Zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zodpovednostné vzťahy patria medzi typické právne vzťahy vznikajúce pri výkone závislej práce. Nároky plynúce zo zodpovednosti môžu vzniknúť tak na strane zamestnávateľa, ako aj na strane zamestnanca. Aké sú predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu a druhy zodpovednosti podľa Zákonníka práce?

Zodpovednosť zamestnanca za škodu je subjektívnou zodpovednosťou. Táto skutočnosť je daná prvým predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorým je zavinenie zamestnanca, pričom rozlišujeme zavinenie úmyselné a nedbanlivostné.

Druhým predpokladom je vznik samotnej škody, pričom škodou sa rozumie skutočná škoda a ušlý zisk. V pracovnoprávnych vzťahoch však zamestnávateľ môže ušlý zisk od zamestnanca požadovať len v prípade úmyselného spôsobenia škody a zároveň nemôže požadovanie jeho úhrady odporovať dobrým mravom.

Tretím predpokladom je porušenie povinnosti zamestnancom, ku ktorému môže dôjsť nielen konaním, ale aj opomenutím konania. V pracovnoprávnych vzťahoch sa jedná o porušenie povinnosti, ktorá bola uložená:

-    všeobecne záväzným právnym predpisom alebo iným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na vykonávanú prácu,

-    pracovným poriadkom, vnútropodnikovou normou alebo iným interným predpisom zamestnávateľa, s ktorým bol zamestnanec riadne oboznámený

-    pracovnou zmluvou

-    pokynom zamestnávateľa alebo bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca.

Štvrtým predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti, pričom by sa malo jednať o základnú, priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť.

Vyššie uvedené predpoklady môžeme nájsť aj v iných právnych predpisoch, nakoľko sa jedná o základné predpoklady subjektívnej zodpovednosti za škodu. V pracovnoprávnych vzťahoch je však pre naplnenie zodpovednostných predpokladov potrebné preukázať existenciu ďalších predpokladov.

Šiestym predpokladom je v zmysle Zákonníka práce existencia pracovnoprávneho vzťahu, a teda existencia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávneho vzťahu založeného niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené však nemusí nevyhnutne znamenať, že po skončení pracovnoprávneho vzťahu nemožno u zamestnanca uplatniť nárok na náhradu škody. Splnenie tejto podmienky sa skúma vo vzťahu k momentu, kedy ku škode došlo, resp. kedy škoda začala vznikať.

Siedmym predpokladom je vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Plnením pracovných úloh sa pritom rozumie výkon povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, inej činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa alebo výkon činností, ktoré sú predmetom pracovnej cesty. Úkonmi v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú najmä úkony potrebné na výkon práce, úkony zvyčajné počas výkonu práce, úkony potrebné pred výkonom práce alebo po jej skončení, či vyšetrenie v zdravotníckom zariadení na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

Medzi úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh nie sú cesta do práce a späť, stravovanie zamestnanca, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť, ak nie sú vykonávané na príkaz zamestnávateľa.

Ďalšie dva osobitné predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu súvisia s osobitnými druhmi zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré budú rozoberané ďalej v príspevku.

Znenie Zákonníka práce pozná štyri druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu, a to zodpovednosť zamestnanca za nesplnenie oznamovacej a zakročovacej povinnosti, všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.

Uvedené zodpovednosti môžeme ďalej členiť, a to v nadväznosti na preukazovanie zavinenia zamestnanca. Z druhej vety ust. § 179 Zákonníka práce vyplýva, že kým v prípade zodpovednosti zamestnanca za nesplnenie oznamovacej a zakročovacej povinnosti a všeobecnej zodpovednosti je zamestnávateľ povinný zavinenie preukázať, v prípade zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanca povinný vyúčtovať a zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov sa zavinenie zamestnanca predpokladá.

Zodpovednosť zamestnanca za nesplnenie oznamovacej a zakročovacej povinnosti

Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. V prípade, ak zamestnanec zaznamená hroziacu škodu, je povinný upozorniť na túto skutočnosť vedúceho zamestnanca. Oznamovaciu povinnosť má tiež v prípade, ak sa domnieva, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky. Pre prípad hrozby, na ktorej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok, je zamestnanec povinný tento zákrok vykonať okrem prípadu, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby.

V prípade, ak vyššie uvedené povinnosti nesplní a zamestnávateľovi vznikne škoda, možno vyvodiť zodpovednosť zamestnanca za túto škodu, ak sú splnené všetky zodpovednostné predpoklady.

Zamestnanec má povinnosť prispieť na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pri určovaní výšky sa má prihliadnuť na to, čo bránilo splneniu povinnosti, pričom celkový rozsah náhrady škody nesmie prekročiť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Ustanovenia Zákonníka práce o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu sa použijú v prípade zodpovednostných vzťahov, na ktoré nemožno aplikovať ustanovenia o iných vyššie uvedených druhoch zodpovednosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zákonník práce zároveň osobitne upravuje zodpovednosť zamestnancov postihnutých duševnou poruchou, pričom ustanovuje, že takýto zamestnanec zodpovedá len v prípade, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Avšak, ak sa zamestnanec uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.

Výška nároku zamestnávateľa v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu závisí od zavinenia zamestnanca. Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, výška náhrady škody, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Ak bola škoda spôsobená úmyselne je zamestnanec povinný uhradiť celú škodu, pričom zamestnávateľ môže okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by požadovanie jeho úhrady neodporovalo dobrým mravom.

Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Predmetná zodpovednosť sa týka situácie, ak boli zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. V praxi sa jedná najčastejšie o tovar a finančné prostriedky. Táto zodpovednosť vznikne v prípade, ak sa pri kontrole (inventarizácií) zistí schodok medzi skutočným a účtovným stavom. Osobitným predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti je platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Táto dohoda musí byť uzatvorená písomne, pričom zamestnanec ju môže uzavrieť len v prípade, ak dosiahol vek 18 rokov. Nesplnenie týchto podmienok je sankcionované neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

V dohodách sa zamestnávateľ môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Táto dohoda je typická pre prevádzky predajní potravín a iného tovaru, pre lekárne, čerpacie stanice a podobne.

Skutočnosť, či zamestnávateľ uzatvoril individuálnu dohodu s jedným zamestnancom alebo dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti s viacerými zamestnancami, má vplyv na rozsah náhrady škody. Ak vznikla zodpovednosť individuálne zodpovedného zamestnanca, je tento povinný nahradiť zamestnávateľovi celú zistenú škodu. Limitácia štvornásobkom priemerného mesačného zárobku sa v danom prípade neuplatní.

Situácia je odlišná, ak vznikla zodpovednosť viacerých spoločne zodpovedných zamestnancov. V takýchto prípadoch zohráva významnú rolu skutočnosť, či je možné preukázať, že škodu spôsobil jeden zamestnanec alebo nie. Ak to možné je, nahradí spôsobenú škodu tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zároveň je pri náhrade škody rozhodujúca skutočnosť, či dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti uzatvorili len radoví zamestnanci alebo aj vedúci zamestnanci a ich zástupcovia, nakoľko u radových zamestnancov je stanovený limit pri náhrade škodu vo výške ich priemerného mesačného zárobku. Táto limitácia neplatí pre vedúcich zamestnancov a ich zástupcov, ktorí sú povinní podieľať sa na náhrade škody vo vyššom rozsahu upravenom v druhom a treťom odseku ust. § 189 Zákonníka práce.

Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov. Osobitným predpokladom pre túto zodpovednosť je písomné potvrdenie o zverení predmetov zamestnancovi. Predmetom zverenia môžu byť nástroje, ochranné pracovné prostriedky a iné podobné veci. Aby sa mohli uplatniť ustanovenia o tejto zodpovednosti, musí dôjsť k strate zvereného predmetu. Táto zodpovednosť sa nevzťahuje na situáciu, ak bol zverený predmet zamestnancom poškodený, či zničený. V takomto prípade sa bude jednať o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca. V prípade splnenia predpokladov zodpovednosti je zamestnanec povinný nahradiť celú škodu.

RADA!

Zodpovednostné vzťahy sú častou príčinou pracovnoprávnych sporov. Je preto potrebné brať na vedomie pravidlá, ktoré tieto vzťahy upravujú. Nemožno tiež opomenúť možnosť zamestnanca brániť sa a rozporovať vznik zodpovednosti, pričom dôvody obrany zamestnanca môžu byť rôzne a Zákonník práce na ne v jednotlivých ustanoveniach pamätá. Zároveň by zamestnávatelia mali mať na zreteli, že právne oni sú povinní preukázať splnenie v článku vymedzených zodpovednostných predpokladov.

Mgr. Katarína Fenciková PhD.

§ 187 zákona č. 311/2001 Z. z.

(1) Ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2) Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

§ 188 zákona č. 311/2001 Z. z.

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

§ 189 zákona č. 311/2001 Z. z.

(1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

(2) Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

(3) Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

(4) Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.