Zodpovednosť za škodu

Poistenie zodpovednosti za škodu kryje náhradu škody, ktorú spôsobí poistený občan alebo podnik (právnická osoba) svojou činnosťou, prevádzkou nehnuteľnosti alebo motorového vozidla, plavidla, lietadla a inými vecami, ktoré používa (vlastnými alebo požičanými), a v prípade podniku prevádzkovaním obchodu, výroby, alebo inej živnosti, a tiež výrobkami, ktoré poistený vyrába a predáva. Poistený, čiže škodca spôsobí neúmyselnú škodu poškodenému. Poškodený vznesie voči škodcovi písomný nárok na náhradu škody, čím vzniká škodová udalosť. Poistený oznámi škodovú udalosť svojej poisťovni. Poisťovňa škodu preskúma, a keď uzná nárok poškodeného za oprávnený, vyplatí poistné plnenie priamo poškodenému.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka vymedzuje zásada, že ten kto porušením právnej povinnosti spôsobil škodu, zodpovedá za jej vznik. Zodpovedným môže byť fyzické osoba alebo právnická osoba, a to aj v tom prípade, ak na svoju činnosť použili niekoho ďalšieho, čiže tretiu osobu, ktorá priamo za túto škodu nezodpovedá.

Ustanovenie vymedzuje zásadu, že ak je preukázané, že škoda zo strany konkrétnej osoby nebola zavinená, zodpovednosti je zbavený.

Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t. j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom, napr. podľa ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Ust. § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektmi zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby.

Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Uvedené osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú. 10 Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka vzniká len vtedy, keď jedna osoba spôsobí inej osobe svojim zavineným konaním alebo svojou činnosťou alebo nečinnosťou (ak ide o zodpovednosť bez zavinenia) škodu. Ak si niekto spôsobí škodu sám, zodpovedá za škodu sám a nemôže uplatniť právo na náhradu škody proti inej osobe, pokiaľ nie je poistený pre prípad vzniku škody na majetku alebo na zdraví. Ani v tomto prípade však poškodený nemá právo na náhradu škody voči poisťovni, pretože poisťovňa nie je zodpovednostným subjektom, ale plní z dôvodov zmluvnej povinnosti v prípade poistnej udalosti. Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba (škodca – zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takom prípade by nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného, alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V prvom prípade znášajú škodu obaja, t. j. zodpovednostný subjekt a poškodený pomerne. V tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. V druhom prípade, t. j. ak sa zistí, že poškodený si škodu zavinil výlučne sám (napr. nedodržiaval bezpečnostné dopravné predpisy pri bicyklovaní, napr. nemal cyklistickú prilbu a pádom si spôsobil zranenie), znáša aj škodu výlučne sám.

Občiansky zákonník výslovne neupravuje otázku, či sa berie do úvahy nedbanlivostné konanie poškodeného vtedy, keď sa nedbanlivosť v takom prípade neberie do úvahy ako dôvod rozdelenia bremena znášať škodu aj poškodeným.

Ustanovenie § 420a ObčZ upravuje zodpovednosť za škodu pri prevádzkovej činnosti.

Prevádzková činnosť

V ustanovení sa stretávame s pojmom prevádzková činnosť. Ide o akúkoľvek činnosť, ktorá je vykonávaná určitým organizovaným a pravidelným spôsobom smerujúcim k splneniu stanoveného cieľa v súlade s predmetom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby.

Subjekt zodpovednosti pri prevádzkovej činnosti

–   môže ním byť iba podnikateľ,

–   osoba vykonávajúca alebo organizujúca pravidelne a obyčajne odplatne určitú činnosť prevádzkového charakteru bez príslušného oprávnenia k tejto činnosti,

–   FO,

–   PO,

–   štát, obec, vyšší územný celok.

Kedy je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou

–   spôsobené činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

–   spôsobená fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

–   spôsobená oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

V prípade, že škoda pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú v pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktorá bola pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti využitá, ide o prevádzkovú činnosť. Zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia podarí za predpokladu, ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Súdne rozhodnutia uvádzajú, že zodpovednosť prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia za vzniknutú škodu, ktorá mala príčinu v realizácii samotného zdravotníckeho zákroku, je zodpovednosťou podľa Občianskeho zákonníka (R2/87). Je však možné predpokladať, že rozsah uplatnenia tohto judikátu bude v súčasnosti veľmi zúžený, a to predovšetkým na prípady, kedy síce príde k vzniku škody v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, avšak nie v bezprostrednej súvislosti s výkonom konkrétneho zdravotného výkonu pacienta.

Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Vznik občianskoprávnej zodpovednosti – predpoklady

–   dochádza k protiprávnemu úkony, čiže vzniká škodná udalosť – predpoklad objektívnej povahy,

–   dochádza k vzniku ujmy – predpoklad objektívnej povahy,

–   príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom ujmy – predpoklad objektívnej povahy,

–   zavinenie – môže byť ako úmyselné zavinenie alebo zavinenie z nedbanlivosti – predpoklad subjektívnej povahy.

Protiprávny úkon spočíva v rozpore medzi právom a právnym konaním fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Môže ísť o objektívny alebo vyplývajúci zo záväzkového vzťahu.

Rozlišujeme ujmu majetkovej povahy, čiže hmotnej povahy, alebo ujmu nemajetkovej povahy, čiže nehmotnej povahy.

•    Majetková ujma – škoda

Pod ňou si môžeme predstaviť nejakú stratu na majetku, ktorá sa dá všeobecne vyjadriť v peniazoch.

Škoda sa rozdeľuje na dva druhy, a to buď škoda alebo ušlý zisk. Obe tieto formy sú rovnocenné.

Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti.

Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné.

Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Škodou na veci sa podľa Obchodného zákonníka rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada navrátením do pôvodného stavu) teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného.

•    Nemajetková ujma

Ide buď o ujmu na zdraví a živote. V zásade sa dá povedať, že nemajetková ujma nemá zásadne povahu škody. Ako príklad môžeme uviesť vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, však tvoria súčasť náhrady škody na základe výslovného ustanovenia – napríklad ustanovenie § 444.

Za nemajetkovú ujmu možno vo všeobecnom chápaní považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, čiže nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje teda inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma.

Peniaze zohrávajú iba akúsi podpornú úlohu, slúžia ako prostriedok zmiernenia nemajetkovej ujmy. Ide hlavne o zásah do zdravia, cti, dôstojnosti, súkromia osoby, rodinného života a podobne. Spravidla následky tejto ujmy bývajú veľmi závažné a v konečnom dôsledku sa môžu prejaviť aj v majetkových pomeroch poškodeného. Občiansky zákonník ustanovuje, že fyzická osoba má právo domáhať sa najmä:

•    upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti (tzv. negatórna – zdržovacia žaloba) — účelom je dosiahnuť upustenie od neoprávneného konania, pričom podmienkou je, aby takýto zásah stále trval, resp. pokračoval, alebo aby existovala hrozba jeho opakovania,

•    toho, aby sa tieto následky zásahov odstránili (tzv. reštitučná žaloba) – účelom je obnovenie stavu, ktorý existoval pred neoprávneným zásahom, pričom podmienkou je to, aby tieto následky bolo možné ešte odstrániť,

•    toho, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (tzv. satisfakčná žaloba vo forme morálnej alebo finančnej satisfakcie) – použije sa vtedy, ak nepriaznivý následok neoprávneného zásahu už vznikol.

Za primerané zadosťučinenie možno považovať napr. ospravedlnenie, odsúdenie v trestnom konaní, a pod.

Príčinná súvislosť

Občianske právo na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje medzi protiprávnym konaním a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Nazýva sa kauzálny nexus. V prípade príčinnej súvislosti musí ísť nielen o tvrdenie, ale zásadne platí, že tvrdenie musí byť bezpečne preukázané.

Príčinná súvislosť civilnom procese

–   povinnosť tvrdenia,

–   bremeno tvrdenia,

–   dôkazná povinnosť,

–   dôkazné bremeno.

Uvedené zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, to znamená poškodeného.

Čo znamená príčinná súvislosť

Medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný a priamy a tiež bezpečne preukázaný. Nepostačuje, ak je vzťah iba sprostredkovaný. Nepostačuje, ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Občiansky zákonník vyžaduje existenciu príčinnej súvislosti, a to len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou – v zásade nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou.

Škoda na zdraví

Jednorazovo sa odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Zákon priznáva aj právo na náhradu straty na zárobku, ktorá sa uhrádza formou peňažného dôchodku.

Právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

Zaniká smrťou oprávneného, nakoľko je viazané na jeho osobu. Bolesťou je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav súvisiaci s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre uspokojovanie životných a spoločenských potrieb poškodeného alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Náhrada straty na zárobku

Poškodený má voči škodcovi nárok iba na tú časť straty, ktorá nie je pokrytá dávkami nemocenského poistenia alebo sociálneho poistenia. To však neznamená, že škodca nezaplatí celú stratu. Sociálnej poisťovni totiž vzniká právo požadovať náhradu od toho, kto svojim zavineným konaním spôsobil, že dávky museli byť poskytované.

Ujma teda môže nastať v majetkovej i v nemajetkovej sfére poškodeného.

–   nemajetková ujma

Ide o ujmu v osobnej sfére poškodeného. Nápravou je navrátenia do pôvodného stavu alebo poskytnúť poškodenému peňažné zadosťučinenie, ale predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy napr. pri vytrpených bolestiach pri ujme na zdraví.

Náhrada škody i iných právnych predpisoch

Ustanovenia o náhrade škody sú obsiahnuté nielen v Občianskom a Obchodnom zákonníku, osobitne upravuje zodpovednosť za škodu a náhradu škody napr. aj zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.

Zavinenie

Je vyjadrené medzi vnútorným vzťahom toho, kto škodu spôsobil (škodca k protiprávnemu úkonu) a škodou.

Zavinenie je založené na prvkoch

–   prvok poznania,

–   prvok vôle.

V závislosti od týchto prvkov prípadne od kombinácie týchto prvkov rozlišujeme

–   rôzne formy zavinenia,

–   rôzne stupne zavinenia,

–   úmysel zavinenia.

Priamy úmysel - ten kto škodu spôsobil škodu spôsobiť chcel.

Nepriamy úmysel - ten kto škodu spôsobil, vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, s tým bol uzrozumený.

Vedomá nedbanlivosť - ten kto škodu spôsobil ju spôsobiť nechcel, avšak vedel, že ju môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.

Nevedomá nedbanlivosť - ten kto škodu spôsobil ju spôsobiť nechcel a ani nevedel, že ju môže spôsobiť, aj keď o tom vzhľadom na svoje schopnosti a vedomosti vedieť mal a mohol

Zodpovednosť je založená na

–   subjektívnom princípe – je možné sa vyviniť (exkulpovať) – ustanovenie § 420,

–   objektívnom princípe – je tiež možné sa zbaviť (tzv. liberácia), ale len zo zákonom ustanovených dôvodov – ustanovenie § 420a.

V niektorých prípadoch, a to v tzv. absolútnej (prísnej) objektívnej zodpovednosti, však liberácia nie je možná.

Ten, koho stíha zodpovednosť, musí mať vec vo svojej faktickej moci, musí byť jej detentorom. Z hľadiska zodpovednosti škodcu nie je rozhodné, z akej udalosti bola škoda spôsobená. Musí však ísť o skutočnosť, ktorá nastala od prevzatia veci do času, než si ju druhá zmluvná strana prevezme a ktorá vyvolala poškodenie, stratu, či zničenie veci. Z hľadiska zodpovednosti za škodu podľa § 421 Občianskeho zákonníka nie je dôležité ako ku škode došlo. Ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka má povahu kogentnej právnej normy, a preto nemôže byť vylúčená ani obmedzená jednostranným právnym úkonom.

Úprava ustanovení § 421 a § 421a ObčZ predstavuje výnimku z generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škody.

Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému, je povinný takúto spôsobenú škodu nahradiť. Pokiaľ niekto škodu spôsobí, zrejme poruší povinnosť mu uloženú zákonom – znenie ustanovenia § 420, pretože každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Vo väčšine prípadov porušenie právnej povinnosti spočíva v porušení princípu prevencie alebo predchádzaniu škodám, ktorý je vyjadrený v § 415. Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“.

Povinnosť náhrady škody nie je zdola, ale ani zhora obmedzená a vzťahuje sa aj na jedno euro, ale aj na milióny eur!

Pre úplnosť je potrebné poukázať aj na § 424, podľa ktorého za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Konanie proti dobrým mravom je také konanie, ktoré poškodzuje záujem osôb spôsobom, ktorý sa vo všeobecnosti medzi poctivými ľuďmi považuje za neprípustný.

Osobitná zodpovednosť

Ako sme už niekoľko krát uviedli, podľa Občianskeho zákonníka zodpovednosť vzniká aj za škody vzniknuté, ale osobou nezavinené. Mnohokrát sú tieto osoby veľmi prekvapené, ak v konečnom dôsledku prehrajú súd v prípadoch takýchto „nezavinených škôd“.

Subjekty osobitnej zodpovednosti

–   fyzická osoba,

–   právnická osoba,

Zodpovedá za škody ktoré vyplývajú zo zákona, pričom

–   zavinila svojim konaním – subjektívna zodpovednosť,

–   síce svojim konaním nezavinila ale, napriek tomu za škodu zodpovedá za predpokladu, že spadá pod zákonom definované prípady osobitných zodpovedností za škodu – objektívna zodpovednosť.

V praxi sa postupuje tak, že pri zodpovednosti sa najprv hľadá, či existuje osobitný zákon alebo osobitné ustanovenie OZ, ak nie, postupuje sa podľa § 420 alebo 421a.

Ing. Juraj Zachar