Zmeny v mzdovej učtárni

K 1. 1. 2018 nadobudli účinnosť viaceré právne normy, ktoré upravujú výpočet nielen daňovej povinnosti, ale aj odvodov v oblasti poistných vzťahov. Aké legislatívne zmeny majú priamy dopad na vedenie a spracovanie mzdového účtovníctva?

ÚPRAVA MINIMÁLNEJ MZDY OD 1. 1. 2018 - Dňa 15. 11. 2017 bolo vyhlásené v Zbierke Zákonov Nariadenie vlády SR č. 278/2017, ktoré zrušuje nariadenie vlády SR č. 280/2016 Z. z., a ktorým sa od 1. 1. 2018 zvyšuje výška minimálnej mzdy:

•    zo sumy 435 € na sumu 480 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

•    zo sumy 2,500 € na sumu 2,759 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj doplnkové plnenia, ktorých väčšina predstavuje mzdové zvýhodnenia (v praxi označované pod pojmom „príplatky“). Majú špecifický charakter, pretože nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Súčasná právna úprava garantuje minimálnu výšku týchto plnení, ktorá je priamo závislá od výšky minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok. V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:

Prehľad - Minimálna výška mzdových plnení pre rok 2018

V RÁMCI SOCIÁLNEHO BALÍČKA sa od 1. 5. 2018 navrhuje zavedenie nových príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu a zvýšenie príplatku za prácu vo sviatok a v noci. Za prácu v sobotu sa navrhuje poskytovať zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu takejto práce aj mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej hodinovej mzdy, t. j. v roku 2018 by bol príplatok za sobotu najmenej 1,3795 € za hodinu. Za prácu v nedeľu sa navrhuje poskytovať zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu takejto práce aj mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej hodinovej mzdy, t. j. v roku 2018 by bol príplatok za nedeľu najmenej najmenej 2,759 € za hodinu. Sadzba príplatku za prácu vo sviatok by sa mala zvýšiť z 50 % na 100 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Sadzba príplatku nočnú prácu by sa mala zvýšiť z 20 % na 50 % sumy minimálnej hodinovej mzdy, ale malo by ísť o postupné zvyšovanie realizované v rámci dvoch nasledujúcich rokov, t. j. prvé zvýšenie od 1. 5. 2018 a druhé zvýšenie od 1. 5. 2019. Osobitne bude v Zákonníku vymedzená výška príplatku za nočnú prácu pre rizikové práce a pre ostatné druhy prác. Zároveň sa navrhuje zavedenie inštitútu 13. a 14. platu, ktoré nebudú podliehať odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

ZMENY V SOCIÁLNOM POISTENÍ

Parametre v sociálnom poistení od 1. 1.2018

Odvod poistného na sociálne poistenie za zamestnanca a za zamestnávateľa odvádza zamestnávateľ. Zamestnávateľ vypočíta poistné z vymeriavacieho základu určeného z príjmu dosiahnutého zo zárobkovej činnosti zamestnanca. Suma maximálneho vymeriavacieho základu sa každoročne k 1.1. príslušného roka upravuje, pričom jeho výška sa odvodzuje od sumy všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Vzhľadom na to, že za kalendárny rok 2016 bola priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vo výške 912 €, všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2016 je 10 944 €. Maximálny vymeriavací základ na účely povinného sociálneho poistenia je pre platiteľov poistného a pre všetky druhy poistenia [nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, rezervný fond solidarity (s výnimkou úrazového poistenia)] najviac vo výške 7-násobku jednej dvanástiny VVZ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na povinné sociálne poistenie, t. j. pre rok 2018 bude vo výške:

Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa bude platiť poistné na SP  2018

Maximálny vymeriavací základ [7 x (¹/₁₂ z VVZ za rok 2016)]           6 384 €

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca (napr. nástup alebo skončenie právneho vzťahu v priebehu mesiaca) alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia, kedy je vylúčená doba platenia poistného (napríklad doba poberania nemocenského, ošetrovného), maximálny mesačný vymeriavací základ na sociálne poistenie (s výnimkou úrazového poistenia) sa upraví – „kráti“ podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné.

Prehľad - Výška maximálnych denných vymeriavacích základov

Príklad

Zamestnanec skončil pracovný pomer ku dňu 11. 3. 2018. Od 22. 2. 2017 do 6. 3. 2018 bol práceneschopný. Pri spracovaní výplaty za mesiac marec bol zamestnancovi vyplatený zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške 1 150 €.

Z akej výšky vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné na sociálne a na zdravotné poistenie?

Maximálny mesačný vymeriavací základ sa bude na účely sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia) krátiť nakoľko povinné poistenie zamestnanca netrvalo celý mesiac [povinné poistenie trvalo len 5 dní a to z dôvodu existencie vylúčiteľnej doby (trvanie DPN) a z dôvodu skončenia pracovného pomeru]. Výpočet maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na sociálne poistenie bude nasledovný: 6 384 : 31 = 205,93 x 5 = 1 029,65 €. Poistné na sociálne poistenie (s výnimkou úrazového poistenia) sa odvedie najviac zo sumy 1 029,65 € a poistné na úrazové poistenie zo sumy 1 150 €. Preddavky na zdravotné poistenie sa odvedú z vymeriavacieho základu 1 150 €, nakoľko princíp krátenia sa v zdravotnom poistení neuplatňuje.

Sadzba poistného na starobné poistenie pre zamestnanca je 4 % z vymeriavacieho základu (určeného z hrubého mesačného zárobku zamestnanca) a pre zamestnávateľa 14 % z vymeriavacieho základu, t. j. spolu 18 %. V súlade s § 131 ods. 2 zákona č. 431/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je sadzba poistného na starobné poistenie pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v z. n. p. (t. j. je sporiteľom v II. pilieri dôchodkového sporenia) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok:

•    od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 vo výške 10 % z vymeriavacieho základu (sadzba povinných príspevkov do II. piliera je 4 %),

•    v roku 2017 vo výške 9,75 % z vymeriavacieho základu a sadzba povinných príspevkov do II. piliera je 4,25 %,

•    v roku 2018 vo výške 9,5 % z vymeriavacieho základu a sadzba povinných príspevkov do II. piliera je 4,5 %.

Z uvedeného vyplýva, že od 1. januára 2018 sa sadzba povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (SDS) do II. piliera zvyšuje zo 4 % na 4,5 % z vymeriavacieho základu. Sadzba povinných príspevkov do II. piliera sa bude každoročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024, kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného na starobné poistenie (do Sociálnej poisťovne, teda do I. piliera) sa bude zároveň v tomto období adekvátne znižovať tak, aby v úhrne so sadzbou povinných príspevkov do II. piliera zostala vo výške 18 % z vymeriavacieho základu (hrubého príjmu poistenca).Výška príspevku na starobné dôchodkové sporenie (SDS) je povinná náležiťosť výplatnej pásky, ktorá má pre zamestnanca informatívny charakter.

Prehľad sadzieb poistného na starobné poistenie a na starobné dôchodkové sporenie

Legenda: SP - sociálna poisťovňa, DSS - dôchodková správcovská spoločnosť

Novela zákona o sociálnom poistení od 1. 1. 2018

Z novely č. 266/2017 Z. z. zákona o sociálnom poistení vyplývajú dôležité legislatívne zmeny, ide najmä o nové lehoty pri plnení povinností voči Sociálnej poisťovni, ruší sa plánované zavedenie diferencovanej sadzby na úrazové poistenie v závislosti od nebezpečnostného rizika, schválené sú zmeny pri nároku na dávku v nezamestnanosti (predĺženie podpornej doby), a novinkou je aj zavedenie odvodového zvýhodnenia pre dôchodcov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti (od 1. 7. 2018).

Zmeny v oznamovacích povinnostiach

Od 1. 1. 2018 je zamestnávateľ povinný plniť oznamovacie povinnosti v nasledovných lehotách:

•    lehota na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov sa zosúlaďuje s lehotou na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne; v oboch prípadoch tak bude musieť zamestnávateľ urobiť najneskôr v deň pred dňom, kedy začne zamestnávať prvého zamestnanca,

•    lehota na odhlásenie zamestnanca z registra poistencov Sociálnej poisťovne sa predlžuje z jedného dňa na osem dní od ukončenia právneho vzťahu so zamestnancom; od 1. 1. 2018 sa tak lehota na odhlásenie zamestnanca zjednotila s lehotou na odhlásenie zamestnávateľa,

•    lehota na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia sa mení a namiesto pôvodných troch dní od skončenia právneho vzťahu je zamestnávateľ povinný predložiť evidenčný list v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi, alebo do 8 dní od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca, alebo do 8 dní odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.

Odvodová výnimka pre študentov a dôchodcov z dohôd

V súlade s novým znením § 227a zákona o sociálnom poistení účinným od 1. 7. 2018 už nielen študenti (pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov), ale aj „dôchodcovia (pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti) budú mať právo určiť si/zvýhodniť dohodu, z ktorej príjem do výšky 200 € (vrátane) mesačne bude oslobodený od odvodov poistného na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné poistenie). Výnimka z neplatenia poistného sa naďalej bude uplatňovať písomne u zamestnávateľa prostredníctvom Oznámenia a čestného vyhlásenia k príslušnej dohode. Ak bude mať dohodár viacero dohôd, výnimku si môže uplatniť v príslušnom mesiaci iba na jednu dohodu.

Ak hraničnú sumu študenti alebo dôchodovia presiahnu, platia poistné na dôchodkové poistenie z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a touto sumou. Využiť oslobodenie od odvodov budú môcť okrem starobných penzistov aj predčasní starobní penzisti, invalidní dôchodcovia, tí, ktorí poberajú invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku alebo poberateľ invalidného výsluhového dôchodku. 

Ďalšou zmenou je, že od 1. 7. 2018 sa povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie nebude vzťahovať ani na dohodára (dôchodcu), ktorému mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Vyplatená odmena už nebude podliehať odvodu na nemocenské poistenie (to neplatí pre príjem plynúci z pracovného pomeru, tu je potrebné odvody na nemocenské poistenie naďalej odvádzať).

Príklad

Poberateľ predčasného starobného dôchodku uzatvoril s organizáciou dohodu o vykonaní práce s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu vo výške 210 €. V deň vzniku dohody, t. j. dňa 1. 8. 2018 si dohodár uplatnil na túto dohodu odvodové zvýhodnenie, a zároveň predložil zamestnávateľovi čestné vyhlásenie, že si právo na odvodové zvýhodnenie v tom istom kalendárnom mesiaci súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa.

V akom rozsahu sa bude z odmeny platiť poistné na sociálne poistenie?

Počnúc mesiacom august 2018 bude odmena podliehať za zamestnanca odvodu na starobné poistenie, ale z dôvodu uplatňovania odvodového zvýhodnenia zaplatí zamestnanec odvody na starobné poistenie z vymeriacieho základu vo výške 10 € a zamestnávateľ zaplatí odvody na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity z vymeriacieho základu vo výške 10 €. Odvody na garančné a úrazové poistenie zaplatí zamestnávateľ z vymeriacieho základu vo výške 210 €. (Poznámka: Poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa na zamestnanca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, a na jeho zamestnávateľa, nevzťahuje.)

Zmena dôchodkového veku

Od 1. januára 2017 sa zmenil spôsob určovania dôchodkového veku. Dôchodkový vek poistencov narodených po 31. decembri 1954 sa v jednotlivých kalendárnych rokoch predĺži o počet dní, ktorý stanoví každoročne MPSVR SR v závislosti od dynamiky vývinu priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Dôchodkový vek na rok 2018 bol ustanovený opatrením MPSVR SR č. 227/2017 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku a je 62 rokov a 139 dní. To znamená, žeod 1. 1. 2018 dochádza k zmene odchodu do starobného dôchodku adôchodkový vek sa predĺži o 63 dní [Dôchodkový vek na rok 2017 bol ustanovený opatrením MPSVR SR č. 269/2016 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na 62 rokov a 76 dní]. Dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní platí pre poistencov narodených po 31. decembri 1955.

Príklad

Poistenec je narodený dňa 15. mája 1956.

Kedy dovŕši dôchodkový vek?

Vzhľadom na to, že poistenec je narodený po 31. decembri 1955 a dovŕši dôchodkový vek 62 rokov po 31. decembri 2017, jeho odchod do dôchodku sa predĺži o 139 dní. Zamestnanec tak dosiane dôchodkový vek až dňa 1. októbra 2018

Znížený dôchodkový vek sa naďalej zachováva poistencom, ktorí pracovali potrebný počet rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, I. a/alebo II. kategórie funkcií a ženám podľa počtu vychovaných detí.

Nelegálne zamestnávanie od 1. januára 2018

Podľa právnej úpravy platnej do konca roka 2017, ak zamestnávateľ oneskorene prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne (povinnosť je prihlásiť ho pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca), dopúšťal sa nelegálneho zamestnávania, za čo bola zamestnávateľovi uložená pokuta od 2 000 € do 200 000 €, a ak išlo o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 €.

V súlade s § 2 ods. 2 písm. b) novely č. 294/2017 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práce sa od 1. 1. 2018 za nelegálne zamestnávanie považuje zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a „neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty na prihlásenie podľa zákona o sociálnom poistení, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do registra poistencov sociálnej poisťovne.“

To znamená, že od roku 2018 sa za nelegálne zamestnávanie bude považovať nesplnenie prihlasovacej povinnosti až po uplynutí 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. Pozor, to však neznamená, že zamestnávateľ má na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne čas v rozsahu 7 dní. V zákone o sociálnom poistení sa totiž lehota na prihlásenie zamestnanca nemení.

ZMENY V ZDRAVOTNOM POISTENÍ

Maximálny vymeriavací základ

Od 1. 1. 2017 došlo novelou č. 356/2016 Z. z. zákona o zdravotnom poistení k zrušeniu maximálneho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, a to pri nasledovných príjmoch:

•    príjmy zo zamestnania, t. j. príjmy zdaňované podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov príjem zo zamestnania => maximálny vymeriavací základ je neobmedzený

•    príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov 

•    príjmy z kapitálového majetku, t. j. príjmy zdaňované podľa§ 7 ods. 1 písm. c), f) a h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov a 

•    ostatné príjmy, t. j. príjmy zdaňované podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Z vyššie uvedených príjmov sa platí preddavok, resp. poistné na zdravotné poistenie z celkového dosiahnutého hrubého príjmu, ktorý celý vstupuje do vymeriavacieho základu. 

Podiely na zisku

(ďalej aj „dividendy“) sa považuje za osobitný druh príjmu. Ide o tzv. pasívny príjem, pretože sa nedosahuje z aktívnej činnosti, ale z kapitálového majetku spoločnosti. Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov plynúcich z dividend bola zavedená počnúc rokom 2011. Odvod poistného z dividend sa vzťahuje len na tých poistencov, ktorí sú zdravotne poistení na území Slovenskej republiky. Od 1. 1. 2017 sa dividenda považuje za zdaniteľný príjem, pričom povinnosť zdaňovať dividendy vyplatené fyzickej osobe vzniká vtedy, ak ide o podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 - tzv. „nové dividendy“ a za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 - tzv. „staré dividendy“.

Základný prehľad platenia poistného na zdravotné poistenie z dividend od 1. 1. 2017

Legenda: ZP – zdravotné poistenie

* tzv. „zamestnanecké“ dividendy vyplatené zamestnancom bez majetkovej účasti sa od 1. 1. 2017 posudzujú ako zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov [do prijatia tejto legislatívnej zmeny boli v súlade s § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené].

Na účely zdravotného poistenia sa príjem zamestnanca z dividend z účtovného obdobia roku 2017 a neskôr považuje od 1. 1. 2017 za príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, pri výplate ktorého bol maximálny vymeriavací základ pre odvod preddavkov na poistné zrušený.

Maximálny vymeriavací základ zostal zachovaný pri vyplatení dividend a to zo zisku vytvoreného za účtovné obdobia od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2016 a uplatní sa vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, t. j. poistné z dividend vyplatených v roku 2018 sa vypočíta najviac zo sumy 54 720 €.

To znamená, že dividendy vyplatené zo zisku za účtovné obdobia od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2016 sa zdaňovať nebudú, ale budú naďalej podliehať odvodom na zdravotné poistenie, a to v dvojakom režime:

•    Pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012 sa v záujme kontinuity s predošlým stavom zachováva sadzba pre odvod poistného na zdravotné poistenie vo výške 10 % (resp. 5 % pre osoby so zdravotným postihnutím) a maximálny VZ (platný v čase vyplatenia dividend) najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

•    Pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2016 a budú vyplatené kedykoľvek v budúcnosti sa zachováva sadzba 14 % a maximálny VZ (platný v čase vyplatenia dividend) najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Príklad

Zamestnancovi (bez majetkovej účasti) bol vyplatený v mesiaci marec 2018 podiel na zisku z účtovného obdobia roku 2016 vo výške 60 000 €. Okrem tohto príjmu mal zamestnanec vyplatený hrubý príjem za vykonanú prácu 1 500 €.

Považuje sa podiel na zisku za zdaniteľný príjem zamestnanca?

Podiel na zisku z účtovného obdobia roku 2016 je príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona, ktorý sa nezdaňuje. Dividenda vyplatená zamestnancovi bez majetkovej účasti zo zisku z účtovného obdobia roku 2016 sa považuje za príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2016, ktorý je od dane oslobodený. Na účely zdravotného poistenia ide o príjem plynúci zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu na zdravotné (aj sociálne) poistenie, pričom pri výpočte poistného je potrebné uplatniť aj maximálny vymeriavací základ platný v období vyplatenia dividendy.

Novela zákona o zdravotnom poistení

Podmienky účasti v systéme verejného zdravotného poistenia pre osoby bez trvalého pobytu v SR. Od 1. 1. 2018 sa cudzincom, ktorí sú zdravotne poistení na Slovensku z dôvodu zárobkovej činnosti zamestnanca, zavádza vstup do systému verejného zdravotného poistenia v SR naviazaný na minimálnu mzdu. V súlade s § 3 ods. 3 písm. a) novely č. 351/2017 zákona o zdravotnom poistení verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie a „vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území SR alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území SR, zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume určenej zákonom o minimálnej mzde pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou; to neplatí, ak je zamestnaná v SR u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva.“

To znamená, že od 1. 1. 2018 cudzincom, ktorí sú zdravotne poistení na Slovensku z dôvodu zárobkovej činnosti zamestnanca a ktorí nemajú dohodnutú odmenu aspoň vo výške 480 € (najmenej v sume vo výške mesačnej minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády SR), zaniká zdravotné poistenie na Slovensku ku dňu 31. 12. 2017. Títo cudzinci mali povinnosť v 8-dňovej lehote oznámiť zdravotnej poisťovni skončenie poistného vzťahu (odhláška poistenca), a zamestnávateľ mal povinnosť týchto zamestnancov odhlásiť z kategórie platiteľa poistného „zamestnanec“.

Príklad

Dohodnutá mesačná mzda zamestnanca (cudzinca) v pracovnom pomere je 350 €.

Vznikne zamestnancovi verejné zdravotné poistenie, ak pracuje u zamestnávateľa na polovičný pracovný úväzok?

Bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku, danej osobe verejné zdravotné poistenie nevznikne, nakoľko dohodnutá mzda je nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o zdravotnom poistení: 350 € < 480 €.

Zmena v oznamovacích povinnostiach platiteľa poistného

Od 1. 1. 2018 vzniká platiteľovi poistného (zamestnávateľovi) v súlade s § 24 písm. o) zákona č. 580/2004 Z. z. povinnosť písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu účasti zamestnanca na štrajku. Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe pracovného pomeru, z dôvodu účasti na štrajku sa zaviedol osobitný kód 2S, v ktorom:

•    „2“ vypovedá, že ide o zamestnanca v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu a 

•    „S“ vypovedá o skutočnosti, že ide o zamestnanca, zúčastneného na štrajku.

Neuplatňovanie odpočítateľnej položky u zamestnávateľa

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa ukončuje uplatňovanie odpočítateľnej položky na vymeriavací základ zamestnávateľa. Odpočítateľná položka sa nebude u zamestnávateľa uplatňovať ani na mesačnej báze a ani v ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie (prvýkrát v ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2018, ktoré sa bude vykonávať v roku 2019). Odpočítateľná položka sa bude uplatňovať len na vymeriavací základ zamestnanca.

Príklad

Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere u jedného zamestnávateľa. Príjem za mesiac máj 2018 bude 480 eura.

V akej výške bude OP, ktorú si u zamestnávateľa uplatnil pri vzniku pracovného pomeru?

OP sa vypočíta nasledovne: 380 – 2 x (480 - 380) = 180 eur. Zamestnanec zaplatí preddavky z vymeriavacieho základu 300 eura (480 – 180), t. j. preddavky budú vo výške 12 eura (4 % z 300 eura) a zamestnávateľ zaplatí preddavky z vymeriavacieho základu 480 eura, t. j. preddavky budú vo výške 48 eura (10 % z 480 eura).

Ing. Iveta Matlovičová