Zmeny v zdaňovaní príjmov
od 1. 1. 2012

V minulom čísle sme uviedli prehľad zmien v zdaňovaní príjmov od 1. decembra 2011 a od 1. januára 2012. Ako sme avizovali, Národná rada Slovenskej republiky schválila ďalšie zmeny v zdaňovaní príjmov FO a PO s účinnosťou od 1. januára 2012, ktoré rozoberáme v tomto článku.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej „zákon o dani z príjmov“) bol od 1. januára 2012 ďalej novelizovaný zákonom č. 548/2011 Z. z. Tejto novele predchádza ešte novela pod č. 547/2011 Z. z., ktorá je však účinná až od 1. 1. 2013.
Od 1. januára 2012 dochádza na základe zákona č. 548/2011 Z. z. k týmto zmenám v zdaňovaní príjmov:

Zmeny v členení príjmov v § 6

Nadpis § 6 od 1. 1. 2012 znie: „Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu.“

Príjmy z autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami sa rozdeľujú na „aktívne“ a „pasívne“ príjmy, v dôsledku čoho došlo k úpravám v rozdelení príjmov v § 6 a nadväzujúcim úpravám.

V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú zaradené len príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva (tzv. aktívne príjmy). Sem sa zahrnú príjmy autorov z vytvorenia diela a príjmy výkonných umelcov za umelecký výkon na základe zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v z.n.p. (ďalej „autorský zákon“), ktorá sa v zmysle § 71 ods. 1 tohto zákona primerane vzťahuje aj na umelecké výkony.
Do § 6 ods. 3 zákona k príjmom z prenájmu nehnuteľností boli z odseku 4 presunuté príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti. Jedná sa len o legislatívno-technickú úpravu.
Podľa nového znenia § 6 ods. 4 zákona sú príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a).

Medzi tieto príjmy sa zahrnú príjmy za používanie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 a nasledujúcich autorského zákona, ktorá sa v zmysle § 71 ods. 1 tohto zákona primerane vzťahuje aj na umelecké výkony.

Medzi tieto príjmy ďalej patria príjmy podľa § 81 ods. 1 písm. j) autorského zákona, ktorými sú odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia vyplácané organizáciami kolektívnej správy práv.

Organizácia kolektívnej správy práv (ďalej „OKS“) je v zmysle § 79 ods. 1 autorského zákona PO (občianske združenie), ktorej Ministerstvo kultúry SR udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. OKS v zmysle § 81 ods. 3 autorského zákona zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na účet nositeľa práv. OKS v zmysle § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona uzatvára s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje. OKS uzatvárajú zmluvy s používateľmi predmetov ochrany za nositeľov práv, ktorých zastupujú na základe zmluvy (dobrovoľná kolektívna správa práv) alebo na základe zákona (povinná kolektívna správa práv). OKS je povinná v zmysle § 81 ods. 1 písm. j) autorského zákona vyberať v súlade s uzatvorenou zmluvou s používateľom pre nositeľa práv prostriedky, ktoré rozdeľuje a vypláca v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.

Zistenie základu dane u FO

V súvislosti s možnosťou uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane daňovníka len z tzv. aktívnych príjmov uvedenou v zákone s účinnosťou od 1. 1. 2011 sa spresňuje výpočet základu dane.

Podľa znenia § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov po novele sa základ dane FO zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov:

Nadväzne na túto úpravu sa upravilo aj znenie § 15 písm. a) ZDP tak, že sadzba dane 19 % je zo základu dane zisteného podľa § 4.

Podľa upraveného znenia § 6 ods. 6 zákona sa na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 a na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a ods. 4 použijú ustanovenia § 17 až § 29 zákona. V zmysle prechodného ustanovenia §52o ods. 2 sa uplatní postup vyčíslenia základu dane (čiastkového základu dane) osobitne za príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 a osobitne za príjmy podľa § 6 ods. 3 pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2011.

Podľa doplneného § 6 ods. 10 zákona bude možné k príjmom v § 6 ods. 4 (z použitia diela a umeleckého výkonu) uplatniť paušálne výdavky 40 % z príjmov za predpokladu, že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom tejto dane len časť zdaňovacieho obdobia. Podľa doplneného § 6 ods. 14 zákona daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona bude môcť za podmienok uvedených v tomto ustanovení viesť daňovú evidenciu, z ktorej vykáže základ dane (čiastkový základ dane).

Príjmy z autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami
sa rozdeľujú na „aktívne“ a „pasívne“ príjmy, v dôsledku čoho
došlo k úpravám v rozdelení príjmov

Na príjem z použitia diela a umeleckého výkonu sa aplikuje ustanovenie § 6 ods. 17 zákona upravujúce postup pri veciach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov využívaných oboma manželmi.

Vykázanie a odpočet straty

Daňovú stratu po 1. 1. 2012 bude možné v zmysle § 6 ods. 6 zákona o dani z príjmov vykázať len z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona, t.j. z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. O túto daňovú stratu sa znižuje základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona, pričom stratu bude možné odpočítať len od základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona. Tento postup sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie roka 2012. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nemožno odpočítať stratu od základu dane zisteného aj z príjmov v § 6 ods. 3, § 7 a § 8 zákona. Podľa § 30 ods. 1 zákona možno od základu dane odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.
Z upraveného znenia § 6 ods. 6 zákona ďalej vyplýva, že pri príjmoch v § 6 ods. 3 (z prenájmu) a v § 6 ods. 4 (z použitia diela a umeleckého výkonu) nebude možné vykázať stratu. Zrušila sa možnosť vykazovať daňovú stratu z príjmov z prenájmu aj pre prípady, kedy daňovník pri týchto príjmoch uplatňuje preukázateľné daňové výdavky.

Pred novelou nebolo možné vykázať stratu pri príjmoch z prenájmu len v prípade, ak daňovník uplatňoval k príjmom paušálne výdavky. V zmysle prechodného ustanovenia § 52o ods. 3 zákona nemožno vykázať daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 3 a ods. 4 prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2012.

Príjmy z prenájmu obcí, VÚC a rozpočtových organizácií

Doplnením písmena e) do § 13 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa opätovne zavádza oslobodenie príjmov obcí a vyšších územných celkov z prenájmu ich majetku. Podľa upraveného § 13 ods. 1 písm. b) budú od dane oslobodené príjmy rozpočtových organizácií z prenájmu majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa aj v prípade, ak zriaďovateľom rozpočtovej organizácie je obec alebo vyšší územný celok. Tieto oslobodenia boli zo zákona vypustené novelou č. 548/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2011. Podľa prechodného ustanovenia novely (§ 52o ods. 4) sa oslobodenie uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2011, t.j. aj za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2011.

U obcí a vyšších územných celkov od 1. 1. 2011 podliehajú zdaneniu príjmy z predaja ich majetku.

U rozpočtových organizácií zriadených obcami a VÚC podliehajú od 1. 1. 2011 zdaneniu príjmy z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa. U ostatných rozpočtových organizácií sú príjmy z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa od dane oslobodené. Príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa sú podľa novely oslobodené od dane u všetkých rozpočtových organizácií.

Finančný prenájom (lízing)

Úpravami finančného prenájmu sa má docieliť zrušenie disproporcie pri odpisovaní hmotného majetku v závislosti od spôsobu jeho obstarania tak, aby bol hmotný majetok od roku 2012 odpisovaný rovnako bez ohľadu na spôsob jeho obstarania.

Z dôvodu vymedzenia rozdielu medzi „nájomcom“ pri finančnom prenájme a pri operatívnom prenájme je nájomca pri finančnom prenájme v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2012 označený ako „daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu“ [§ 2 písm. s), § 25 ods. 6 zákona].

V § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov je v bode 2 z podmienok finančného prenájmu vypustená minimálna doba nájmu tri roky; naďalej zostáva doba trvania nájmu najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona, resp. pri neodpisovanom majetku 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4.
Z nového znenia § 26 ods. 8 zákona vyplýva, že hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu (okrem pozemkov) bude odpisovať daňovník počas doby odpisovania uvedenej v § 26 ods. 1, t.j. nie počas doby trvania prenájmu. Odpisovať bude zo vstupnej ceny podľa § 25. Daňovník, ktorý obstaráva majetok formou finančného prenájmu sa môže rozhodnúť pre rovnomerný alebo zrýchlený spôsob odpisovania.
Úpravou odpisovania majetku obstaraného formou finančného prenájmu sa zjednotil spôsob odpisovania hmotného majetku u všetkých foriem jeho obstarania. Uplatňovanie mesačného odpisu počas celej doby odpisovania majetku sa zachováva len u majetku uvedeného v § 26 ods. 6 (otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk technickej rekultivácie, dočasných stavieb, banských diel) a ods. 7 (formy, modely, šablóny).

V prípade postúpenia predmetu finančného prenájmu

sa bude u nového nájomcu postupovať ako v prípade kúpy majetku. Hmotný majetok obstaraný na základe finančného prenájmu nový nájomca zaradí ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania stanovenej v § 26 zákona do výšky vstupnej ceny. Vstupnou cenou je výška nesplatenej istiny vrátane finančného vyrovnania uhradeného pôvodnému nájomcovi a odstupného uhradeného pôvodnému nájomcovi (§ 26 ods. 8 zákona).
V § 22 ods. 6 písm. f) zákona sa z iného majetku vypustilo technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu. Podľa znenia zákona pred novelou sa výdavky vynaložené nájomcom na technické zhodnotenie vykonané na predmete finančného prenájmu po zaradení do užívania odpisovali ako iný majetok podľa § 27 alebo § 28 (nie počas doby trvania prenájmu, počas ktorej sa odpisoval predmet finančného prenájmu). Po novele technické zhodnotenie vykonané po zaradení do užívania bude súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku, pri zrýchlenom odpisovaní zvýši zostatkovú cenu a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie dokončené a zaradené do užívania.
V § 17 ods. 24 zákona je novo upravený postup pri predčasnom skončení nájmu (finančného aj operatívneho).
Podľa písm. a), ak došlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu novo upravených v § 2 písm. s) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vrátane vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov, postupuje sa pri vyradení majetku obstarávaného formou finančného prenájmu podľa § 19 ods. 3 písm. b), d) alebo e), t. j. rovnakým spôsobom ako pri inom vyradení hmotného majetku.

Ak sa napríklad vyradí predmet finančného prenájmu predajom, uplatní sa ako daňový výdavok jeho daňová zostatková cena a základ dane sa upraví o rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou.

Podľa uvedených ustanovení sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 s tým, že pri predčasnom ukončení finančného prenájmu a vrátení hmotného majetku prenajímateľovi sa základ dane upraví o rozdiel už zaplatenej istiny a odpisov zahrnutých do základu dane. Dopad na základ dane bude rovnaký ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.

V písm. b) je vymedzená úprava základu dane v prípade predčasného odkúpenia predmetu finančného prenájmu za kúpnu cenu nižšiu, ako je zostatková cena, ktorú by mala prenajatá vec pri odpisovaní podľa § 27 alebo § 28 zákona. V tomto prípade daňovník, ktorý obstaráva majetok formou finančného prenájmu zvýši základ dane o sumu už uplatnených úrokov v daňových výdavkoch. Zároveň tento rozdiel pripočíta k vstupnej cene obstarávaného majetku a majetok odpisuje z tejto zvýšenej vstupnej ceny, t. j. rozdiel zahrnie do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov.

V písm. c) je postup úpravy základu dane v prípade, ak po skončení „operatívneho“ nájmu dôjde ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3 zákona. V tomto prípade sa základ dane zvýši o kladný rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktoré by mohol uplatniť vlastník (prenajímateľ) z tohto majetku počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 alebo § 28. O tento rozdiel sa zároveň zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

Úpravami finančného prenájmu sa má docieliť zrušenie disproporcie
pri odpisovaní hmotného majetku v závislosti od spôsobu jeho
obstarania tak, aby bol hmotný majetok od roku 2012 odpisovaný
rovnako bez ohľadu na spôsob jeho obstarania.

Úpravy v zákone týkajúce sa finančného prenájmu sa v zmysle prechodného ustanovenia § 52o ods. 1 aplikujú na nájomné zmluvy uzatvorené od 1. 1. 2012. Na nájomné zmluvy uzatvorené do 31. decembra 2011 vrátane postúpenia týchto nájomných zmlúv bez zmeny podmienok na nového nájomcu aj po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2011.

Zmeny v odpisovaní hmotného majetku

Novelou zákona o dani z príjmov sa mení spôsob odpisovania hmotného majetku v prvom roku odpisovania pri rovnomernom aj zrýchlenom odpisovaní doplnením odseku 2 do § 27 a do § 28.

Na rozdiel od doteraz platného spôsobu, keď si daňovník v roku zaradenia hmotného majetku do užívania uplatnil v daňových výdavkoch celý ročný odpis bez ohľadu na dátum zaradenia, od 1. 1. 2012 môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch v roku zaradenia len pomernú časť z ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje.

Pri rovnomernom odpisovaní

sa podľa § 27 ods. 2 zákona v prvom roku odpisovania pri výpočte pomernej časti z ročného odpisu vychádza z nezaokrúhleného ročného odpisu stanoveného podľa § 27 ods. 1 zákona, z ktorého sa vypočíta mesačný odpis. Mesačný odpis sa prenásobí počtom mesiacov počnúc mesiacom zaradenia majetku do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Až takto vypočítaná pomerná časť ročného odpisu sa zaokrúhli podľa doplneného § 27 ods. 3 zákona na celé eurá nahor.

Pri zrýchlenom odpisovaní

podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona sa pri výpočte odpisov v druhom roku zostatková cena určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania.

V ďalších rokoch odpisovania sa takto určená zostatková cena zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov počnúc druhým rokom odpisovania.

Pokiaľ počas doby odpisovania hmotného majetku uvedenej v § 26 ods. 1 zákona nebolo vykonané technické zhodnotenie, neuplatnená pomerná časť ročného odpisu v prvom roku odpisovania sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku. Ak bolo počas doby odpisovania hmotného majetku vykonané technické zhodnotenie, hmotný majetok sa doodpisuje do výšky vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou (rovnomerné odpisovanie) alebo do výšky zvýšenej zostatkovej ceny v roku vykonania technického zhodnotenia koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu (zrýchlené odpisovanie). Týmto spôsobom sa predĺži doba odpisovania uvedená v § 26 ods. 1 zákona.
Podľa prechodného ustanovenia § 52o ods. 5 zákona o dani z príjmov sa ustanovenia § 27 ods. 2 a 3 a § 28 ods. 2 použijú na hmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri 2011. Majetok zaradený do užívania do 31. 12. 2011 sa odpisuje podľa zákona platného do 31. 12. 2011.

Daňové priznanie a hlásenie

Úpravou druhej vety § 49 ods. 2 zákona sa spresňuje, že do termínu na podanie hlásenia je povinný aj zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, preddavky na daň zrazené svojim zamestnancom odviesť správcovi dane.
Podľa doplneného § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov sú prílohou daňového priznania aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania. Uvedená úprava má len legislatívno-technický charakter.

Registrácia

Od 1. 1. 2012 je registrácia k dani z príjmov upravená v § 49a zákona o dani z príjmov. Podľa § 49a ods. 6 zákona, ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto oznamuje daňovému úradu nové alebo zmenené skutočnosti podľa osobitného predpisu, nie je už daňovník povinný oznámiť tieto skutočnosti daňovému úradu. V odvolávke 136c ako osobitný predpis je novo uvedený § 66a zákona č. 455/1991 Zb. v z.n.p. a § 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
Doplnením § 49a o odsek 10 si môžu FO, ktoré získajú oprávnenie na podnikanie podľa živnostenského zákona na jednotnom kontaktnom mieste (JKM) splniť na tomto mieste aj svoje registračné povinnosti k dani z príjmov a všetky oznamovacie povinnosti. Iné FO a všetky PO sa môžu rozhodnúť, či si svoje registračné a oznamovacie povinnosti k dani z príjmov splnia na daňovom úrade alebo na JKM.

Preddavky na daň z emisných kvót

Doplnením odseku 13 do § 51b sa umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane na žiadosť daňovníka určil platenie preddavkov na túto daň inak.

Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

Úpravou prechodného ustanovenia § 52i zákona o dani z príjmov sa postupné znižovanie 2 % podielu zaplatenej dane z príjmu PO posúva o jeden rok. Prakticky to napríklad znamená, že aj za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2012 (rovnako ako za zdaňovacie obdobie končiace 31. 12. 2011) bude PO oprávnená vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na jeho podanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ňou určeným prijímateľom za podmienky, že v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania darovala finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ňou určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Ak táto podmienka nebude splnená, môže PO vyhlásiť, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať len do výšky 1,5 % zaplatenej dane.

Ing. Ivana Valterová

§ 2 zákona č. 437 / 2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

(1) Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
(2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
(3) Na účely tohto zákona

Lekársky posudok

§ 7 zákona č. 437 / 2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

(1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
(2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu 6)...