Zmeny v správe daní a poplatkov

Proces správy daní a poplatkov a jeho jednotlivé štádiá je predmetom daňového poriadku, pričom tento predpis upravuje nielen procesné úkony správcu dane, ale aj jednotlivých účastníkov konania, ktorí v ňom vystupujú. Počnúc 1. januárom 2019 došlo pri výkone správy daní k určitým zmenám, ktoré majú vplyv aj na výkon správy daní a je ich potrebné zohľadňovať aj v kontexte osobitnej právnej úpravy. O aké zmeny v daňovom poriadku ide?

Zmeny v správe daní a poplatkov

Podľa § 52 ods. 5 daňového poriadku zverejňuje finančné riaditeľstvo aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Pojem „daňový subjekt“ legálne definuje § 4 ods. 2 písm. c) daňového poriadku, podľa ktorého je daňovým subjektom osoba, ktorej daňový poriadok alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Osobitnou právnou úpravou pre prípad dane z pridanej hodnoty je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), podľa ktorého zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok podľa § 11 ods. 12 zákona o dani z pridanej hodnoty z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.

Pod „ekonomickou činnosťou“ pre účely dane z pridanej hodnoty sa rozumie

každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Jednotlivé údaje zverejňuje finančné riaditeľstvo o osobách, ktoré sú registrovanými subjektmi pre daň z pridanej hodnoty, pričom podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa predošlej vety. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa stáva

aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, ktorým je §§ 476 až 488 Obchodného zákonníka, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa daňového poriadku platného a účinného od 1. januára 2019 platí, že v zoznamoch daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo, druh registrácie, dátum registrácie a dátum, ku ktorému došlo k zmene druhu registrácie pre daň z pridanej hodnoty.

Dochádza k zmene pri zverejňovaní zoznamov finančných inštitúcií

a to v tom ohľade, že finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam vybraných finančných inštitúcií, a to do konca prvého štvrťroka kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok na základe evidencie úhrad osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií.

V súvislosti s uvedenou zmenou je potrebné zohľadňovať osobitnú právnu úpravu, ktorou je zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o osobitnom odvode“), podľa ktorého tento zákon upravuje jednak povinnosť platenia osobitného odvodu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, výšku a spôsob platenia odvodu a taktiež správu odvodu.

Podľa zákona o osobitnom odvode je základom pre výpočet odvodu suma pasív banky vykazovaných v súvahe znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu, ktorým je § 2 písm. a) opatrenia Národnej banky Slovenska z 13. marca 2007 č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi (oznámenie č. 121/2007 Z. z.).

Pre výpočet osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií je potrebná

taktiež sadzba tohto odvodu, ktorá je v súlade s § 11 zákona o osobitnom odvode na roky 2017 až 2020 0,2 % ročne. Odvod je banka povinná uhrádzať v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby zo základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok, vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3 ods. 5 zákona o osobitnom odvode nie je ustanovené inak. Na určenie základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok sa použijú priemerné hodnoty položiek podľa § 2 písm. a) vypočítané z údajov k poslednému dňu jednotlivých kalendárnych mesiacov predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Uvedený osobitný odvod spravuje Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty; ak banka nemá sídlo v pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, správcom odvodu je miestne príslušný daňový úrad, v pôsobnosti ktorého má banka sídlo.

Pokiaľ banka neuhradila splátku odvodu alebo ak banka uhradila splátku odvodu v nižšej výške, ako bola povinná, správca odvodu uloží banke rozhodnutím povinnosť uhradiť neuhradenú splátku odvodu alebo jej časť. V konaní o uložení tejto povinnosti sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je §§ 58, 59, 61 až 63, 65 a 66 daňového poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať opravné prostriedky podľa § 72 až 77 daňového poriadku, pričom ide o riadne a mimoriadne opravné prostriedky v daňovom konaní. Pokiaľ banka nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, správca odvodu je oprávnený nedoplatok vymáhať. Na vymáhanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o daňovom exekučnom konaní, konkrétne § 88 až 153 daňového poriadku, ktoré sú špecifickou právnou úpravou daňového exekučného konania.

Dochádza k zmene pri zverejňovaní zoznamov regulovaných osôb

v súvislosti s osobitnými odvodmi z podnikania v regulovaných odvetviach, a to v tom ohľade, že finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam regulovaných osôb, a to do konca každého štvrťroka bežného roka na základe rozhodnutí o zúčtovaní osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach, ktoré nadobudli právoplatnosť v predchádzajúcom štvrťroku bežného roka.

V zozname sa uvedie

a)  meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia vypočítaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o osobitnom odvode z podnikania“), dlžná suma nedoplatku zo zúčtovania týchto osobitných odvodov po lehote splatnosti a príslušné účtovné obdobie,

b)  obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia vypočítaný podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania, dlžná suma nedoplatku zo zúčtovania týchto osobitných odvodov po lehote splatnosti a príslušné účtovné obdobie.

V súvislosti s uvedenou zmenou v daňovom poriadku je potrebné spomenúť aj už spomínanú osobitnú právnu úpravu v podobe zákona o osobitnom odvode z podnikania, nakoľko tento zákon upravuje povinnosť platenia osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach regulovanou osobou, výšku a spôsob platenia odvodu, správu odvodu vykonávanú správcom odvodu, ktorým je daňový úrad príslušný na správu dane z príjmov regulovanej osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je daňový poriadok.

Suma výsledku hospodárenia

od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, je 3 000 000 eur. Základom odvodu je výsledok hospodárenia vykázaný za to účtovné obdobie, v ktorom regulovaná osoba má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o osobitnom odvode z podnikania, vynásobený koeficientom podľa odseku § 5 ods. 5 zákona o osobitnom odvode z podnikania; tento základ odvodu sa použije pri výpočte odvodu na účel zúčtovania odvodov podľa § 9 zákona o osobitnom odvode z podnikania k tým odvodovým obdobiam, ktoré patria do účtovného obdobia, za ktoré bol výsledok hospodárenia vykázaný.

Sadzba odvodu pre regulovanú osobu je 0,00726. Odvod sa vypočíta ako súčin sadzby odvodu a základu odvodu.

V kontexte uvedených súvislostí a aj na základe § 12 ods. 1 zákona o osobitnom odvode z podnikania je možné konštatovať, že ustanovenia daňového poriadku sa primerane použijú aj na správu osobitného odvodu z podnikania, teda uvedená oblasť súvisí so správou daní a poplatkov, predovšetkým pri vyrubení, zúčtovaní a spôsobu platenia tohto špecifického odvodu z podnikania. Určitou aktuálnou zmenou daňového poriadku, ktorá bola vykonaná poslednou jeho novelou, ktorú predstavoval zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), ktorý menil aj daňový poriadok.

Uvedená podstatná zmena súvisí s tým, že elektronický dokument musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Pojem „elektronický dokument“

je nepriamo vymedzený v § 32 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého je elektronickým dokumentom písomnosť správcu dane doručovaný elektronickými prostriedkami. Správca dane doručuje elektronický dokument osobe podľa § 14 daňového poriadku a daňovému subjektu, ktorý o to požiada, pričom daňový poriadok špecificky neustanovuje formálne a ani obsahové náležitosti takejto žiadosti, preto platí všeobecná právna úprava. Elektronický dokument sa doručuje do elektronickej osobnej schránky osoby. Elektronický dokument zaslaný do elektronickej osobnej schránky je doručený okamihom, keď osoba, ktorej je adresovaný s prístupom do elektronickej osobnej schránky prijme uvedený dokument. Ak osoba uvedená v odseku 3 neprijme elektronický dokument do 15 dní odo dňa jeho zaslania do elektronickej osobnej schránky, považuje sa tento elektronický dokument za doručený posledným dňom tejto lehoty, aj keď sa osoba uvedená v odseku 3 o doručení nedozvedela. Elektronické doručovanie sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

Pokiaľ si daňový subjekt nevšimne, že mu správca dane zaslal do elektronickej schránky napríklad prvostupňové meritórne rozhodnutie v daňovom konaní, tak v tom prípade mu môže uplynúť lehota na podanie odvolania uvedená v § 72 ods. 3 daňového poriadku a toto rozhodnutie sa vďaka tomu stane právoplatným a vykonateľným.

Prístup ku elektronickej osobnej schránke

je podľa § 33 ods. 1 písm. d) daňového poriadku jednou z elektronickej služieb finančnej správy. Podľa § 33 ods. 3 daňového poriadku elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou správou.

Pre daňové subjekty je podstatná zmena v súvislosti s obsahovými náležitosťami rozhodnutia, ktoré sú uvedené v § 63 ods. 3 daňového poriadku taxatívnym výpočtom. Podľa § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku rozhodnutie v daňovom konaní musí obsahovať:

f)  vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je už uvedený zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Uvedené obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní, teda aj uvedený § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku je nevyhnutný z pohľadu posúdenia zákonnosti uvedeného rozhodnutia, čo ovplyvňuje rozhodnutie daňového subjektu v tom ohľade, či podá alebo nepodá odvolanie. Podaním odvolania sa na základe § 72 daňového poriadku spúšťa odvolacie konanie, ktoré znamená možnosť preskúmať už vydané, prvostupňové rozhodnutie správcu dane, čím sa predlžuje celé daňové konanie, ktoré prebieha.

V § 122 ods. 3 daňového poriadku, ktorý upravuje účastníkov dražby hnuteľnej veci, sa v odseku 3 vypustila právna povinnosť predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho úradne overenú kópiu. Podobná právna úprava bola vykonaná v § 123 ods. 2 písm. c) daňového poriadku v súvislosti so zoznamom dražiteľov hnuteľnej veci a v § 135 ods. 1 písm. d) daňového poriadku v súvislosti s vyplňovaním individuálnej prezenčnej listiny dražiteľa nehnuteľnosti v konkrétnom prípade.

Pripravované zmeny v daňovom poriadku sa týkajú podstatných zmien

v charaktere a rozsahu jednotlivých údajov, ktoré vo svojich zoznamoch zverejňuje finančné riaditeľstvo. Uvedené zmeny daňového poriadku je potrebné posudzovať v spojitosti s osobitnou právnou úpravou, napríklad so zákonom o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a zákonom o osobitnom odvode z podnikania, ktoré vytvárajú rámec pre konkrétne určovanie výšky týchto špecifických odvodov u platiteľov. Aktuálnou zmenou daňového poriadku, a teda aj v správe daní a poplatkov je aj otázka debyrokratizácie celého procesu správy daní a poplatkov, ktorá má urýchliť celé daňové konanie a jeho štádiá.

§ 58 zákona č. 563/2009 Z. z.
Daňový poriadok

citácia na str. 34

Začatie daňového konania

(1) Daňové konanie začína

a)  na návrh účastníka daňového konania,

b)  z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

(2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie.

(3) Ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.

(4) Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené.

§ 59 zákona č. 563/2009 Z. z.
Daňový poriadok

Účastníci daňového konania

(1) Účastníkom daňového konania je daňový subjekt.

(2) Na daňovom konaní sa môže zúčastniť aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie prizve.

(3) Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

(4) Účastník daňového konania v konaní koná v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

(5) Účastník daňového konania je povinný na požiadanie správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu.

§ 61 zákona č. 563/2009 Z. z.
Daňový poriadok

Prerušenie daňového konania

(1) Správca dane daňové konanie

a)  preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b)  môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej ...