Zmeny v odpisovaní budov a stavieb

Od 1. 1. 2015 sa zaviedli nové pravidlá v uplatňovaní daňových odpisov. Tie súvisia najmä s rozšírením odpisových skupín, obmedzením zrýchleného odpisovania, špecifickými postupmi pri odpisovaní budov a majetku poskytnutého na prenájom, povinnosťou prerušenia odpisovania. Aká zásada platí pri preradení hmotného majetku do novej odpisovej skupiny? Ako odpisovať nehnuteľnosti využívané na súkromné účely?

Budovy a stavby tvoria samostatnú kategóriu hmotného majetku

Veci tohto charakteru sú hmotným majetkom vždy, bez ohľadu na cenu a dobu použiteľnosti. Budovy a stavby sú na účely ZDP vymedzené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb. Do tejto kategórie sa zaraďujú i dočasné stavby a stavby charakteru zariadenia staveniska.

Budovy a stavby, u ktorých nie jeobmedzený čas trvania

sa do konca roka 2014 odpisovali v 4. odpisovej skupine po dobu 20 rokov, a to rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania. Od 1. 1. 2015 sa doterajšia odpisovaná skupina 4 rozdelila na nové skupiny 5 a 6, pričom do odpisovej skupiny 6 boli preradené vybrané administratívne typy budov a stavieb s dobou odpisovania 40 rokov. Pôvodná dvadsaťročná doba odpisovania platí naďalej pre budovy a stavby zaradené do 5. odpisovej skupiny. ZDP od roku 2015 umožňuje v 5. a 6. odpisovej skupine použiť iba rovnomernú metódu odpisovania.

Pri preradení hmotného majetku do novej odpisovej skupiny a pokračovaní v odpisovaní rovnomernou metódou odpisovania platí zásada, že

•    už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú a 

•    hmotný majetok sa odpíše do výšky vstupnej ceny.

Stavby dočasné, u ktorých sa vopred obmedzí čas trvania

napr. zariadenie staveniska, stavby zriaďované na krátkodobý účel, stavby umiestňované na pozemkoch výhľadovo určených na iné využite a pod., sa odpisujú naďalej časovou metódou podľa § 26 ods. 6 ZDP. U týchto stavieb je potrebné určitým spôsobom preukázať predpokladanú dobu používania už v čase zaradenia do užívania, napr. projektovou dokumentáciou, kolaudačným rozhodnutím, prípadne iným vhodným dokladom.

Osobitnou kategóriou sú drobné stavby, vymedzené v § 139b ods. 5 až 7 stavebného zákona, ktoré sú od roku 2015 zaradené do 4. odpisovej skupine a odpisujú sa naďalej 12 rokov.

Budovy a stavby sa do odpisových skupín zaraďujú podľa kódu klasifikácie stavieb (KS), ktorá je vyhlásená vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z. Tým, že sa pre ich odpisovanie vytvorili dve odpisové skupiny (odpisová skupina 5 a 6), môžu vzniknúť určité komplikácie pri zaradení budov využívaných na viaceré účely. Preto ZDP v § 26 ods. 2 osobitne ustanovil, že budovy, ktoré sa používajú na niekoľko účelov, sa zaradia do odpisovej skupiny podľa hlavného využitia určeného z celkovej úžitkovej plochy. Ak sa teda budova používa na niekoľko účelov (napr. na výrobnú aj administratívnu činnosť) pri zaradení do príslušnej odpisovej skupiny je podstatné a rozhodujúce jej hlavné využitie k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, ktoré sa stanoví porovnaním úžitkovej plochy v m² využívanej na účely podľa odpisovej skupiny 6 k úžitkovej ploche v m² na ostatné účely (účely podľa odpisovej skupiny 5).

Do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov patria

•    budovy pre obchod a služby,

•    budovy pre dopravu a elektronické komunikácie,

•    garážové budovy,

•    priemyselné budovy,

•    nádrže, silá a sklady,

•    inžinierske stavby okrem tých, ktoré sú uvedené v odpisovej skupine 4 a 6.

Do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov patria:

•    bytové budovy,

•    hotely a ostatné ubytovacie zariadenia,

•    budovy pre administratívu,

•    budovy pre kultúru a verejú zábavu, múzeá a knižnice, školy, univerzity a budovy pre vzdelávanie, nemocničné budovy a zdravotnícke zariadenia, budovy pre šport,

•    budovy pre náboženské aktivity,

•    ostatné inžinierske stavby.

Pre zaradenie budovy používanej na niekoľko účelov

do príslušnej odpisovej skupiny je nevyhnutné najskôr zaradiť jednotlivé časti budovy do kódov klasifikácie stavieb podľa uvedenej vyhlášky Štatistického úradu SR. Na základe kódov klasifikácie stavieb a prílohy č. 1 k ZDP sa jednotlivé časti budovy priradia k odpisovej skupine 5 alebo 6. Následne sa budova zaradí do príslušnej odpisovej skupiny na základe porovnania úhrnu úžitkovej plochy v m² všetkých častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 5 a úhrnu úžitkovej plochy v m² všetkých častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 6. Budova ako celok sa zaradí do tej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradená prevažujúca časť budovy podľa úžitkovej plochy v m².

Do úžitkovej plochy sa v zmysle metodiky vydanej ku klasifikácii stavieb nezahŕňajú:

•    stavebné plochy – napríklad plochy nosných (podporných), deliacich (rozhraničovacích) alebo iných komponentov, stĺpy, piliere, nosníky, priečky, komíny,

•    funkčné plochy pre pomocné využitie – plochy zastavané vyhrievacími a klimatizačnými inštaláciami alebo elektrickými generátormi,

•    priechodné plochy – napríklad schodištia, výťahy alebo eskalátory.

Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom

Od 1. 1. 2015 sa upravilo uplatnenie odpisov do daňových výdavkov pri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom. Podľa 19 ods. 3 písm. a) ZDP sa u prenajímateľa obmedzuje zahrnovanie odpisov do základu dane v prípade majetku poskytnutého na operatívny prenájom, a to najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom daňové odpisy z každého hmotného majetku sa posudzujú samostatne voči príjmom dosiahnutým z prenájmu tohto majetku.

Neuplatnená časť ročného odpisu sa prenesie do rokov nasledujúcich po uplynutí stanovenej doby odpisovania, opäť sa však bude zahŕňať do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu.

Odpisovanie nehnuteľností využívaných aj na súkromné účely

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa do ZDP doplnilo ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t), podľa ktorého sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1.  vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2.  v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

V tejto súvislosti sa dopĺňa aj ustanovenie § 24 nový odsek 8 ZDP, podľa ktorého sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Podľa znenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP daňovník, ktorý využíva nehnuteľnosť aj na súkromné účely, nemôže postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP a teda uplatniť napr. odpisy do daňových výdavkov vo výške 80 % z ročného odpisu. Takýto daňovník bude postupovať podľa ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP, ktoré aj doteraz umožňovalo pri majetku iba sčasti používanom na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť odpisov. Ak teda daňovník využíva nehnuteľnosť na súkromné účely v rozsahu 50 %, môže zahrnúť do daňových výdavkov odpisy len vo výške 50 % z ročného odpisu.

Ing. Jana Bielená

§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov

Daňové výdavky

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a)  výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,

b)  výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,

c)  výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1.  bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2.  starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,

3.  vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,

4.  hmotné zabezpečenie žiaka, finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania,

5.  príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,

6.  mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov,

7.  poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia ...