPH.

Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň z pridanej hodnoty.

Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov.

Vstupná cena finančného majetku

Vstupnou cenou finančného majetku je:

A. Obstarávacia cena, ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d), upravená o všetky zníženia tejto ceny, ktoré neboli zahrnuté do základu dane, okrem zníženia tejto ceny z dôvodu výplaty príjmu zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo do dňa nadobudnutia finančného majetku zvýšené zo zisku po zdanení [§ 3 ods. 1 písm. e), § 12 ods. 7 písm. c) prvý bod zákona o dani z príjmov].

Ako daňový výdavok sa pri predaji cenných papierov a obchodných podielov uplatňuje obstarávacia cena upravená o všetky jej zníženia, ktoré nevstupovali do základu dane. Ide o situáciu, kedy sa účtovne obstarávacia cena tohto majetku znižuje, napr. pri výplate prostriedkov zo zníženia základného imania u daňovníka, ktorý nadobudol finančný majetok kúpou (napr. znížením na účte 06x). Ak však bolo základné imanie spoločnosti pred kúpou finančného majetku zvýšené zo zisku po zdanení, považujú sa vyplatené prostriedky zo zníženia základného imania na účely zákona o dani z príjmov za podiel na zisku (dividendu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 7 písm. c) 1. bodu zákona o dani z príjmov. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov sa tento príjem vykáže ako zníženie obstarávacej ceny finančného majetku (06x). Pri predaji tohto finančného majetku sa na účely uplatnenia daňového výdavku obstarávacia cena tohto majetku neznižuje o takto vyplatený príjem. V prípade zmeny na účte 06x, ktoré sa prejavia účtovne ako jej zvýšenie, je na účely zákona o dani z príjmov potrebné vychádzať z podstaty, v dôsledku ktorej došlo k takémuto zvýšeniu. Pri preceňovaní CP prostredníctvom účtu 414 môže dôjsť aj k zvýšeniu aj zníženiu sumy účtovanej na účte 06x. Pri predaji finančného majetku sa však toto precenenie neguje opačným zápisom, čím pri predaji finančného majetku sa pri uplatnení daňového výdavku vždy vychádza z prvotnej obstarávacej ceny tohto majetku. Ak napríklad dôjde ku kúpe obchodného podielu a následne k ďalšiemu prikúpeniu obchodného podielu, na účely zákona o dani z príjmov sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza zo súčtu týchto obstarávacích cien podľa § 25a písm. a) zákona o dani z príjmov. V prípade, ak by daňovník, ktorý podiel nadobudol kúpou, realizoval nepeňažný vklad do spoločnosti v reálnych hodnotách, potom pri predaji tohto podielu by pri uplatnení daňového výdavku vychádzal z kombinácie vstupných cien podľa § 25a písm. a) a § 25a písm. d) zákona o dani z príjmov.

B. Cena zistená podľa zákona č. 382/­2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne, okrem akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p) zákona o dani z príjmov.

C. Hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka, ak ide o

a)  finančný majetok, ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku, alebo jeho časti pri postupe podľa § 17b zákona o dani z príjmov,

b)  individuálne vložený finančný majetok, ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17b zákona o dani z príjmov.

V uvedenej súvislosti treba uviesť, že podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka sa nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.

D. Reálna hodnota podľa § 25 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 8 zákona o účtovníctve, ak ide o finančný majetok

1.  nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti,

2.  nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa nepeňažného vkladu podľa § 17b zákona o dani z príjmov,

3.  nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c zákona o dani z príjmov alebo nadobudnutý nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17ca zákona o dani z príjmov,

4.  ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje § 25 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 8 zákona o účtovníctve,

5.  určený na obchodovanie, ktorého precenenie na reálnu hodnotu vykázané ako náklad alebo výnos bolo zahrnuté do základu dane.

E. Pôvodná cena, ak ide o finančný majetok, ktorý nadobudol:

1.  prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d zákona o dani z príjmov, právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e zákona o dani z príjmov a nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17ee zákona o dani z príjmov; finančný majetok, ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa § 17d zákona o dani z príjmov,

2.  akcionár alebo spoločník daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev na právnom nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie; pôvodnou cenou sa rozumie ocenenie akcií alebo podielu na daňové účely, ktorým boli akcie alebo podiel ocenené pred zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev.

F.  Hodnota splateného peňažného vkladu; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva.

G. Reálna hodnota presunutého finančného majetku

Do vstupných cien finančného majetku sa už od 1. januára 2018 doplnila reálna hodnota, ktorou bol finančný majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia v zmysle § 17f ods. 6 a 8 zákona o dani z príjmov.

Vstupná cena kryptoaktíva

Vstupnou cenou kryptoaktíva je:

a)  obstarávacia cena, ak bolo kryptoaktívum  nadobudnuté kúpou,

b)  reálna hodnota, ak bolo kryptoaktívum  nadobudnuté výmenou za iné kryptoaktívum,

c)  reálna hodnota, ak bolo kryptoaktívum  nadobudnuté predajom tovaru alebo služieb.

Vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za kryptoaktívum ku dňu výmeny je reálna hodnota kryptoaktíva.

Reálna hodnota kryptoaktíva je trhová cena v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s kryptoaktívom. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre dané kryptoaktívum.

Reálnou hodnotou sa podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve oceňuje

1.  kryptoaktívum, okrem tokenov elektronických peňazí, ktorým je

1a. odplatne nadobudnuté kryptoaktívum,

1b. kryptoaktívum nadobudnuté overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,

1c. kryptoaktívum nadobudnuté výmenou za iné kryptoaktívum,

1d. bezodplatne nadobudnuté kryptoaktívum,

2.  služba a majetok nadobudnuté výmenou za kryptoaktívum okrem peňažných prostriedkov, tokenov elektronických peňazí a cenín ocenených menovitými hodnotami.

>   Zostatková a vstupná cena z pohľadu ZDP

Zostatková cena predaného majetku

Daňovým výdavkom je na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) bodu 1 zákona o dani z príjmov zostatková cena alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom okrem zostatkovej ceny

•    osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2,

•    motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

•    rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

•    lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11,

•    lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

•    motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91,

•    bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a 

•    budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine,

ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane.

Príklad

Živnostník Juraj podniká ako stolár. V roku 2026 predal za 5 500 eur budovu skladu, ktorý využíval na podnikanie. Sklad mal zaradený v obchodnom majetku v rámci 6. odpisovej skupiny. Daňová zostatková cena skladu k 31. 12. 2025 bola 6 200 eur.

Ako má postupovať pri uplatnení zostatkovej ceny skladu do daňových výdavkov?

Príjem z predaja budovy skladu bude zdaniteľným príjmom živnostníka, nakoľko bol zaradený v jeho obchodnom majetku. V kontexte s ustanovením § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov zdaní živnostník príjem z predaja skladu zaradeného v obchodnom majetku spolu s ostatnými príjmami z podnikania v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) spomínaného zákona. Príjmy zdaní v plnej výške 5 500 eur, avšak do daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov si bude môcť uplatniť na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov len sumu 5 500 eur.

Príklad

Realitná kancelária sa zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností, čo znamená, že účtuje o nich ako o tovare. Ide o predaj bytu účtovaného ako tovar za cenu nižšiu ako bola cena obstarania.

Bude tento rozdiel daňovo uznaný?

V prípade predaja bytov je pri uplatnení daňových výdavkov rozhodujúci spôsob ich účtovania. Ak teda bol byt účtovaný ako tovar, v prípade jeho predaja za cenu nižšiu ako bola cena jeho obstarania sa ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov neaplikuje. Znamená to, že rozdiel medzi obstarávacou cenou a príjmom z predaja bude za týchto predpokladov daňovo uplatniteľný.

Príklad

Podnikateľ obstaral kúpou v apríli 2024 osobné motorové vozidlo v hodnote 24 000 eur. Automobil v tomto kalendárnom mesiaci aj zaradil do používania. Výdavky na toto vozidlo uplatňoval v roku 2024 aj v roku 2025 vo výške 80 % v zmysle § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 zákona o dani z príjmov.

Akú zostatkovú cenu si bude môcť zahrnúť do daňových výdavkov pri jeho predaji v septembri 2026 za cenu 13 500 eur?

Zostatkovú cenu vozidla na účely dane z príjmov podnikateľ vypočíta ako rozdiel medzi vstupnou cenou vozidla a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov, pričom v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju motorového vozidla, si daňovník môže v kontexte s druhou vetou ustanovenia § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Podnikateľ si pri predaji osobného automobilu v septembri 2026 uplatní daňovú zostatkovú cenu v sume 9 500 eur. Ak by však dosiahol príjem z predaja automobilu napr. iba 9 000 eur, do daňových výdavkov by si mohol uplatniť zostatkovú cenu osobného automobilu iba vo výške 9 000 eur, nakoľko pri osobných automobiloch sa môže zostatková cena automobilu zahrnúť do daňových výdavkov iba do výšky príjmov z jeho predaja.

Zostatková cena likvidovaného majetku

Daňovým výdavkom je na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) bodu 2 zákona o dani z príjmov zostatková cena alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny.

Zostatková cena bezodplatne odovzdaného majetku

Daňovým výdavkom je na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom.

V kontexte s osobitným predpisom zákon o dani z príjmov odkazuje na zákon č. 656/­2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/­2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/­2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a zákon č. 135/­1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody

Daňovým výdavkom je na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Podľa tohto ustanovenia možno ako daňový výdavok uplatniť škody nezavinené daňovníkom

1.  vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

2.  spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Príklad

Daňovník zakúpil v roku 2025 technológiu v hodnote 288 000 eur. Uplatnený odpis za rok 2025 predstavoval 28 000 eur. V roku 2026 v dôsledku požiaru bolo spomínané technologické zariadenie totálne zničené. Nakoľko technológia bola poistená, poisťovňa za škodu vyplatila 160 000 eur.

Ako postupovať v zmysle zákona o dani z príjmov?

Na základe § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov je za daňový náklad možné uznať daňovníkom nezavinené škody, vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy. Ide o škodu spôsobenú silami, ktoré nie sú ovládateľné a pri ktorých nemožno určiť osobu, ktorá by za škodu zodpovedala. Živelnú pohromu pre účely tohto ustanovenia možno vymedziť ako nezavinený požiar a výbuch, blesk, povodeň, záplavu, krupobitie, zosúvanie pôdy, pokiaľ k ním nedošlo v dôsledku priemyselnej alebo stavebnej činnosti, zosúvanie alebo zrútenie lavín a zemetrasenie.

To znamená, že pri preukázaní, že išlo o živelnú pohromu (napr. posudkom poisťovne), je možné do daňových výdavkov uplatniť zostatkovú cenu predmetného technologického zariadenia v plnej výške, a nielen vo výške od poisťovne prijatej náhrady. To znamená, že prijatá suma 160 000 eur bude zdaniteľným príjmom a na strane výdavkov je možné si uplatniť zostatkovú hodnotu v plnej výške – t. j. 260 000 eur.

Vstupná cena predaného majetku vylúčeného z odpisovania

Daňovým výdavkom je na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23 zákona o dani z príjmov, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g) spomínaného zákona a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja.

To znamená, že u nasledovného majetku:

•    umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou budov a stavieb,

•    predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty,

•    hnuteľné národné kultúrne pamiatky,

•    povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

je pri ich prípadnom predaji potrebné porovnávať u každého individuálneho predaja nadobúdaciu cenu s dosiahnutým príjmom z predaja. Rozdiel, o ktorý je príjem z predaja nižší ako nadobúdacia cena tohto majetku, je daňovo neuznaný, t. j. zvyšuje základ dane z príjmov. Rovnako sa postupuje aj pri predaji pozemkov, s výnimkou pozemkov dotknutých ťažbou.

Príklad

Akým spôsobom sa uplatní výdavok na obstaranie pozemku do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že pozemky sú podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vylúčené z odpisovania, daňovník nemôže vstupnú cenu majetku postupne zahŕňať do daňových výdavkov prostredníctvom daňových odpisov. Vstupnú cenu pozemku daňovník zahrnie do daňových výdavkov až pri jeho prípadnom predaji, pričom bude postupovať v súlade s § 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov. To znamená, že pri pozemkoch nedotknutých ťažbou zahrnie vstupnú cenu pozemku do daňových výdavkov len do výšky príjmu z jeho predaja.

>   Zostatková a vstupná cena z pohľadu PÚ

V súvislosti s problematikou účtovania obstarávania dlhodobého majetku je potrebné na úvod poznamenať súvislosť s jeho uvedením do užívania. Pre účely účtovania je totiž za dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok považovaný len taký majetok, ktorý je uvedený do užívania. Uvedením do užívania treba pritom pre tieto účely chápať zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov (napr. stavebných, bezpečnostných, požiarnych a pod.).

Pre úplnosť treba uviesť, že za deň uvedenia majetku do užívania sa považuje aj deň, kedy bolo vydané povolenie na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

V prípadoch, ak sa dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok vytvára vo vlastnej réžii, jeho obstaranie sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku a v prospech účtu 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku alebo 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku. Dlhodobý hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa oceňuje vo vlastných nákladoch.

Príklad

Účtovanie obstarania budovy vo vlastnej réžii:

Ak sa dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobúda bezodplatným spôsobom, potom sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období a účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním odpisov rovnakým spôsobom ako v § 56 ods. 12 Postupov účtovania. V prípadoch, ak ide o bezodplatné nadobudnutie dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného (t. j. takého, o ktorom sa účtuje v účtovej skupine 03), tento sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Ak by došlo k bezodplatnému nadobudnutiu dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie, tento sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku a súvzťažne v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy. Napokon treba poznamenať, že majetok nadobudnutý štátnym podnikom delimitáciou sa účtuje na príslušný účet majetku a v prospech účtu 411 – Základné imanie.

Keďže v sústave podvojného účtovníctva môžu účtovať aj fyzické osoby, je nevyhnutné uviesť spôsob účtovania obstarania dlhodobého majetku v prípade jeho preradenia z osobného užívania podnikateľa do obchodného majetku. V takomto prípade spočíva účtovný režim v zaúčtovaní takto preradeného majetku na ťarchu účtu účtovej skupiny 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný alebo 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný a v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

Účtovanie obstarávania dlhodobého nehmotného majetku

Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním sa účtuje na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku. Súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním nie sú kurzové rozdiely.

Úroky z úverov sa účtujú vo vecnej a časovej súvislosti do nákladov s výnimkou úrokov z úverov, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla do času uvedenia dlhodobého nehmotného majetku do užívania účtovať ako súčasť nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku.

Ak je súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku zhotovovanie hnuteľných predmetov, napríklad prototypov, modelov alebo vzoriek, na ktorých sa práce skúšajú a overujú, sledujú sa na samostatnom analytickom účte. Ak sú hnuteľné predmety pre ďalšie práce nepotrebné, naloží sa s nimi podľa toho, či sa predajú, likvidujú alebo využijú vo vlastnej činnosti. Ak sa tieto predmety využijú vo vlastnej činnosti, zaúčtujú sa na príslušný účet majetku.

Ak sa dlhodobý nehmotný majetok vytvára vlastnou činnosťou alternatívne, napríklad alternatívne projekty, sú súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku náklady na všetky alternatívne riešenia.

Účtovanie obstarávania dlhodobého hmotného majetku

Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania sa účtuje na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, a to vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, najmä na:

a)  prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého majetku do užívania,

b)  prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady na odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu, technické zhodnotenie, dopravné, montážne práce a clo,

c)  zabezpečovacie a konzervačné práce, alebo udržovacie a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku,

d)  náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy poskytované vlastníkovi nehnuteľností podľa osobitných predpisov a platby za ekologickú ujmu v súvislosti s výstavbou,

e)  úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako i úhrada vlastníkovi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia,

f)  skúšky, ktorými zhotoviteľ preukazuje riadne vykonanie diela; ak pri skúškach vzniknú použiteľné výrobky alebo výkony, ktoré podľa zmluvy patria objednávateľovi, znížia sa o výnosy z týchto výrobkov alebo výkonov náklady na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,

g)  vyvolanú investíciu, ktorou sa rozumie obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka používať, ale ktoré jej vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

Príklad

Spoločnosť XYZ, s. r. o. je prevádzkovateľom skládiek odpadov a má záujem sprevádzkovať novú skládku, ktorej výstavbu však bude realizovať externý dodávateľ. Ten si začatie výstavby podmienil technickou a biologickou rekultiváciou pozemku, na ktorom bude vybudovaná skládka odpadov. Realizáciu rekultivácie uskutoční spoločnosť XYZ, s. r. o. prostredníctvom ďalších špecializovaných externých spoločností. Jedna zrealizuje technickú rekultiváciu a druhá biologickú rekultiváciu.

Výdavky súvisiace s technickou rekultiváciou (cena dodávateľských prác od externej firmy) budú súčasťou vstupnej ceny skládky odpadov. Dodávateľskú faktúru za výkon technickej rekultivácie spoločnosť zaúčtuje účtovným zápisom MD 042 /­ DAL 321.

Výdavky súvisiace s biologickou rekultiváciou (cena dodávateľských prác od externej firmy realizujúcej biologickú rekultiváciu) budú priamo súčasťou prevádzkových nákladov. Dodávateľskú faktúru za výkon biologickej rekultivácie spoločnosť zaúčtuje účtovným zápisom MD 518 /­ DAL 321.

Príklad

Spoločnosť má záujem obstarať rozhlasový vysielač, obstaraniu predchádza zapožičanie a testovanie 3 rozhlasových vysielačov od 3 rôznych výrobcov. Na základe testovania bude vybraná najlepšia alternatíva pre spoločnosť a zrealizovaný nákup rozhlasového vysielača. Rozhlasový vysielač bude spĺňať kritéria pre dlhodobý majetok.

Je možné v zmysle § 35 Postupov účtovania vedľajšie náklady (testovanie – zapožičanie a prepravu testovaných rozhlasových vysielačov) zaúčtovať ako súčasť obstarávacej ceny zakúpeného rozhlasového vysielača?

Podľa § 35 ods. 1 Opatrenia č. 23054/­2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej iba „postupy účtovania“) sa na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Postupy účtovania ďalej príkladmo (t. z. nie vymedzujúco) obsahujú položky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku pre účely jeho správneho ocenenia. Okrem iného sú tu uvedené aj náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, náklady na prieskumné a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, náklady na dopravné, náklady na montážne práce ako aj náklady na vyvolanú investíciu, ktorou sa rozumie obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka používať, ale ktoré jej vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

Na základe doteraz uvedeného možno vysloviť názor, že náklady viažuce sa na alternatívne riešenia pri v otázke spomínanom obstarávaní rozhlasového prijímača (t. j. zapožičanie a prepravu testovaných rozhlasových vysielačov) budú súčasťou obstarávacej ceny vybraného vysielača a do nákladov sa premietnu prostredníctvom jeho odpisovania.

Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa neúčtujú a nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku

•    penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,

•    náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia,

•    náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami,

•    náklady na biologickú rekultiváciu,

•    náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstaraného hmotného majetku do užívania,

•    náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzky-schopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológii, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady,

•    kurzové rozdiely,

•    úroky z úverov, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

Účtovanie pri vyraďovaní dlhodobého majetku

Vo všeobecnosti sa dlhodobý majetok vyraďuje predajom, likvidáciou, vydaním alebo prevodom podľa osobitných predpisov (napr. v zmysle zákona č. 87/­1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v z. n. p., zákona č. 229/­1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v z. n. p., zákona č. 92/­1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v z. n. p.), darovaním, vkladom dlhodobého majetku do inej obchodnej spoločnosti alebo družstva, v dôsledku škody alebo manka, preradením z podnikania do osobného užívania a delimitáciou.

Zostatková cena dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je plne odpísaný po zúčtovaní opravných položiek, sa účtuje podľa spôsobu jeho vyradenia nasledovne:

•    pri predaji dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku na ťarchu účtu 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku,

•    pri likvidácii alebo pri prevode podľa osobitných predpisov na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku,

•    pri darovaní na ťarchu účtu 543 – Dary,

•    pri vecnom vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva na ťarchu účtu 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov,

•    pri mankách a škodách na ťarchu účtu 549 – Manká a škody,

•    pri prevode do osobného užívania na ťarchu účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa,

•    pri delimitácii alebo pri prevode majetku štátu, ku ktorému má právo hospodárenia štátny podnik podľa zákona č. 92/­1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v z. n. p. na ťarchu účtu 411 – Základné imanie.

V prípadoch, ak sa predáva dlhodobý finančný majetok, jeho vyradenie z účtovníctva sa účtuje na ťarchu účtu 561 – Predané cenné papiere a podiely so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok. Pred vyradením tohto majetku sa však zúčtuje vytvorená opravná položka z dôvodu jeho vyradenia z účtovníctva na ťarchu účtu 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu dlhodobého finančného majetku.

Špecifické spôsoby účtovania pri vyraďovaní majetku

V prípadoch, ak sa stavebný objekt likviduje v dôsledku novej stavby, jeho zostatková cena alebo zostatková cena jeho časti sa vrátane nákladov na likvidáciu zahrnie do nákladov na novú stavbu.

Príklad

Firma vo vlastnom areáli sa rozhodla jednu starú budovu, ktorá sa ešte odpisuje, zbúrať a na jej mieste postaviť novú budovu.

Podľa § 36 ods. 2 postupov účtovania v PÚ sa do nákladov na novú stavbu zahŕňa zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti likvidovaného v dôsledku novej stavby, ako aj náklady na samotnú likvidáciu. Z pohľadu § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sa zahrnie zostatková cena (daňová) likvidovaného stavebného objektu do obstarávacej ceny nového stavebného objektu. To znamená, že všetky náklady súvisiace s likvidáciou objektu (demontáž, odvoz odpadu…) a zostatková cena pôvodnej budovy sa zaúčtuje na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. V účtovníctve sa táto likvidácia teda prejaví nasledovne:

Pri čiastočnej likvidácii jednotlivého dlhodobého hmotného majetku sa obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku zníži o obstarávaciu cenu vyradenej časti majetku, pričom oprávky k vyradenej časti majetku sú vyjadrené rovnakým percentom odpisov ako oprávky k dlhodobému hmotnému majetku ako celku za predpokladu, že zostávajúca časť majetku nestratí spôsobilosť užívania. Rovnako sa postupuje pri dlhodobom nehmotnom majetku a pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí.

Pri zrušení prác a trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa suma účtovaná na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku alebo 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku zaúčtuje na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, ak ide o škodu a v ostatných prípadoch na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Príklad

Zahŕňa sa do vstupnej ceny len neodpočítaná suma DPH pri uplatnení nároku na odpočet DPH koeficientom vypočítaná koeficientom, ktorý sa používa počas roka, t. j. pred zistením jeho konečnej sumy alebo sa berie do úvahy koeficient konečný, t. j. ten, ktorý sa vypočíta na základe údajov o dodaní za celý rok?

Vychádzajúc z ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov je časť neodpočítanej DPH pri uplatnení nároku na odpočet DPH koeficientom súčasťou obstarávacej ceny.

V prípade hmotného majetku aj nehmotného majetku sa pre účely daňovej vstupnej ceny vychádza z ročného koeficientu z predchádzajúceho roka (v súlade s § 50 ods. 3 zákona o DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho roka), ktorý sa používa aj na účely účtovníctva. Postupy účtovania v PÚ v § 52 ods. 8 ustanovujú, že rozdiel medzi pomerne odpočítanou DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou DPH po skončení zdaňovacieho obdobia sa účtuje podľa charakteru v prospech účtu alebo na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy na hospodársku činnosť. Takto zaúčtovaný rozdiel je súčasťou základu dane z príjmov v súlade s účtovníctvom a pre daňové účely sa vstupná cena majetku o tento rozdiel už neupravuje.

>   Vstupná a zostatková cena z pohľadu JÚ

Za dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa na účely účtovania považuje majetok v obstarávaní. Účtuje sa v knihe dlhodobého majetku a jeho úhrada medzi výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Podmienkou zaradenia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku do používania nie je jeho úhrada. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho používanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov. Uvedením do používania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

Dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok podľa jednotlivých vecí, súborov vecí a práv vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním sa účtuje v knihách dlhodobého majetku. Obdobne sa účtuje aj dlhodobý majetok obstaraný vlastnou činnosťou. V knihách dlhodobého majetku sa uvádza aj zľava z ceny, ak je poskytnutá pred zaradením dlhodobého majetku do používania.

V knihách dlhodobého majetku sa účtuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý dodávateľským spôsobom, vlastnou činnosťou, bezodplatne, majetok preradený z osobného užívania do podnikania a podobne.

Vyradenie dlhodobého majetku napríklad predajom, likvidáciou, darovaním, vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva, v dôsledku škody alebo manka, preradením z podnikania do osobného užívania sa účtuje rovnako v knihách dlhodobého majetku. V prípade, ak je zostatková cena daňovo uplatniteľným výdavkom, účtuje sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových operácií medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“.

Náklady na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku vstupujú do obstarávacej ceny iba do času jeho uvedenia do užívania. Prípadné ďalšie výdavky zistené po tomto termíne sa účtujú medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Platí, že ak sa dlhodobý nehmotný majetok vytvára vlastnou činnosťou vo viacerých variantoch, napríklad alternatívne projekty, sú súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku výdavky na všetky alternatívne riešenia. Ak je súčasťou výdavkov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku zhotovenie hnuteľných predmetov, napríklad prototypov, modelov alebo vzoriek, na ktorých sa práce skúšajú a overujú, zreteľne sa tieto predmety v knihe dlhodobého majetku vyznačia.

Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sú najmä náklady na

a)  prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasne odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého hmotného majetku do užívania,

b)  prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady za odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu, technické zhodnotenie, dopravné, montážne práce a clo,

c)  zabezpečovacie práce a konzervačné práce, alebo udržovacie práce a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku,

d)  náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy poskytnuté vlastníkovi nehnuteľností podľa osobitných predpisov a platby za ekologickú ujmu v súvislosti s výstavbou,

e)  úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako i úhradu vlastníkovi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia,

f)  vyvolanú investíciu, ktorou je obstaranie majetku alebo služby, ktorú nebude účtovná jednotka používať, ale ktorá vznikla podľa osobitného predpisu alebo na základe zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

Súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sú zľavy z ceny poskytnuté do termínu uvedenia do užívania, pričom ocenenie dlhodobého majetku sa v knihe dlhodobého majetku o tieto položky upraví.

Zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti, likvidovaného v dôsledku novej stavby vrátane výdavkov na likvidáciu, sa zahrnie do ocenenia novej stavby. Pri čiastočnej likvidácii jednotlivého dlhodobého hmotného majetku sa obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku zníži o doteraz vykonané odpisy k vyradenej časti majetku. Rovnako sa postupuje pri dlhodobom nehmotnom majetku a pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí.

Pri zrušení prác a trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa suma účtovaná v knihe dlhodobého majetku účtuje ako manko alebo škoda, ak ide o škodu a v ostatných prípadoch medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v druhovom členení ako „ostatné výdavky“.

Ocenenie dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady vynaložené na technické zhodnotenie, ak sa o technické zhodnotenie zvyšuje vstupná cena dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov. Ak suma technického zhodnotenia pri jednotlivom majetku neprevýši sumu ustanovenú zákonom o dani z príjmov, nezvýši sa obstarávacia cena tohto majetku.

Ocenenie súboru hnuteľného majetku sa zvyšuje o obstarávaciu cenu vecí dodatočne zaradených do súboru hnuteľného majetku.

Napokon možno uviesť, že za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú najmä:

•    penále, pokuty, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiacich s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,

•    náklady na prípravu zamestnancov pre budované prevádzky a zariadenia,

•    náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého hmotného majetku zásobami,

•    náklady na biologickú rekultiváciu,

•    náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstarávaného dlhodobého hmotného majetku do užívania,

•    náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa rozumie odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebenia alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu; uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad,

•    úroky z úverov, ak do času uvedenia tohto majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.