Zmeny v stravovaní zamestnancov

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/2025 Z. z.. zvýšilo od apríla 2025 sumy stravného v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách na 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, na 13,10 eur pre časové pásmo 12 až 18 hodín a na 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.

Uvedená zmena znamená, že sa okrem náhrad pri tuzemských pracovných cestách zvyšuje aj

-    suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov,

-    minimálna výška stravovacej poukážky poskytovanej zamestnancom,

-    minimálna výška finančného príspevku na stravovanie poskytovaného zamestnancom.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 152 Zákonníka práce zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo ďalší finančný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí

Osobitne upravenou povinnosťou pre zamestnávateľov je poskytovanie stravy zamestnancom, ktorí sú zároveň vyslaní na pracovnú cestu, kedy platí nasledovná podmienka: ak bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, ale na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

Príklad 1

Zamestnanec s dohodnutým pracovným časom od 8.00 h do 16.30 h odišiel o 13.30 h na tuzemskú pracovnú cestu, ktorú ukončil o 20.00 h. V daný deň od 8.00 h do 13.30 h pracoval na svojom pracovisku. Zamestnancovi vzniká za daný pracovný deň:

-    nárok na jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo vlastnom stravovacom zariadení s prevádzkou od 11.00 h do 13.00 h,

-    nárok na stravné vo výške 8,80 eur za pracovnú cestu v trvaní 6,5 hodiny v ten istý deň.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Takto vypočítaný príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší euro cent nahor. Od apríla 2025 si zamestnávateľ účtuje priamo ako daňový výdavok zodpovedajúci maximu 55 % hodnoty stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín sumu 4,84 eur. Takýto príspevok je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky v tomto prípade musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. To znamená, že od apríla 2025 hodnota stravovacej poukážky musí byť minimálne 6,60 eur (75 % zo sumy stravného 8,80 eur). V prípade stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, je súčasne limitovaná aj výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Príklad 2

Zamestnávateľ zabezpečuje pre svojich zamestnancov stravovanie nákupom stravovacích poukážok. Na celý rok 2025 zakúpil na začiatku januára 2025 5 000 ks poukážok v hodnote 6,30 eur, pričom zamestnanci za poukážky zamestnávateľovi platili 1,00 eur (sumu 4,57 eur si zamestnávateľ účtoval priamo ako daňový výdavok zodpovedajúci 55 % hodnoty stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, zvyšok, t.j. sumou 0,73 eur prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu). Na základe zmeny výšky stravného zamestnávateľ od apríla 2025 nemôže zamestnancom poskytovať tieto poukážky, ale musí zabezpečiť buď ich výmenu za poukážky minimálne v hodnote 6,60 eur, alebo musí dokúpiť ešte poukážky v hodnote minimálne 0,30 eur.

Finančný príspevok na stravovanie sa poskytuje v sume, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom (najmenej 55 % ceny jedla), a súčasne táto suma musí byť najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. To znamená, že od 1. 4. 2025 je minimálna výška finančného príspevku na stravovanie 3,43 eur (minimálna hodnota stravovacej poukážky – 75 % z 8,80 eur – je 6,60 eur a 55 % z 6,60 eur je 3,63 eur). Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky (3,63 eur), najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (4,84 eur).

Okrem finančného príspevku na stravovanie (v rozpätí 3,63 eur až 4,84 eur) zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu. Takto poskytnutý finančný príspevok nepodlieha u zamestnanca dani z príjmov a ani odvodom poistného na sociálne a zdravotné poistenie.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov nielen rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie ako svojim zamestnancom, ale môže aj:

– umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

– upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách slúži zamestnancovi len na náhradu jeho zvýšených výdavkov na stravovanie. Nepokrýva celkové výdavky zamestnanca na stravovanie na pracovnej ceste, pretože sa vychádza z toho, že zamestnanec sa stravuje aj vtedy, keď nie je na pracovnej ceste a vznikajú mu určité výdavky na stravovanie.

 Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Konkrétnu sumu stravného od apríla 2025 určilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nasledovne:

a)  8,80 eur pri pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín,

b)  13,10 eur pri pracovnej ceste trvajúcej nad 12 hodín až do 18 hodín,

c)  19,50 eur pri pracovnej ceste trvajúcej nad 18 hodín.

Stravné sa vo všeobecnosti poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty v rámci tohto kalendárneho dňa. Aj pri viacdňovej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Nie je prípustné akékoľvek spočítanie časov trvania viacerých pracovných ciest.

Zamestnávateľ nemôže meniť a ani modifikovať zákonom určené časové pásma (okrem výnimky vzťahujúcej sa na zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania). Nemôže ich ani rozčleňovať a rozčleneným časom priraďovať sumy, a to ani pri dodržaní hraníc určených zákonom.

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo mu môže zabezpečiť bezplatné stravovanie. Pri pracovnej ceste trvajúcej menej ako 5 hodín nie je splnená základná podmienka na poskytnutie stravného a za normálnych okolností zamestnancovi stravné za takúto pracovnú cestu nepatrí. Ak však doba pracovnej cesty zasahuje do času zvyčajného stravovania zamestnanca v mieste pravidelného pracoviska, a z tohto dôvodu sa zamestnanec nemôže stravovať zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravné až do sumy stravného určeného pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Znemožnenie stravovania sa zvyčajným spôsobom neznamená len zmeškanie času obeda (kedy sa zamestnanec stravuje napr. v zamestnávateľovej jedálni), ale aj času raňajok alebo večere. O poskytnutí stravného v takomto prípade rozhoduje zamestnávateľ vo svojej kompetencii, to znamená, že zamestnanec nemá na túto náhradu právny nárok. Podľa zákona o dani z príjmov sa poskytnutie tejto náhrady považuje za príjem zamestnanca a pre zamestnávateľa nejde o daňový výdavok v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov.

Zamestnancovi, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, a ktorý vykoná počas

–   kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,

–   dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

–   jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší euro cent nahor.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie

–   zamestnávateľ mu stravné neposkytuje vtedy, ak bezplatné stravovanie je zabezpečené v celom rozsahu, t.j. nielen zabezpečenie obeda, ale všetkých troch hlavných jedál (raňajok, obeda a večere), pričom zamestnanec si toto stravovanie nemusí platiť a preto mu nevzniká žiaden výdavok v súvislosti so stravovaním,

–   zamestnávateľ mu stravné kráti vtedy, ak má zamestnanec preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne. Čiastočne zabezpečeným stravovaním je zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál (napr. len obed, len večera, raňajky a obed a pod.). Musí ísť pritom vždy o bezplatné stravovanie pre zamestnanca, to znamená, že zamestnanec si za takto zabezpečené stravovanie nemôže platiť alebo prispievať naň a toto bezplatné stravovanie musí byť preukázané. Za čiastočne bezplatné stravovanie sa nemôže považovať prípad, keď sa zamestnancovi na pracovnej ceste zabezpečí napr. obed, na ktorý si musí ešte určitou sumou doplácať. Za zabezpečenie stravovania sa tiež nepovažuje poskytnutie obvyklého občerstvenia (káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda), pretože stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla.

Mieru krátenia stravného určuje zákon nasledovne:

a)  o 25 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnuté raňajky – v súčasnosti to predstavuje sumu 4,875 eur (25 % zo sumy 19,50 eur),

b)  o 40 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnutý obed – v súčasnosti to predstavuje sumu 7,80 eur (40 % zo sumy 19,50 eur),

c)  o 35 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnutú večeru – v súčasnosti to predstavuje sumu 6,825 eur (35 % zo sumy 19,50 eur).

Zamestnávateľ stravné nekráti, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. Preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

Ing. Zuzana Cingelová

§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,

b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,

c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,

3. vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,

4. odmenu za produktívnu prácu najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium, hmotné zabezpečenie žiaka, poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,

5. príspevky na stravovanie zamestnancov, príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,

6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi,

7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,

8. podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,

9. príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152c Zákonníka práce v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa,

10.    prevádzku vlastných materských škôla zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa,

d) cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,

e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak...