Zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie (§ 7b)

Novelou zákona č. 223/2011 Z. z. sa s účinnosťou od 20. 7. 2011 do zákona vložilo aj uvedené ustanovenie. V súlade s čl. 4 ods. 3 smernice 2009/52/ES sa upravila výnimka zo zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, ak bol predložený sfalšovaný doklad o pobyte na území Slovenskej republiky.

Prechod zodpovednosti zaplatiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky a dlžnú mzdu vrátane nákladov na jej doručenie na iné zákonom vymedzené osoby, ak povinná právnická osoba alebo fyzická osoba nezaplatila ustanovenú pokutu alebo dodatočné platby, sa ustanovil v súlade s čl. 8 smernice 2009/52/ES 

Zostala zachovaná úprava prechodu povinnosti zaplatiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania z osoby, ktorá porušila tento zákaz na osobu, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby pod podmienkou, že osoba, na ktorú by mala prejsť povinnosť zaplatiť pokutu, o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vedela.

Podľa ods. 3 sa zaviedla špecifikácia osôb, viac zodpovedajúca požiadavkám praxe, ktoré mali o tomto porušení vedieť (ide o vedúcich zamestnancov).

Rozšíril sa okruh zamestnancov odberateľa zo štatutára a osoby podpisujúcej príslušnú zmluvu aj na všetkých vedúcich zamestnancov, ktorí vedeli o predmetnom nelegálnom zamestnávaní u dodávateľa.

V nových odsekoch bol upravený odchýlny postup vo vzťahu k odseku 2, teda od všeobecného prechodu zodpovednosti, ktorý sa týka širokého okruhu obchodnoprávnych vzťahov založených na dodávke práce, tovaru alebo služby a ktorý je založený na vedomosti odberateľa o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania dodávateľom.

Odchýlnou úpravou sa zaviedla povinnosť odberateľa zaplatiť pokutu za porušenie zákazu prijať od dodávateľa službu alebo prácu (poskytovateľ služby) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva, ak ide o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 30 dní alebo o vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce (dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi).

Táto odchýlna úprava sa uplatňuje, len ak odberateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ. Nová povinnosť odberateľa služby sa obmedzila na poskytovanie tej služby, ktorá v priebehu bežného roka trvá viac ako je stanovená doba, a to aj v prípade „reťazenia“ viacerých zmlúv a viacerých zamestnancov, ktorí ju vykonávajú v rôznom čase v danom referenčnom období. Účelom je chrániť podnikateľov pred nežiaducim administratívnym zaťažením a ukladaním pokuty pri krátkodobom poskytovaní služby.

Odchýlna úprava spočíva v tom, že je možné ukladať a vymáhať dve pokuty; jednu od dodávateľa za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a druhú od odberateľa za to, že prijal službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnával dodávateľ.

Odberateľ je povinný zaplatiť pokutu bez ohľadu na jeho vedomosť o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť. Predpokladá sa, že odberateľ o porušení vedel alebo vedieť mal a teda nemal od nelegálneho zamestnávateľa prijímať služby a prácu prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov. Na ten účel sa v zákone upravila povinnosť dodávateľa, resp. poskytovateľa služby poskytnúť odberateľovi doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých mu poskytuje službu alebo dodáva prácu, ktoré sú potrebné na to, aby si odberateľ mohol skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. V zásade ide o situácie, keď odberateľ na základe takýchto dokladov zistí, že ide o nelegálne zamestnaných zamestnancov predtým ako prostredníctvom nich príjme službu alebo prácu a na základe tohto zistenia od nich službu alebo prácu neprijme. Ak raz odberateľ prijme službu alebo prácu od nelegálne zamestnaného zamestnanca, dopustí sa porušenia „zákazu prijímať službu alebo prácu zamestnancami, ktorí sú nelegálne zamestnaní“, za čo mu bude uložená pokuta.

Účelom ustanovenia je pri uvedených obchodnoprávnych vzťahoch (cezhraničné poskytovanie služby, cezhraničná alebo vnútroštátna dodávka práce) zabezpečiť účinnejší boj s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ide totiž o tie obchodnoprávne vzťahy, pri ktorých dochádza častejšie k úmyselnému porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania po dohode zmluvných partnerov, napr. cezhraničné obchodnoprávne vzťahy vyznačujúce sa zakladaním schránkových spoločností.

Zmeny v ustanovení reagovali na prax, keď si napríklad subjekt so sídlom v Slovenskej republike objedná službu od subjektu usadeného napr. v Českej republike, pričom subjekt usadený v Českej republike poskytuje túto službu na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce Českej republiky občanmi Slovenskej republiky, ktorí obvykle pracujú na území Slovenskej republiky a ktorí nepreukážu príslušnosť k českému systému sociálneho poistenia prostredníctvom formuláru A1, a teda majú byť prihlásení do slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Keďže zamestnanci nie sú prihlásení do slovenského systému sociálneho poistenia, je naplnená definícia nelegálneho zamestnávania podľa slovenského zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní osobami, ktoré pracujú na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že takýto postup si v mnohých prípadoch vyžiadal práve subjekt na území Slovenskej republiky, je potrebné, aby bol spoluzodpovedný za dodržanie právnych predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené prípady a v záujme účinného predchádzania nelegálnemu zamestnávaniu sa zaviedol model absolútnej objektívnej zodpovednosti. Slovenskí odberatelia sa musia vysporiadať s touto zodpovednosťou v rámci svojich obchodnoprávnych vzťahov, tzn. v zmluvách s dodávateľmi si napr. upraviť náhradu škody a pod.

Upozornenie

Novelou zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa od 1. 3. 2021 v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 ustanovil nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby. Spoluzodpovednosť v prípade cezhraničného poskytovania služby vzniká až v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Na ten účel sa tak predĺžila v minulosti zavedená lehota, a to z 5 dní v období 12 mesiacoch na 30 dní v období 12 mesiacoch. Takto sa teda po novom predchádza prípadom, keď odberateľ potrebuje nevyhnutne zabezpečiť službu, no nemá dostatočný časový priestor na spoľahlivé overenie serióznosti a legálnosti zamestnávania u svojich poskytovateľov služieb. Na tento účel slúžila už predtým zavedená 5 dňová lehota. Nakoľko sa táto lehota javila ako nedostatočná, v záujme znižovania administratívnej záťaže v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 sa ustanovilo jej predĺženie. Uvedená zmena zároveň zodpovedá požiadavke podnikateľského prostredia.

V nových odsekoch ustanovenia § 7b sa upravili podmienky uloženia pokuty za porušenie zákazu prijať službu alebo prácu 4 a jej suma.

Výška pokuty zodpovedá výške pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Poznámka

Novelou č. 294/2017 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2018, sa v ustanovení § 7b za odsek 6 vložil nový odsek 7, a prechádzajúce odseky 7 až 10, platné od 18. 6. 2016 sa označujú ako odseky 8 až 11. V novom odseku sa zadefinovala dodávka práce na účely nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce. Uvedený pojem sa vymedzil ako vnútroštátna dodávka práce, ktorou je výkon práce počas dočasného pridelenia zamestnanca podľa § 58 a 58a Zákonníka práce, a ako cezhraničná dodávka práce, ktorou je výkon práce počas dočasného pridelenia fyzickej osoby z ktoréhokoľvek cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky alebo vyslanie fyzickej osoby z ktoréhokoľvek cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky uskutočnené medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami (§ 66a Obchodného zákonníka). Uvedená zmena reaguje na problémy v aplikačnej praxi vyplývajúce z absencie vymedzenia pojmu dodávka práce.

Dočasné pridelenie podľa Zákonníka práce

Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.

Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak

–   právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,

–   táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a

–   ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.

Užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.

V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.

Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá uzatvára so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu, určí dobu trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia.

Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát. Uvedené platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia, a ak ide o dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. b) alebo c) ZP, pred uplynutím štyroch mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia.

Ak je zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s predchádzajúcim odsekom, zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom.

Užívateľský zamestnávateľ je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku. Pracovné podmienky zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení alebo pracovnou zmluvou.

Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.

Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania neposkytli dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu najmenej rovnako priaznivú ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, je povinný do 15 dní od výplatného termínu dohodnutého medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom poskytnúť mu túto mzdu alebo rozdiel medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, užívateľský zamestnávateľ po vykonaní zrážok zo mzdy podľa § 131 ZP. Na tieto účely sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca. Užívateľský zamestnávateľ je povinný informovať zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania o sume vyplatenej mzdy. Povinnosť sa vzťahuje aj na užívateľského zamestnávateľa, ku ktorému je zamestnanec vyslaný na výkon práce zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky.

Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú:

–   pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky,

–   mzdové podmienky,

–   bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,

–   náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania,

–   náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov,

–   ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých,

–   právo na kolektívne vyjednávanie,

–   podmienky stravovania.

Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak. Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok.

Užívateľský zamestnávateľ poskytuje zamestnávateľovi a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa. Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený agentúrou dočasného zamestnávania,

–   informuje dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným zamestnancom získať trvalé zamestnanie,

–   zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne dôvody,

–   umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom,

–   poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti.

Užívateľský zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu dočasne pridelených zamestnancov, ktorá obsahuje identifikačné údaje zamestnanca, identifikačné údaje zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania, ktorí mu zamestnanca dočasne pridelili a dátum vzniku a skončenia dočasného pridelenia. Dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov zamestnancov.

Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom pomere na výkon práce.

Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa vzniku pracovného pomeru.

Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať

–   meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca,

–   druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú,

–   dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo,

–   miesto výkonu práce,

–   deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa,

–   pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa,

–   podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia,

–   číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sú povinní na požiadanie užívateľskému zamestnávateľovi bezodkladne poskytnúť údaje, ktoré sú potrebné na to, aby užívateľský zamestnávateľ mohol skontrolovať, či zamestnávateľ, alebo agentúra dočasného zamestnávania dodržiava povinnosť vo vzťahu k mzdovým podmienkam zamestnancov, ktorí k nemu boli dočasne pridelení, a na to, aby užívateľský zamestnávateľ mohol splniť povinnosť. Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania poskytujú užívateľskému zamestnávateľovi osobné údaje dočasne pridelených zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.

Ovládaná a ovládajúca osoba podľa Obchodného zákonníka

Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody. Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe vyššie uvedené postavenie.

Podiel na hlasovacích právach sa zvyšuje o hlasovacie práva spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ktoré sú v majetku iných osôb ovládaných priamo alebo sprostredkovane ovládajúcou osobou, vykonávané inými osobami vo vlastnom mene na účet ovládajúcej osoby.

Podiel na hlasovacích právach sa znižuje o hlasovacie práva spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ak

–   ich ovládajúca osoba vykonáva na účet inej osoby, ako je osoba ňou priamo alebo sprostredkovane ovládaná alebo osoba ju ovládajúca,

–   tieto podiely alebo akcie sú prevedené na ovládajúcu osobu ako zábezpeka a ovládajúca osoba je povinná pri výkone hlasovacích práv riadiť sa pokynmi osoby, ktorá poskytla zábezpeku.

Právnická osoba alebo fyzická osoba nie je zodpovedná za nelegálne zamestnávanie, ak splnila povinnosti podľa zákona o službách zamestnanosti a nevedela, že doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt boli sfalšované.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny

Zamestnávateľ je povinný vyžiadať si od štátneho príslušníka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt. Zamestnávateľ je povinný uchovávať kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt najmenej počas trvania zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny. Zamestnávateľ je povinný písomne informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny najneskôr do siedmich pracovných dní od nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní od skončenia zamestnania.

Povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby zaplatiť na základe vykonateľného rozhodnutia pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania alebo dodatočné platby prechádza, ak tento nárok nebolo možné uspokojiť v exekučnom konaní podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

–   na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, pre ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, na základe zmluvy dodáva prácu, tovar alebo poskytuje služby,

–   na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá sa na základe zmluvy o dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby sprostredkovane podieľa na dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby.

Upozornenie

Pokutu nie je možné uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým bola za to isté porušenie už právoplatne uložená pokuta iným kontrolným orgánom. S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa uvedené znenie ruší novelou zákona č. 112/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. januára 2023 v § 7b sa vypúšťa odsek 10. Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 10.]

Ing. Janka Kubíková

§ 7b zákona č. 82/2005 Z. z., o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

Zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie

(1) Právnická osoba alebo fyzická osoba nie je zodpovedná za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 3, ak splnila povinnosti podľa osobitného predpisu23) a nevedela, že doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt boli sfalšované.

(2) Povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby zaplatiť na základe vykonateľného rozhodnutia pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania alebo dodatočné platby podľa § 7a ods. 1 písm. a) a c) prechádza, ak tento nárok nebolo možné uspokojiť v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu,24) na

a) právnickú osobu alebo fyzickú osobu, pre ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, na základe zmluvy dodáva prácu, tovar alebo poskytuje služby, alebo

b) právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá sa na základe zmluvy o dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby sprostredkovane podieľa na dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby podľa písmena a).

(3) Postup podľa odseku 2 sa uplatní, len ak sa preukáže, že štatutárny orgán právnickej osoby podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b) alebo fyzická osoba podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b), alebo ich vedúci zamestnanec vedeli, že právnická osoba alebo fyzická osoba, z ktorej by mala prejsť povinnosť zaplatiť pokutu alebo dodatočné platby podľa odseku 2, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.

(4) Postup podľa odseku 2 sa neuplatní na právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, na ktoré sa vzťahuje zákaz prijať prácu alebo službu podľa odseku 5.

(5) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo...