Zodpovednosť za škodu
pri pracovných úrazoch

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorú zamestnanec utrpel pri pracovnom úraze má svoje zákonitosti upravené pracovnoprávnymi predpismi. Na to, aby zamestnávateľ zodpovedal za škodu musia byť kumulatívne naplnené určité zodpovednostné predpoklady. Ktoré sú to?

Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovné úrazy je objektívnou zodpovednosťou. Ide o skutkovú podstatu budovanú na princípe zodpovednosti za výsledok, nie je potrebné porušenie konkrétnej právnej povinnosti. Zodpovednosť vzniká už na základe toho, že sa zamestnancovi stal úraz, ktorý bude vyhodnotený ako pracovný úraz. V súlade s ustanovením § 195 zákona č. 311/20001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len ZP) sa pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze vyžaduje naplnenie týchto predpokladov:

A. Založenie pracovnoprávneho vzťahu

B. Pracovný úraz

C. Vznik škody zamestnancovi (alebo jeho pozostalým)

D. Príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a vznikom škody.

Existenciu týchto predpokladov preukazuje poškodený. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných a ostatných predpisov k zaisteniu BOZP, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví. Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a proti epidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Tiež pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov.

Liberačné dôvody, ktoré predstavujú možnosť čiastočného alebo úplného zbavenia sa zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch upravuje ustanovenie § 196 ZP. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa, môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dôkaz neviny zamestnávateľa je právne irelevantný.¹ Dôvody zbavenia sa zodpovednosti sú v Zákonníku práce vymedzené taxatívnym spôsobom a ich preukázanie (dôkazné bremeno) spočíva na strane zamestnávateľa.

Založenie pracovnoprávneho vzťahu

Na to, aby sme mohli hovoriť o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, musí byť medzi poškodeným a zamestnávateľom založený pracovnoprávny vzťah. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze nie je daná len voči zamestnancovi v pracovnom pomere, ale pracovný úraz môže utrpieť aj zamestnanec pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V oboch prípadoch zamestnávateľ nesie zodpovednosť za splnenia rovnakých predpokladov. A treba zdôrazniť, že skončením pracovnoprávneho vzťahu nedochádza automaticky k zániku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla za trvania pracovnoprávneho vzťahu.

Pracovný úraz

Definícia pracovného úrazu je obsiahnutá v ZP, ktorý tento pojem vymedzuje pozitívne aj negatívne. Rovnako tak, na účely úrazového poistenia, vymedzuje pracovný úraz § 8 zákona č. 461/2006 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). V súlade s ustanovením § 195 ZP a § 8 zákona o sociálnom poistení sa pracovným úrazom rozumie:

1. poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca (resp. fyzickej osoby). Pracovným úrazom môže byť napríklad otrava, rezné rany, úpal, popálenie, za určitých okolností aj infarkt. Pracovným úrazom nie je ale len telesné zranenie, ale ako poškodenie zdravia možno hodnotiť aj psychické poškodenie, ak sa lekárskym posudkom preukáže príčinná súvislosť medzi vykonávanou činnosťou a vzniknutým poškodením zdravia.

2. ktoré zamestnancovi/zamestnankyni bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh, služobných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, pričom ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Plnením pracovných úloh sa rozumie:

·    výkon pracovných činností (náplň práce dohodnutá v pracovnej zmluve) vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu

·    iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa (aj na príkaz vedúceho zamestnanca), t. j. ide o tie činnosti, na ktoré dal zamestnávateľ príkaz a nie sú samotným plnením pracovných úloh dojednaných v pracovnej zmluve (druhom práce). Napr. vedenie motorového vozidla zamestnancom počas pracovnej cesty, ak to nemá dohodnuté ako výkon práce v pracovnej zmluve, účasť na nácviku evakuácie pre prípad požiaru, povinnosť poskytnúť súčinnosť kontrolným orgánom pri kontrole, ale aj úraz na teambuildingu, na ktorom sa zamestnanec zúčastnil, pretože sa to očakávalo a očakávalo sa, že sa zúčastní aj aktivít na ňom (napr. lyžovanie) (NS ČR: 21 Cdo 5060/2007 (pracovný úraz – zlomenina ruky na lyžovačke organizovanej zamestnávateľom) a pod.

·    činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

Pojem priamej súvislosti s plnením pracovných úloh vysvetľuje § 220 ods. 2 ZP ako:

·    úkony potrebné na výkon práce (napr. zaobstaranie náradia)

·    úkony počas práce zvyčajné (napr. potreba zájsť na sociálne zriadenie počas výkonu práce, vrátane cesty tam a späť)

·    úkony potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení (napr. preoblečenie do pracovného odevu, resp. preoblečenie do civilných šiat po skončení práce, očista)

Za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sa považuje aj vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa (napr. pri nočnej práci) alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne.

Podľa zákona o sociálnom poistení (§ 8 ods. 5) v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je aj:

·    účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa

·    povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou

Pracovným úrazom pre plnenie pracovných úloh môžeme rozumieť určité konanie alebo rozhodovanie zamestnanca, ktoré vedie k jeho fyzickému napadnutiu a zraneniu osobu, ktorej sa takéto konanie alebo rozhodovanie učinené zamestnancom týka. Obvykle takéto úrazy vznikajú protiprávnym konaním iných osôb a nezriedka sa poškodenými stávajú vedúci zamestnanci.

3. nezávisle od vôle poškodeného zamestnanca (fyzickej osoby)

4. krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Toto vonkajšie pôsobenie vplyvov býva označované ako úrazový dej, a spravidla ide o také udalosti, ktoré u poškodeného vyvolávajú subjektívne ťažkosti, ktoré mu nedovoľujú pokračovať v obvyklej práci alebo ho z tejto práce dokonca vyraďujú (Rozhodnutie NS z dňa 28. 4. 1962. sp. zn. 4 Cz 86/61 – R 1/1963).

Za pracovný úraz sa nepovažuje úraz, ktorý zamestnanec utrpel:

-    na ceste do zamestnania a späť (§ 195 ods. 3 ZP). Za cestu do zamestnania sa považuje cesta zamestnanca z miesta jeho bydliska do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo do iného miesta určeného na plnenie pracovných úloh.

-    pri stravovaní

-    pri ošetrení alebo vyšetrení v zdravotníckom zariadení ani na ceste na ne a späť (pokiaľ neboli vykonané na príkaz zamestnávateľa).

Vznik škody zamestnancovi (alebo jeho pozostalým)

Škodou sa v súvislosti so zodpovednosťou za pracovné úrazy rozumie jednak majetková ujma objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ale aj nehmotná ujma, ktorá nie je vyčísliteľná v peniazoch a je ujmou na zdraví (živote) zamestnanca.

Príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a vznikom škody, ktorá je daná v prípade, keď škoda vznikla následkom pracovného úrazu.

Rozsah náhrady škody pri pracovnom úraze (§ 198 ZP)

Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu. Pojem vecnej škody ZP nedefinuje. Vychádza sa zo súdnej praxe, ktorá uplatňuje extenzívny výklad vecnej škody (R 17/1978, R 28/1980). Za vecnú škodu sa považuje nielen škoda na určitých konkrétnych hmotných veciach, ktoré mal zamestnanec na sebe alebo u seba v okamihu pracovného úrazu, a ktoré sa v priebehu úrazového deja zničili alebo poškodili, ale aj ujma, ktorá môže spočívať v inom zmenšení majetku poškodeného. Napríklad pôjde o náhradu škody vzniknutej zamestnankyni, ktorá v dôsledku pracovného úrazu nemôže vykonávať práce vo svojej domácnosti, a preto si na ich výkon musí dojednať za odplatu inú osobu.

doc. JUDr. Jana Žuľová, PhD.

Právnická fakulta, UPJŠ v Košiciach