Zodpovednosť zamestnávateľa
pri zrazení dane

V praxi sa stáva, že zamestnávateľ v priebehu roka zamestnancovi nesprávne zrazil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, vyplatil nesprávnu sumu daňového bonusu, alebo po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov zrazil nesprávnu výšku dane, nesprávne vyplatil daňový bonus či zamestnaneckú prémiu. Tento článok je zameraný na spôsoby a termíny vysporiadania uvedených nesprávností.

Povinnosti a postupy zamestnávateľov v prípade nesprávností pri zrazení a odvedení preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, dane, vyplatení daňového bonusu, príp. aj zamestnaneckej prémie upravuje § 40 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

V zmysle § 40 ods. 1 ZDP, ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný podľa zákona, vráti mu preplatok, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp. (ďalej len „daňový poriadok“). V zmysle § 69 uvedeného zákona je táto lehota do piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie.

Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období vyššie preddavky na daň, ako bol povinný podľa ZDP, vráti mu preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Uvedený termín sa nevzťahuje na prípady, ak daňovníkovi bolo do tohto termínu vykonané ročné zúčtovanie alebo ak podal daňové priznanie.

Príklad 1

V júli 2024 zamestnávateľ zistil, že v mesiaci máj 2024 zrazil zamestnancovi vyšší preddavok na daň, ako bol povinný podľa zákona. Má urobiť opravu hneď, alebo má čakať na ročné zúčtovanie, ak oň zamestnanec požiada? Aký je postup v prípade, ak opravu nevykoná a zamestnanec si bude podávať daňové priznanie?

Zamestnávateľ vráti zamestnancovi rozdiel, o ktorý zrazil vyšší preddavok na daň, ako bol povinný, t. j. preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci prebiehajúceho zdaňovacieho obdobia. V zmysle § 40 ods. 1 ZDP lehota na vrátenie vzniknutého preplatku na preddavkoch na daň pre uvedený prípad uplynie zamestnávateľovi najneskôr dňa 31. marca 2025 za podmienky, že nebolo vykonané (napríklad už vo februári 2025) ročné zúčtovanie preddavkov na daň, alebo ak v tomto termíne nepodal zamestnanec daňové priznanie. Pokiaľ bude zamestnávateľ vykonávať zamestnancovi ročné zúčtovanie, rozdiel vysporiada v rámci tohto zúčtovania. Ak zamestnanec bude podávať daňové priznanie, musí k nemu priložiť potvrdenie zamestnávateľa (§ 39 ods. 5 ZDP). V potvrdení budú uvedené preddavky na daň skutočne zrazené v priebehu roka, rozdiel na dani vzniknutý zrazením vyšších preddavkov na daň v zdaňovacom období sa vysporiada v podanom daňovom priznaní.

O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň daňovému úradu. Pri vrátení dane alebo preddavku na daň v bežnom zdaňovacom období uvedie zamestnávateľ túto skutočnosť v prehľade za príslušný kalendárny mesiac, nepodáva opravný prehľad za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň alebo preddavky na daň nesprávne zrazené.

Príklad 2

Zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2023 v marci 2024. V auguste 2025 zistil chybu pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, v dôsledku čoho zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako mal zraziť podľa ZDP. Ako sa uvedená situácia vysporiada voči zamestnancovi a voči daňovému úradu?

Sumu, o ktorú zamestnávateľ zrazil zamestnancovi vyššiu daň môže zamestnávateľ v súlade s § 40 ods. 1 ZDP vrátiť v lehote ustanovenej v § 69 daňového poriadku pre zánik práva vyrubiť daň (5 rokov). Pretože táto lehota ešte neuplynula, môže predmetnú sumu vrátiť v nasledujúcej výplate po zistení chyby a o vrátenú sumu zníži ďalší nasledujúci odvod preddavkov do štátneho rozpočtu. V prehľade sa vrátená suma uvedie na r. 3 v I. časti tlačiva. V uvedenom prípade sa vykonáva oprava dane, ktorej prepočet sa môže vykonať aj vo vzore tlačiva ročného zúčtovania, neopravujú sa však údaje v pôvodnom tlačive o vykonanom ročnom zúčtovaní vydanom zamestnancovi. Vrátená suma z dôvodu opravy sa zahrnie do zdaňovacieho obdobia roka 2025, t. j. aj do hlásenia za rok 2025.

V zmysle § 40 ods. 2 ZDP, ak zamestnávateľ priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa zákona, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynula lehota podľa § 69 daňového poriadku (5 rokov). Uvedené platí za predpokladu, že za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania (§ 38) alebo podaného daňového priznania (§ 33 ods. 6).

Ak zamestnávateľ priznal alebo vyplatil v bežnom zdaňovacom období, t. j. v priebehu roka daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa zákona, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7 zákona, t. j. vyplatí tento rozdiel zo svojich prostriedkov a požiada daňový úrad o jeho poukázanie.

Príklad 3

Dieťa zamestnanca ukončilo štúdium na strednej škole maturitnou skúškou vykonanou v máji 2024 a od septembra sa zamestnalo. Uvedenú skutočnosť zamestnanec včas elektronicky oznámil zamestnávateľovi. Zamestnávateľ zamestnancovi prestal vyplácať daňový bonus od júla, hoci nárok pri ukončení štúdia na strednej škole trvá do konca augusta. Mzdová účtovníčka chybu zistila v septembri 2024. Kedy má zamestnancovi doplatiť daňový bonus?

Zamestnávateľ nevyplatené sumy daňového bonusu za mesiace júl a august vyplatí zamestnancovi buď v nasledujúcom mesiaci alebo najneskôr do 31. marca 2025, ak zamestnancovi v tejto lehote nevykoná ročné zúčtovanie preddavkov, alebo ak zamestnanec v tejto lehote nepodá daňové priznanie.

V zmysle § 40 ods. 3 ZDP, ak zamestnávateľ:

•    nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak neuplynula lehota podľa § 69 daňového poriadku (5 rokov)

•    nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho podľa zákona mal zraziť, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka

•    priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynula lehota podľa § 69 daňového poriadku.

Príklad 4

Zamestnancovi – poberateľovi starobného dôchodku bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2023, v ktorom bola nesprávne uplatnená nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnancovi je aj v roku 2024 vyplácaný príjem zo závislej činnosti. Ako má zamestnávateľ vysporiadať túto chybu voči zamestnancovi a správcovi dane?

Zamestnávateľ musí vypočítať správny základ dane a novú daňovú povinnosť. Vyčíslený nedoplatok na dani zamestnancovi zrazí v najbližšom výplatnom termíne (príp. v splátkach) a odvedie správcovi dane spolu s preddavkami daného mesiaca. Sumu zrazeného nedoplatku na dani z vykonanej opravy dane uvedie v prehľade za príslušný kalendárny mesiac (vykonania opravy dane) na riadku 3 v I. časti tlačiva.

Ak zamestnávateľ nesprávne vypočítal a zrazil zamestnancovi preddavok na daň v bežnom zdaňovacom období alebo nesprávne vyplatil daňový bonus v neprospech zamestnanca a chybu nevysporiadal ani v rámci ročného zúčtovania preddavkov (pokiaľ bolo tomuto zamestnancovi za príslušný rok vykonané), nie je správne odporúčať zamestnancovi uplatnenie nároku podaním dodatočného daňového priznania, nakoľko zákon o dani z príjmov upravuje postup zamestnávateľov v prípadoch opráv chýb bez prenesenia povinnosti na zamestnanca.

Ak zamestnávateľ daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením zamestnanca, zrazí ju vrátane príslušenstva v päťročnej lehote ustanovenej v § 69 daňového poriadku. Rovnako v prípade, ak zamestnávateľ priznal a vyplatil daňový bonus vo vyššej sume zavinením zamestnanca, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca, ak neuplynula lehota podľa § 69 daňového poriadku (vyplýva z § 40 ods. 4 ZDP).

Príklad 5

Zamestnávateľ v septembri 2024 zistil, že zamestnancovi neoprávnene vyplácal daňový bonus v roku 2022 a to z viny zamestnanca, ktorý neupozornil zamestnávateľa, že dieťaťu bol priznaný invalidný dôchodok, pričom rozhodnutie o priznaní tohto dôchodku bolo vydané v 12. marca 2022. Dokedy môže zamestnávateľ vybrať od zamestnanca neoprávnene vyplatený daňový bonus?

Na dieťa, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok, nie je nárok na daňový bonus od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku vydané. V súlade s § 40 ods. 4 písm. b) ZDP zamestnávateľ vyberie daňový bonus, ktorý zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vo vyššej sume, než aká je ustanovená v ZDP v lehote podľa § 69 daňového poriadku (5 rokov). Ak sa táto skutočnosť, t. j. nesprávne vyplatenie daňového bonusu zistí po uplynutí tejto lehoty, zamestnávateľ už nemôže od zamestnanca nesprávne vyplatený daňový bonus vybrať. V danom prípade ešte neuplynula zákonná lehota a zamestnávateľ vysporiada rozdiel, t. j. vyberie neoprávnene vyplatenú sumu naraz alebo postupne.

V súlade s § 40 ods. 6 ZDP dodatočne zrazenú alebo vybranú daň alebo preddavok na daň podľa odsekov 3 a 4 (bez ohľadu na to, či k tejto skutočnosti došlo vinou zamestnávateľa alebo zamestnanca), odvedie zamestnávateľ správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň s výnimkou prípadov, ak zamestnávateľ uplatní postup podľa § 35 ods. 7 ZDP alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu použije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.

Ak zamestnávateľ nemôže zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane vzniknutý zavinením zamestnanca a nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov, alebo ak nemôže vybrať vyššiu sumu daňového bonusu priznanú a vyplatenú zavinením zamestnanca alebo ktorá vyplýva z ročného zúčtovania a to z dôvodu, že zamestnávateľ takémuto zamestnancovi už nevypláca mzdu alebo z dôvodov, že zamestnancovi podľa osobitných predpisov nemožno zrážku dane vykonať,  v zmysle § 40 ods. 5 ZDP, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu daňový úrad miestne príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca.

Na tento účel musí zamestnávateľ zaslať všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju zamestnávateľ zistil. Uvedený postup sa nepoužije, ak daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu sa rovná alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužil možnosť podať vyhlásenie podľa § 50 (poukázanie podielu zaplatenej dane).

RADA!

Popísané postupy sa vzťahujú aj na prípady, ak zamestnávateľ priznal a vyplatil nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, ako je ustanovená v ZDP vrátane prípadov, ak zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je ustanovená ZDP (vyplýva z § 40 ods. 9 ZDP).

Ing. Ivana Valterová

§ 69 zákona č. 563/2009 Z. z., o správe daní (daňový poriadok)

Zánik práva vyrubiť daň

(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov¹) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.¹)

(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,¹) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov¹) možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.¹)

(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov¹) sa považuje doručenie

a) protokolu z daňovej kontroly,

b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(4) Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov¹) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

(5) Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa...