Zmeny v daňovej oblasti v roku 2019

Daňové parametre od 1. 1. 2019

Sumy potrebné na výpočet daňovej povinnosti fyzickej osoby sa upravujú v nadväznosti na zvýšenie sumy životného minima alebo na zvýšenie sumy minimálnej mzdy. Sumy životného minima a minimálnej mzdy na rok 2018 boli ustanovené nasledovne:

•    na základe Opatrenia MPSVR č. 196/2018 Z. z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 1. júla 2018 je suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu k 1. januáru 2019 vo výške 205,07 €.

•    na základe Nariadenia vlády SR č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019, je suma minimálnej mzdy od 1. januára 2019 vo výške 520 €.

Prehľad daňových parametrov, potrebných pre výpočet daňovej povinnosti fyzických osôb na rok 2018 je uvedený v tabuľke:

Progresívne zdaňovanie
od 1. 1. 2019

Počnúc 1. 1. 2013 bolo zavedené progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na tieto účely rozlišujeme dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19 % a 25 %. Použitie každej z nich závisí od výšky dosiahnutého ročného základu dane daňovníka, pričom v súlade s § 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) hraničným ročným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, a ktorá sa v roku 2019 zvyšuje:

Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň z mesačnej zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný kalendárny mesiac.

Preddavok na daň sa vypočíta sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 % zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca v závislosti od výšky dosiahnutej mesačnej zdaniteľnej mzdy, t.j. preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane:

•    19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne jednu dvanástinu sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane, t.j. v roku 2018 zo zdaniteľnej mzdy najviac vo výške 2 939,01 € vrátane a v roku 2019 zo zdaniteľnej mzdy najviac vo výške 3 021,36 € vrátane,

•    25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu sumy 176,8-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2018 zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 2 939,01 € a v roku 2019 zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 021,36 € vrátane.

Príklad na výpočet mesačnej daňovej povinnosti v súvislosti s úpravou hranice zdaniteľnej mzdy:

U daňovníka, ktorý poberá okrem príjmov zo zamestnania aj iné príjmy

sa základ dane zistí ako súčet čiastkových základov dane, a to:

•    čiastkových základov dane podľa § 4 ods. 1 zákona, ktorý sa zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane,

•    čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 8 zákona o dani z príjmov,

•    osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona (od 1. 1. 2016). Príjmy z kapitálového majetku sa zdaňujú samostatne v osobitnom základe dane sadzbou dane vo výške 19 %, t.j. pri týchto príjmoch sa progresívne zdaňovanie neuplatňuje. Neberie sa na zreteľ ani skutočnosť, či daňovníkovi plynuli tieto príjmy zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí,

•    osobitného základu dane z príjmov z dividend podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g) zákona (napr. dividendy vyplácané rezidentovi SR z ČR, ale aj základ dane z vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku) s účinnosťou od 1. 1. 2017. Príjmy z dividend sa zdaňujú v osobitnom základe dane podľa § 51e zákona pri podaní daňového priznania (uvedené sa nevzťahuje na dividendy vyplatené z účtovného obdobia roku 2011 až 2016).

Daňový bonus na zaplatené úroky

Od 1. 1. 2018 sa zaviedol nový daňový bonus, tzv. „daňový bonus na zaplatené úroky“. Ide o formu daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie sa nahrádza doteraz platný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky sa prvýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. 12. 2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu vznikne až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých [§ 52 zm zákona]. To znamená, že daňovník, ktorý mal poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý si uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých, si nebude môcť na „takto zvýhodnený“ hypotekárny úver uplatniť ešte aj nárok daňový bonus na zaplatené úroky.

Nárok daňový bonus na zaplatené úroky mu vznikne až vtedy, ak nebude na úver poskytovaný na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období, ktoré sú vypočítané z poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac z výšky úveru 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom. Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu (§ 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) tým nie sú dotknuté.

Užitočná rada

V súlade s § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie sa na účely uplatňovania sumy daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie za úver na bývanie považuje len úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, a ktorý poskytuje veriteľ (banka okrem stavebnej sporiteľne) spotrebiteľovi na tieto účely:

•    nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti,

•    výstavbu tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo

•    zmenu dokončenej stavby určenej na bývanie.

Tuzemskou nehnuteľnosťou určenou na bývanie sa rozumie rodinný dom alebo byt podľa § 43b ods. 3 až 6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

Príklad

Zamestnanec (dlžník) si v roku 2018 uplatní daňový bonus na zaplatené úroky v súlade s § 33a zákona. V decembri 2019 banka pristúpi k predaju nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ktorou za hypotéku daňovník ručil. Predajom tejto nehnuteľnosti v decembri 2019 bude úver na bývanie predčasne splatený.

Vznikne zamestnancovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky aj za rok 2019?

Vzhľadom na to, že na účely uplatňovania sumy daňového bonusu na zaplatené úroky sa za úver na bývanie považuje len úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov, čo predajom nehnuteľnosti dlžník nedodrží, daňovníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2019 nevznikne. Nárok na už uplatnený daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2018 však nestráca.

Daňovník je povinný splniť podmienky

1. ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov,

2.  ku dňu uzavretia zmluvy o úvere žiadateľ dosiahol priemerný mesačný príjem za predchádzajúci kalendárny rok, vypočítaný zo zdaniteľných príjmov uvádzaných v daňovom priznaní najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie. Ak by žiadateľ uzavrel zmluvu o úvere na bývanie v roku 2018, tak sa pri výpočte maximálneho priemerného mesačného príjmu použije priemerná mesačná mzda za rok 2017 a žiadateľ by mohol dosiahnuť priemerný mesačný príjem najviac vo výške 1 240,20 € (1,3 x 954 €),

3.  nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká len jednému žiadateľovi (dlžníkovi) a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom (s inými spoludlžníkmi). Tomuto spoludlžníkovi nárok na daňový bonus však nevzniká, ale podmienky dosiahnutia veku a dosiahnutia maximálneho príjmu musí spĺňať rovnako ako dlžník, ktorý si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky uplatňuje.

4.  nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa (iným dlžníkom) uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

Daňový bonus na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 € ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila. Daňový bonus na zaplatené úroky sa zaokrúhľuje na €c nahor (§ 47 ods. 1 zákona).

Príklad

V mesiaci marec 2018 sa začalo zamestnancovi úročenie úveru na bývanie.

V akej maximálnej výške sa zohľadní daňový bonus na zaplatené úroky v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2018, ak na úrokoch zaplatil 600 €?

Nakoľko úročenie úveru na bývanie začalo počnúc mesiacom marec 2018, zamestnávateľ uplatní v ročnom zúčtovaní len pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 €, ktorá pripadá na 10 kalendárnych mesiacov. To znamená, že daňový bonus na zaplatené úroky je možné uplatniť najviac vo výške 10 dvanástin z ročného nároku, t.j. 333,34 eura [(400 : 12) x 10]. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 50% z 600 = 300 €. Keďže suma zaplatených úrokov nepresiahla zákonný strop (333,34 €), zamestnanec si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 300 €.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň dlžníka

ale tú si najskôr zníži o sumu daňového bonusu na vyživované dieťa, ak mu na tento vznikol nárok. Ak suma dane zníženej o daňový bonus na vyživované dieťa vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia, ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, pri podaní daňového priznania požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie (Pri vykonaní ročného zúčtovania požiada miestne príslušného správcu dane zamestnávateľ).

Pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže daňovník uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď:

•    u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, kedy zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky predložením:

-   potvrdenia vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie) a 

-   čestným vyhlásením o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých [§ 37 ods. 5 zákona] alebo

•    sám podaním daňového priznania k dani z príjmov v fyzickej osoby, kedy je povinnou prílohou daňového priznania taktiež doklad vystavený veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa v rámci vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň).

Príklad

Veriteľ podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu okrem stavebnej sporiteľne je povinný na požiadanie spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch, vydať a doručiť tomuto spotrebiteľovi na účely uplatnenia daňového bonusu na zaplatené úroky potvrdenie na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 zákona, a to v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti spotrebiteľom; toto potvrdenie sa vydáva raz ročne bezplatne okrem nákladov, ktoré tomuto veriteľovi vznikli vo vzťahu k tretím osobám v súvislosti s doručením tohto potvrdenia spotrebiteľovi.

Budú banky vystavovať potvrdenie len klientom, ktorí spĺňajú všetky podmienky na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky (t.j. aj vek, aj výšku príjmu atď.), alebo všetkým klientom, ktorí čerpajú úver na bývanie a splnenie podmienok (vek, príjem) bude deklarovať zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania?

Banka je povinná na požiadanie spotrebiteľa vydať potvrdenie na účely uplatnenia daňového bonusu na úroky z úveru na bývanie, ak bol spotrebiteľovi poskytnutý úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch. Keďže vydanie tohto potvrdenia je v kompetencii banky, nie sú nám známe všetky skutočnosti, na základe ktorých budú banky potvrdenia vydávať. Za splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu na úroky z úveru na bývanie je však zodpovedný daňovník. Daňovník si musí sám zistiť, či on alebo jeho spoludlžník prekročili alebo neprekročili ustanovenú sumu príjmu pre vznik nároku na daňový bonus na zaplatené úroky. Túto skutočnosť si zistí z dokladu, ktorý mu vystavil zamestnávateľ pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň, alebo z podaného daňového priznania. 

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie

nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takomto prípade sa podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka neuplatnia, nakoľko tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

Nová nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť

Od 1. 1. 2018 sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, ktoré boli vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach (ďalej len „kúpeľné zariadenie“) prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť zahrňuje úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zdravotnými poisťovňami. Maximálna výška preukázateľne zaplatených úhrad, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je najviac 50 € ročne, pričom daňovník si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť základu dane aj za manželku a deti, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považujú u tohto daňovníka za vyživované osoby a to v úhrne najviac do výšky 50 € za každého z nich.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník bude môcť uplatňovať po skončení zdaňovacieho obdobia. Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane upravuje ust. § 37 ods. 1 písm. d) zákona, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi:

•    doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na vyživované osoby (napr. preukázanie dokladov, že ide o manželku a o vyživované deti podľa § 33 zákona, ktoré vynaložili úhrady na kúpeľnú starostlivosť, potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník, resp. vyživované osoby, pričom akceptuje sa len potvrdenie vystavené kúpeľným zariadením, ktoré je prevádzkované na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách),

•    doklad o zaplatení úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou čerpanej v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo na manželku, príp. na vyživované dieťa), daňovník musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník).

Príklad

Ak má daňovník dve deti, je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou najviac 100 € (50 € na každé dieťa)?

Áno, nárok je možné uplatniť na každé vyživované dieťa najviac vo výške 50 €. Vyživované dieťa sa posudzuje, tak ako je uvedené v ust. § 33 zákona, t.j. ako pri uplatnení nároku na daňový bonus na dieťa. To znamená, že nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške úhrad za kúpeľnú starostlivosť je vo výške 50 € na daňovníka + 50 € manžel/manželka + 50 € na každé vyživované dieťa v jednom zdaňovacom období.

Ak preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou

a s ňou spojenými službami nie sú vystavené na meno (doklad z ERP, výpis z účtu o zaplatení a pod.), musí daňovník nárok na nezdaniteľnú časť základu dane preukázať iným spôsobom, že sa zúčastnil tejto kúpeľnej starostlivosti, resp. spolu s manželkou alebo s vyživovaným dieťaťom/deťmi). Malo by ísť o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zdravotnou poisťovňou. Z dokladu by malo byť zrejmé, že kúpeľnú starostlivosť poskytol prevádzkovateľ kúpeľnej starostlivosti podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a komu a v akej hodnote boli kúpeľné služby poskytnuté.

Daňovník oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na kúpeľnú starostlivosť preukazuje po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby na základe dokladov vystavených kúpeľným zariadením. Predpísaný vzor dokladu súčasná právna úprava neupravuje.

Podiel zaplatenej dane na osobitné účely

Fyzická osoba, ktorej zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, môže poukázať podiel do výšky 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane podaním „Vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona“ iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR, a ktoré je uverejnené na webovom sídle finančnej správy.

Povinnou prílohou vyhlásenia je potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vydáva zamestnancovi zamestnávateľ. Finančné riaditeľstvo SR vydalo pre zdaňovacie obdobie roku 2018 aj nový vzor tlačiva „Potvrdenie o zaplatení dane na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2%/3% zaplatenej dane(V2Pv18_P)“. Toto potvrdenie o zaplatení dane za rok 2018 je zamestnávateľ povinný vystaviť výlučne len na tomto novom predpísanom tlačive.

V súlade s ust. § 39 ods. 7 zákona: „Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 zákona najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.“ To znamená, že zamestnávateľ je povinný vystaviť na žiadosť zamestnanca potvrdenie o zaplatení dane za rok 2018 najneskôr do 15. 4. 2019. Zamestnanec tak má dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania. Ide o prípady, kedy zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec už u neho nepracoval, príp. pracoval, ale nedosahoval zdaniteľný príjem).

Potvrdenie o zaplatení dane vyplní zamestnávateľ

podľa predtlače, t.j. uvedie identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa a v oddieli III. vyplní údaje o zaplatení dane. Na riadku 26 zamestnávateľ uvádza dátum, kedy bola daň na úhradu (z r. 21 tlačiva ročného zúčtovania) zamestnancovi zrazená alebo zaplatená zamestnancom v lehote do podania vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane.

Nakoľko zamestnávateľ v súlade s ust. § 35 ods. 3 zákona zrazí preddavok na daň pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi, uvedie zamestnávateľ na potvrdení dátum zrazenia dane (dátum, kedy boli mzdy odpísané z účtu zamestnávateľa), a nie dátum odvodu dane, ktorý je zamestnávateľ povinný uskutočniť najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru.

Príklad

Zamestnávateľ má určený výplatný termín na 25-teho dňa v mesiaci, t.j. k zrážke nedoplatku dane z ročného zúčtovania dôjde dňa 25. 4. 2019 (marcové výplaty). Potvrdenie o zaplatení dane za rok 2018 je však zamestnávateľ povinný vystaviť zamestnancovi najneskôr do 15. 4. 2019.

Ako má v tomto prípade zamestnávateľ postupovať? Aký dátum zrazenia dane uvedie na riadku 26 na potvrdení o zaplatení dane?

Ak má zamestnávateľ určený výplatný termín po 15. apríli príslušného kalendárneho roka, t.j. po termíne, kde je zamestnávateľ povinný vystaviť potvrdenie o zaplatení dane, a zamestnávateľ má vedomosť o tom, že do 30. 4. bude zrážka nedoplatku z ročného zúčtovania reálne vykonaná, potvrdenie o zaplatení dane vystaví najneskôr 15. 4. 2019 a na riadku 26 uvedie dátum neskoršej výplaty, t.j. dátum 25. 4. 2019, kedy budú mzdy zaslané z účtu zamestnávateľa, a kedy zároveň dôjde k zrážke daňového nedoplatku plynúceho z ročného zúčtovania.

Príklad

Zamestnávateľ vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie, a nakoľko zamestnanec v žiadosti o ročné zúčtovanie nepožiadal o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane, zamestnávateľ mu toto potvrdenie nevystavil.

Bol postup zamestnávateľa správny? Je vystavenie potvrdenia o zaplatení dane podmienené tým, že si zamestnanec musí túto skutočnosť uviesť v žiadosti o ročné zúčtovanie?

V súlade s § 39 ods. 7 zákona zamestnanec môže požiadať o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov (vyplnenie údajov v VII. časti žiadosti). Ak zamestnanec uvedenú časť žiadosti nevyplní, zamestnávateľ potvrdenie o zaplatení dane zamestnancovi nevystavuje. Postup zamestnávateľa bol v tomto prípade v súlade s § 39 ods. 7 zákona.

Ing. Iveta Matlovičová