Zodpovednosť v sociálnom poistení

Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patri­la, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Ak príjemcovi dávky bola dávka vyplatená neprávom alebo si nesplnil povinnosť uloženú zákonom, je povinný dávku vrátiť. Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila. Vrátiť dávku musí aj vtedy, ak ju prijal, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podmienkou je, že suma bola vyššia ako 5 eur. K uvedenému doplneniu došlo novelou zákona účinnou od 1. 7. 2018.

Premlčanie lehoty je uvedené v § 236 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Zákon ďalej ustanovuje, že tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy, povoliť splátky dlžnej sumy.

V prípade nesprávnych skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce na vyplatenie dávky alebo zvýšenie sumy dávky, je povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak sú vyššie ako 5 eur.

V súvislosti so zmenami v znení § 144 ods. 1 a § 240 ods. 2 sa od 1. 7. 2018 zaviedla analogická právna úprava povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť.

Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty.

Zákon ukladá možnosť Sociálnej poisťovni na základe písomnej žiadosti osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy, povoliť splátky dlžnej sumy, v prípade, ak bude v období dlhšom ako 24 mesiacov schopná dlžnú sumu zaplatiť. V prípade nedodržania termínu splátky sa celá suma stáva splatnou.

V kontexte s predĺžením lehoty, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm poistného, sa od 1. 7. 2018 predĺžila aj lehota na povolenie splátok dlžnej sumy fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy podľa § 234, 236 až 238 zákona o sociálnom poistení, z 18 mesiacov na 24 mesiacov.

Právo na náhradu škody uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní voči tretím osobám, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa. Pri uplatňovaní náhrady škody sú orgány verejnej moci povinné poskytovať súčinnosť, predkladať požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.

Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia týchto dávok.

Právo na náhradu sa neuplatňuje: ak uplatňovanie škody, ale najmä dokazovanie jej vzniku by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami, ak je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody, alebo ak je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva.

Napríklad, ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká.

Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne je kontrola zameraná na plnenie povinnosti, ktoré ustanovil zákon. Vykonávajú ju poverení zamestnanci organizačných zložiek Sociálnej poisťovne.

Vedúci zamestnanec kontroly je povinný rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil.

Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doteraz lehota nesplniteľná. Preto sa ustanovilo viazať ju na pracovné dni.

V praxi môže nastať situácia, že kontrolovaný subjekt má pochybnosť o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo prizvaných osôb, vtedy môže vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok.¹⁾

Dňom 1. augusta 2023 v § 242 ods. 3 tretej vete sa slová „vedúcemu zamestnancovi kontroly“ nahrádzajú slovami „osobe, ktorá vydala poverenie na výkon kontroly“. V § 242 ods. 4 sa slová „Vedúci zamestnanec kontroly je povinný“ nahrádzajú slovami „Osoba, ktorá vydala poverenie na výkon kontroly, je povinná“.

Doterajšia právna úprava nepočítala so situáciou, ktorú v aplikačnej praxi nemožno vylúčiť a to, že zaujatým zamestnancom môže byť aj vedúci zamestnanec kontroly, ktorý bol v konkrétnom prípade poverený na výkon kontroly, pričom podľa platnej právnej úpravy by zároveň o svojej vlastnej zaujatosti zároveň aj sám rozhodoval. Ďalším aplikačným problém je, že vedúci zamestnanec kontroly síce je povinný rozhodnúť o námietke zaujatosti, ale na druhej strane nie je kompetentný výkonom kontroly poveriť iných zamestnancov, o ktorých zaujatosť nemožno mať v konkrétnom prípade pochýb.

V podmienkach Sociálnej poisťovne výkon kontrolnej činnosti patrí do vecnej pôsobnosti nielen pobočiek Sociálnej poisťovne, ale aj ústredia Sociálnej poisťovne. Činnosť pobočky riadi riaditeľ a činnosť ústredia generálny riaditeľ, ktorí v rámci svojej riadiacej pôsobnosti môžu vydávať poverenia na vykonanie kontroly, jeho zmenu alebo zrušenie. Zároveň, poverenie na riadenie kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne môže podľa vnútorných organizačných predpisov vyplývať aj iným osobám, spravidla vedúcim organizačných útvarov, v pôsobnosti ktorých je výkon kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne. Za účelom odstránenia aplikačných problémov a zefektívnenia rozhodovania o námietkach zaujatosti sa ustanovilo, aby dotknuté osoby námietky zaujatosti zamestnancov kontroly oznamovali osobe, ktorá zamestnancov kontroly jej výkonom poverila a zároveň, aby táto osoba bola oprávnená o nich rozhodnúť.

Oprávnenia a povinnosti zamestnancov kontroly sú upravené a vymedzené týmto ustanovením.

Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich kontrolovaným subjektom, vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im poskytli doklady, iné písomnosti, odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu premiestňovať prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, a taktiež vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie kontroly.

Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.

Uvedenú súčinnosť možno vyžadovať len v nevyhnutnom rozsahu a vtedy, ak nemožno účel kontroly dosiahnuť inak a len s ich súhlasom. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.²⁾

Ďalej musia pri výkone kontroly vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom totožnosti, vydať potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím.

Oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti.

Taktiež preveriť opodstatnenosť námietok, prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly.

Zamestnanci kontroly musia vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom kontrolóra.³⁾

Zamestnanci kontroly musia ďalej vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím, tiež oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a zároveň v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly, ďalej musia preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, obo­známiť s ním kontrolovaný subjekt a neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť kontrolovanému subjektu.⁴⁾

ZÁVER – Povinnosťou zamestnancov kontroly je prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami, v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia a nakoniec odovzdať protokol o výsledku kontroly spolu so zápisnicou.

Ing. Lukáš Fudák

Upozornenie 1

Novelou zákona č. 125/2022 Z. z. sa vzhľadom na potrebu aplikačnej praxe posunula účinnosť ustanovenia § 242 ods. 4 schváleného zákonom č. 317/2018 Z. z., z 1. januára 2023 na 1. apríl 2022. Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v kalendárnom roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto bolo potrebné viazať ju na pracovné dni.

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola schválená dňa 22. 6. 2023. V čase zadania publikácie Poradca 1-2/2024 do tlače nebola novela zákona publikovaná v Zbierke Zákonov SR.

Upozornenie 2 – str. 79

Novelou zákona č. 125/2022 Z. z. bolo zrušené udelenie súhlasu kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov na poskytnutie súčinnosti potrebnej na vykonanie kontroly. Podmienka poskytnutia súhlasu odporuje povinnosti poskytnúť súčinnosť kontrolovaného subjektu, ktorá mu je uložená v inom ustanovení (§ 244 ods. 2), ako aj samotnému účelu kontroly, ktorej riadne vykonanie nemôže byť podmienené udelením takéhoto súhlasu.

Upozornenie 3 – str. 79

Dokladom totožnosti sa vo všeobecnosti v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie občiansky preukaz a v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj cestovný doklad. Občiansky preukaz ako nosič informácii o osobe obsahuje viaceré pre výkon kontroly nepodstatné informácie o tejto osobe, pričom zároveň preukazovaním týchto údajov môže prichádzať k získavaniu osobných údajov, ktoré s výkonom kontroly vôbec nesúvisia. Preukazom totožnosti pre účely výkonu kontroly má byť kontrolovanému subjektu preukazovaná len príslušnosť kontrolóra ku kontrolnému orgánu, z ktorej vyplýva právomoc vykonať kontrolu. Vzhľadom na uvedené sa novelou zákona č. 125/2022 Z. z. doplnila úprava v tom zmysle, že preukazom totožnosti je na účely výkonu kontroly v sociálnom poistení preukaz kontrolóra.

Upozornenie 4

Novelou zákona č. 125/2022 Z. z. sa zaviedli úpravy, pričom nie je dôvodné rozlišovať medzi vedúcim kontrolovaného subjektu alebo zodpovednými zamestnancami. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.