Zmeny súvisiace so stavebnou legislatívou

Zmeny súvisiace
so stavebnou legislatívou

Nový Stavebný zákon bol schválený s cieľom zrýchlenia prípravných a povoľovacích procesov ako kľúčového faktora podpory výstavby v Slovenskej republike. Nový Stavebný zákon nahradí prechádzajúci zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako aj platný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025. V nadväznosti na nový Stavebný zákon je, rovnako ako v prípade zákona o výstavbe, nevyhnutné vykonať zmeny v súvisiacich právnych predpisoch a tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025. Medzi dotknuté osoby, ktoré ovplyvní nová stavebná legislatíva, patria fyzické osoby, fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby a orgány verejnej moci. Okrem nového stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. bol 5. 2. 2025 schválený zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom. Tento zákon prináša zmeny v mnohých právnych predpisoch, ktoré súvisia so stavbami. Prinášame najdôležitejšie zmeny.

Legislatívny stav

V nadväznosti na platný a neúčinný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov boli schválené zákon č. 205/2023 Z. z. a zákon č. 272/2023 Z. z., ktorých cieľom bolo vykonať úpravy v predpisoch dotknutých schválením zákon o výstavbe. Tieto dva zákony v časti, ktorá obsahuje zmeny vyvolané zákonom o výstavbe, ešte nenadobudli účinnosť a mali by ju nadobudnúť 1. apríla 2025.

V nadväznosti na nový Stavebný zákon je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025. Ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona, nejde len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.

Keďže ide o nový zákon č. 26/2025 Z. z., ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k Stavebnému zákonu. Z tohto pohľadu k novému zákonu možno konštatovať, že nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, a tiež nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Vzhľadom na povahu právnej úpravy sa preskúmanie účelnosti predpokladá v roku 2027 v nadväznosti na zavedenie výberu správnych poplatkov cez centrálny systém evidencie poplatkov zabezpečovaný Štátnou pokladnicou v roku 2026.

Vplyv stavebnej legislatívy na verejnú správu

Dochádza k úprave správnych poplatkov naviazaných na staré aj nové inštitúty a úkony stavebného práva. Niektoré staré inštitúty v novej právnej úprave zaniknú alebo sa integrujú do jedného úkonu.

Správne poplatky ostanú naďalej príjmom obcí tak, ako je to doteraz. V roku 2025 bude prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebnej správy. Budúci systém financovania v porovnaní so súčasným systémom dotácií na počet obyvateľov obce bez ohľadu na rozsah agendy stavebného úradu predstavuje spravodlivejší princíp a zároveň je motivačným prvkom pre zvýšenie výkonnosti zamestnancov.

Na základe údajov uvádzaných obcami z minulých prieskumov vykonaných Ministerstvom dopravy SR, sa odhaduje krytie preneseného výkonu zo strany štátu prenechaním príjmov z výnosov zo správnych poplatkov obciam. Aktuálny rozpočet verejnej správy v súčasnosti pre roky 2025 – 2027 počítal so zachovaním výšky dotácie preneseného výkonu štátnej správy ako výdavok kapitoly Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Návrh systému financovania prostredníctvom zvýšenia príjmov zo správnych poplatkov umožňuje zvýšenie výdavkov dotknutých subjektov – obcí, a to aj pri postupnom znižovaní dotácie za prenesený výkon štátnej správy, pričom uvedené nebude mať dopad na limit verejných výdavkov v rokoch 2026 – 2028.

Poplatková povinnosť

Podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sú predmetom spoplatnenia úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov. Aktuálne sadzby poplatkov za úkony a konania podľa stavebného zákona nie sú udržateľné, keďže sú nastavené ako fixné poplatky za služby, ktorých náklady stúpajú v čase ako rastú personálne a materiálno-technické náklady stavebných úradov. Súčasné sadzby nepokrývajú náklady spojené s poskytnutou službou, ako vedenie konania a vydanie rozhodnutia.

Najmä v prípade jednoduchých stavieb je rozpočet obce zaťažený dofinancovávaním služby poskytovanej stavebníkom. Úsek stavebného poriadku je zo strany štátu financovaný dodatočne, keďže sa viaže na počet trvalo bývajúceho obyvateľstva, ktorý sa zisťuje spätne. Neodzrkadľuje teda akútnu požiadavku financovania v reálnom čase podľa skutočne vykonanej agendy toho-ktorého stavebného úrad, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje aj v iných oblastiach ako je kvalita poskytovanej služby, dostupnosť, lehoty, chybovosť a pod.

Správny poplatok by mal byť v prvom rade ekvivalentom získanej hodnoty ako odplata za hodnotu služby, keďže rozhodnutie, alebo opatrenie správneho orgánu sa týka konkrétnej investície a v určitom smere garantuje nemennosť získaných práv, čiže právnu istotu. Uvedená nesystémovosť nastavenia výšky poplatku sa prejavuje v prípadoch uplatnenia nároku na náhradu škody, keď sa požiadavky na uplatňovanú výšku nároku odvíjajú hlavne od predpokladanej hodnoty, ktorou je napr. cena nehnuteľnosti.

Úkony spojené s rozhodovaním o stavbách by teda nemali byť prevažne dofinancovávané z verejných zdrojov. Tento problém je vypuklý najmä pri drobných a jednoduchých stavbách, kde výška správneho poplatku je v podstate symbolická vo vzťahu k nákladom. Dotácie štátu teda dlhodobo dofinancovávajú výdavky spojené so zabezpečovaním výkonu činnosti prenesenej pôsobnosti štátnej správy.

Stavebné úrady pri povoľovaní stavieb vykonávajú úkony, ktoré sú v individuálnom záujme stavebníkov, a preto nie je dôvod na to, aby sa na väčšinovú časť nákladov poskytovania týchto odborných služieb skladali všetci daňoví poplatníci. Novo zavedené správne poplatky preto zodpovedajú uvedenej požiadavke.

Postup podľa predchádzajúcej úpravy

Nanovo sa zavádza zvýšenie správnych poplatkov za spoplatňované úkony a konania aj podľa starého zákona č. 50/1976 Zb. v z.n.p., nakoľko sa budú určovať ešte niekoľko rokov za konania, ktoré sa začnú a dokončia podľa starého stavebného zákona, aj správnych poplatkov za úkony podľa novej stavebnej legislatívy. Počet zamestnancov stavebných úradov bude úmerný počtu úkonov a odmenený príjmom zo správnych poplatkov na výkonnostnom princípe. Presné údaje o rozsahu spoplatnenej agendy v stavebnej správe sa na centrálnej úrovni za celé Slovensko získajú až zavedením výberu správnych poplatkov cez centrálny systém evidencie poplatkov. Tento systém bude zabezpečovať Štátna pokladnica s tým, že príjmy budú preúčtované na účty obcí. Zavedenie centrálneho systému evidencie poplatkov na stavebných úradoch znamená zapojiť všetky stavebné úrady do predmetného systému a vybaviť ich technickými a programovými prostriedkami s prístupmi pre všetkých zamestnancov na stavebných úradoch. Každý spoplatnený úkon bude mať evidovaný platobný predpis, ktorý sa bude párovať s vykonanou platbou. Zatiaľ v prechodnom období, od 1. 4. 2025 do 1. 7. 2026 sa počíta s výberom správnych poplatkov obcami ako doteraz. Všetky výpočty bude možné sprecizovať po získaní aktualizovaných skutočných údajov o vybavovanej stavebnej agende podľa evidencie poplatkov.

Konania

V novom zákone sa v záujme zachovania kontinuity nadväzujúcich povoľovacích procesov v prechodnom období počíta s budúcimi konaniami podľa starého zákona aj po zrušení starého stavebného zákona, ak bolo pre stavbu čo i len začaté územné konanie, to znamená, že až do kolaudácie bude o stavbe konané podľa starej procesnej legislatívy. K týmto konaniam sa upravujú správne poplatky.

Agenda podľa nového stavebného zákona bude čo do počtu úkonov v porovnaní s doterajším počtom procesov klesať, ale bude pokiaľ ide o správne konania komplexnejšia a náročnejšia z dôvodu, že doterajšie samostatné správne konania územné a stavebné budú integrované. Na druhej strane sa zvýši počet stavieb, ktoré sa povolia konaním na základe ohlásenia. Do konca roka 2028 sa v podstate ukončí režim vybavovania agendy podľa doterajších predpisov a v roku 2029 bude v režime nového stavebného zákona vybavovaných takmer 100 % agendy.

Súvisiace zmeny v právnych predpisoch v súlade so stavebnou legislatívou

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

Zmeny v tomto právnom predpise nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2025.

- Úprava poznámok k odkazom

Poznámky pod čiarou:

– poznámka 2) odkazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré upravuje špeciálny stavebný úrad,

– poznámka 2aa) odkazuje na ustanovenie § 21 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého je dotknutým orgánom orgán verejnej správy, ktorý je správny orgán, alebo ústredný orgán štátnej správy chrániaci záujem podľa osobitného predpisu ako dotknutý orgán,

– poznámka 2ab) odkazuje na ustanovenie § 21 ods. 3 písm. a) Stavebného zákona, ktoré upravuje povinnosť dotknutého orgánu vydať záväzné stanovisko,

– poznámka 2cbg) odkazuje na ustanovenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a na zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon,

– poznámka 3) odkazuje na ustanovenie § 2 ods. 4 písm. g) Stavebného zákona, ktoré ustanovuje, že drobnou stavbou je informačná konštrukcia, ktorou je konštrukcia s informačnou plochou, ktorej účelom je verejné šírenie informačných, navigačných, kultúrnych, reklamných, športových a iných informácií bez ohľadu na spôsob osadenia, upevnenia a konštrukčného vyhotovenia a materiálového vyhotovenia, ktorej najväčšia informačná plocha je najviac 20 m²,

– poznámka 3f) odkazuje na ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.

- Špeciálny stavebný úrad

V ustanovení § 12 upravujúcom ochranu výstavby diaľnic, ciest a miestnych ciest sa slová „orgán životného prostredia“ nahrádzajú slovami „špeciálny stavebný úrad“, slová „stavebné povolenie podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných“ sa nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“.

Okrem toho sa vypúšťa znenie poznámky k odkazu 5 a po novom poznámka 5 odkazuje na zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uvedenými zmenami v tomto právnom predpise dochádza k aktualizácii orgánu, ktorý rozhoduje o stavebnom zámere a ďalšie úpravy sú vyvolané zmenou v pojmoch podľa nového Stavebného zákona.

- Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu

V ustanovení § 16 upravujúcom povoľovanie stavieb sa v ods. 1 ustanovilo, že ohlásenie stavieb a stavebných úprav diaľnice, cesty a miestnej cesty vybavuje špeciálny stavebný úrad podľa § 3a. Špeciálny stavebný úrad pre diaľnice je príslušný aj na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavby alebo stavebnej úpravy nachádzajúcej sa na diaľničnom odpočívadle, slúžiacej užívateľom diaľnic, a tiež na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavby súvisiacej s prevádzkou tejto stavby.

V znení ods. 4 sa slová „všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku“ nahrádzajú slovami „Stavebný zákon“, vypúšťa sa odkaz 6a a po novom poznámka pod čiarou k odkazu 6b odkazuje na ustanovenie § 21 Stavebného zákona, ktoré upravuje a vymedzuje špeciálny stavebný úrad a iný stavebný úrad.

Dochádza k precizovaniu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu aj pre vybavovanie ohlásenia stavieb a stavebných úprav pozemných komunikácií. Zároveň sa ustanovuje, že špeciálny stavebný úrad pre diaľnice, ktorým je Ministerstvo dopravy SR, je príslušným aj pre povoľovanie stavieb a ohlasovanie stavieb a stavebných úprav na diaľničnom odpočívadle, ako aj na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavieb súvisiacich s prevádzkou týchto stavieb.

- Kolaudácia

Ustanovenie § 18 upravuje styk s inými komunikáciami, vedeniami každého druhu, vodami, vodohospodárskymi a inými dielami a s územím, v ktorom sa dobývajú nerasty. V znení ods. 13 druhej vete sa slová „nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „vydaní kolaudačného osvedčenia“ a za slová „vrátane pozemku,“ sa vkladajú slová „inak je povinný stavebníkovi uhradiť náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie stavby až do jej prevzatia,“.

Zároveň sa mení poznámka k odkazu 7, ktorá sa odvoláva napríklad na zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež sa mení poznámka 11 odkazujúca na ustanovenie § 64 Stavebného zákona. Obsahom úpravy je ohlasovanie odstránenia nepovolenej informačnej konštrukcie.

Zmenou ustanovenia § 18 dochádza k zmene pojmov v súvislosti s kolaudáciou stavieb podľa nového Stavebného zákona. Zároveň v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe, kedy vlastník vedenia bezdôvodne zdržuje jeho prevzatie a stavebník musí vykonávať jeho údržbu a zabezpečovať prevádzku, sa ustanovuje, že vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, vlastník alebo správca pozemnej komunikácie alebo iného diela je povinný uhradiť stavebníkovi náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie tejto stavby až do jej prevzatia.

- Úprava procesu povolenia a ohlásenia stavby

Účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa ustanovenia § 22 odsek 2 pre povolenie a ohlásenie stavby alebo stavebných úprav účelovej cesty platí znenie ustanovenia § 16, ktoré upravuje povoľovanie stavieb. Dochádza k náležitej úprave procesu povolenia a ohlásenia stavby, ak ide o účelovú cestu.

- Nová pojmológia súvisiaca so stavbami

– slovo „diaľníc“ sa v celom texte zákona nahrádza slovom „diaľnic“,

– slová „stavebné konanie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „konanie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare,

– slová „stavebné povolenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare,

– slová „územné konanie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „konanie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare,

– slová „reklamná stavba“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „informačná konštrukcia“ v príslušnom tvare,

– slová „územné rozhodnutie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare.

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov – starý zákon zrušený od 1. 4. 2025

Znenie tohto právneho predpisu sa s účinnosťou nového Stavebného zákona ruší. Zmeny v tomto právnom predpise nadobúdajú účinnosť 15. marca 2025.

- Dodatočné povolenie stavby

Podľa ustanovenia § 88 stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť.

Odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, alebo ak je stavba dokončená a spĺňa podmienky preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie.

- Konanie o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie

Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie o odstránení stavby pričom je povinný posúdiť možnosť preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie, ak je stavba dokončená, alebo možnosť dodatočného povolenia stavby. Stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 60 dní, predložil žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie spolu s dokladmi podľa § 140d alebo žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

V ustanovení § 88a ods. 1 prvej vete sa za slovo „možnosť“ vkladajú slová „preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie, ak je stavba dokončená, alebo možnosť“ a v ustanovení § 88a ods. 1 druhej vete sa za slová „predložil žiadosť o“ vkladajú slová „preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie spolu s dokladmi podľa § 140d alebo žiadosť o“.

Podľa nového znenia § 88a odsek 11, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby zistí, že stavba je dokončená a vlastník stavby podá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie, stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby zastaví.

Právna úprava rieši aplikačné problémy vzťahu začatého konania o dodatočnom povolení stavby a konania o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie. Tiež sa ustanovilo odstránenie zákazu začatia konania o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie, ak sa už začalo konanie o dodatočnom povolení stavby.

- Preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie

Vlastník stavby môže podať žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa odsekov 1 a 2 do 31. marca 2029. Z ustanovenia § 140d sa vypúšťa znenie odseku 3 a podľa ustanovenie § 140d ods. 4 záväzné stanoviská dotknutých orgánov vlastník stavby nepredkladá, ak skutočnosti preukázal v konaní o dodatočnom povolení stavby.

Cieľom úpravy je v prípade, ak stavba spĺňa podmienky podľa § 140d a ide o dokončenú stavbu, umožniť začať konanie a vydať rozhodnutie podľa § 140d bez ohľadu na to, či sa začalo konanie podľa § 88a. Odstránenie stavby teda, ako najprísnejší následok nepovolených stavieb, nastúpi až v prípade, ak sa splnia podmienky podľa 88a a zároveň nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d.

Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov

Účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach. Zmeny nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2025.

- Povoľovanie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území

Podľa § 19 v konaní o stavebnom zámere k stavbe a zariadeniu v chránenom ložiskovom území, ktoré nesúvisia s dobývaním, je obvodný banský úrad dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona.

Ide o úpravu vyvolanú zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Poznámka 10 odkazuje na už spomenuté ustanovenie § 21 stavebného zákona, ktorý vymedzuje dotknutý orgán a jeho povinnosti, poznámky pod čiarou k odkazom 10a a 10b sa vypúšťajú a poznámka pod čiarou k odkazu 14 sa odvoláva na ustanovenie § 51 Stavebného zákona upravujúce oznámenie o začatí konania o stavebnom zámere.

V ustanovení § 28 ods. 10 sa slová „územnom konaní“ nahrádzajú slovami „konaní o stavebnom zámere“.

- Riešenie stretov záujmov

V ustanovení § 33 ods. 7 platí, že ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať na stavbách a zariadeniach nesúvisiacich s dobývaním výhradného ložiska, nariadi stavebný úrad po dohode s obvodným banským úradom vlastníkovi (užívateľovi) dotknutých stavieb a zariadení nariadením uskutočniť údržbu stavby, nevyhnutné úpravy alebo zabezpečovacie stavebné práce na stavbe podľa ustanovení § 75 ods. 1 písm. a) a § 76 Stavebného zákona.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17 odkazuje na tieto ustanovenia. Znenie § 75 ods. 1 písm. a) ustanovuje, že stavebný inšpektorát rozhodnutím určí vo verejnom záujme, ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby alebo ak bezprostredne ohrozuje bezpečnosť užívateľov a okolia, vlastníkovi stavby uskutočniť údržbu stavby, nevyhnutné úpravy alebo zabezpečovacie stavebné práce na stavbe, čiže neodkladné práce. Ustanovenie § 76 Stavebného zákona vymedzuje nariadenie neodkladných prác.

Táto úprava bola vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Slová „stavebné povolenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov

Účelom tohto zákona je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upraviť organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.

Zmeny nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2025.

V poznámkach pod čiarou k odkazom 4 a 8b sa slová „zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov“ nahrádzajú slovami „Stavebný zákon“.

V ustanovení § 19 ods. 3 upravujúceho dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu sa vypúšťajú slová „územné rozhodnutie“. Rovnako sa vypúšťa odkaz na poznámku pod čiarou 13. V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa slová „Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“ nahrádzajú slovami „Stavebný zákon“.

V ustanovení § 19 ods. 8 sa slová „územia vymedzeného v rozhodnutí o využití územia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu“ nahrádzajú slovami „vymedzeného územia na dobývanie nevyhradeného nerastu“. To znamená, že na spresnenie znalosti o množstve a kvalite zásob, o geologických a banskotechnických podmienkach dobývania je organizácia oprávnená počas dobývania vykonávať ďalší prieskum ložiska v hraniciach vymedzeného územia na dobývanie nevyhradeného nerastu.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Zmeny nadobudnú účinnosť 1. apríla 2025.

- Zmena pojmológie

Slová „kolaudačné rozhodnutie“ sa vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „kolaudačné osvedčenie“ v príslušnom tvare a v ustanovení § 4 upravujúcom samosprávu obce sa v ods. 6 písm. b) slová „obec je dotknutým orgánom podľa všeobecného predpisu o výstavbe v rozsahu vydávania záväzného stanoviska“ nahrádzajú slovami „obec je ako orgán územného plánovania dotknutým orgánom podľa Stavebného zákona v konaní o stavebnom zámere a vydáva záväzné stanovisko.“

Poznámka pod čiarou k odkazu 2c odkazuje na ustanovenie § 3 Stavebného zákona, ktoré vymedzuje budovu.

Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov

Zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom. Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku 1 osobitnými predpismi.

Zmeny nadobudnú účinnosť 1. apríla 2025.

- Investičná lesná cesta

Lesná cesta alebo jej časť vrátane stavieb a zariadení, ktoré s ňou súvisia, ktorá bola doterajším užívateľom vybudovaná ako inžinierska stavba alebo ako investícia a je evidovaná v účtovníctve podľa osobitného predpisu. V ustanovení § 22b ods. 1 sa slovo „stavba“ nahrádza slovami „inžinierska stavba“ s odvolávkou na znenie § 4 Stavebného zákona, ktoré inžiniersku stavbu upravuje.

Uvedená zmena, respektíve úprava je vyvolaná zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon.

Zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

Zmeny nadobudnú účinnosť 1. apríla 2025.

Mení sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6aj, ktorá sa odvoláva na znenie § 3 Stavebného zákona upravujúce budovu. Zároveň sa z poznámok vypúšťajú poznámky pod čiarou k odkazom 6h a 6i a mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 16, ktorá odkazuje na ustanovenia § 29 až § 40 Stavebného zákona, ktoré upravujú stavebníka, zhotoviteľa stavby, geodeta...

V § 10 ods. 7 sa za slovo „opatrení“ vkladá čiarka a slová „rozhodnutie o umiestnení stavby, ak ide o prípady uvedené v § 12 ods. 4 písm. a) až d), rozhodnutie o využívaní územia vypracované v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie“ sa nahrádzajú slovami „ak ide o prípady uvedené v § 12 ods. 4 písm. a) až d)“.

V ustanovení § 14 ods. 7, ktorý sa zaoberá projektom pozemkových upráv, sa vypúšťajú slová „rozhodnutie o využívaní územia, rozhodnutie o umiestnení stavby vypracované v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie,“.

- Slovenský pozemkový fond

V ustanovení § 34 sa mení znenie odseku 9, podľa ktorého pozemkový fond prevedie bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku pozemok vo vlastníctve štátu, na ktorom podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie má byť umiestnená stavba vo verejnom záujme, ktorej stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok, alebo má byť umiestnená verejnoprospešná stavba, ktorej stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok; za verejnoprospešnú stavbu sa na tento účel považujú stavby dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, stavby určené na vybavenosť v oblasti výchovy, vzdelávania a športu, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti a verejnej správy v obciach, ktoré nemajú územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo je umiestnená stavba vo verejnom záujme alebo verejnoprospešná stavba vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, na ktorú je vydané kolaudačné osvedčenie, ak pozemkový fond vydal súhlasné stanovisko s umiestnením stavby.

Ide o nové znenie vyvolané zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní – najmä pokiaľ ide o potrebu definovať verejnoprospešné stavby v prípade, ak obec nemá územný plán.

- Zmena pojmológie

– § 34 ods. 11 písm. b) sa slová „kolaudačné osvedčenie stavby“ nahrádzajú slovami „kolaudačné osvedčenie“,

– § 34 ods. 13 sa slová „územného rozhodnutia o umiestnení stavby“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia o stavebnom zámere“ a vypúšťajú sa slová „rozhodnutie o umiestnení stavby stratí platnosť alebo ak dôjde k jeho zmene a v dôsledku nej“,

– § 34 ods. 14 prvá veta upravuje, že pozemkový fond prevedie bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku zmluvou o prevode vlastníctva pozemok podľa odseku 9 písm. a) na základe záväzného stanoviska a rozhodnutia o stavebnom zámere, pozemok podľa odseku 9 písm. b) na základe rozhodnutia o stavebnom zámere alebo pozemok podľa odseku 9 písm. c) na základe kolaudačného osvedčenia,

Ide o úpravy vyvolané zrušením územného konania a zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon.

– slová „pozemná stavba“ sa vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahrádzajú slovom „budova“ v príslušnom tvare.

- Zmena odkazov

– poznámka pod čiarou k odkazu 23ea sa odvoláva na ustanovenie § 67 Stavebného zákona upravujúce kolaudačné osvedčenie,

– poznámka pod čiarou k odkazu 23ec sa vypúšťa,

– poznámka pod čiarou k odkazu 23
odkazuje na ustanovenie § 65 Stavebného zákona upravujúce overenie projektu stavby,

– v poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia „Zákon č. 50/1976 Zb.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 200/2022 Z. z. v znení neskorších predpisov, Stavebný zákon,“ ktoré sú právnymi predpismi nadobúdajúcimi účinnosť 1. 4. 2025,

– v poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia „Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 200/2022 Z. z. v znení neskorších predpisov. Stavebný zákon.“,

– poznámky pod čiarou k odkazom 6g, 11, 11a, 12 a 13a sa vypúšťajú.

- Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2025

Podľa ustanovenia § 42z na účely postupu pozemkového fondu podľa § 34 ods. 9 až 14 sa za rozhodnutie o stavebnom zámere považuje aj rozhodnutie o umiestnení stavby, za kolaudačné osvedčenie sa považuje aj právoplatné kolaudačné rozhodnutie a za vydanie záväzného stanoviska sa považuje aj územné rozhodnutie vydané podľa doterajších predpisov.

Na účely právnej istoty sa v § 42z ustanovilo posudzovanie splnenia podmienky predloženia konkrétnych rozhodnutí, ktoré v prípade konaní podľa predošlej právnej úpravy neexistovali a boli zavedené až novou právnou úpravou.

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania, čiže živnosti a kontrolu nad ich dodržiavaním.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) ôsmy bod živnosťou nie je činnosť pri výkone povolaní autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov, autorizovaných územných plánovačov, autorizovaných stavebných inžinierov, autorizovaných kontrolných inžinierov, autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaného stavebného dozoru.

Uvedená úprava nadväzuje na zavedenie nových regulovaných povolaní Stavebným zákonom, resp. v nadväznosti naň zákonom SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

– mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 9b, ktorá sa odvoláva na ustanovenie § 4 až 5b zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,

– mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 29a odkazujúca na ustanovenie § 60 Stavebného zákona, ktoré sa zaoberá rozhodnutím vo veci, ktoré je rozhodnutie o stavebnom zámere.

V ustanovení § 17 ods. 4 písm. a) sa slová „stavebné povolenie“ nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“. Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona.

Živnostenské oprávnenia na živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky vypracovania dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, získané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti do 31. marca 2029 v rozsahu oprávnenia získaného pred jeho účinnosťou. Živnostenské oprávnenia na živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky výkonu činnosti vedenia uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb a stavieb zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a výšku 15 m, drobných stavieb a ich zmien, získané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti do 31. marca 2029 v rozsahu oprávnenia získaného pred jeho účinnosťou. Živnostenské oprávnenia na živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky uskutočňovania stavieb v rozsahu voľnej živnosti, získané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti do 31. marca 2029 v rozsahu oprávnenia získaného pred jeho účinnosťou.

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré získali živnostenské oprávnenie na živnosť spĺňajúcu svojím obsahom znaky živnosti podľa odsekov 1 až 3 tohto zákona, upravia v tam ustanovenej lehote svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona a splnenie podmienok odbornej spôsobilosti preukážu príslušnému živnostenskému úradu v lehote podľa odsekov 1 až 3; inak uplynutím tejto lehoty živnostenské oprávnenie zaniká.

Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa ustanovením § 80ar ustanovilo prechodné obdobie, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

V prílohe č. 2 skupine 213 – Stavebníctvo živnosť sa zmenilo poradové číslo 10, 13, vkladajú sa živnosti s poradovým číslom 13a až 13c, zmenila sa živnosť s poradovým číslom 14.

Ide o úpravy vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v Stavebnom zákone, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje podmienky prístupu k povolaniam architekt, krajinný architekt, územný plánovač, stavebný inžinier, kontrolný inžinier, hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby uplatnením práva usadiť sa, pravidlá voľného poskytovania služieb architektov, krajinných architektov, územných plánovačov, stavebných inžinierov, kontrolných inžinierov, hlavných stavbyvedúcich a stavebných dozorov pre vyhradené stavby na dočasnom a príležitostnom základe, pravidlá vykonávania povolaní architekt, krajinný architekt, územný plánovač, stavebný inžinier, kontrolný inžinier, hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby, postup získavania odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho, na výkon činnosti stavebného dozoru a na výkon energetickej certifikácie budov, zriadenie, postavenie, úlohy a organizáciu Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov.

Odborná spôsobilosť podľa ustanovenia § 2a je rozhodnutie o zapísaní žiadateľa do evidencie podľa § 31 ods. 2 písm. l) na základe získania odbornej kvalifikácie podľa tohto zákona alebo uznania odbornej kvalifikácie získanej v domovskom členskom štáte.

Ide o zmenu nadväzujúcu na nové regulované povolania Stavebným zákonom a v tejto súvislosti sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.

Podľa ustanovenia § 3 reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolaní, ktoré sú regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia. Do zákona sa zavádza nové znenie § 4 až § 5b, a to úprava:

Úprava novozavedených ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve. Upravili sa oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta a procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.

V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.

Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, bolo potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt“.

Predpokladom pre prístup k autorizácii územného plánovača tak bude už aj v automatickom režime širší diapazón vzdelania (rozšírený o „nearchitektonické” vzdelanie v odbore priestorové plánovanie z Ústavu manažmentu STU). Súčasne umožňuje v prípade absolvovania dostatočnej praxe v oblasti územného plánovania na báze individuálneho prístupu aj autorizáciu osôb s iným vzdelaním, čím sa zabezpečí možnosť autorizácie širšieho spektra odborníkov, ako podľa doterajšej právnej úpravy.

Vo vzťahu k stavebným inžinierom sa tiež zavádza úprava vyvolaná prijatím Stavebného a zákona o územnom plánovaní. Okrem uvedeného, úpravou dochádza k rozšíreniu kategórii, v ktorých je inžinier oprávnený poskytovať svoje služby. Zavádza sa nová kategória č. 5 – inžinier pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb. Doterajšia úprava kategórie pod č. 4 – inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie umelo spájala celkom odlišné odborné zamerania.

Ich rozdelenie priamo zodpovedá štruktúre vzdelávania – samostatné strojnícke a elektrotechnické fakulty a odborné školy a samostatný študijný odbor na stavebných fakultách. Ich jasné rozdelenie na elektrické, strojné a technické zariadenia je potrebné aj z dôvodov obchádzania ustanovení niektorých zákonov. Existujú samostatné elektrotechnické stavby najmä v telekomunikáciách a energetike, ktoré majú aj samostatnú normotvorbu na celosvetovej úrovni (IEC Paríž). Doterajšia formulácia bola priveľmi dlhá a v praxi ťažko použiteľná alebo obsahovo veľmi široká. Zavádzajú sa tiež nové regulované povolania, ktorých regulačným orgánom je Slovenská komora stavebných inžinierov, konkrétne kontrolní inžinieri pre vyhradené stavby a autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor ako aj rozsah ich vykonávanej činnosti.

– poznámka pod čiarou k odkazu 3a) sa odvoláva na ustanovenie § 37 až 39 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 3b) sa odvoláva na ustanovenie § 36 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 3c) sa odvoláva na ustanovenie § 6 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

– poznámka pod čiarou k odkazu 3d) sa odvoláva na ustanovenie Prílohy č. 2 položka 14 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 358/2007 Z. z.,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4) sa odvoláva na ustanovenie § 25 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4a) sa odvoláva na ustanovenie § 34 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4b) sa odvoláva na zákon č. 200/2022 Z. z. v znení neskorších predpisov,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4c) sa odvoláva na ustanovenie § 35 ods. 10 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4d) sa odvoláva na ustanovenie § 33 ods. 8 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 71/2022 Z. z. a na ustanovenie § 35 ods. 10 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4e) sa odvoláva na ustanovenie § 35 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4f) sa odvoláva na ustanovenie § 35 ods. 8 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4g) sa odvoláva na ustanovenie § 2 ods. 8 a § 36 ods. 3 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 4h) sa odvoláva na ustanovenie § 2 a § 37 ods. 3 Stavebného zákona.

V ustanovení § 8 ods. 2 písm. a) sa slová „stavebným povolením“ nahrádzajú slovami „rozhodnutím o stavebnom zámere“.

V ustanovení § 9 ods. 1 sa slová „Architekt a inžinier“ nahrádzajú slovom „Inžinier“.

V ustanovení § 15a ods. 1 úvodnej vete sa slová „(§ 3 ods. 4 až 6)“ nahrádzajú slovami „(§ 3 ods. 9 až 13)“.

V ustanovení § 22 ods. 1 prvej vete sa za slová „Autorizačná skúška“ dopĺňajú slová „a skúška odbornej spôsobilosti“, za slovo „architektúry“ sa vkladajú slová „a stavebníctva“ a v druhej vete sa vypúšťa bodkočiarka a text za bodkočiarkou.

Podľa § 14d sa na práva a povinnosti krajinných architektov a územných plánovačov vzťahujú ustanovenia § 6 až 14c rovnako.

- Práva a povinnosti autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaných stavebných dozorov

Podľa § 14e sa na práva a povinnosti autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaných stavebných dozorov primerane vzťahujú § 6 až 14a.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikácie predmetného ustanovenia a na požiadavku stavovskej organizácie sa pre architektov predmetná informačná povinnosť ruší. Tiež dochádza k úprave reagujúcej na vypustenie úpravy hosťujúcich územných plánovačov.

Podľa § 16c Slovenská komora stavebných inžinierov na účely zapísania činností podľa § 3 ods. 7 a 8 do zoznamu autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaných stavebných dozorov uznáva odbornú kvalifikáciu inžiniera získanú v domovskom členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa príslušného zamerania a odbornej praxe v trvaní najmenej troch rokov. Slovenská komora stavebných inžinierov na účely zapísania činností podľa § 3 ods. 12 a 13 do evidencie odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru uznáva odbornú kvalifikáciu inžiniera a technika získanú v domovskom členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého a prvého stupňa, úplného stredoškolského vzdelania príslušného zamerania a odbornej praxe v trvaní najmenej troch, piatich alebo siedmich rokov v závislosti od dosiahnutého vzdelania. Slovenská komora stavebných inžinierov na účely zapísania činnosti podľa § 3 ods. 16 do evidencie odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti energetickej certifikácie budov uznáva odbornú kvalifikáciu žiadateľa, ktorý spĺňa vzdelanie a prax podľa osobitných predpisov.

Podľa § 43dc odborne spôsobilé osoby vykonávajúce činnosť stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru podľa zákona v znení účinnom do 31. marca 2025, ktoré sa rozhodnú vykonávať činnosť podľa § 5b, sú povinné splniť povinnosti podľa § 5b najneskôr do 31. marca 2029. Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa ustanovilo prechodné obdobie, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov

Účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 4b sa odvoláva na ustanovenie § 2 ods. 4 Stavebného zákona, ktorý vymedzuje pojmy na účely stavebnej legislatívy, a to konkrétne ide o pojem drobná stavba.

V ustanovení § 11 ods. 1 písm. k) sa vypúšťajú slová „územnej dokumentácie alebo“.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, správu bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku. Tento zákon sa nevzťahuje okrem iného aj na domy, ktoré majú len jeden byt alebo len jeden nebytový priestor.

V ustanovení upravujúcom predmet úpravy, a to v § 1 ods. 2 sa mení znenie písmena c) a zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 3.

Podľa ustanovenia § 6 správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom.

Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Povinnosť správy domu sa nevzťahuje aj na domy, v ktorých sú najviac tri byty alebo najviac tri nebytové priestory, alebo najviac spoločne tri byty a nebytové priestory a z ustanovenia § 6 sa vypúšťa odsek 4. Ide o úpravy vyvolané zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome majú povinnosť zabezpečiť správu domu. Táto povinnosť sa vzťahuje na domy, ktoré sú vlastnícky rozdelené na jednotlivé byty a nebytové priestory. Ustanovilo sa, aby sa povinnosť správy nevzťahovala na domy, ktoré pozostávajú najviac z troch jednotiek, či už bytov alebo nebytových priestorov. Táto podmienka je splnená, ak sa v dome nachádzajú spolu (súhrnne) maximálne tri byty alebo nebytové priestory, aj v rôznej kombinácii. Takéto domy sú zákonom vylúčené z povinnosti mať zabezpečenú správu domu prostredníctvom spoločenstva vlastníkov alebo správcu.

Vzhľadom na všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, podľa ktorej sa postupuje pri posudzovaní platnosti právnych úkonov, dochádza k vypusteniu odseku 4.

– poznámka pod čiarou k odkazu 13) sa odvoláva napríklad na ustanovenie § 18 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 15ab) sa odvoláva na ustanovenie § 2 ods. 9 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 15b) sa odvoláva na ustanovenie § 5 ods. 3 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 20a) sa odvoláva na ustanovenie § 68 Stavebného zákona.

V ustanovení § 16 ods. 4 sa slová „zmene užívania stavby“ nahrádzajú slovami „zmene v užívaní stavby“.

V ustanovení § 22 ods. 4 sa slová „stavebného povolenia“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia o stavebnom zámere“.

V ustanovení § 32j sa vypúšťajú slová „do 31. marca 2025“ a na konci sa pripájajú tieto slová „vydané do 31. marca 2025, ako aj kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu vydané od 1. apríla 2025, ak Stavebný zákon ustanovuje, že sa na kolaudáciu stavby použijú všeobecne záväzné právne predpisy účinné do 31. marca 2025.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, štátny fond, právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

Z dôvodu odlišnej koncepcie nového Stavebného zákona je nutné v zákone o správe majetku štátu používaný pojem špecifikovaný len odkazom na doteraz platný stavebný predpis, novo definovať v zákone o správe majetku štátu. Zavádzajú sa pojmy priľahlý pozemok a reklamná stavba. Za priľahlý pozemok sa považuje pozemok, príp. pozemky, ak sú jednoznačne určené na spoločné užívanie s budovou, alebo ak pozemok, príp. pozemky jednoznačne zabezpečujú prístup k budove. Viaceré pozemky, resp. parcely spĺňajú priľahlosť len za predpokladu, že nie sú oddelené iným zastavaným územím obce, inou hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, inou hranicou držby, inou hranicou druhu pozemku alebo iným rozhraním spôsobu využívania pozemku (parcely). Vzhľadom na extenzívny výklad pojmu informačná konštrukcia v Stavebnom zákone sa pojem reklamnej stavby definuje v zákone o správe majetku štátu.

Precizuje sa právna úprava vo vzťahu k ochrane fyzických osôb pri zbere, spracovávaní a zverejňovaní osobných údajov v informačnom systéme Centrálna evidencia majetku.

Ďalšia zmena umožňuje správcom majetku štátu vykonať ponukové konanie na nehnuteľný majetok štátu aj bez poznania primeranej ceny (všeobecnej hodnoty majetku štátu). Obligatórnou náležitosťou ponukového konania už nebude odplata (uvedenie výšky požadovanej odplaty), ale ňou bude informácia o tom, či správca bude vyžadovať za prevod správy odplatu (napr. v prípade, ak preberajúcim alebo odovzdávajúcim bude štátna príspevková organizácia). Na výšku odplaty pre niektorých správcov ako preberajúcich (napr. štátny podnik) sa naďalej vzťahuje § 9 zákona o správe majetku štátu. Správca však nemusí uvádzať v ponukovom konaní konkrétnu výšku požadovanej odplaty. Táto právna úprava zabezpečí efektívnejšie a hospodárnejšie nakladanie s majetkom štátu, a to z dôvodu, že správca nebude nútený pre účely ponukového konania vynakladať finančné prostriedky na obstaranie znaleckého posudku, ktorým sa určuje primeraná cena. Ak bude v ponukovom konaní úspešný správca, ktorý je oprávnený nadobudnúť majetok štátu len za odplatu, resp. od ktorého správca odplatu vyžaduje, zabezpečenie znaleckého posudku bude postačujúce aj po ponukovom konaní. Touto zmenou odpadne najmä administratívna a finančná (náklady na vypracovanie znaleckého posudku) záťaž pre správcu.

V § 8 sa rozširuje výnimka z vykonania ponukového konania. Priamy prevod správy bez realizácie súťaže je možný nielen pri nadobudnutí majetku štátu zriaďovateľom od organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ale aj pokiaľ nadobúda organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti majetok štátu od svojho zriaďovateľa.

Upravuje sa v § 8e existujúca výnimka z povinnosti osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie pri pozemkoch vo výmere do 200 metrov štvorcových. Druhá časť dnešnej podmienky, spočívajúcej v ohroziteľnosti využitia zvyšnej časti pozemku, sa z dôvodov aplikačnej praxe ako nadbytočná vypustila.

Zmena v § 8f umožňuje správcom majetku štátu vykonať ponukové konanie na vymedzený hnuteľný majetok štátu aj bez poznania primeranej ceny (všeobecnej hodnoty majetku štátu). Obligatórnou náležitosťou ponukového konania už nebude odplata (uvedenie výšky požadovanej odplaty), ale ňou bude informácia o tom, či správca bude vyžadovať za prevod správy odplatu (napr. v prípade, ak preberajúcim alebo odovzdávajúcim bude štátna príspevková organizácia). Táto právna úprava zabezpečí efektívnejšie a hospodárnejšie nakladanie s majetkom štátu, a to z dôvodu, že správca nebude nútený pre účely ponukového konania vynakladať finančné prostriedky na obstaranie znaleckého posudku, ktorým sa určuje primeraná cena. Ak bude v ponukovom konaní úspešný správca, od ktorého správca odplatu vyžaduje, zabezpečenie znaleckého posudku bude postačujúce aj po ponukovom konaní. Touto zmenou odpadne najmä administratívna a finančná (náklady na vypracovanie znaleckého posudku) záťaž pre správcu.

Rozširuje sa aj výnimka z vykonania ponukového konania na vymedzený hnuteľný majetok štátu. Priamy prevod správy bez realizácie súťaže je možný nielen pri nadobudnutí majetku štátu zriaďovateľom od organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ale aj pokiaľ nadobúda organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti majetok štátu od svojho zriaďovateľa.

Podľa § 11 pri prevode spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkovi, kedy sa neuplatňuje zákonné predkupné právo, ale spoluvlastník prejaví záujem v rámci osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie, sa na platnosť kúpnej zmluvy vyžaduje súhlas Ministerstva financií SR.

Z dôvodu dodržania transparentného nakladania s majetkom štátu sa v § 13 rozširuje povinnosť vylúčenia spriaznených osôb a možnosť výhrady zrušenia ponuky aj na ponuku na nájom, rovnako ako to je aj pri osobitnom ponukovom konaní a elektronickej aukcii. Ďalšia úprava textu súvisí s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Zároveň sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovilo, aby bol správca spoločne s celou dočasne prebytočnou budovou povinný ponúknuť do nájmu aj dočasne prebytočný priľahlý pozemok. Taxatívne sa upravujú možné prípady prenájmu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu, avšak za trhové nájomné. Ide o výnimku zo súťažného nakladania s majetkom štátu, preto výpočet možných prípadov je limitovaný. Naďalej sa umožňuje prenájom pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného budovou jej vlastníkovi (spoluvlastníkovi).

Z dôvodu úpravy § 13a zákona o správe majetku štátu sa rozširuje možnosť priameho prenájmu majetku štátu na potreby zariadenia staveniska, ale za trhové nájomné.

Umožňuje sa prenájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu cudziemu štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu a bez nutnosti dohodnúť trhové nájomné. Tým sa zjednotí prístup pri predaji a nájme majetku štátu cudziemu štátu na potreby jeho diplomatického zastúpenia. Zároveň sa za rovnakých podmienok umožňuje prenájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu verejnoprávnym inštitúciám a verejným výskumným inštitúciám. Nepôjde o povinnosť správcov, ale ak dôjde ku konsenzu medzi zmluvnými stranami o reálnych podmienkach prenájmu, správca bude oprávnený v zjednodušenom režime uzavrieť nájomnú zmluvu.

Okrem vymedzených inžinierskych stavieb a nabíjacej stanice možno stavby alebo zariadenia definované v § 13a ods. 1 zákona realizovať na majetku štátu len na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 13 zákona o správe majetku štátu.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút zriadenia zariadenia staveniska môže reálne využiť len vlastník susediacich nehnuteľností, nájomnú zmluvu je možno uzavrieť bez ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za trhové nájomné. Aj nájom nehnuteľného majetku štátu z dôvodu stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu je možno realizovať bez vykonania ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za nižšie než trhové nájomné. V takomto prípade však musí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdiť, že Slovenská republika požíva rovnaké výhody na území daného cudzieho štátu, a tiež, že stavba bude slúžiť na potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu.

Reklamné stavby možno prenajať len po ponuke v registri ponúkaného majetku štátu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné.

Taxatívne vymedzené inžinierske stavby možno realizovať na nehnuteľnom majetku štátu len na základe zmluvného vecného bremena, prípadne na základe zákonného vecného bremena podľa osobitných predpisov, napr. podľa

– § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov,

– § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– § 21 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, ktorá je založená na definovaní povinností povinného z vecného bremena, zákon vychádza z pozitívneho vymedzenia oprávnení pre oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno na nehnuteľnom majetku štátu podľa tohto zákona je správca oprávnený zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu, to znamená len vtedy, ak zamýšľaný účel zmluvy nemôže oprávnený z vecného bremena dosiahnuť inak.

Správca môže vecným bremenom umožniť zriadenie, prevádzku, opravu a údržbu nabíjacej stanice alebo inžinierskej stavby v prospech oprávneného z vecného bremena. Ak inžinierska stavba alebo nabíjacia stanica nie je na hranici pozemku, zmluvou o zriadení vecného bremena možno dohodnúť aj vstup na majetok štátu dotknutý týmto vecným bremenom.

Peší prechod cez nehnuteľný majetok štátu je možné zmluvne dohodnúť z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku; zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník budovy alebo pozemku nemá možnosť iného prístupu k svojej nehnuteľnosti. Správca môže zmluvne dohodnúť aj prejazd motorovými alebo inými vozidlami z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku. Taktiež platí, že zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá iný možný prístup k svojej nehnuteľnosti.

Zákon neumožňuje zriadenie pozemnej komunikácie podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pretože pozemná komunikácia de facto neobmedzuje, ale priamo vylučuje výkon vlastníckych práv. Takisto zakazuje zriadenie akejkoľvek inej líniovej stavby, ktorá nie je uvedená v § 13a ods. 1 písm. e) zákona.

Na platnosť zmlúv o zriadení vecného bremena uzavretých od účinnosti zákona sa z dôvodu zjednotenia postupov pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok bude vyžadovať súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zavádzajú sa tieto druhy odplaty za zriadenie vecného bremena alebo za zásahy do výkonu vlastníckych práv štátu:

Odplatu za zriadenie vecného bremena musí správca dohodnúť aspoň vo výške znalcom stanovej hodnoty práv a závad podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena medzi správcami majetku podľa tohto zákona. Bezodplatné vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech štátnych podnikov, pretože štátne podniky nie sú správcami podľa tohto zákona.

Hodnota práv a závad sa určuje za výmeru, v ktorej je správca obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti štátu, preto zmluva o zriadení vecného bremena by mala, okrem dohodnutej odplaty za zriadenie vecného bremena, obsahovať aj výmeru dotknutej časti majetku štátu. Zákon neupravuje splatnosť odplaty za zriadenie vecného bremena, ale z hľadiska hospodárnosti je vhodné ju dohodnúť ešte pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľnosti.

Vznik nároku na odplatu za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu vyplýva obvykle z pozemných prác oprávneného z vecného bremena alebo iného obmedzenia pri obvyklom užívaní nehnuteľného majetku štátu. Výšku odplaty nemožno vopred určiť, a teda ani vopred v zmluve o zriadení vecného bremena dohodnúť. Preto zákon neupravuje spôsob určenia výšky takejto odplaty, ale ponecháva na zmluvných stranách, aby sa na jej výške dohodli. Zmluvné strany by sa mali vopred dohodnúť na spôsobe určenia výšky takejto odplaty, napr. znaleckým posudkom, určením fixnej sumy za každý deň obmedzeného užívania nehnuteľného majetku štátu jeho správcom a pod.

Ak v príčinnej súvislosti medzi existenciou vecného bremena a zhoršeným stavom dotknutej nehnuteľnosti štátu vznikne škoda a oprávnený z vecného bremena nevráti nehnuteľný majetok štátu do pôvodného stavu, vrátane porastov, má štát zastúpený správcom nárok na náhradu škody. Podmienky uplatňovania a výšky náhrady škody sa riadia občianskoprávnymi predpismi.

Zákon výslovne ustanovuje oprávnenie správcu odstúpiť od zmluvy o zriadení vecného bremena, ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na nehnuteľnom majetku štátu značná škoda. Od odstúpenia od zmluvy o zriadení vecného bremena je potrebné odlíšiť zánik vecného bremena podľa § 151p Občianskeho zákonníka.

- Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá podľa zákona o správe majetku štátu

Okrem všeobecných náležitostí (označenie zmlúv strán a pod.) mala obsahovať aj obsah vecného bremena (napr. zriadenie a prevádzkovanie plynovodnej prípojky), rozsah vecného bremena (v m²), trvanie vecného bremena (na dobu určitú alebo neurčitú), pričom platí, že vecné bremeno za účelom zriadenia a prevádzkovania rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, možno zriadiť do dňa ukončenia ich prevádzky, najviac na dobu 10 rokov, druh vecného bremena, ktoré je zriaďované buď v prospech vlastníctva veci (in rem) alebo v prospech osoby (in personam), hodnotu práv a závad, výšku dohodnutej odplaty (najmenej vo výške hodnoty práv a závad), ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena, splatnosť dohodnutej odplaty (najneskôr pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra).

Obmedzenie trvania doby vecného bremena sa týka výlučne rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, ak sa tieto zriaďujú na stavbách štátu.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj ustanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, obcí a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva.

V ustanovení § 4 ods. 2 sa slová „kolaudačného rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „kolaudačného osvedčenia“.

V ustanovení § 6 ods. 1 písm. g) sa slová „územnom a stavebnom konaní“ nahrádzajú slovami „konaní o stavebnom zámere“.

V ustanovení § 14 sa mení znenie odseku 2, v súlade s ktorým okresný úrad je dotknutým orgánom pri prerokúvaní územných plánov mikroregiónu, územných plánov obcí a územných plánov zón, v konaní o stavebnom zámere a v konaniach o povolení užívania stavby, ak ide o zariadenie civilnej ochrany.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16b sa odvoláva na ustanovenie § 15 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a ustanovenie § 21 Stavebného zákona.

V znení ods. 3 sa slová „a c)“ vypúšťajú a za slová „záväzným stanoviskom“ sa vkladajú slová „a ak si vyhradí posúdenie projektu stavby, aj doložkou súladu“.

V tomto znení sa poznámka pod čiarou k odkazu 16ba odvoláva na § 21 Stavebného zákona a poznámka pod čiarou k odkazu 16bc) sa odvoláva na ustanovenie § 24 ods. 2 Stavebného zákona.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje správne poplatky, ktoré sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov, uznaných vzdelávacích inštitúcií, DataCentra a správcu informačného systému dátového centra obcí.

Podľa § 7 ods. 12 sa poplatky v prílohe Sadzobník správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa položky 59 až 62 platia prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice a na účet vedený v Štátnej pokladnici, pričom spôsoby úhrady prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice sú hotovosť, platobná karta, poštový poukaz, prevod z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na vykonanie platieb sa použije technické zariadenie Štátnej pokladnice, platobná brána Štátnej pokladnice alebo platobný predpis. Štátna pokladnica odvedie poplatky znížené o sumu vrátených poplatkov alebo preplatkov do rozpočtu príslušnej obce vždy do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom tieto sumy poplatkov prijala. Poplatok alebo preplatok obec vráti do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku vystavením príkazu na vrátenie v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice z účtu vedeného v Štátnej pokladnici. Poplatková povinnosť sa neeviduje v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, ak ide o úkony a konania začaté a neukončené do 30. júna 2026, ku ktorým vznikla poplatková povinnosť podľa § 7 ods. 12 a pri ktorých boli zaplatené poplatky pri podaní alebo sa zaplatia v lehote určenej vo výzve podľa § 8 odoslanej do 30. júna 2026, alebo úkony a konania, na ktoré sa podľa Stavebného zákona účinného od 1. apríla 2025 vzťahujú stavebné predpisy účinné do 31. marca 2025.

Správny orgán, ktorým je stavebný úrad, bude od 1. júla 2026 vyberať správne poplatky prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica poskytne pre úradníkov stavebných úradov aplikačné vybavenie na evidenciu všetkých poplatkových úkonov a konaní, pri ktorých poplatková povinnosť podľa nového stavebného zákona vznikne po 1. júla 2026.

Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale uhradené poplatky zostávajú podľa § 17 ods. 1 rozpočtovo určeným príjmom obce, na ktorej poplatková povinnosť vznikla (prípadne, ak poplatková povinnosť vznikla na inom orgáne verejnej moci ako obec, napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Dopravný úrad, príjmy z poplatkov sa stávajú prímom štátneho rozpočtu). Štátna pokladnica bude vykonávať rozúčtovanie príjmov z poplatkov na účty obcí do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa tieto poplatky uhradili.

Poplatky uhradené na stavebnom úrade, ktorým je obec, v hotovosti, sú priamo príjmom obce. Vrátenie poplatkov sa realizuje po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku úradníkom na stavebnom úrade, a to vystavením príkazu na úhradu v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, pričom vrátené finančné prostriedky ponižujú čisté saldo, ktoré má Štátna pokladnica za daný kalendárny mesiac previesť na účet obce.

Za úkony a konania začaté a neukončené do 14. marca 2025, pri ktorých boli zaplatené poplatky pri podaní alebo sa zaplatia v lehote určenej vo výzve podľa § 8 odoslanej do 14. marca 2025, sa platia poplatky podľa predpisov účinných do 14. marca 2025.

Za úkony a konania, na ktoré sa podľa Stavebného zákona účinného od 1. apríla 2025 vzťahujú stavebné predpisy účinné do 31. marca 2025, sa platia poplatky podľa predpisov účinných do 31. marca 2025, i keď sa stanú splatnými po 31. marci 2025.

V ustanoveniach § 19v a § 19w sa upravil režim platenia správnych poplatkov v prípadoch konfliktu dvoch právnych úprav. Vo vzťahu ku konaniam, ktoré podľa Stavebného zákona budú dokončené podľa doterajších predpisov (teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov), sa ustanovuje osobitný režim v tom, že tieto konania a úkony budú vždy spoplatňované podľa úpravy účinnej 31. marca 2025 – a to z dôvodu, že nová právna úprava nepozná poplatky za konania a úkony podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

- Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2026 – účinnosť 1. júla 2026

Podľa § 19x poplatková povinnosť sa neeviduje v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, ak ide o úkony a konania začaté a neukončené do 30. júna 2026, ku ktorým vznikla poplatková povinnosť podľa § 7 ods. 12 a pri ktorých boli zaplatené poplatky pri podaní alebo sa zaplatia v lehote určenej vo výzve podľa § 8 odoslanej do 30. júna 2026, úkony a konania, na ktoré sa podľa Stavebného zákona účinného od 1. apríla 2025 vzťahujú stavebné predpisy účinné do 31. marca 2025.

V nadväznosti na zmeny v zákone o veterinárnej starostlivosti, vyvolané Stavebným zákonom, sa upravila aj prislúchajúca poznámka k správnemu poplatku.

Tiež sa zavádza úprava správnych poplatkov, ktorá bude použitá pri spoplatnení konaní a úkonov podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zaviedla sa úprava správnych poplatkov, ktorá bude použitá pri spoplatnení konaní a úkonov podľa Stavebného zákona.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov

Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.

Podľa § 21 správca informačného systému územného plánovania a výstavby zasiela okresnému úradu informáciu o vydaní kolaudačného osvedčenia a overenie dokumentácie skutočného zhotovenia stavby, ktoré sú v tomto informačnom systéme evidované, a sprístupňuje príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra údaje z tohto informačného systému na účely plnenia úloh podľa tohto zákona, najmä vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu a k úlohám spojeným s vedením katastra a aktualizáciou katastrálneho operátu.

Ide o úpravu vyvolanú zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého údaje by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely konaní podľa zákona o katastri nehnuteľností, s cieľom najmä podporovať automatizáciu procesov zápisu stavieb.

– v § 46 ods. 2 sa slová „kolaudačnom rozhodnutí“ nahrádzajú slovami „kolaudačnom osvedčení“,

– v § 46 ods. 3 sa slová „stavebné povolenie“ nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ a slová „stavebnom povolení“ sa nahrádzajú slovami „rozhodnutí o stavebnom zámere“,

– v § 46 ods. 4 sa slová „kolaudačné rozhodnutie“ nahrádzajú slovami „kolaudačné osvedčenie“,

– v § 46 ods. 6 sa slová „stavebné povolenie“ nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“.

Ide o úpravy vyvolané zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon a úprava poznámok pod čiarou.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16 sa odvoláva na ustanovenie § 67 Stavebného zákona.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov.

Ustanovenie § 19 odsek 9 upravuje, že súhlasný prejav vôle s umiestnením stavby na pozemku podľa § 16 ods. 1 vyjadrený v stanovisku fondu v konaní o stavebnom zámere sa považuje za právo stavebníka k pozemku podľa Stavebného zákona. Aj táto úprava bola zavedená v súvislosti so zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon a úprava poznámok pod čiarou.

– poznámka pod čiarou k odkazu 18 sa odvoláva na ustanovenie § 7 ods. 1 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 31ab sa odvoláva na ustanovenie § 2 Stavebného zákona,

– v poznámke pod čiarou k odkazu 39a sa citácia „zákon č. 50/1976 Zb.“ nahrádza citáciou „Stavebný zákon“,

– poznámka pod čiarou k odkazu 46c sa odvoláva na ustanovenia § 48 až 62 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 46d sa odvoláva na ustanovenie § 57 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených týmto zákonom, pôsobnosť devízových orgánov, devízový dohľad.

V ustanovení § 13 ods. 4 sa slová „kolaudačným rozhodnutím podľa osobitného zákona“ nahrádzajú slovami „kolaudačným osvedčením“, pričom poznámka pod čiarou k odkazu 17 odkazuje na ustanovenie § 67 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého je dokladom o kolaudácii stavby kolaudačné osvedčenie.

Kolaudačné osvedčenie je osobitným dokladom podľa § 47 ods. 7 správneho poriadku.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov

Tento zákon ustanovuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ako aj orgánov štátnej správy pri vykonávaní geodetických a kartografických činností v geodetických základoch, v podrobných bodových poliach, v mapovaní, v inžinierskej geodézii, pre kataster nehnuteľností, pri vymeriavaní štátnej hranice, pri leteckom meračskom snímkovaní, pri diaľkovom prieskume Zeme, pri tvorbe, aktualizácii a poskytovaní údajov z informačných súborov informačného systému geodézie, kartografie a katastra, pri činnostiach spojených s tvorbou a vydávaním kartografických diel, so štandardizáciou geografického názvoslovia, s dokumentáciou a archiváciou výsledkov týchto činností a s týmito činnosťami súvisiacim výskumom a rozvojom.

Ide podľa § 2 o súbory zariadení a služieb na jednoznačnú priestorovú a časovo určenú lokalizáciu priestorových a fyzikálnych informácií v geodetických referenčných systémoch s predpísanou presnosťou; súčasťou geodetických základov sú body geodetických základov a systém prostriedkov a postupov definujúcich ich parametre s predpísanou presnosťou a dokumentáciou, Slovenská priestorová observačná služba, rezortná transformačná služba a referenčné modely a transformačné modely vyjadrujúce vzťahy medzi realizáciami geodetických referenčných systémov.

Podľa § 2 sú to geodetické body Štátnej priestorovej siete, Štátnej trigonometrickej siete, Štátnej nivelačnej siete a Štátnej gravimetrickej siete.

Je to najmä meračská značka, meračský signál, ochranný znak, aktívny odrazový prvok alebo pasívny odrazový prvok, permanentne observujúci prístroj alebo anténa globálnych navigačných satelitných systémov a ich príslušenstvo; slúži na jednoznačné zabezpečenie alebo označenie jeho polohy, prípadne výšky, na jeho meranie a ochranu pred zničením alebo poškodením, na odraz signálov a vlnení a na permanentné určovanie jeho polohy.

Dochádza k sprecizovaniu pojmov Geodetické základy, Zariadenie geodetického bodu a doplnenie pojmu Body geodetických základov v súlade s aplikačnou praxou.

Pojmy sú aktualizované v súlade s pojmami prijatými Terminologickou komisiou zriadenou pri ÚGKK SR.

Podľa § 4 ods. 2 písmeno d) úrad zabezpečuje správu geodetických základov, zriaďovanie a aktualizáciu bodov geodetických základov a zriaďovanie podrobného polohového bodového poľa pre obnovu katastrálneho operátu novým mapovaním. Dochádza k sprecizovaniu kompetencie ÚGKK SR na úseku geodézie a kartografie vo veci správy geodetických základov a zriaďovania a aktualizácie bodov geodetických základov v súlade s aplikačnou praxou.

Podľa písmena f) úrad vykonáva v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky geodetické a kartografické činnosti pri správe štátnych hraníc a pri vypracúvaní a aktualizácii hraničného dokumentárneho diela.

V tomto prípade ide o kompetencie ÚGKK SR pri správe štátnych hraníc, a to z dôvodu, že v súlade so zákonom č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov je Ministerstvo vnútra SR správcom štátnych hraníc.

V súlade s novým písmenom v) úrad zriaďuje a vyhlasuje chránené územia bodov geodetických základov.

Po novom sa dopĺňa kompetencia ÚGKK SR pri štátnej správe na úseku geodézie a kartografie o zriaďovanie a vyhlasovanie chránených území bodov geodetických základov.

Nový stavebný zákon neupravuje rozhodovanie o chránenom území, preto je nevyhnutné pre účely zachovania tejto kompetencie ju preniesť na iný orgán, ktorým bude ÚGKK SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku geodézie a kartografie. Cieľom je ochrana geodetických bodov, do vybudovania ktorých spoločnosť investovala nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a ktoré tvoria kostru záväzných geodetických referenčných systémov pre všetky geodetické a kartografické činnosti. Samotné body sú chránené Trestným zákonom, ale v určitých prípadoch je potrebné chrániť aj okolie bodu, aby sa neobmedzilo geodetické meranie z daného bodu.

Do ustanovenia sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, podľa ktorého je súčasťou štátnej dokumentácie aj dokumentácia geodetických základov a geodetická časť hraničného dokumentárneho diela, ktorú spravuje právnická osoba zriadená úradom. Rozdelenie úloh okresných úradov a právnickej osoby zriadenej úradom týkajúcich sa zabezpečenia správy štátnej dokumentácie. Právnickej osobe zriadenej úradom ako správcovi bodov geodetických základov je potrebné jednoznačne priradiť správu dokumentácie geodetických základov a geodetickej časti hraničného dokumentárneho diela, ktorá túto aktivitu vykonáva samostatne ako jediná už od roku 2013, kedy došlo k presunu okresných úradov pod Ministerstvo vnútra SR v rámci reorganizácie štátnej správy, avšak zákon na túto zmenu nereagoval.

Informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytujú a sprístupňujú za odplatu; to sa nevzťahuje po novom na body geodetických základov. Dopĺňa sa výnimka pre bezplatné poskytovanie informácií zo štátnej dokumentácie, konkrétne o bezplatné poskytovanie informácií o bodoch geodetických základov. Už aj v súčasnosti sú tieto informácie dostupné v elektronickej forme. Zákon predpokladal odplatu za vydávanie informácií o bodoch geodetických základov v analógovej forme, čo elektronickou dostupnosťou stráca opodstatnenie.

Podľa § 15 zariadenia bodov geodetických základov zriaďuje, spravuje, obnovuje a odstraňuje právnická osoba zriadená úradom. Právnická osoba zriadená úradom po prerokovaní s vlastníkom nehnuteľnosti alebo s inou oprávnenou osobou, na ktorej je zariadenie bodu geodetických základov umiestnené, určuje spôsob ochrany tohto bodu. Úrad vyhlasuje chránené územie bodov geodetických základov podľa odseku 1 na základe žiadosti právnickej osoby zriadenej úradom. V chránenom území bodov geodetických základov sa nesmie vykonávať činnosť, ktorá môže ohroziť tieto body alebo sťažiť ich využívanie. Sprecizoval sa žiadateľ a adresát na vyhlásenie chráneného územia bodu geodetických základov v súlade s novou kompetenciou ÚGKK SR definovanou v § 4 ods. 2 písm. v). Zároveň sa upravuje pojem „ochranné územie“ na správny pojem „chránené územie“ bodu geodetických základov, a to v súlade s terminológiou, ktorú používa slovenská legislatíva. Upravuje sa vyhlasovanie chráneného územia bodu geodetických základov.

V ustanovené § 16 sa sprecizoval adresát na oznamovanie zistených poškodení alebo ohrození zariadení geodetických bodov a bodov geodetických základov, ktoré je potrebné adresovať výlučne iba správcovi bodov geodetických základov, ktorý ich má ako jediný v správe.

- Súčinnosť pri spravovaní základnej bázy údajov pre geografický informačný systém

Podľa ustanovenia § 20a správca informačného systému územného plánovania a výstavby, v rozsahu, v akom sú tieto údaje evidované v registri výstavby, sprístupňuje informačnému systému geodézie, kartografie a katastra údaje o zastavanej ploche stavby, podlahovej ploche stavby, bytu alebo nebytového priestoru, počte nadzemných a podzemných podlaží vrátane prízemia, prevažujúcej konštrukcii stavby, celkovom počte obytných a neobytných miestností, tom, či je v bytovom dome alebo ostatnej budove výťah, stave nehnuteľnosti novostavba, kompletná rekonštrukcia, čiastočná rekonštrukcia alebo pôvodný stav, dátume kolaudácie stavby; ak nie je známy dátum kolaudácie stavby staršej ako 30 rokov, uvedie sa rok kolaudácie. Stavebný úrad zapíše do informačného systému geodézie, kartografie a katastra údaje podľa odseku 2 alebo ich zmenu, ak tieto údaje nebudú evidované v registri výstavby. Právna úprava reguluje vypĺňanie údajov do informačného systému geodézie, kartografie a katastra v období, kedy ešte nebude informačný systém územného plánovania a výstavby a tiež register stavieb plne funkčný a schopný sprístupňovať potrebné údaje z neho.

Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnejšie upraví správu geodetických základov, zriaďovanie a aktualizáciu bodov geodetických základov, bodov podrobného polohového bodového poľa, geodetických bodov štátnych hraníc a hraničných znakov.

Dochádza k doplneniu splnomocňovacieho ustanovenia o možnosť podrobnejšej úpravy zriaďovania a aktualizácie geodetických bodov vo vykonávacom predpise.

– poznámka pod čiarou k odkazu 2aa sa odvoláva na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) a f) zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc,

– poznámka pod čiarou k odkazu 3a sa odvoláva na ustanovenie § 2 ods. 4 až 7 a § 5 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 14a sa odvoláva na ustanovenie § 25 zákona č. 200/2022 Z. z. v znení neskorších predpisov,

– poznámka pod čiarou k odkazu 14b sa odvoláva na ustanovenie § 15 ods. 5 písm. h) Stavebného zákona.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje opatrenia na urýchlenie majetkovoprávneho usporiadania a na prípravu výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá vrátane ich súčastí uvedených v § 1 odseku 2.

V znení § 1 ods. 1 sa slovo „vyporiadania“ nahrádza slovom „usporiadania“.

V ustanovení § 2 ods. 1 sa slová „územné konanie“ nahrádzajú slovami „konanie o stavebnom zámere“.

V ustanovení § 2 ods. 2 sa slová „územného konania“ nahrádzajú slovami „konania o stavebnom zámere“ a slová „územného rozhodnutia“ sa nahrádzajú slovami „rozhodnutia o stavebnom zámere“.

V ustanovení § 3 sa slová „územného rozhodnutia o umiestnení stavby“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia o stavebnom zámere“.

V § 7 ods. 2 sa slová „územného rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia o stavebnom zámere“.

– poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa odvoláva na ustanovenie § 48 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 3) sa odvoláva na ustanovenie § 16 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov,

– poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa odvoláva na ustanovenie § 51 ods. 2 a § 53 Stavebného zákona a § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),

– poznámka pod čiarou k odkazu 19) sa odvoláva na zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– poznámka pod čiarou k odkazu 20) sa odvoláva na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov,

– poznámka pod čiarou k odkazu 21) sa odvoláva na ustanovenie § 2 zákona č. 282/2015 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.,

– poznámka pod čiarou k odkazu 23) sa odvoláva na ustanovenie § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.

V ustanovení § 3 ods. 2 písm. b) sa slová „stavebného povolenia“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia o stavebnom zámere“ a nad slovom „ohlásenia“ sa odkaz „8)“ nahrádza odkazom „8a)“.

– poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa odvoláva na ustanovenie § 60 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 8a sa odvoláva na ustanovenie § 63 a 64 Stavebného zákona,

– v ustanovení § 17 ods. 2 sa nad slovom „využití“ vypúšťa odkaz 27,

Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje zriaďovanie, zmeny a zrušovanie vojenských obvodov, ich správu, právne pomery k nehnuteľnostiam a pobyt na ich území.

V § 5 ods. 7 písmeno d) stavebný zámer a správu z jeho prerokovania, ktoré sú podkladom na konanie o stavebnom zámere, alebo projekt stavby, ak sa stavebný zámer nespracúva.

– poznámka pod čiarou k odkazu 1c sa odvoláva na ustanovenie § 9 ods. 2 a § 23 ods. 2 Stavebného zákona,

– poznámka pod čiarou k odkazu 1ca sa odvoláva na ustanovenie § 47 Stavebného zákona,

– v poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa citácia „§ 121 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 16 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona.“

Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje vykonávanie letov lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo, v oblasti civilného letectva spôsobilosť a oprávnenia členov leteckého personálu, spôsobilosť lietadiel a iných výrobkov leteckej techniky, vedenie registra lietadiel, zriaďovanie a prevádzkovanie letísk a leteckých pozemných zariadení, vykonávanie leteckej dopravy, leteckých prác a iného podnikania v civilnom letectve, ochranu civilného letectva, pôsobnosť orgánov štátnej správy a ukladanie sankcií.

V tomto právnom predpise dochádza k úprave pojmu priestor mimo ochranných pásem s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásiem.

Zároveň dochádza k úprave pôsobnosti Dopravného úradu ako dotknutého úradu súvisiacej s novými inštitútmi Stavebného zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami, môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.

Realizácia stavieb uvedených v § 30 ods. 1 môže mať tak zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním.

Tiež sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá. Taktiež dochádza k zosúladeniu podmienok pri vykonávaní činnosti špeciálnej prevádzky, letových meraní leteckých pozemných zariadení s podmienkami nariadenia Komisie, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 v platnom znení.

V zákone sa spresňuje vzťah k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve.

Ďalšia úprava súvisí so zohľadnením aplikačnej praxe, aby sa v zákonom ustanovených konaniach predišlo prieťahom, a súčasne, aby účastníci konania boli riadne informovaní o začatí konania, ako aj o rozhodnutí vo veci.

Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu bolo potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu zohľadňujúc ustanovenia navrhovaného § 84 Stavebného zákona.

Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu.

Zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje skladiskový záložný list a tovarový záložný list, postup ich vydávania a nakladania s nimi, práva a záväzky s nimi spojené vrátane výkonu týchto práv, podmienky prevádzkovania verejných skladov a skladovania v nich.

Podľa § 4 je skladovateľ povinný do 15 dní odo dňa zmeny skutočnosti, ktorá bola podkladom pre vydanie osvedčenia o jeho oprávnení na prevádzkovanie verejného skladu alebo ktorá bola podkladom pre zmenu osvedčenia o jeho pôvodnom oprávnení na prevádzkovanie verejného skladu, zaslať ministerstvu písomné oznámenie o tejto zmene. Prílohou k tomuto oznámeniu sú podklady, ktorými sa táto skutočnosť preukazuje v konaní o vydaní nového osvedčenia o oprávnení skladovateľa na prevádzkovanie verejného skladu.

Ide o úpravy vyvolané zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon a úpravou nadväzujúcou na nové inštitúty Stavebného zákona.

– poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa odvoláva napríklad na zákon č. 314/2001
Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 18 ods. 1 Stavebného zákona,

Tento zákon upravuje podmienky na prípravu verejných prác, ich posudzovanie, kvalitu, hodnotenie a vykonávanie štátneho dozoru nad verejnými prácami.

Úpravy vyvolané zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon a úpravou nadväzujúcou na novú úpravu vydávania záväzných stanovísk dotknutých osôb podľa Stavebného zákona sa v zákone slovo „realizovania“ nahrádza slovom „zhotovenia“, slová „stanovených v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení“ nahrádzajú slovami „určených v rozhodnutí o stavebnom zámere“, slová „stavebné povolenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare a slová „kolaudačné rozhodnutie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „kolaudačné osvedčenie“ v príslušnom tvare.

Zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri správe štátnych hraníc.

V § 4 ods. 2 písm. h) sa slová „stanoviská k stavbám,“ nahrádzajú slovami „záväzné stanoviská v konaní o stavebnom zámere a k“.

Podľa § 7 ak sa na štátnych hraniciach alebo v ich bezprostrednej blízkosti zhotovuje stavba, ministerstvo ako dotknutý orgán štátnej správy vydáva záväzné stanovisko v konaní o stavebnom zámere a ku kolaudácii stavby.

Ak je potrebné na činnosti na štátnych hraniciach alebo v ich bezprostrednej blízkosti, povolenie alebo iné opatrenie orgánu štátnej správy alebo orgánu územnej samosprávy, je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná k žiadosti priložiť aj stanovisko ministerstva; v stanovisku ministerstvo určí podmienky na vykonanie činnosti a stanoviskom ministerstva sú tieto orgány viazané.

– v poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa vypúšťa citácia „zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, odborné vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 4 odsek 8 ku stavbe, ktorá zasahuje do vodnej cesty alebo ktorá vodnú cestu križuje, vydáva záväzné stanovisko ministerstvo ako dotknutý orgán.Stavbu možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovala podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník takejto stavby je povinný stavbu označiť signálnymi znakmi a zabezpečiť jej údržbu. Dochádza k zosúladeniu pojmov s pojmami zavedenými v Stavenom zákone a tým aj zabezpečenie kontinuity stavebného konania a možnosti ministerstva vydávať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru a ku kolaudácii stavby alebo k ohláseniu stavby a stavebných úprav ako dotknutého orgánu v stavebnom konaní.

Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri nežiaducich udalostiach.

- Technik požiarnej ochrany, špecialista požiarnej ochrany a preventivár požiarnej ochrany obce

Podľa § 9 ods. 3 písmeno a) právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany plnenie povinností, medzi ktoré patrí riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby a umiestnenia technologického zariadenia v projektovej dokumentácii, zdokumentovanie uskutočnených opatrení protipožiarnej bezpečnosti v stavbe v dokumentácii skutočného zhotovenia stavby, zdokumentovanie uskutočnených opatrení protipožiarnej bezpečnosti umiestneného technologického zariadenia v dokumentácii skutočného zhotovenia stavby; podrobnosti o obsahu a rozsahu textovej časti a grafickej časti riešenia protipožiarnej bezpečnosti pre stavbu a pre umiestnenie technologického zariadenia v stavebnom zámere, v projekte stavby, v projekte stavby na ohlásenie, vo vykonávacom projekte a podrobnosti o rozsahu a spôsobe zachytenia uskutočnených opatrení protipožiarnej bezpečnosti v stavbe a pri umiestnení technologického zariadenia v dokumentácii ich skutočného zhotovenia v rozsahu, v akom nemôžu byť tieto podrobnosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa Stavebného zákona, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Zakotvujú sa úkony, ktoré musí zaistiť povinný subjekt – právnická osoba a fyzická osoba podnikateľ prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany bol nanovo skonštruovaný s prihliadnutím novú pojmológiu o druhoch dokumentácie. Nové druhy dokumentácií vyvolali aj potrebu zmeny pomenovania toho, čo špecialista požiarnej ochrany vytvára. Ďalej povinné subjekty prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany budú zdokumentovávať v dokumentácii skutočného vyhotovenia stavby uskutočnené opatrenia protipožiarnej bezpečnosti.

Pojem zdokumentovať v rámci jednotnosti pojmológie ho aplikuje aj vecný. Pojem riešenie protipožiarnej bezpečnosti umiestnenia technologického zariadenia bol pripojený k pojmu riešenie protipožiarnej bezpečnosti dokumentácie pre stavby, nakoľko technologické zariadenie je špeciálnym druhom stavby a z toho dôvodu v ustanovení § 9 odseku 3 v písmene d) už stratil opodstatnenie.

Fyzická osoba zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany plnenie povinností uvedených v odseku 3 písm. a). Ustanovenie § 9 ods. 4) zakotvuje úkony, ktoré musí zaistiť povinný subjekt – fyzická osoba prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany, bol nanovo skonštruovaný s prihliadnutím na novú pojmológiu o druhoch dokumentácie aplikovanú v Stavebnom zákone, a to obdobne, ako zakotvuje ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a) pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov.

Špecialista požiarnej ochrany svojou činnosťou ovplyvňuje jednu zo základných požiadaviek na stavby spodrobnenú v prílohe č. 1 Nariadenia EP a Rady č. 305/2011, ktorou je bezpečnosť v prípade požiaru.

Špecialista požiarnej ochrany pri vykonávaní činností podľa § 9 ods. 3 písm. a) a ods. 4 výstupy z týchto činnosti vyhotovené v elektronickej podobe opatruje kvalifikovaným elektronickým podpisom s pripojenou kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou, podľa § 9 ods. 3 písm. a) a ods. 4 výstupy z týchto činnosti vyhotovené v listinnej podobe opatruje vlastnoručným podpisom a odtlačkom pečiatky špecialistu požiarnej ochrany, a podľa § 9 ods. 3 písm. b) až e) osvedčuje pravosť písomností, ktoré vyhotovil vlastnoručným podpisom a odtlačkom pečiatky špecialistu požiarnej ochrany.

Uvedené znenie ustanovenia § 11 ods. 12 zakotvuje novú povinnosť špecialistu požiarnej ochrany autorizovať svoje dielo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej autorizačnej pečiatky.

- Hosťujúci technik požiarnej ochrany a hosťujúci špecialista požiarnej ochrany

Právna úprava ustanovenia § 11b ods. 1 umožňuje hosťujúcemu špecialistovi požiarnej ochrany vyhotoviť riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby aj pre fyzickú osobu, čím sa odstráni nedôvodné znevýhodnenie hosťujúceho špecialistu požiarnej ochrany.

Právna úprava ustanovenia § 11b ods. 5 vzťahujúca sa na hosťujúceho špecialistu požiarnej ochrany nadväzuje na novú právnu úpravu zahrnutú do ustanovenia § 11 ods. 12.

Keďže hosťujúci špecialista požiarnej ochrany má obdobné dispozície – oprávnenia, ako špecialista požiarnej ochrany a samozrejme, musí plniť aj rovnaké povinnosti, novela zákona pri konštrukcii ustanovenia využila vnútorné odkazy na relevantné ustanovenia.

Ak ide o náležitosti pečiatky, ktorú hosťujúci špecialista požiarnej ochrany používa, tieto sú nezmenené s doterajšou právnou úpravou.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi podľa § 17 odsek 1 písmeno v) určuje krajské riaditeľstvo na vykonávanie štátneho požiarneho dozoru podľa § 25 ods. 1 písm. b) prvého bodu, piateho bodu a dvanásteho bodu, ak ide o stavbu presahujúcu z územného obvodu jedného krajského riaditeľstva do územného obvodu najmenej jedného ďalšieho krajského riaditeľstva.

Dochádza k rozšíreniu rozsahu kompetencií ministerstva o kompetenciu spočívajúcu v určení na konanie podľa Stavebného zákona jedného z krajských riaditeľstiev, v území ktorých sa zamýšľa stavbu umiestniť.

Ustanovenie § 20 sa dopĺňa písmenom s), v súlade s ktorým krajské riaditeľstvo vo svojom územnom obvode určuje okresné riaditeľstvo na vykonávanie štátneho požiarneho dozoru podľa § 25 ods. 1 písm. b) prvého bodu, piateho bodu a dvanásteho bodu, ak ide o stavbu presahujúcu z územného obvodu jedného okresného riaditeľstva do územného obvodu najmenej jedného ďalšieho okresného riaditeľstva.

Rozširuje sa rozsah kompetencií krajského riaditeľstva o kompetenciu spočívajúcu v určení na konanie podľa Stavebného zákona jedného z okresných riaditeľstiev, v území ktorých sa zamýšľa stavbu umiestniť.

Právna úprava ustanovenia § 25 ods. 1 písm. b) spodrobňuje úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru realizované v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru so zreteľom na novú pojmológiu týkajúcu sa činnosti dotknutých orgánov a zavedenú v Stavebnom zákone.

Táto konštrukcia ustanovenia prihliada nielen na novú pojmológiu v Stavebnom zákone, ale zakotvuje aj novú činnosť ministerstva a krajského riaditeľstva v pozícii nadriadeného orgánu pri odstraňovaní rozporov na žiadosť správneho orgánu. Predmetné ustanovenia sú esenciálnymi pre vykonávanie štátneho požiarneho dozoru a ich neakceptovaním táto oblasť pôsobenia Hasičského a záchranného zboru bude zmarená. Jednoznačné a úplné sformulovanie verejnoprávnych pretenzií a zároveň povinnosti jednotlivých orgánov štátneho požiarneho dozoru vložených do textu ustanovenia zakladajú limity a zároveň právnu istotu nielen orgánom, ktoré v intenciách ustanovenia postupujú, ale aj subjektom, v právnom záujme ktorých sa konania vedú, pretože im indikujú právom aprobované očakávania.

Ďalej, predmetné ustanovenia sú dôležité aj pri vykonávaní hlavného štátneho požiarneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (podľa § 29 ods. 1 zákona o ochrane pred požiarmi) voči krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a vykonávaním hlavného štátneho požiarneho dozoru krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru (podľa § 29 ods. 2 zákona o ochrane pred požiarmi) voči okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, a teda právne neprichádza do úvahy, aby prekročenie kompetencie alebo nenaplnenie kompetencie bolo posudzované prostredníctvom ustanovení stavebného zákona.

Absencia zákonných licencií je nesubstituovateľná vnútornými predpismi. Bez jednoznačného sformulovania oprávnenia a povinnosti orgánu štátneho požiarneho dozoru nie je možné ani urobiť zmysluplné podanie právneho názoru k rozsahu a obsahu kompetencií orgánu štátneho požiarneho dozoru. Absencia presného zakotvenia kompetencií orgánov štátneho požiarneho dozoru v prípade súdneho sporu navodí súdu, keďže nebude môcť odmietnuť spravodlivosť, povinnosť nájsť právo, čo však môže dospieť k nepredvídateľným záverom.

Ustanovenie neodporuje ostatnej časti právneho poriadku, nevnáša do právneho poriadku neznáme pojmy, nezakladá možnosť rozdielnych výkladov, nie je redundantný voči stavebnému zákonu.

Novým písmenom i) vloženým do ustanovenia § 25 ods. 1 sa rozširuje rozsah činnosti orgánov štátneho požiarneho dozoru o posudzovanie územnoplánovacej dokumentácie o vydávanie stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov. Vložením nového písmena j) je zakotvená nová kompetencia orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor pre preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Zároveň sa zakotvuje v ustanovení § 25 ods. 4 výhrada, v ktorých prípadoch sa nebude vykonávať štátny požiarny dozor a zároveň vkladá do zákona splnomocňovaciu blanketu, ktorá umožní Ministerstvu vnútra vydať podzákonný právny akt definujúci tie prípady kde sa predsa len štátny požiarny dozor bude vykonávať.

Znenie ustanovenia § 26 ods. 1 písm. b) a c) upravuje kompetencie ministerstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú Stavebným zákonom.

Zmena v ustanovení § 26 ods. 1 písmeno d) je vyvolaná novými druhmi dokumentácie stavby.

Novým písmenom h) vloženým do ustanovenia § 26 ods. 1 sa rozširuje rozsah kompetencii ministerstva o kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch krajských riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022
Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.

Znenie ustanovenia § 27 upravuje kompetencie krajského riaditeľstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú v Stavebnom zákone.

Stavebný zákon taktiež upravuje kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch okresných riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.

V § 77d, a to v intertemporálnych ustanoveniach ministerstvo upravuje konania orgánov štátneho požiarneho dozoru a štátnej správy v tých prípadoch, ak dôvod pre konanie nastal v čase účinnosti zákona č. 314/2001 Z. z. účinného do 31. marca 2025, ale konať je nevyhnutné v čase účinnosti novelizovaného zákona č. 314/2001 Z. z. Ministerstvo v ustanoveniach okrem iného dbá na to, aby vždy bola zaistená autorizácia výstupu vyhotoveného špecialistom požiarnej ochrany a teda do okamihu, pokiaľ bude úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR zriadená elektronická autorizačná pečiatka, budú špecialisti používať klasickú mechanickú pečiatku na vytváranie jej odtlačkov na svojich výstupoch.

Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.

Ak je umiestnenie reklamy, reklamného, informačného, propagačného alebo technického zariadenia predmetom konania o stavebnom zámere, rozhodnutie krajského pamiatkového úradu sa nevyžaduje a má v konaní o stavebnom zámere postavenie dotknutého orgánu z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom; krajský pamiatkový úrad vydáva záväzné stanovisko aj v takomto konaní v ochrannom pásme.

Vzhľadom na zmenu v úprave záväzných stanovísk dotknutých osôb a zavedení fikcie pre prípad nečinnosti bolo potrebné upraviť ustanovenie o odkaz na prípady, kedy sa môže konať aj ak záväzné stanovisko nie je vydané, resp. je vydané fikciou.

Ak ide o obnovu kultúrnej pamiatky alebo o úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme, pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere alebo pri nariaďovaní stavebných prác, ak si to vyhradí aj pri overení projektu stavby, pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby, vrátane povoľovania terénnej úpravy alebo vonkajšej úpravy, má krajský pamiatkový úrad postavenie dotknutého orgánu z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom. Stavebný úrad si vyžiada stanovisko krajského pamiatkového úradu, aj ak ide o činnosti, pri ktorých sa vyžaduje len ohlásenie.

Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Podľa § 4 odsek 13 podmienky zriadenia vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky, najmä miesto a spôsob pripojenia, určuje vlastník verejného vodovodu a vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ vo vyjadrení alebo v záväznom vyjadrení v konaní o stavebnom zámere, alebo vo vyjadrení k žiadosti o pripojenie na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu. Ide o úpravu vyvolanú zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

– v § 16 ods. 5 úvodnej vete sa slová „o stavebné povolenie umiestnenej stavby“ nahrádzajú slovami „o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere“,

– v § 19 ods. 4 sa slová „územného rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „záväzného stanoviska orgánu územného plánovania premietnutého do rozhodnutia o stavebnom zámere“,

– v § 19a ods. 4 sa slová „k územnému konaniu“ nahrádzajú slovami „ku konaniu o stavebnom zámere“,

– v § 20 ods. 5 sa slová „nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „vydania kolaudačného osvedčenia“ a slová „do 60 dní od jeho vykonania“ sa nahrádzajú slovami „do 60 dní odo dňa vydania kolaudačného osvedčenia“,

– v § 20 ods. 6 sa slová „nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením“ nahrádzajú slovami „dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere stavby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie“,

– v § 35 ods. 6 sa slovo „zrealizovania“ nahrádza slovom „zhotovenia“,

– slová „stavebné povolenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare,

– slová „kolaudačné rozhodnutie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „kolaudačné osvedčenie“ v príslušnom tvare.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

Podľa § 9 ods. 1 orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide po novom o schválenie územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmien alebo doplnkov, prerokovanie stavebného zámeru, konanie o stavebnom zámere, nariaďovanie stavebných prác alebo odstránenie stavby, overovanie projektu stavby, ak si to vyhradí, kolaudáciu stavby, zmenu v užívaní stavby, dočasné užívanie stavby alebo predčasné užívanie stavby, preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie alebo dodatočné povolenie stavby, schválenie manipulačného poriadku vodnej stavby alebo súhrnného manipulačného poriadku vodnej stavby alebo jeho zmeny.

Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody po novom podľa § 13 ods. 2 písmeno g) aj na umiestnenie informačnej konštrukcie za hranicami zastavaného územia obce, ak nie je povolená podľa Stavebného zákona.

Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 2 písmeno g) aj na umiestnenie stavby, pre ktorú sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere.

Ide o úpravy vyvolané zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon a úpravou vydávania záväzných stanovísk.

O výrub dreviny podľa § 47 odseku 3 možno požiadať aj v konaní o stavebnom zámere. Ak je žiadosť o výrub dreviny podľa odseku 3 súčasťou stavebného zámeru, orgán ochrany prírody vydávajúci súhlas je dotknutým orgánom v konaní o stavebnom zámere a namiesto súhlasu sa vydáva záväzné stanovisko dotknutého orgánu v konaní o stavebnom zámere. Záväzné stanovisko podľa predchádzajúcej vety možno použiť na preukázanie súhlasu s výrubom dreviny rovnako ako súhlas orgánu ochrany prírody podľa tohto zákona. Táto úprava bola vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Slová „uskutočniť stavbu“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „zhotoviť stavbu“ v príslušnom tvare.

Tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane.

Podľa § 22 ods. 2 písm. b) druhý bod hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú budovy a iné stavby okrem drobných stavieb na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m a okrem oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva.

Podľa § 22 ods. 9 písm. c) sa slová „na predčasné užívanie“ nahrádzajú slovami „predčasného užívania“, slová „dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku“ sa nahrádzajú slovami „skúšobnej prevádzky“, nad slovom „úrad“ sa odkaz „¹⁰⁷)“ nahrádza odkazom „^111c)“ a slovo „rozhodnutie“ sa nahrádza slovom „osvedčenie“.

Podľa § 26 ods. 13 sa každá stavba, ktorá je súčasťou súboru stavieb tvoriacich funkčný celok, zaradí do odpisovej skupiny samostatne.

Podľa § 52zzzd ustanovenia § 33 ods. 5, 8 a 11 v znení účinnom od 15. marca 2025 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.

Na účely uplatnenia daňových odpisov sa budovy a stavby, pri ktorých bolo podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. marca 2025 konanie začaté a právoplatne ukončené, a budovy a stavby, pri ktorých sa postupuje v súlade so Stavebným zákonom a pri ktorých dochádza po 31. marci 2025 k zmene vymedzenia charakteru stavby, považujú za budovy a stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. marca 2025.

Prechodné ustanovenie upravuje postup uplatňovania daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa od 1. 4. 2025 pokračuje v uplatňovaní daňových odpisov a pri ktorých bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Z. z. v znení neskorších predpisoch platného a účinného do 31. 3. 2025 ako aj budov a stavieb, pri ktorých bolo začaté konanie podľa stavebného zákona a na ktoré sa aplikuje ustanovenie § 84 ods. 4 až 7 nového Stavebného zákona.

Ustanovuje sa, že pri uplatňovaní daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa aj po 31. 3. 2025 postupuje podľa stavebného zákona, sa bude vychádzať z charakteru stavby určenej podľa tohto stavebného zákona aj po nadobudnutí účinnosti nového Stavebného zákona.

Na základe tohto prechodného ustanovenia, ak by sa napríklad stavba, pri ktorej bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona, považovala podľa tohto stavebného zákona za drobnú stavbu a podľa nového Stavebného zákona by sa táto stavba považovala za jednoduchú stavbu, na účely zákona o dani z príjmov a uplatnenia daňových odpisov by sa táto stavba aj po 31. 3. 2025 považovala za drobnú stavbu, t. j. doodpisovala by sa ako drobná stavba.

Rovnako by sa posudzovala stavba, pri ktorej sa začalo a neskončilo konanie podľa stavebného zákona do 1. 4. 2025 a pri ktorej sa aj od 1. 4. 2025 stále bude uplatňovať stavebný zákon. Pri stavbách, pri ktorých bude začaté a ukončené konanie podľa nového Stavebného zákona, sa na účely uplatnenia daňových odpisov bude vychádzať z charakteru stavby ustanovenej podľa nového Stavebného zákona.

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode, ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel, sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

V súlade s ustanovením § 17 ods. 5 písmeno g) právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť tiež záväzné stanovisko orgánu územného plánovania podľa osobitného predpisu okrem prípadu umiestnenia strategickej investície, umiestnenia strategického parku a pri príprave územia na realizáciu strategického parku.

Podľa § 17 odsek 14 právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí je podkladom na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere. Stavebník stavby, ktorá je strategickou investíciou alebo významnou investíciou, stavby diaľnice a rýchlostnej cesty a stavby železničnej dráhy predloží právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty, ktorej predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, dovoz tovaru do tuzemska.

V súvislosti s novou terminológiou ktorú zavádza nový Stavebný zákon, dochádza k zmene v ustanovení § 54 upravujúcom úpravu dane odpočítanej pri investičnom majetku.

Investičným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý majetok platiteľa, ktorým sú po novom aj nadstavby stavieb, prístavby stavieb, vstavby a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali rozhodnutie o stavebnom zámere.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. Tento zákon upravuje aj podmienky prepravy vody odobranej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch.

Možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere.

Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona.

Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj, ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu.

Ustanovuje sa všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona – § 60 a nasledujúce. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.

Orgán štátnej vodnej správy sa v prerokovaní stavebného zámeru vyjadruje k tomu, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno zhotoviť a užívať. Vo vyjadrení si môže vyhradiť posúdenie projektu stavby.

Podľa § 26 ods. 8 k vodnej stavbe povolenej sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisuv súlade so schváleným územným plánom, ak existuje, a záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania. Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Podľa § 60 ods. 1 písmeno a) okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o medzinárodné vody alebo hraničné vody, ako špeciálny stavebný úrad, ak ide o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch obvodov alebo viacerých obvodov, vodnú stavbu a s ňou spojené osobitné užívanie geotermálnych vôd, vodnú stavbu s energetickým zariadením s inštalovaným výkonom nad 100 kW a s ňou spojené osobitné užívanie vôd.

Podľa § 63 ods. 1 písmeno a) obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností) podľa § 21 ods. 1 písm. a) a b) a ak koná ako špeciálny stavebný úrad tak aj o zhotovení, zmene, odstránení a kolaudácii vodných stavieb, ktoré súvisia s odberom povrchových vôd a podzemných vôd (§ 26). Zaviedla sa úprava v nadväznosti na § 26 ods. 3 a na postavenie orgánu štátnej vodnej správy ako dotknutého orgánu, ak je vodná stavba „vedľajšou“ stavbou v súbore stavieb. Úprava § 26 ods. 3 sa v potrebnej miere premieta do vymedzenia pôsobností orgánov štátnej vodnej správy.

Podľa § 73 odsek 18 je orgán štátnej vodnej správy dotknutým orgánom pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere alebo pri nariaďovaní stavebných prác, ak si to vyhradí aj pri overovaní projektu stavby, pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby, ak vo veci nekoná ako špeciálny stavebný úrad. Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 a súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d) tohto zákona sa považujú za záväzné stanoviská. Vlastník verejného vodovodu a vlastník verejnej kanalizácie sú dotknutou právnickou osobou v konaní o stavebnom zámere a ak si to vyhradí aj pri overovaní projektu stavby a ich vyjadrenia sa považujú za záväzné vyjadrenia. Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom ku konaniu podľa § 26.

V § 74 ods. 2 sa slová „stavebného poriadku“ nahrádzajú slovami „výstavby“ a za slovo „správy“ sa vkladá čiarka a slová „ako špeciálny stavebný úrad“.

Slová „stavebné povolenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 80f ods. 1 nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare.

Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje napríklad podmienky mierového využívania jadrovej energie, podmienky výkonu štátnej správy, podmienky výkonu štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky atď.

Vzhľadom na to, že nová stavebná legislatíva nestanovuje konanie o umiestnení stavieb, nie je potrebné ani zo strany úradu vydávať súhlas na umiestnenie stavby jadrového zariadenia. Rovnako je potrebné stanoviť dlhšie lehoty na vydanie rozhodnutí. Lehoty stanovené zákonom o výstavbe sú pre stavby jadrových zariadení príliš krátke.

Vzhľadom na nový typ konania – rozhodnutie o stavebnom zámere a overenie projektu stavby – a o zmene terminológie v Stavebnom zákone, je toto potrebné premietnuť aj v atómovom zákone. Stanovujú sa doklady potrebné k stavebnému zámeru. Okrem dokladov, ktoré s predkladajú podľa Stavebného zákona, je stavebník povinný predložiť aj dokumentáciu stanovenú v prílohe č. 1 bod A, resp. prílohe č. 1 bod B. Ďalšia zmena sa zaviedla z dôvodu nevyhnutnosti dočasného vylúčenia elektronickej komunikácie vo veciach konania vo výstavbe a používania informačného systému územného plánovania a výstavby pri stavbách jadrových zariadení z dôvodu citlivosti dokumentácie.

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

Týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Podľa § 6 ods. 4 a 5 na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom. Stavebným pozemkom podľa odseku 4 na účely tohto zákona nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere, sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14. Zaviedla sa úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zároveň sa spresnila definícia stavebného pozemku, aby nedochádzalo k aplikačným nezrovnalostiam. V znení odseku 5 sa zaviedlo negatívne vymedzenie stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude ďalej stavebným pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) sú predmetom dane zo stavieb stavby na území Slovenskej republiky v stanovenom členení aj na stavby na bývanie s najviac tromi bytmi a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Po novom sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Uvedeným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.

V § 77 ods. 2 písm. a) sa slová „pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou“ nahrádzajú slovami „budovu alebo jej časť“.

Podľa § 104s ak daňová povinnosť k miestnym daniam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. decembra 2025, postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2025. Právoplatné stavebné povolenie na stavbu podľa doterajších predpisov sa považuje za rozhodnutie o stavebnom zámere. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie podľa doterajších predpisov sa považuje za kolaudačné osvedčenie. Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa v prípade vzniku daňových povinností, poplatkovej povinnosti a oznamovacej povinnosti do 31. decembra 2025 bude postupovať podľa predpisov platných do 31. marca 2025.

Tento zákon upravuje podmienky podnikania v tepelnej energetike, práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení, obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe tepla v decentralizovanom zdroji tepla.

Podľa § 12 odsek 7 na účely prerokúvania územnoplánovacej dokumentácie a v rozsahu skutočností, ktoré sa vyhodnocujú podľa odseku 4, je ministerstvo dotknutým orgánom štátnej správy a obec je dotknutým orgánom územnej samosprávy. Ministerstvo a obce sú dotknutým orgánom pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere alebo pri nariaďovaní stavebných prác, ak si to vyhradia aj pri overovaní projektu stavby, pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby v rozsahu podmienok uvedených v platnom osvedčení. Osvedčenie je dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu tepla do distribučnej siete. V znení ods. 9 sa slová „sú dotknuté osobitné predpisy o stavebnom konaní“ nahrádzajú slovami „je dotknutý Stavebný zákon“.

V § 36 ods. 10 sa slová „územné rozhodnutie o umiestnení“ nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ a v ods. 11 sa slová „osobitného predpisu“ nahrádzajú slovami „Stavebného zákona“ a za slová „záväzné stanoviská“ sa vkladajú slová „dotknutého orgánu“.

Tento zákon upravuje vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, odborné hospodárenie v lesoch, podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch, sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 6 odsek 3 platí, že ak osobitný predpis neustanovuje inak, príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva je dotknutým orgánom, ak ide o stavbu, ktorá sa má zhotoviť na lesnom pozemku alebo v ochrannom pásme lesa (§ 10 ods. 1), a vydáva k nej záväzné stanovisko v konaní o stavebnom zámere, záväzné stanovisko k ohláseniu stavby a stavebných úprav, a ak si to vyhradí, aj doložku súladu k projektu stavby. Ide o úpravu vyvolanú zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania podľa Stavebného zákona, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Podľa § 8 ods. 3 platí, že ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere alebo ohlásenie stavby, alebo iné rozhodnutie podľa osobitného predpisu,s jeho odlesňovaním sa nesmie začať pred overením projektu stavby overeného v konaní o stavebnom zámere alebo na základe ohlásenia, alebo pred nadobudnutím právoplatnosti iného rozhodnutia podľa osobitného predpisu. V ustanovení ods. 4 písm. b) sa slová „rozhodnutie podľa osobitných predpisov, táto lehota plynie až od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere alebo ohlásenie stavby, táto lehota plynie až odo dňa overenia projektu stavby overeného v konaní o stavebnom zámere alebo na základe ohlásenia, a ak sa vyžaduje iné rozhodnutie podľa osobitných predpisov, táto lehota plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

Podľa § 10 ods. 2 sa na priestorové usporiadanie územia s umiestnením stavieb v ochrannom pásme lesa a na určenie funkčného využívania územia v ochrannom pásme lesa vyžaduje záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

Podľa § 60 ods. 2 písmeno d) okresný úrad dáva záväzné stanovisko v konaniach a postupoch podľa § 10 ods. 2. Ide o úpravu vyvolanú zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zmenami v procesoch územného plánovania.

Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje uznávanie prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a ich ochranu, podmienky na povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochranu kúpeľného územia a požiadavky na kúpeľné prostredie, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri uznávaní prírodných liečivých vôd, prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie a pri využívaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

V ustanovení § 12 ods. 4 sa slová „rozhodnutie o využití územia podľa osobitných právnych predpisov“ nahrádzajú slovami „záväzné stanovisko“.

Podľa nového znenia § 15 využívateľ zdroja, ktorý ku dňu nadobudnutia právoplatnosti povolenia využívať zdroj nemá vybudované príslušné zariadenia na využívanie zdroja, je povinný do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia využívať zdroj doručiť Štátnej kúpeľnej komisii návrh stavebného zámeru stavby zariadenia na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja na vydanie záväzného stanoviska.

Ak využívateľ zdroja nevybuduje príslušné zariadenie na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a nezačne prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj využívať do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti povolenia využívať zdroj, platnosť povolenia využívať zdroj uplynutím tejto lehoty zaniká. Štátna kúpeľná komisia je dotknutým orgánom v procese prerokúvania územnoplánovacej dokumentácie. Štátna kúpeľná komisia je dotknutým orgánom pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere alebo pri nariaďovaní stavebných prác, ak si to vyhradia aj pri overovaní projektu stavby, pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby, ak ide o vybudovanie zariadenia na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja; môže v ňom určiť podmienky týkajúce sa umiestnenia, výstavby a prevádzky zariadenia s cieľom zabezpečiť využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja povoleným spôsobom. Štátna kúpeľná komisia šesť mesiacov pred uplynutím 15. roku odo dňa platnosti povolenia využívať zdroj začne konanie a zhodnotí plnenie zákonom ustanovených podmienok a podmienok ustanovených v povolení využívať zdroj. Ak využívateľ zdroja tieto podmienky spĺňa, Štátna kúpeľná komisia mu vydá nové povolenie využívať zdroj podľa tohto zákona na obdobie 15 rokov. Ak využívateľ zdroja nespĺňa podmienky ustanovené zákonom alebo podmienky ustanovené v povolení využívať zdroj, Štátna kúpeľná komisia začne konanie o zrušenie povolenia využívať zdroj.

Po novom sa zavádza úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Podľa ustanovenia § 17 odsek 6 štátna kúpeľná komisia môže začať konanie o zrušení povolenia využívať zdroj, ak využívateľ zdroja nedoručil Štátnej kúpeľnej komisii návrh stavebného zámeru stavby zariadenia na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja na vydanie záväzného stanoviska v lehote jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia využívať zdroj, alebo projektovú dokumentáciu stavby zariadenia na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja neopravil alebo nedoplnil podľa podmienok určených v záväznom stanovisku (§ 15 ods. 3).

V § 40 ods. 2 sa mení znenie písmena b), v súlade s ktorým ministerstvo zdravotníctva je dotknutým orgánom vo veciach výstavby a ďalších činností uskutočňovaných podľa Stavebného zákona na kúpeľnom území a v ochrannom pásme I. stupňa prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja.

Ako uvádza ustanovenie § 42 písmeno o) do pôsobnosti Štátnej kúpeľnej komisie patrí vydávať záväzné stanovisko k vybudovaniu zariadenia na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja podľa § 15 ods. 3. Úprava bola vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov a pôsobnosť orgánov verejnej správy.

V § 4 ods. 4 sa slová „na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby“ nahrádzajú slovami „na účely konania o stavebnom zámere“.

V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „začatia kolaudačného konania“ nahrádzajú slovami „podania návrhu na kolaudáciu stavby“.

V § 9 ods. 7 sa slová „v kolaudačných konaniach“ nahrádzajú slovami „pri kolaudácii stavby“.

V § 9e ods. 1 písm. d) a § 9ea ods. 1 písm. c) sa slová „kolaudačné rozhodnutie“ nahrádzajú slovami „kolaudačné osvedčenie“.

Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

V § 37a ods. 1 sa slová „stavebné konanie“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „konanie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare.

Podľa znenia § 38 ods. 4 písmená a) a b) príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, záverečné stanovisko alebo záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania.

V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutím zo zisťovacieho konania, so záverečným stanoviskom alebo záväzným stanoviskom zo zisťovacieho konania vydaným podľa tohto zákona a ich podmienkami.

Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu, vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu ku konaniu o stavebnom zámere alebo ku kolaudácii.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov ,v znení neskorších predpisov

Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

V § 14 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny.“

Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zahŕňa podľa § 14 odsek 1 písmenom e) posudzovanie, či projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a vydávanie záväzného vyjadrenia k stavebnému zámeru, doložky súladu k projektu stavby a odborného vyjadrenia k projektu stavby na ohlásenie a vykonávaciemu projektu. Z dôvodu prelínania kompetencií oprávnenej právnickej osoby sa ustanovuje rozdelenie kompetencií do dvoch ustanovení, kde v písmene d) zostáva posudzovanie technických zariadení, materiálu a dokumentácie technických zariadení a technológií a následné vydávanie odborného stanoviska a do nového písmena e) sa presúva posudzovanie projektovej dokumentácie stavieb s technickým zariadením podľa Stavebného zákona a následné vydávanie príslušných dokumentov (záväzné vyjadrenie k stavebnému zámeru, doložka súladu k projektu stavby a odborné vyjadrenie k inej projektovej dokumentácii).

V súlade s ustanovením § 18 odsek 5 je oprávnená právnická osoba dotknutou právnickou osobou v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu s technickým zariadením, ktorá je určená na plnenie úloh zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Stavebník je povinný na účely konaní podľa Stavebného zákona predložiť oprávnenej právnickej osobe na posúdenie projektovú dokumentáciu stavby s technickým zariadením a zmenu projektovej dokumentácie stavby. Stavebník predkladá spravidla stupne projektovej dokumentácie tej istej vybranej oprávnenej právnickej osobe; to neplatí, ak oprávnená právnická osoba zanikla alebo jej bolo odobraté oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Kópiu vydanej doložky súladu k projektu stavby oprávnená právnická osoba zašle bezodkladne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru. Došlo k precizovaniu povinností v rámci spolupráce zamestnávateľov s oprávnenými právnickými osobami v súvislosti s právnou úpravou Stavebného zákona.

Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov

Tento zákon ustanovuje veterinárne požiadavky na zdravie zvierat, násadové vajcia a na spermu, embryá a vajíčka zvierat z hľadiska zdravia zvierat a na ochranu zvierat, veterinárne požiadavky na produkty živočíšneho pôvodu vrátane vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, krmív a vybraných produktov rastlinného pôvodu v záujme ochrany zdravia zvierat, veterinárne požiadavky na zvieratá, násadové vajcia, ako aj na produkty živočíšneho pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov v záujme ochrany zdravia ľudí, práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb vo veterinárnej oblasti, ako aj odborné veterinárne činnosti a podmienky ich vykonávania, organizáciu, pôsobnosť a právomoci orgánov vykonávajúcich štátnu správu vo veterinárnej oblasti, sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie úradných kontrol na overovanie dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami.

Podľa § 6 ods. 2 písmeno k) štátna veterinárna a potravinová správa vydáva záväzné stanoviská podľa § 44 ods. 1 a záväzné posudky podľa § 44 ods. 4.

Podľa § 8 ods. 3 písmeno b) regionálna veterinárna a potravinová správa vydáva záväzné stanoviská podľa § 44 ods. 2 a záväzné posudky podľa § 44 ods. 5.

Úpravy v tomto právnom predpise boli vyvolané zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Upravené je ustanovením § 44, podľa ktorého záväzné stanovisko štátnej veterinárnej a potravinovej správy ako dotknutého orgánu sa vydáva pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere alebo pri nariaďovaní stavebných prác, pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby, ak ide o stavby, ktoré sú určené na výkon hraničnej veterinárnej kontroly. Ak ide o stavby podľa prvej vety, štátna veterinárna a potravinová správa je dotknutým orgánom v procese územného plánovania. Záväzné stanovisko regionálnej veterinárnej a potravinovej správy ako dotknutého orgánu sa vydáva v konaní o stavebnom zámere, ak sa týka stavieb a zariadení, ktoré sú určené na chov alebo držanie zvierat, výrobu, spracúvanie, ošetrenie a skladovanie krmív pre spoločenské zvieratá, prípravu, výrobu, skladovanie a distribúciu medikovaných krmív, ukladanie, ďalšie spracúvanie a neškodné odstránenie živočíšnych vedľajších produktov, výrobu, spracúvanie alebo skladovanie potravín živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa je dotknutým orgánom pri prerokúvaní návrhu územných plánov.

Záväzný posudok štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa musí vyžiadať k návrhom na uvedenie na trh nových, dosiaľ v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte nepoužívaných strojov, technologických zariadení, obalov, technologických a pracovných postupov pri chove alebo preprave zvierat, príprave medikovaných krmív, alebo ak ide o nakladanie a spracúvanie živočíšnych vedľajších produktov, k návrhom na uvedenie na trh nových zariadení, látok a postupov, ktoré sa používajú na zabíjanie alebo usmrcovanie zvierat, pri ich zavedení a uvedení do prevádzky.

Záväzný posudok regionálnej veterinárnej a potravinovej správy sa musí vyžiadať pri uvedení do užívania priestorov maloobchodných prevádzkarní, ktoré podliehajú registrácii podľa § 40 a pri zmene v ich prevádzkovaní.

Zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v oblasti zákazu vývoja, výroby, hromadenia, prechovávania a používania biologických zbraní a ich zničenia, pri zaobchádzaní s nimi a pri zistení vysoko rizikových biologických agensov a toxínov, ktoré môžu byť použité spôsobom porušujúcim zákaz biologických zbraní, podmienky zaobchádzania s vysoko rizikovými biologickými agensmi, výkon štátnej správy v oblasti dodržiavania zákazu biologických zbraní.

Podľa § 18 úrad je dotknutým orgánom v procese územného plánovania, ak ide o stavbu, v ktorej sa bude zaobchádzať s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi. Záväzné stanovisko úradu ako dotknutého orgánu sa vydáva pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere alebo pri nariaďovaní stavebných prác, pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby, ak ide o stavbu, v ktorej sa bude zaobchádzať s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi.

Právna úprava je vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon ustanovuje organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri ohrozeniach verejného zdravia, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a epidemiologického vyšetrovania, priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

Ako uvádza ustanovenie § 7 ods. 1 písmeno e) orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu svojej pôsobnosti vydávajú ako dotknutý orgán záväzné stanoviská podľa § 13 ods. 2 a 3 a rozhodujú o návrhoch podľa § 13 ods. 4 písm. a) až e), g) až l).

Orgán verejného zdravotníctva uvedený v § 3 ods. 1 písm. f) má pôsobnosť podľa tohto zákona voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní osoby podľa písmena a). Orgán verejného zdravotníctva uvedený v § 3 ods. 1 písm. f) je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom podľa § 13 ods. 3 vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronických komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií. V § 7 ods. 1 písm. e) sa ustanovilo, s odkazom na úvodné znenie § 13 ods. 3 a 4, doplniť pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva ako dotknutých orgánov, ktoré sú príslušné vydávať v rámci svojich rezortov záväzné stanoviská podľa § 13 ods. 2 a 3 a rozhodujú o návrhoch podľa § 13 ods. 4 písm. a) až e), g) až l). Doplnením nových odsekov 3 a 4 ide o vymedzenie a špecifikovanie pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Precizuje sa jeho rezortná pôsobnosť ako dotknutého orgánu v konaniach, kde sa vyjadruje záväzným stanoviskom k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronických komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb. Taktiež upravuje podmienky, kedy sa vyjadruje stanoviskom k návrhom stavebných zámerov, pri prerokovaní stavebných zámerov a kolaudáciám stavieb určeným na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry. Táto požiadavka vyplynula z aplikačnej praxe.

Podľa § 13 odsek 3 platí, že ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky podľa piatej časti tohto zákona, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky podľa piatej časti tohto zákona, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku podľa písmena c), ak si to v záväznom stanovisku vyhradil, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky podľa piatej časti tohto zákona, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky podľa piatej časti tohto zákona, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.

V ustanovení § 13 ods. 4 písm. a) a c) sa na konci pripájajú slová pri rozhodnutí sa môže odchýliť od obsahu záväzného stanoviska ku kolaudácii stavby len v rozsahu, v akom došlo k zmene posudzovaných skutočností, alebo ak ide o skutočnosti, ktoré pri kolaudácii stavby neexistovali.

Upravený je § 27. Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk, infrazvuk a vibrácie, sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 ods. 1 písm. m). Pri návrhu a výstavbe dopravnej infraštruktúry alebo jej modernizácii, ktorej dôsledkom je zvýšenie dopravného výkonu alebo zvýšenie hlukovej záťaže voči existujúcemu stavu, hluk z dopravnej infraštruktúry v súvisiacom chránenom priestore nesmie prekročiť prípustné hodnoty ustanovené vykonávacím predpisom pri existujúcom a predpokladanom dopravnom zaťažení. Pri návrhu a výstavbe iných zdrojov alebo ich modernizácii, ktorej dôsledkom je zvýšenie hlukovej záťaže voči existujúcemu stavu, hluk z iných zdrojov v súvisiacom chránenom priestore nesmie prekročiť prípustné hodnoty ustanovené vykonávacím predpisom pri ich existujúcom a predpokladanom prevádzkovom režime. Pri návrhu, umiestňovaní, povoľovaní, výstavbe alebo významnej obnove budov je stavebník povinný zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budovy pred hlukom z prevádzky dopravnej infraštruktúry a hlukom z iných zdrojov pri súčasnom zachovaní ostatných požadovaných vlastností vnútorného prostredia pri existujúcom a predpokladanom zaťažení hlukom z prevádzky dopravnej infraštruktúry a prevádzky iných zdrojov. Pri takto umiestňovanej a povolenej budove alebo jej časti je vlastník budovy povinný zabezpečiť zachovanie účinnosti realizovaných protihlukových opatrení a zabezpečiť, aby boli vo vnútornom prostredí budovy trvale dodržané prípustné hodnoty hluku pri existujúcom a predpokladanom zaťažení hlukom z prevádzky dopravnej infraštruktúry a prevádzky iných zdrojov.

Vlastník budovy nemá povinnosť zabezpečiť, aby boli vo vnútornom prostredí budovy trvale dodržané prípustné hodnoty hluku podľa odseku 4, ak ide o zvýšenie hlukovej záťaže súvisiacej s činnosťami podľa odsekov 2 a 3, presahujúcej hodnotu doterajšieho predpokladaného zaťaženia hlukom z prevádzky dopravnej infraštruktúry a z prevádzky iných zdrojov, ktoré nemajú priamu súvislosť s prevádzkou danej budovy.

Budovu na bývanie alebo budovu, ktorá vyžaduje podľa vykonávacieho predpisu tiché prostredie, rozširovanie obytnej zástavby, zmenu účelu využívania existujúcej budovy na takýto účel je možné navrhnúť, umiestniť, povoliť, postaviť alebo významne obnoviť, ak stavebník zabezpečí ochranu vnútorného prostredia a primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy pri existujúcom a predpokladanom zaťažení hlukom z prevádzky dopravnej infraštruktúry a prevádzky iných zdrojov v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z vykonávacieho predpisu pri súčasnom splnení podmienok vyplývajúcich z § 20 a v súlade s požiadavkami ustanovenými pre kategóriu územia v čase kolaudácie stavby, alebo ak sa kolaudácia nevyžaduje v čase ukončenia realizácie stavebných prác. Stavebník nie je povinný zabezpečiť ochranu vonkajšieho prostredia v prípade významnej obnovy budovy.

Pri takto umiestňovanej a povolenej budove alebo jej časti je vlastník budovy povinný zabezpečiť zachovanie účinnosti realizovaných protihlukových opatrení a zabezpečiť, aby boli vo vnútornom prostredí a primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy trvale dodržané prípustné hodnoty hluku pri existujúcom a predpokladanom zaťažení hlukom z prevádzky dopravnej infraštruktúry a prevádzky z iných zdrojov.

Vlastník budovy nemá povinnosť zabezpečiť, aby boli vo vnútornom prostredí a vonkajšom prostredí budovy trvale dodržané prípustné hodnoty hluku podľa odseku 6, ak ide o zvýšenie hlukovej záťaže súvisiacej s činnosťami podľa odsekov 2 a 3 presahujúcej hodnotu doterajšieho predpokladaného zaťaženia hlukom z prevádzky dopravnej infraštruktúry a z prevádzky iných zdrojov, ktoré nemajú priamu súvislosť s prevádzkou danej budovy.

Dodržanie povinností vyplývajúcich z odsekov 2 a 3 pri návrhu, výstavbe alebo modernizácii stavieb dopravnej infraštruktúry a iných zdrojov a povinností z odsekov 4 a 6 pri návrhu, umiestňovaní, povoľovaní, výstavbe alebo významnej obnove budovy je stavebník povinný preukázať objektivizáciou a hodnotením hluku pri kolaudácii, a ak sa kolaudácia nevyžaduje, pri ukončení realizácie stavebných prác.

Objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a). Obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom. Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a).

V ustanovení § 27 sa ustanovuje povinnosť pre osobu, ktorá umiestňuje, prevádzkuje alebo užíva budovu na bývanie alebo budovu, ktorá vyžadujúce tiché prostredie, rozširuje obytnú zástavbu, mení užívanie existujúcej budovy na takéto účely v území, v ktorom je preukázané objektivizáciou hluku na základe merania prekračovanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí alebo v území, ktoré je ovplyvnené dopravnou alebo priemyselnou infraštruktúrou, zabezpečiť na vlastné náklady ochranu vnútorného a vonkajšieho prostredia budovy pred hlukom z vonkajšieho prostredia v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z vykonávajúceho právneho predpisu pri súčasnom splnení podmienok podľa § 20 a v súlade s požiadavkami ustanovenými pre kategóriu územia v čase kolaudácie takejto stavby.

V § 27 ods. 5 sa zavádza nový pojem „ochranná hluková zóna dopravnej infraštruktúry“ na účely ochrany verejného zdravia pred hlukom z prevádzky existujúcej dopravnej infraštruktúry aj s jednotlivými územnými kritériami.

Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje podmienky projektovania, vykonávania, vyhodnocovania a kontroly geologických prác, pôsobnosť štátnej geologickej správy, sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona.

V ustanovení § 21 ods. 1 sa slová „územným rozhodnutím podľa osobitných predpisov“ nahrádzajú slovami „rozhodnutím o stavebnom zámere podľa Stavebného zákona.“

V ustanovení § 23 sa vypúšťa odsek 16, pričom táto úprava bola vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

V § 32b ods. 1 sa slová „v stavebnom konaní alebo v územnom konaní spojenom so stavebným konaním nie je vlastníkom nehnuteľnosti podľa § 32a ods. 2 alebo nemá k tejto nehnuteľnosti iné právo, k žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavebník priloží podaný návrh na začatie vyvlastňovacieho konania“ nahrádzajú slovami „nie je vlastníkom nehnuteľnosti podľa § 32a ods. 2 alebo nemá k tejto nehnuteľnosti iné právo, návrh na začatie vyvlastňovacieho konania prikladá k žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere“.

Podľa odseku 2 žiadosť o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere musí obsahovať označenie nehnuteľnosti podľa § 32a ods. 2 s uvedením parcelného čísla a druhu pozemku, a ak ide o pozemok, na ktorom sa nachádza stavba, aj druh stavby a jej súpisné číslo. Ministerstvo je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko z hľadiska existencie environmentálnej záťaže.

V § 32b ods. 3 až 5 sa slová „stavebné povolenie“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare. Úpravy v tomto ustanovení boli vyvolané zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zmenami v procesoch územného plánovania a konania v povoľovaní stavieb.

Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov

Tento zákon sa vzťahuje na prípravu stavieb diaľnic a rýchlostných ciest uvedených v prílohách č. 1 a 2 vrátane ich súčastí a vyvolaných úprav. Ustanovenie § 1a sa vzťahuje len na diaľnice uvedené v prílohe č. 2.

Podľa § 3 odsek 2 ak stavebný úrad nenariadi ústne pojednávanie ani miestne zisťovanie, určí lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní odo dňa zverejnenia výzvy; účastníkov konania o stavebnom zámere vyzýva na uplatnenie námietok a pripomienok verejnou vyhláškou.

Overovacia doložka podľa § 4 odsek 9 stráca platnosť, ak sa so stavbou diaľnice nezačalo do piatich rokov odo dňa jej vydania. Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka predĺžiť platnosť overovacej doložky najviac o päť rokov. Lehota na začatie stavby diaľnice na pozemku, ku ktorému stavebník pred vydaním overovacej doložky nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo, a ktorý je predmetom vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení, počas trvania vyvlastňovacieho konania neplynie.

Stavebný úrad pokračuje v konaní o stavebnom zámere a konaní o zmene stavebného zámeru aj v prípade, ak sa predmet konania o stavebnom zámere alebo konania o zmene stavebného zámeru stane navrhovanou činnosťou alebo zmenou navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom povoľovania.

Úprava vyvolaná zrušením inštitútu územného konania a zmenou v pojmoch podľa nového stavebného zákona. Vypustilo sa nadbytočné ustanovenie v nadväznosti na úpravu nového stavebného zákona, ktorý inštitút zmeny stavby pred dokončením už neupravuje.

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a kontrolnú činnosť vo veciach sociálnych služieb.

Vzhľadom na zmenu pojmov v Stavebnom zákone sa upravila dotknutá povinnosť poskytovateľa sociálnej služby. Zakotvenie povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb dodržiavať všeobecné zásady výstavby sa javí ako legitímne, a to najmä z hľadiska toho, že povinnosť dodržať všeobecné zásady výstavby v sebe v zmysle § 18 ods. 1 zahŕ?a povinnos? dodr?a? z?kladn? po?iadavky na ňa povinnosť dodržať základné požiadavky na stavby podľa Prílohy I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, stavebno-technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na bezbariérovú prístupnosť a užívanie stavieb, avšak táto úprava by si zrejme vyžadovala rozsiahlejšiu analýzu. Vzhľadom k uvedenému sa ustanovilo používať pojem „stavebno-technické požiadavky na výstavbu”.

Podľa aktuálnej právnej úpravy sa údaje o priestorových podmienkach zodpovedajúcich druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby na účely zápisu do registra sociálnych služieb preukazujú právoplatným kolaudačným rozhodnutím.

S účinnosťou od 1. apríla 2025 sa táto skutočnosť bude preukazovať kolaudačným osvedčením.

V tejto súvislosti môže nastať situácia, kedy žiadateľ o zápis do registra sociálnych služieb bude disponovať kolaudačným rozhodnutím (vydaným podľa Stavebného zákona účinného do 1. apríla 2025), a preto na účely právnej istoty, sa zavádza predmetná úprava prechodného ustanovenia.

Zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov zodpovedných za nakladanie s ťažobným odpadom vrátane dočasného skladovania takéhoto odpadu, počas prevádzkovania úložiska i po jeho uzavretí pri nakladaní s ťažobným odpadom, úlohy orgánov štátnej správy pri nakladaní s ťažobným odpadom, zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

V zákone dochádza k úprave vyvolanej zmenou v organizácii stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

Tento zákon upravuje druhy dráh a pravidlá ich výstavby a prevádzky, schvaľovanie typov dráhových vozidiel a povoľovanie ich prevádzky, prevádzku určených technických zariadení a oprávnenia na vykonávanie určených činností, prevádzku železničnej infraštruktúry, prideľovanie jej kapacity a určovanie úhrad za jej používanie, odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce na dráhach, interoperabilitu a bezpečnosť železničného systému, pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach dráh.

Podľa § 8 odsek 1 ak ďalej nie je ustanovené inak, na výstavbu dráh a ich súčastí a stavieb v ochrannom pásme dráh sa vzťahuje Stavebný zákon.

Podľa odseku 4 v konaniach o stavebnom zámere, o overení projektu stavby a o povolenie činností v ochrannom pásme dráhy, ktoré neslúžia prevádzke dráhy ani doprave na dráhe, má vlastník dráhy alebo ním splnomocnený prevádzkovateľ dráhy postavenie dotknutej právnickej osoby.

Ministerstvo podľa § 102 ods. 1 písmená aa) a ab) je špeciálnym stavebným úradom pre stavby dráh a ich súčastí, pre stavby v obvode dráhy, ktoré neslúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe, pre stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré slúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe a vybavuje ohlásenia stavieb a stavebných prác podľa Stavebného zákona, okrem mestských dráh, a tiež je dotknutým orgánom v konaní o stavebnom zámere, v konaní o zmene alebo zrušení rozhodnutia o stavebnom zámere a v konaní o overení projektu stavby pre stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré neslúžia na prevádzkovanie dráhy ani na dopravu na dráhe, okrem mestských dráh.

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov

Tento zákon ustanovuje opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí, povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami, zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

Obec podľa § 26 ods. 4 písmená c) a d) vykonáva pri ochrane pred povodňami v rámci preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy na úseku územného plánovania a výstavby viaceré činnosti, a to napríklad využíva pri obstarávaní územného plánu obce alebo územného plánu zóny schválený plán manažmentu povodňového rizika ako územnoplánovací podklad, zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu mikroregiónu, územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri vyhodnocovaní územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu; ak obec nemá spracovaný územný plán obce, využíva mapy povodňového ohrozenia v činnosti stavebného úradu.

Slová „stavebné povolenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare.

Slová „kolaudačné rozhodnutie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „kolaudačné osvedčenie stavby“ v príslušnom tvare.

V zákone dochádza k úprave vyvolanej zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva má podľa § 10 odsek 1 v konaní o stavebnom zámere k stavbe krematória a pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby krematória postavenie dotknutého orgánu a vydáva v nich záväzné stanovisko. Podľa § 15 odsek 5 regionálny úrad verejného zdravotníctva má v konaní o stavebnom zámere o zriadení pohrebiska a pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby pohrebiska postavenie dotknutého orgánu a vydáva v nich záväzné stanovisko.

Zákon č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje účel, rozsah a podmienky poskytovania dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí alebo vyšších územných celkov z rozpočtovej kapitoly Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Podľa § 7 žiadateľ nie je v omeškaní s plnením záväzku obstarať a schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu do troch rokov od uzatvorenia zmluvy o poskytnutí dotácie, ak tento záväzok nemôže splniť v dôsledku nečinnosti alebo nedodržania lehoty na vykonanie úkonu dotknutým orgánom v procese obstarania územnoplánovacej dokumentácie alebo osobou v postupe posudzovania predpokladaných vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie a vznik omeškania s uvedením dôvodov bezodkladne oznámi úradu. Doba, počas ktorej nie je žiadateľ v omeškaní z dôvodov podľa odseku 2, môže byť najviac 18 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2. Znenie reaguje na aplikačnú prax, kedy včasné neplnenie povinností dotknutých orgánov predstavuje reálnu stratu dotácie pre orgány územného plánovania, bez ktorej nie sú spôsobilé obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu, a to môže viesť k vážnym finančným problémom najmä menších obcí. Preto sa ustanovili objektívne dôvody, pri splnení ktorých k omeškaniu nedôjde, najdlhšie však na 18 mesiacov.

Zo zákona sa vypustilo ustanovenie § 9 a v zrušovacom ustanovení § 11 sa doplnil odsek 3, ktorým sa zrušuje vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 81/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zložení a postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí, ktorá je nadbytočná.

Zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje účel, rozsah a podmienky poskytovania dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov, technickej vybavenosti a pozemku pod budovu na bývanie s náhradnými bytmi pri poskytovaní bytovej náhrady podľa osobitného predpisu, charakteristiku náhradného bytu.

Ako uvádza znenie § 7 ods. 2 písmeno e) podmienkou na poskytnutie dotácie podľa § 2 je, že žiadateľ predloží ministerstvu súčasne s kolaudačným rozhodnutím alebo kolaudačným osvedčením menný zoznam nájomcov a členov, ktorí žijú spoločne v domácnosti jednotlivých bytov. V súvislosti so zmenou stavebného zákona sa doplnil doklad preukazujúci kolaudáciu stavby, ktorým je kolaudačné osvedčenie. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať ministerstvu záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby, ktoré bolo obdobne vypustené aj zo zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov ešte v roku 2020, keďže táto povinnosť v praxi stratila svoje opodstatnenie. Vypustením tejto povinnosti sa zníži administratívna náročnosť procesu čerpania priznanej dotácie, čo bude v prospech žiadateľa.

Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje podmienky na podnikanie v energetike, prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom, práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, výkon štátnej správy v energetike, výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike.

Podľa § 43 odsek 14 zhotoviť, zmeniť alebo odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy, pripojiť stavbu do sústavy alebo umiestňovať iné zariadenia v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia alebo na podperných bodoch vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia s napätím do 1 kV vrátane možno len so súhlasom prevádzkovateľa sústavy. Ak ide o stavbu alebo stavebné úpravy, ktoré sa povoľujú, prevádzkovateľ sústavy udeľuje súhlas v záväznom vyjadrení dotknutej právnickej osoby.

Podľa § 79 odsek 5 zhotoviť, zmeniť, odstrániť stavbu alebo vykonať stavebné úpravy v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno len so súhlasom prevádzkovateľa siete. Ak ide o stavbu alebo stavebné úpravy, ktoré sa povoľujú, prevádzkovateľ siete udeľuje súhlas v záväznom vyjadrení dotknutej právnickej osoby.

Podľa § 80 odsek 4 zhotoviť, zmeniť, odstrániť stavbu alebo vykonať stavebné úpravy v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno len so súhlasom prevádzkovateľa siete. Ak ide o stavbu alebo stavebné úpravy, ktoré sa povoľujú, prevádzkovateľ siete udeľuje súhlas v záväznom vyjadrení dotknutej právnickej osoby.

Podľa § 87 odsek 3 zhotoviť, zmeniť, odstrániť stavbu alebo vykonať stavebné úpravy v ochrannom pásme potrubia možno len so súhlasom prevádzkovateľa potrubia. Ak ide o stavbu alebo stavebné úpravy, ktoré sa povoľujú, prevádzkovateľ potrubia udeľuje súhlas v záväznom vyjadrení dotknutej právnickej osoby. Zriaďovať stavby v ochrannom pásme potrubia možno iba po predchádzajúcom súhlase vlastníka pozemku, na ktorom má byť stavba postavená. Vykonávať udržiavacie práce na stavbe v ochrannom pásme potrubia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa potrubia a vlastníka pozemku, na ktorom je stavba postavená. Vykonávať iné činnosti podľa odseku 2 v ochrannom pásme potrubia možno iba so súhlasom prevádzkovateľa potrubia a za podmienok určených prevádzkovateľom potrubia vrátane primeraných podmienok na zaistenie bezpečnosti potrubia.

Právne úpravy boli vyvolané zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Pôsobnosť ministerstva v oblasti koordinácie činnosti v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry vo výstavbe podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza od 1. apríla 2025 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pre oblasť podľa odseku 1 pojem „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“ v príslušnom tvare. V súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. apríla 2025 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. marcu 2025 v správe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od 1. apríla 2025 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.

V nadväznosti na ustanovenie kompetencie koordinácie činnosti v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry vo výstavbe medzi oprávnenia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa zákona o výstavbe sa reflektuje táto úprava v kompetenciách Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a nadväzne upravuje štandardné delimitačné ustanovenie § 96o s týmto prechodom súvisiace.

Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje práva a povinnosti osôb na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, odbornú spôsobilosť na poskytovanie odborného poradenstva na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, postupy v procese integrovaného povoľovania, informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, sankcie za porušenie povinností, podávanie správ Európskej komisii, ktoré súvisia s integrovanou prevenciou a kontrolou znečisťovania Slovenskou republikou, systém výmeny informácií o najlepších dostupných technikách, zriadenie a činnosť technických skupín a fóra na výmenu informácií o najlepších dostupných technikách.

Podľa § 3 odseky 4 a 5 ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie o stavebnom zámere, alebo ak ide o stavbu prevádzky podľa § 2 písm. d), Slovenská inšpekcia životného prostredia je špeciálnym stavebným úradom. Inšpekcia nemá pôsobnosť vo veciach vyvlastnenia. Súčasťou integrovaného povoľovania nie je rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie ani ustanovovanie podmienok na prevenciu závažných priemyselných havárií. Podľa odseku 6 ak uvedenie stacionárneho zdroja, ktorý je súčasťou prevádzky podľa § 2 písm. d), do užívania alebo do užívania po vykonaných zmenách vyžaduje kolaudáciu, vydáva sa súčasne s kolaudačným osvedčením aj súhlas na dočasné užívanie stacionárneho zdroja alebo jeho časti na skúšobnú prevádzku; požiadavky na skúšobnú prevádzku sú ustanovené osobitným predpisom, trvalé užívanie stacionárneho zdroja vrátane užívania po vykonaných zmenách, ktoré majú vplyv na znečisťovanie ovzdušia, nevyžaduje kolaudáciu, súhlas na dočasné užívanie stacionárneho zdroja alebo jeho časti na skúšobnú prevádzku a súhlas na trvalé užívanie stacionárneho zdroja inšpekcia ako povoľujúci orgán vydá v osobitnom konaní. Cieľom ustanovenia bolo, aby sa súhlas na užívanie stacionárneho zdroja vydal v správnom konaní spolu s kolaudačným rozhodnutím. Z tohto dôvodu sa, vo väzbe na nový Stavebný zákon, ustanovila predmetná zmena.

Podľa § 9 ods. 4 písmeno b) je dotknutým orgánom aj orgán územného plánovania vo veci súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a podľa písmena f) aj obec.

Ustanovenie 12 sa dopĺňa odsekom 6, podľa ktorého, ak je súčasťou integrovaného povoľovania konanie o stavebnom zámere podľa § 3 ods. 4, súčasťou vyjadrenia podľa odseku 1 je záväzné stanovisko k návrhu stavebného zámeru. Stavebný úrad v minulosti dával záväzné stanovisko podľa § 120 ods. 2 a neskôr § 120 ods. 3 doterajšieho stavebného zákona, v ktorom overoval, či je žiadosť o vydanie povolenia v súlade s územným rozhodnutím. Podľa nového Stavebného zákona stavebný úrad už takéto záväzné stanovisko nevydáva. Záväzné stanovisko týkajúce sa umiestnenia stavby bude vydávať už len miestne príslušný úrad územného plánovania, ktorý je dotknutým orgánom podľa § 21 ods. 5 nového stavebného zákona.

Ďalšia zmena sa zaviedla z dôvodu, že obec sa v rámci integrovaného povoľovania vyjadruje podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 29 sa dopĺňa odsekom 4, čo znamená, že ak je súčasťou povolenia aj povolenie podľa § 3 ods. 4, postupom podľa odsekov 1 až 3 sa zrušujú len tie časti povolenia, ktoré sa týkajú činnosti prevádzky a časti týkajúce sa rozhodnutia o stavebnom zámere podľa § 3 ods. 4, sa nezrušujú. Z dôvodov praktických a aj v reakcii na aplikačnú prax sa upravila v procese zrušenia povolenia odchýlka pre povolenie stavby.

Vzhľadom na to, že tieto postupy by mali byť upravené Stavebným zákonom, ustanovilo sa, aby sa zrušenie povolenia netýkalo „stavebnej časti“.

Podľa § 31 ods. 1 písmeno g) ministerstvo spolupracuje v oblasti územného plánovania a výstavby s Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, čím dochádza k úprave pôsobnosti vo väzbe na nový Stavebný zákon.

Podľa § 40j konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté do 31. marca 2025, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2025. Na integrované povoľovanie prevádzky, ktoré sa podľa Stavebného zákona povoľuje alebo dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2025, sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2025. Ustanovili sa štandardné prechodné ustanovenia vo vzťahu k existujúcim konaniam, ako aj ku konaniam, ktoré podľa Stavebného zákona budú dokončené podľa doterajších predpisov.

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje programové dokumenty v odpadovom hospodárstve, opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, rozšírenú zodpovednosť výrobcov, nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov, nakladanie s komunálnym odpadom, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva.

V § 97 ods. 16 sa slová „kolaudačného rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „kolaudačného osvedčenia“.

Podľa § 99 ods. 1 písm. b) prvý bod a druhý bod orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sa vyjadrujú aj k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru a v konaní o stavebnom zámere okrem jednoduchých stavieb a drobných stavieb a k projektovej dokumentácii v procese overenia projektu stavby, ak si to vyhradili. V ods. 1 písm. b) piatom bode sa slová „v kolaudačnom konaní“ nahrádzajú slovami „pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby alebo pri dočasnom užívaní stavby“.

Dochádza k úprave v súvislosti so zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.

Podľa § 2 odsek 2 vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa vo vyvlastňovacom konaní preukazujú záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Do ustanovenia § 4 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, čo znamená, že náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností, ktorých hodnovernosť údajov o vlastníckom práve bola podľa osobitného predpisu spochybnená z dôvodu duplicitného vlastníctva vyvlastniteľa a iných osôb evidovaných v katastri nehnuteľností, sa zloží maximálne vo výške všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom za celý pozemok, a to bez ohľadu na výšku podielov jednotlivých vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností. Ak je napadnutá hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti, najčastejším dôvodom je duplicita vlastníctva. Ak je viac podielových spoluvlastníkov, stáva sa, že jednotlivé zapísané podiely v súčte predstavujú výšku, ktorá prekračuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Vyvlastniteľ je tak povinný skladať do úschovy vyššie finančné prostriedky, ako je celková hodnota nehnuteľnosti. Takéto finančné prostriedky, zložené nad rámec celkovej hodnoty nehnuteľnosti sú neoprávnené a nikdy nebudú vyplatené súdom určenému vlastníkovi, ale vrátia sa späť vyvlastniteľovi. Avšak poplatky spojené s úschovou sú okrem iného odvodené aj od výšky vkladaných finančných zdrojov a tým sú náklady vyvlastniteľa neoprávnené zvyšované.

Podľa § 9 ods. 3 písmeno g) k návrhu vyvlastniteľ priloží aj dokument, ktorým sa preukazuje súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 2 ods. 2.

Ustanovenie § 18 upravujúce spoločné ustanovenia sa doplnilo odsekom 3, čo znamená, že ak sa má podľa zákona zisťovať pobyt vyvlastňovaného, zisťuje vyvlastňovací orgán údaje o jeho pobyte z registra vedeného podľa osobitného predpisu. Na účely konaní o vyvlastnení sa zaviedlo explicitne umožniť konajúcemu orgánu zisťovať zo štátnych evidencií pobyt vyvlastňovaného.

Konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2025 sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. marca 2025 a podľa odseku 3. Ak ide o konanie o vyvlastnení, ktoré sa začalo po 31. marci 2025 a ktoré sa vedie na účely získania práva k pozemku alebo k stavbe a toto právo sa bude preukazovať na účely konania, ktoré sa podľa Stavebného zákona dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2025, na takéto konanie o vyvlastnení sa použije predpis účinný do 31. marca 2025 a odsek 3. Konanie podľa prvej vety vedie na prvom stupni regionálny úrad a na druhom stupni úrad. Ak ide o nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom územného rozhodnutia vydaného podľa všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2025, na účely § 2 ods. 2 možno súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania preukázať aj takýmto územným rozhodnutím. Ustanovili sa podľa § 19c štandardné prechodné ustanovenia vo vzťahu k existujúcim konaniam, ako aj ku konaniam, ktoré podľa Stavebného zákona budú dokončené podľa doterajších predpisov.

Zákon č. 447/2015 Z. z. ,o miestnom poplatku za rozvoj v znení neskorších predpisov

Týmto zákonom sa ustanovuje miestny poplatok za rozvoj, ktorý môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

V súvislosti so zmenou pojmov v Stavebnom zákone je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. „Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere“ (následne sú identické zmeny vo všetkých tvaroch aj ďalej v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom Stavebnom zákone nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe a obdobne tak aj preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku.

Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak (ide o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti má po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby).

Spresnil sa spôsob určovania skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, aj s ohľadom na zmeny v Stavebnom zákone. Zároveň sa spojili ods. 3 a 4 z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa zaviedla možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.

V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.

V súvislosti s presunom pôvodných ods. 5 a 6 do § 6, sa v § 8 ods. 4 určuje, že v oboch prípadoch podľa § 6 ods. 8 alebo 9 sa zníženie základu poplatku o 60 m² už nepoužije, pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby.

V súvislosti so zmenou postupu pri zmenách nedokončenej stavby, keďže k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové rozhodnutie, už nebude potrebné novým rozhodnutím rušiť pôvodné rozhodnutie a nebude dochádzať k započítavaniu už vyrubeného poplatku. Rozhodnutie o vyrubení sa vydá samostatne a zvlášť ku každému rozhodnutiu o povolení stavby.

Z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia a neefektivity vyrubovania poplatku nižšieho ako sú jeho administratívne náklady na vyrubenie.

Z dôvodu úpravy § 9 ods. 2 zákona je potrebné upraviť aj § 10 ods. 3 zákona. Už nebude dochádzať k novovyrubovaniu poplatku a ani k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj.

Pre širšie možnosti využitia výnosu z poplatku sa ustanovilo jeho využitie na dané účely aj formou kúpy nehnuteľnosti. Z dôvodu aplikačných nezrovnalostí v praxi sa spresňuje pojem „školského“ a rozširuje sa aj o pojem „školy“ v širšom zmysle.

Zaviedli sa prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je stanovenie postupu pri určení poplatkovej povinnosti k stavbám, ktorým poplatková povinnosť vznikla pred účinnosťou novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, vznikla po účinnosti Stavebného zákona a novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale povolená bola podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže podľa „starého“ stavebného zákona, vznikla z dôvodu zmeny nedokončenej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby podľa Stavebného zákona, avšak rozostavaná bola na základe „starého“ stavebného zákona.

Zákon č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje podmienky na vydanie osvedčenia o významnej investícii, práva a povinnosti držiteľa osvedčenia o významnej investícii, postup orgánov verejnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii, kontrole plnenia podmienok na vydanie osvedčenia o významnej investícii, správne delikty a pokuty.

Podľa § 12a ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 1 alebo ods. 3, dňom zapísania vlastníckeho práva držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení do katastra nehnuteľností zanikajú práva tretích osôb k nim okrem zákonných vecných bremien a držiteľ osvedčenia je oprávnený predmetné nehnuteľnosti vypratať. Majetkové ujmy tretích osôb vyplývajúce zo zániku ich práv k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení vyrovná držiteľ osvedčenia, ak zmluva, ktorou boli dotknuté nehnuteľnosti prevedené na držiteľa osvedčenia, neurčuje inak. Ak práva tretích osôb k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení vznikli až po vydaní osvedčenia a bez súhlasu držiteľa osvedčenia, majetkové ujmy vyrovná ten, kto zriadil alebo umožnil zriadiť k predmetným nehnuteľnostiam práva tretej osoby. Ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 1 alebo ods. 3, dňom vydania osvedčenia zanikajú práva tretích osôb k nehnuteľnostiam vo vlastníctve držiteľa osvedčenia uvedeným v osvedčení okrem zákonných vecných bremien a držiteľ osvedčenia je oprávnený predmetné nehnuteľnosti vypratať. Majetkové ujmy tretích osôb vyplývajúce zo zániku ich práv k nehnuteľnostiam podľa prvej vety vyrovná držiteľ osvedčenia.

Zápis vlastníckeho práva držiteľa osvedčenia o významnej investícii k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností spôsobí zánik práv tretích osôb podľa §12a ods. 1 len v prípade, ak k zápisu vlastníckeho práva držiteľa osvedčenia o významnej investícii k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností dôjde v súvislosti s osvedčením o významnej investícii vydaným po 1. marci 2025. Vydanie osvedčenia o významnej investícii spôsobí zánik práv tretích osôb podľa § 12a ods. 2 len v prípade, ak k jeho vydaniu došlo po 1. marci 2025. Uvedené je obsahom znenia § 17a.

Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje reguláciu v odvetví elektronických komunikácií, podmienky poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a pridružených služieb, ochranu hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií a ochranu práv užívateľov a ich ďalší rozvoj, určenie práv a povinností týkajúcich sa budovania sietí a prístupu k pasívnej infraštruktúre, určenie podmienok používania koncových zariadení, úlohy a pôsobnosť orgánov verejnej správy v odvetví elektronických komunikácií.

Podľa § 21 ods. 1 ak vlastník namieta splnenie podmienok na uplatnenie práva, splnenie podmienok posúdi na návrh vlastníka alebo podniku príslušný stavebný úrad, a ak taký nie je, tak v samostatnom konaní regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorého obvode sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť. Ak fyzickú infraštruktúru alebo iné prvky siete užíva alebo má užívať okrem ich vlastníka aj iný podnik, na účely verejného záujmu sa zohľadňujú aj skutočnosti, ktoré sa týkajú siete iného podniku. Podľa odseku 5 ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému došlo uplatnením práv podľa odsekov 1 a 2, podnik vyplatí vlastníkovi nehnuteľnosti v lehote, v ktorej je povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa odseku 4, a to vo výške dohodnutej s vlastníkom. Ak sa vlastník nehnuteľnosti a podnik nedohodnú na výške náhrady, o výške náhrady na návrh vlastníka nehnuteľnosti alebo podniku rozhodne príslušný úrad.

Príslušný úrad pri rozhodovaní môže konania týkajúce sa jednej líniovej stavby zlúčiť do spoločného konania a v prípade potreby zachovania zásady hospodárnosti môže časť konania týkajúcu sa jedného alebo viacerých vlastníkov vylúčiť na samostatné konanie. Podnik je povinný na základe výzvy príslušného úradu na vlastné náklady zabezpečiť znalecký posudok pre potreby určenia výšky primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, príslušný úrad zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša podnik. V súlade s odsekom 10 dotknutý podnik je dotknutou právnickou osobou v konaniach podľa Stavebného zákona. Podnik ako dotknutá právnická osoba podľa odseku 12 je povinný vo vyjadreniach rešpektovať všeobecné zásady kríženia a súbehu podzemných vedení inžinierskych sietí. Zmeny reflektujú na úpravu nového Stavebného zákona, zmeny skladby stavebných úradov a procesu v porovnaní so zrušovaným zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 21 sa dopĺňa odsekmi 15 a 16, čo znamená, že rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie sa nevyžaduje pre stavebnú úpravu existujúcej nadzemnej líniovej stavby vedenia, ktorá spočíva v doplnení nového nadzemného kábla alebo iného prvku vedenia, ak sa ňou nemení trasa vedenia a jeho ochranné pásmo. Stavbyvedúci líniovej stavby vedenia, na ktorú sa vydalo rozhodnutie o stavebnom zámere, je oprávnený po ukončení stavebných prác zvolať kontrolnú prehliadku stavby, ktorej účelom je preverenie, či sa stavba zrealizovala v súlade s overeným projektom stavby. Ak sa kontrolnou prehliadkou zistí, že sa stavba postavila v súlade s overeným projektom stavby, kolaudácia takejto stavby podľa Stavebného zákona sa nevyžaduje.

Uvedené znenie má za cieľ zachovať dnešný právny stav, kedy sa pre stavebné úpravy nadzemných vedení elektronických komunikačných sietí, pri ktorých sa nemení trasa a ani ochranné pásmo nevyžaduje ohlásenie alebo povolenie stavebného úradu. Uvedené korešponduje s ustanoveniami čl. 9 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1309 z 29. apríla 2024 o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a zrušuje smernica 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre).

V kontexte uvedeného nariadenia je rovnako ustanovenie, aby pri líniových stavbách vedení elektronických komunikačných sietí bolo možné kolaudáciu stavby nahradiť kontrolnou prehliadkou stavby, v rámci ktorej sa potvrdí, že stavba bola zrealizovaná v súlade s overeným projektom stavby. Ustanovenie smeruje k zmenšeniu nárastu administratívnej záťaže pri líniových stavbách vedení elektronických komunikačných sietí, ktoré sa v súčasnosti nekolaudujú.

- Spoločné umiestnenie a využívanie prvkov siete a pridružených prostriedkov

V ustanovení § 22 ods. 3 poslednej vete sa slová „v územnom konaní alebo stavebnom konaní“ nahrádzajú slovami „pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere alebo pri nariaďovaní stavebných prác, ak si to vyhradí aj pri overovaní projektu stavby, pri kolaudácii stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní stavby alebo pri odstránení stavby“.

Podľa § 23 ods. 2 ak sa vlastník nehnuteľnosti s podnikom na výške primeranej náhrady nedohodnú, postupuje sa pri určení výšky náhrady podľa § 21 ods. 5. Podľa ods. 4 ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere alebo dňom overenia projektu ohlásenej stavby. Podľa ods. 8 platí, že podnik je povinný pri posudzovaní a povoľovaní aktivít v ochrannom pásme svojich vedení, najmä pri budovaní iných vedení inžinierskych sietí, rešpektovať všeobecné zásady kríženia a súbehu vedení inžinierskych sietí.

V súlade s ustanovením § 25 ods. 4 písmeno a) informácie podľa odseku 3 písm. b) sa pri stavbách, pri ktorých sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere, týkajú stavieb s vydaným rozhodnutím o stavebnom zámere alebo s overeným projektom stavby, pri ktorých prebieha konanie o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere, pri ktorých prevádzkovateľ siete predpokladá podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere v nasledujúcich šiestich mesiacoch.

V § 25 ods. 4 písm. b) prvom bode sa slová „písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky“ nahrádzajú slovami „overenie projektu ohlásenej stavby“. V § 25 ods. 4 písm. b) druhom bode sa slová „doručené písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky“ nahrádzajú slovami „ohlásenie vybavené“.

V § 28 ods. 1 sa slová „stavebné povolenie“ nahrádzajú slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“, slová „všeobecnú technickú požiadavku na navrhovanie stavieb“ sa nahrádzajú slovami „stavebno-technickú požiadavku na výstavbu“ a slová „osobitného predpisu“ sa nahrádzajú slovami „Stavebného zákona“.

Tieto zmeny reflektujú na úpravu nového Stavebného zákona, zmeny skladby stavebných úradov a procesu v porovnaní so zrušovaným zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov.

Stavby elektronických komunikačných sietí, ktoré boli zhotovené do 31. marca 2025 bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním, sa uplynutím desiateho roku odo dňa ich zhotovenia, najskôr však k 1. aprílu 2025, považujú za stavby postavené v súlade s platnými predpismi, ak sa nepretržite využívajú na svoj účel, ich odstránenie nebolo právoplatne nariadené do desiatich rokov odo dňa ich zhotovenia a vlastník stavby je ku dňu uplynutia desiateho roku odo dňa ich zhotovenia vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, na ktorom je takáto stavba postavená. Dočasné stavby elektronických komunikačných sietí, ktoré boli zhotovené do 31. marca 2025 bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním, sa uplynutím desiateho roku odo dňa ich zhotovenia, najskôr však k 1. aprílu 2025, považujú za trvalé stavby postavené v súlade s platnými predpismi, ak sa nepretržite využívajú na svoj účel, ich odstránenie nebolo právoplatne nariadené do desiatich rokov odo dňa ich zhotovenia a vlastník stavby je ku dňu uplynutia desiateho roku odo dňa ich zhotovenia vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, na ktorom je takáto stavba postavená.

Znenie § 131d posilňuje právnu istotu vo vzťahu k stavbám elektronických komunikačných sietí, ktoré sú dlhodobo (aspoň 10 rokov) bezproblémovo užívané. Zároveň sa odstraňujú možné pochybnosti o legálnosti starších stavieb elektronických komunikácií, pri ktorých nie sú k dispozícii doklady, na základe, ktorých by sa dala posúdiť legálnosť stavieb. Obdobne sa ustanovuje riešiť prípady stavieb elektronických komunikačných sietí, ktoré síce boli povolené ako dočasné stavby, avšak tieto sa dlhodobo bezproblémovo užívajú aj po uplynutí doby, na ktorú boli povolené. Desaťročná lehota predstavuje dostatočnú dobu, v ktorej je možné odhaliť a vyvodiť zodpovednosť za porušenie právnych predpisov pri výstavbe, resp. užívaní stavby.

Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje územné plánovanie, pôsobnosť orgánov územného plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a informačný systém územného plánovania a výstavby.

Podľa § 5 písmeno b) sa na účely tohto zákona rozumie osobitným územím časť územia významná z hľadiska zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany prírody, biodiverzity a krajiny, pre ktorú sú určené špecifické podmienky priestorového usporiadania a funkčného využívania a ktorej charakter, osobitosti a význam sa má v území zachovať, chrániť, obnoviť alebo rozvíjať. Ide o úpravu definície osobitného územia tak, aby bolo zrejmé, že ide len o časť územia významná z hľadiska zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany prírody, biodiverzity a krajiny.

Z ustanovenia § 5 sa vypúšťa písmeno m), čo znamená, že sa vypúšťa definícia pojmu zastavovacie podmienky ako nadbytočný, duplicitný a zmätočný vzhľadom na úpravu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia.

Podľa § 7 je úrad ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava. Štátnu správu v oblastiach podľa odseku 1 vykonávajú aj regionálne úrady. Regionálny úrad je preddavkovou organizáciou úradu zriadenou so sídlom a pre územné obvody podľa prílohy č. 1. Úrad môže na plnenie úloh regionálneho úradu zriaďovať pracoviská regionálneho úradu a určovať územný obvod ich pôsobnosti v rámci územného obvodu regionálneho úradu. Na čele regionálneho úradu je riaditeľ regionálneho úradu, ktorého vymenúva a odvoláva minister dopravy Slovenskej republiky. Vo veciach výkonu štátnej správy v pôsobnosti regionálneho úradu koná riaditeľ regionálneho úradu.

Úrad zriaďuje ako svoj odborný, poradný a iniciatívny orgán pre oblasť sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov, všeobecne záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného plánovania Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu. Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky raz ročne správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.

V nadväznosti na nastavenie kompetencií medzi úradom a regionálnymi úradmi v novom Stavebnom zákone sa upravuje § 7, ktorý upravuje postavenie úradu a regionálnych úradov, z ktorých sa stávajú v súlade s rozpočtovými pravidlami preddavkové organizácie.

V ustanovení § 20 ods. 1 je vymedzené, že koncepcia územného rozvoja regiónu je územnoplánovacia dokumentácia regiónu v rozsahu územného obvodu samosprávneho kraja zohľadňujúca ochranu životného prostredia, krajinné a kultúrne špecifiká a osobitosti riešeného územia regiónu za súčasného splnenia predpokladov na udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny regiónu, vrátane vymedzenia vlastných typov krajiny a určenia ich cieľovej kvality spolu s podmienkami pre ich zachovanie alebo dosiahnutie podľa Dohovoru o krajine Rady Európy. Koncepcia územného rozvoja regiónu musí byť v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska. Po novom sa precizuje úprava obsahu Koncepcie územného rozvoja Slovenska a Koncepcie územného rozvoja regiónu na krajinnú infraštruktúru ako širšieho pojmu ako pôvodne upravenej zelenej infraštruktúry.

V súlade s požiadavkou Dohovoru o krajine Rady Európy sa precizuje rozsah úpravy krajinnej štruktúry aj na vymedzenie typov krajín a určenia ich cieľovej kvality na úrovni územnoplánovacej dokumentácie samosprávneho kraja v Koncepcii územného rozvoja regiónu.

Podľa § 22 ods. 3 písm. j) územný plán obce určuje najmä osobitné územia, pričom sa vypustili slová „ak s ich vyznačením súhlasil správca územia“. Podľa odseku 6 ak územný plán obce alebo územný plán mikroregiónu v záväznej časti určí novú hranicu zastavaného územia obce, táto sa vyznačí v katastri nehnuteľností; podkladom na vykonanie zápisu je súpis parciel s vyznačením kódu umiestnenia pozemku, zjednodušený operát geometrického plánu a uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol schválený územný plán. Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.

Ustanovenie § 24 upravuje záväzné stanovisko. Záväzným stanoviskom posudzuje orgán územného plánovania súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Záväzné stanovisko obsahuje odôvodnenie vyhodnotenia splnenia podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Na účely vydania záväzného stanoviska sa posudzuje súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie najnižšieho dostupného stupňa v nasledovnom vzostupnom poradí územný plán zóny, územný plán obce, územný plán mikroregiónu, Koncepcia územného rozvoja regiónu, Koncepcia územného rozvoja Slovenska.

Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na základe žiadosti. Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je obec, ak odseky 5 až 7 neustanovujú inak. Ak obec nemá územný plán, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj, v územnom obvode ktorého sa obec nachádza. V území, pre ktoré bol spracovaný územný plán mikroregiónu, je príslušným orgánom územného plánovania obec, ak sa nedohodne so samosprávnym krajom, že príslušným na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska aj v časti, v ktorej územný plán obce nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie Koncepcie územného rozvoja regiónu.

Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava je orgán územného plánovania ustanovený zákonom o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území mesta Košice je mesto alebo mestská časť, a to podľa toho, kto ako orgán územného plánovania schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu. Ak ide o záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona k líniovej stavbe dopravnej infraštruktúry, stavbe technickej infraštruktúry alebo významnej investícii a tieto prechádzajú územím viacerých obcí, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj, v územnom obvode ktorého sa obce nachádzajú.

Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry alebo významná investícia prechádzajú územím viacerých samosprávnych krajov, samosprávne kraje, v územnom obvode ktorých sa obce nachádzajú, sa dohodnú, ktorý z nich vydá záväzné stanovisko; ak sa samosprávne kraje nedohodnú, úrad určí, ktorý samosprávny kraj je príslušný na vydanie záväzného stanoviska. Úrad je príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska k líniovej stavbe dopravnej infraštruktúry, stavbe technickej infraštruktúry alebo významnej investícii prechádzajúcej územím viacerých obcí v časti, v ktorej Koncepcia územného rozvoja regiónu nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie Koncepcie územného rozvoja Slovenska. Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko ako dotknutý orgán podľa Stavebného zákona a na jeho vydávanie sa použije Stavebný zákon, ak tento zákon neustanovuje inak. Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na povoľovanie iných činností, ak tak ustanoví osobitný predpis, a na jeho vydávanie sa použijú odseky 1 až 7, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 24a orgán územného plánovania ako dotknutý orgán vydáva záväzné stanovisko v konaní o stavebnom zámere vrátane prerokovania stavebného zámeru, zmene v užívaní stavby, preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie, dodatočnom povolení stavby, k ohláseniu drobnej stavby, nových nadzemných a podzemných vedení elektronických komunikačných sietí. Ak stavebný zámer obsahuje súbor stavieb, príslušným na vydanie záväzného stanoviska je ten orgán územného plánovania, ktorý je príslušný na vydanie záväzného stanoviska k hlavnej stavbe.

Žiadosť o záväzné stanovisko dotknutého orgánu obsahuje meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo žiadateľa, stručný opis navrhovanej stavby a vyhodnotenie súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Prílohou k žiadosti o záväzné stanovisko k stavebnému zámeru je stavebný zámer. Ak žiadosť nie je úplná, orgán územného plánovania vyzve žiadateľa na doplnenie v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti a určí mu primeranú lehotu na doplnenie. Orgán územného plánovania môže vyzvať žiadateľa na doplnenie žiadosti len raz.

Ak žiadateľ nedoplní žiadosť alebo má orgán územného plánovania za to, že žiadosť nie je úplná ani po doplnení, vráti žiadosť žiadateľovi v lehote 15 pracovných dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na doplnenie alebo od nedostatočného doplnenia. Orgán územného plánovania je povinný vydať záväzné stanovisko dotknutého orgánu v lehote 30 dní pre stavby, ktoré sa ohlasujú, a pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti o vydanie záväzného stanoviska. Orgán územného plánovania je povinný odoslať záväzné stanovisko bezodkladne po jeho vydaní. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu platí dva roky odo dňa jeho doručenia žiadateľovi, ak ide o dopravnú infraštruktúru, technickú infraštruktúru, jadrové zariadenie, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a významnú investíciu, platí päť rokov odo dňa jeho doručenia žiadateľovi. Záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak bol počas plynutia doby podľa prvej vety podaný návrh na začatie konania, v ktorom sa záväzné stanovisko má použiť. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu obsahuje meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídla stavebníka, stručný opis navrhovanej stavby, vyjadrenie, či je navrhovaná stavba v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie s odôvodnením a jeho prílohou je potvrdený stavebný zámer alebo iná dokumentácia, ku ktorým sa záväzné stanovisko vydáva. Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu na podnet žiadateľa tak, že preskúma, či sú splnené podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Prílohou podnetu je záväzné stanovisko a návrh stavebného zámeru alebo iná dokumentácia, ku ktorým bolo záväzné stanovisko vydané.

Úrad si vyžiada do siedmich pracovných dní od doručenia podnetu záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie a vyjadrenie od príslušného orgánu územného plánovania, ktorý záväzné stanovisko dotknutého orgánu vydal, a to v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vyjadrenie. Úrad preskúma záväzné stanovisko v lehote 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia alebo márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie orgánu územného plánovania, a ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, vydá nové záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, v lehote na preskúmanie o tom informuje žiadateľa. Záväzné stanovisko vydané úradom nemožno preskúmať. Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania; úrad postupuje podľa odseku 9. Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu k stavebnému zámeru aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom; úrad postupuje podľa odseku 9. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby má odkladný účinok. Ak orgán územného plánovania ako dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko v ustanovenej lehote, má sa za to, že je nečinný. Pri vydaní záväzného stanoviska na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava orgán územného plánovania postupuje podľa tohto zákona, ak zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave neustanovuje inak.

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu sa nevyžaduje na stavbu pre bezpečnosť štátu a na stavbu pre obranu štátu mimo vojenských obvodov umiestňovanú v uzavretom priestore existujúcich stavieb, ak sa nemení funkcia, vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.

Podľa § 24b ak si to orgán územného plánovania vyhradí v záväznom stanovisku dotknutého orgánu k stavebnému zámeru, vydáva doložku súladu k projektu stavby. Doložkou súladu k projektu stavby vyjadruje orgán územného plánovania súlad projektu stavby s obsahom záväzného stanoviska orgánu územného plánovania vydaného k stavebnému zámeru. Doložka súladu k projektu stavby sa vydáva na žiadosť stavebníka. Prílohou k žiadosti je projekt stavby.

Ak stavebník predloží na prerokovanie stavebného zámeru podľa Stavebného zákona stavebný zámer spolu s projektom stavby, orgán územného plánovania vydá doložku súladu k projektu stavby alebo uvedie v záväznom stanovisku dotknutého orgánu, že si nevyhradzuje vydanie doložky súladu k projektu stavby. Orgán územného plánovania je povinný vydať doložku súladu k projektu stavby v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá doložku súladu k projektu stavby v ustanovenej lehote, má sa za to, že je nečinný.

Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov.

Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona.

Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Ustanovenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť, aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska – v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote, má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.

V ustanovení § 25 ods. 8 sa slová „register stavieb“ nahrádzajú slovami „register výstavby“, pričom táto úprava bola vyvolaná zmenou v pojme register stavby na register výstavby podľa nového Stavebného zákona.

Z ustanovenia § 27 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo ak to vyplýva z podnetu orgánu uvedeného v odseku 2 písm. d)“, pričom táto úprava súvisí s odkazom na ustanovenie, ktoré zákon neobsahuje.

Podľa nového znenia odseku 2 orgán územného plánovania rozhodne o obstaraní územnoplánovacej dokumentácie alebo zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie. Nastavenie správy o stave územnoplánovacej dokumentácie ako jediného inicializačného dokumentu pre rozhodnutie o obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie podľa zákona o územnom plánovaní. Výnimkou sú podľa prechodných ustanovení len tie rozhodnutia, ktoré súvisia s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie postupmi podľa zákona č. 50/1976 Zb.

V ustanovení § 29 ods. 7 sa slová „prerokovania podľa odseku 6“ nahrádzajú slovami „prerokovania zadania podľa odseku 5“, čo znamená, že sa sprecizovala úprava tak aby bolo zrejmé, že zadanie sa vypracúva aj pri zmenách a doplnkoch, teda, že sa zmeny a doplnky neposudzujú k pôvodnému zadaniu novej celej územnoplánovacej dokumentácie.

V § 29 ods. 9 prvej vete sa slová „vrátane vypracovania zmien a doplnkov príslušnej“ nahrádzajú slovami „alebo vypracovanie návrhu zmien a doplnkov“ a na konci druhej vety sa pripájajú slová „alebo návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie“.

V ustanovená § 30 ods. 4 sa slová „úradu do 15 dní odo dňa doručenia“ nahrádzajú slovami „v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia“ a na konci sa pripája táto veta „Orgán územného plánovania, ktorý napadnuté rozhodnutie o stavebnej uzávere vydal, podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov, vyjadrí sa k obsahu odvolania a vec odstúpi na ďalšie konanie úradu.“

V § 30 ods. 5 sa slová „odo dňa doručenia“ nahrádzajú slovami „odo dňa nadobudnutia právoplatnosti“ a vypúšťa odsek 7. Ide o sprecizovanie právnej úpravy stavebnej uzávery. V súlade s úpravou odvolania podľa správneho poriadku sa vypúšťa podávanie odvolania voči rozhodnutiu o stavebnej uzávere na úrad; odvolanie sa tak bude podávať na príslušný orgán územného plánovania.

V ustanovení § 31 ods. 2 sa slovo „desiatich“ nahrádza slovami „15 pracovných“, čo znamená, že sa upravuje lehota na vyjadrenie sa k návrhu územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska súladu s vyšším stupňom z 10 dní na 15 pracovných dní.

V ustanovení § 32 ods. 5 druhej vete sa slovo „siedmich“ nahrádza číslovkou „30“ a na konci sa pripájajú slová: „inak je orgán územného plánovania oprávnený správu zverejniť“. To znamená, že sa upravuje lehota na stanovisko k správe o stave územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska dodržania postupov podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov zo siedmich na 30 dní.

V znení ods. 6 sa slová „samosprávny kraj“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „orgán územného plánovania“ v príslušnom tvare, v druhej vete sa slovo „siedmich“ nahrádza číslovkou „30“ a na konci sa pripájajú slová: „inak je orgán územného plánovania oprávnený správu zverejniť“. Aj v tomto prípade dochádza k úprave lehoty, a to lehoty na stanovisko k správe o stave územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa zo siedmich na 30 dní.

V znení ods. 7 sa slová „následne správu o stave územnoplánovacej dokumentácie zverejní“ nahrádzajú slovami „upraví správu o stave územného plánovania po zohľadnení stanovísk podľa odsekov 5 a 6 a zverejní ju“. Po novom sa upravuje postup orgánu územného plánovania vo veci vysporiadania sa s vyjadreniami v rámci spracovania správy o stave územnoplánovacej dokumentácie tak, že k zverejneniu pristúpi až po úprave správy na základe zohľadnenia stanovísk dotknutých inštitúcií.

Podľa § 35 ak je orgán územného plánovania nečinný a nevydá záväzné stanovisko dotknutého orgánu v ustanovenej lehote, má sa za to, že nemá pripomienky a vydal záväzné stanovisko, že podmienky, ktoré vyplývajú z predloženého návrhu, sú v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, nevydá doložku súladu k projektu stavby v ustanovenej lehote, hoci si to vyhradil, má sa za to, že projekt stavby je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a stavebným zámerom, ak sa vyžadoval, a že orgán územného plánovania vydal súhlasnú doložku súladu, rozhoduje sa podľa Stavebného zákona o stavebnom zámere a zároveň sa overuje projekt stavby, má sa okrem písmena a) aj za to, že projekt stavby je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a stavebným zámerom, ak sa vyžadoval, a že orgán územného plánovania vydal súhlasnú doložku súladu k projektu stavby. Ak sú záväzné stanovisko alebo doložka súladu k projektu stavby vydané postupom podľa odseku 1, môže stavebný úrad podať úradu podnet na ich preskúmanie.

Podnet stavebného úradu spolu s dokumentmi, ku ktorým boli záväzné stanovisko alebo doložka súladu k projektu stavby vydané postupom podľa odseku 1, musia byť doručené úradu najneskôr do vydania rozhodnutia v konaní, ku ktorému sa záväzné stanovisko alebo doložka súladu k projektu stavby vydali; inak úrad podnet odmietne. Úrad si vyžiada do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia podnetu záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie a vyjadrenie k podnetu od príslušného orgánu územného plánovania, ktorý bol nečinný, a tento je povinný ich úradu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti poskytnúť. Úrad preskúma podnet stavebného úradu a do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia k podnetu alebo márneho uplynutia lehoty podľa predchádzajúcej vety vydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu k projektu stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie alebo podnetu nevyhovie. Úrad preskúma záväzné stanovisko alebo doložku súladu k projektu stavby vydané postupom podľa odseku 1 aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník namieta ich obsah v konaní pred odvolacím orgánom; podmienky podania podnetu a postup podľa odsekov 2 a 3 sa použijú rovnako.

Úprava v tomto ustanovení § 35 reflektuje zavedenie fikcie, ak je orgán územného plánovania nečinný a nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu včas. Voči záväznému stanovisku vydanému na základe fikcie je možné využiť proces preskúmania, a to aj na základe žiadosti odvolacieho orgánu.

V znení § 37 sa vylučuje aplikácia ustanovení § 56 a 57 Správneho poriadku, ktorá upravuje postup orgánu, ktorý vydal rozhodnutie napadnuté odvolaním ako nevhodná pre konania o stavebnej uzávere.

V § 39 ods. 1 písm. b) sa slová „všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia“ nahrádzajú slovami „a podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia“.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 písmeno c) úrad ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o evidencii a zverejňovaní údajov z informačného systému a o štruktúre a prevádzke informačného systému. Týmto znením sa upravujú splnomocňujúce ustanovenia na vydanie vyhlášok v súvislosti s nastavením podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Vypúšťa sa splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vyhlášky o územnotechnických požiadavkách na výstavbu pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie s tým, že časť obsahu tejto vyhlášky sa presunie do vyhlášky o štandardoch a metodike spracovania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov. Dopĺňa sa splnomocňujúce ustanovenie k podrobnostiam o evidencii a zverejňovaní údajov, ako aj o štruktúre a prevádzke informačného systému.

V znení § 40 ods. 6 sa za slová „Územnoplánovacia dokumentácia“ vkladajú slová „ktorou je územný plán zóny, územný plán obce alebo územný plán regiónu a“. To znamená, že sa ustanovenie precizuje tak, aby bolo zrejmé, že sa netýka zmien a doplnkov ale len takej územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola nový územný plán zóny, územný plán obce alebo územný plán regiónu.

V obci, ktorá nemá schválený územný plán obce alebo územný plán mikroregiónu do 31. marca 2032, je možné podľa § 40e umiestniť stavbu len v zastavanom území obce určeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do katastra k 1. januáru 1990, pri zohľadnení charakteru existujúcej zástavby, a to najmä jej funkčného využitia, štruktúry a typu zástavby, usporiadania verejných priestorov, ďalších prvkov priestorového usporiadania územia, urbanistických, architektonických, estetických, kultúrnych a prírodných hodnôt územia krajiny, nie je možné umiestniť stavbu mimo zastavaného územia obce určeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do katastra k 1. januáru 1990, okrem stavby na účely poľnohospodárstva, lesného hospodárstva alebo vodného hospodárstva, významnej investície, dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, ak táto infraštruktúra nemá individuálny účel, ak sa pri takomto umiestnení zohľadnia kultúrne a prírodné hodnoty územia krajiny. Posúdenie splnenia požiadaviek podľa odseku 1 uplatňuje príslušný orgán územného plánovania v záväznom stanovisku ako dotknutý orgán podľa Stavebného zákona.

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva od 1. apríla 2025 zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa doterajších predpisov, nie je na účely rozhodnutia o obstarávaní takýchto zmien a doplnkov povinný spracovať správu o stave územnoplánovacej dokumentácie podľa § 32. Orgán územného plánovania je v záväznom stanovisku vydanom na základe záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie schválenej podľa predpisov účinných do 31. marca 2024 povinný uviesť, či navrhovaná stavba alebo iná činnosť je v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. V záväznom stanovisku uvedie požiadavky na dopravné a technické vybavenie územia, popis záväzných podmienok na umiestnenie navrhovanej stavby z hľadiska splnenia urbanistických a architektonických požiadaviek, požiadaviek na priestorové a funkčné využitie územia a požiadaviek na verejné dopravné a technické vybavenie územia, na ktorom má byť stavba umiestnená len ak tieto požiadavky alebo podmienky vyplývajú zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie; ak ide o konania, na ktoré sa podľa Stavebného zákona použijú predpisy účinné do 31. marca 2025, k záväznému stanovisku pripojí orgán územného plánovania potvrdený jednoduchý situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením navrhovanej stavby a jej polohy s vyznačením väzieb na okolie.

Orgán územného plánovania pre konania vo výstavbe, na ktoré sa podľa Stavebného zákona použijú predpisy účinné do 31. marca 2025, vydáva záväzné stanovisko podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. apríla 2025.

Prílohou žiadosti o vydanie záväzného stanoviska sú údaje svedčiace o súlade navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a dokumentácia navrhovanej stavby minimálne v tomto rozsahu urbanistické začlenenie stavby do územia, zastavovací plán; ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie líniovej stavby alebo zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, zastavovací plán tvorí situačný výkres súčasného stavu územia na podklade mapového podkladu v mierke 1:10 000 až 1: 50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom návrhu, a s vyznačením širších vzťahov k okoliu, architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie, vzhľad a pôdorysné usporiadanie stavby, údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby, údaje o požiadavkách stavby na dopravné napojenie vrátane parkovania a návrh napojenia stavby na dopravné vybavenie územia a existujúce siete a zariadenia technického vybavenia. Záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydané do 31. marca 2025, ktoré nemalo obmedzenú platnosť, platí do 31. marca 2027. Záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak bola v lehote podľa prvej vety podaná žiadosť na začatie povoľovacieho konania podľa predpisov účinných do 31. marca 2025 alebo žiadosť o začatie konania o stavebnom zámere.

V prechodných ustanoveniach sa upravuje postup orgánu územného plánovania, ktorý vydáva záväzné stanovisko, ak obec nemá schválený územný plán a posudzuje sa súlad so záväznou časťou vyššieho stupňa územnoplánovacej dokumentácie orgánom územného plánovania, ktorý túto dokumentáciu schválil. V takomto prípade sa posudzuje charakter územia a sú stanovené podmienky pre umiestňovanie stavieb z hľadiska zastavaného územia určeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do katastra k 1. januáru 1990. Mimo zastavaného územia možno umiestňovať len stavby, ktoré slúžia na účely poľnohospodárstva, lesného hospodárstva alebo vodného hospodárstva a významnej investície. V prípade dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry môžu byť umiestnené len také stavby, ktoré nemajú individuálny účel, teda najmä sú financované z verejných zdrojov alebo slúžia verejnému účelu.

V súlade s aplikačnou praxou sa precizuje možnosť použitia správy o stave územnoplánovacej dokumentácie pokiaľ orgán územného plánovania obstaráva zmeny a doplnky podľa doterajších predpisov. Upravuje sa odlišný obsah záväzného stanoviska orgánu územného plánovania oproti § 24 tak, aby nadväzoval na právnu úpravu v období do 1. apríla 2025. Upravuje sa obmedzenie platnosti záväzných stanovísk vydaných do 31. marca 2025, ktoré nemali zákonom upravenú lehotu platnosti, a to plošne do 31. marca 2027.

Ustanovenie § 41 bolo upravené, a to keďže ide o vyhlášky vykonávajúce oblasť výstavby a nie územného plánovania, preto model zrušenia bude upravený v Stavebnom zákone.

Slová „zákon o výstavbe“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „Stavebný zákon“ v príslušnom tvare. V súlade so zmenou názvu zákona o výstavbe na Stavebný zákon sa mení tento pojem v celom texte zákona.

Zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodla, že sú strategickou investíciou, ktorých realizácia je vo verejnom záujme, práva a povinnosti investora, postup a podmienky vydávania povolení pri výstavbe projektov uvedených v prílohe č. 1, pôsobnosť orgánov štátnej správy.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) sa za slovo „mapy“ vkladajú slová „alebo zobrazením situácie stavby na kópii z katastrálnej mapy“. Z dôvodu problémov preukázaných aplikačnou praxou dochádza k precizovaniu podmienok pre určenie územia investície, ktoré bude prehľadnejšie aj pre adresátov zákonných obmedzení.

V § 4 ods. 2 písm. g) sa za slová „ciele investičného projektu“ vkladá čiarka a slová „finančné zdroje, ľudské zdroje a spravidla aj merateľné kvalitatívne a kvantitatívne prínosy“. Z dôvodu problémov preukázaných aplikačnou praxou dochádza k precizovaniu podmienky podľa definičných znakov uvedených v § 2 vymedzenie pojmov.

V § 4 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Lehota podľa odseku 9 neplynie.“ Táto úprava bola nevyhnutná z dôvodu reálnej nemožnosti prípravy materiálu pre vládu, ktorá nekorešponduje s určenou lehotou. Z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 142/2024 Z. z. lehota v prípade požiadania príslušného ministerstva o súčinnosť orgánu verejnej moci nemôže byť kratšia ako 10 pracovných dní, pričom celková lehota na posúdenie a prípravu materiálu na vládu je 10 pracovných dní.

Znenie § 9 sa dopĺňa sa odsekom 2, v súlade s ktorým dňom vydania osvedčenia zanikajú práva tretích osôb k nehnuteľnostiam vo vlastníctve investora uvedeným v osvedčení okrem zákonných vecných bremien a investor je oprávnený predmetné nehnuteľnosti vypratať. Majetkové ujmy tretích osôb vyplývajúce zo zániku ich práv k nehnuteľnostiam investor.

V § 12 ods. 7 sa slová „stavebné povolenie na strategickú investíciu bolo zrušené alebo stratilo“ nahrádzajú slovami „overovacia doložka na strategickú investíciu sa zrušila alebo stratila“.

Podľa nového ustanovenia § 14 záväzné stanovisko podľa osobitného predpisu vyjadrujúce súlad stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie sa na realizáciu strategickej investície, na ktorú bolo vydané, osvedčenie nevyžaduje. Lehota na vydanie záväzného stanoviska dotknutého orgánu a na vydanie záväzného vyjadrenia dotknutej právnickej osoby je 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vydanie záväzného stanoviska. Na neskôr podané záväzné stanovisko stavebný úrad neprihliada. Na námietky účastníkov konania týkajúce sa nesúladu záväzných stanovísk stavebný úrad neprihliada. Ak žiadosť na začatie konania o stavebnom zámere neobsahuje predpísané náležitosti, stavebný úrad vyzve do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti stavebníka, aby žiadosť v určenej lehote doplnil, a upozorní ho, že inak konanie zastaví. Stavebný úrad oznámi začatie konania o stavebnom zámere do dvoch pracovných dní odo dňa, keď je žiadosť úplná.

Stavebný úrad doručuje oznámenie o začatí konania o stavebnom zámere vlastníkom pozemných stavieb, ktoré majú byť asanované, a ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku elektronicky podľa zákona o e-Governmente s úložnou lehotou sedem dní, inak doručuje do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ s odbernou lehotou sedem dní. Ak sú záväzné stanoviská vzájomne rozporné a ak sa nepodarí odstrániť rozpor medzi nimi dohodou na ústnom pojednávaní, správny orgán si bez prerušenia konania vyžiada stanoviská od ich príslušných najbližšie nadriadených orgánov, ktoré ich sú povinné vydať do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Ak nedôjde k odstránenie rozporu, alebo ak dotknutý orgán nemá nadriadený orgán, správny orgán požiada o odstránenie rozporu úrad po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy do 15 dní odo dňa doručenia ich stanovísk. Účastníci konania, ktorým postavenie účastníka konania vyplýva z osobitného predpisu, môžu namietať len nesúlad žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere s rozhodnutím vydaným podľa osobitného predpisu; na ostatné námietky stavebný úrad neprihliada. Na námietky účastníkov konania týkajúce sa nesúladu záväzných stanovísk stavebný úrad neprihliada. Stavebný úrad rozhoduje o vylúčení účastníka konania o stavebnom zámere bez prerušenia konania. V prípade podania odvolania proti rozhodnutiu o vylúčení účastníka konania o stavebnom zámere stavebný úrad nie je oprávnený konanie prerušiť; v takom prípade rozhodnutie o stavebnom zámere nenadobudne právoplatnosť skôr ako nastane právoplatnosť rozhodnutia o vylúčení účastníka konania o stavebnom zámere.

Ak stavebník pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere preukázal, že má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba strategickej investície, alebo podal návrh na vyvlastnenie podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení alebo návrh na vydanie medzitýmneho rozhodnutia na taký pozemok, alebo má priznanú predbežnú držbu takého pozemku podľa tohto zákona, alebo má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemnej stavbe, ktorá má byť asanovaná, možno odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o stavebnom zámere a rozhodnutiu o zmene rozhodnutia o stavebnom zámere, ktorou sa dopĺňa stavebný zámer líniovej stavby o podzemné vedenie verejnej elektronickej komunikačnej siete, vylúčiť.

Dotknutý orgán je povinný vydať doložku súladu k projektu stavby v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vydanie doložky súladu k projektu stavby. Ak dotknutý orgán nevydá doložku súladu v lehote podľa prvej vety, predpokladá sa, že požiadavky zo záväzného stanoviska k stavebnému zámeru sú splnené a že vydal súhlasnú doložku súladu. Ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť strategická investícia, alebo nemá k pozemku iné právo, k žiadosti o overenie projektu stavby priloží doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení alebo podá žiadosť podľa § 15. Ak stavebník nie je vlastníkom pozemnej stavby, ktorá má byť pri stavbe strategickej investície asanovaná, alebo nemá k stavbe iné právo, k žiadosti o overenie projektu stavby priloží doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení alebo podá žiadosť podľa § 15.

Na pozemku, ku ktorému stavebník pred vydaním overovacej doložky podľa odseku 12 nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo, môže stavebník uskutočňovať stavbu strategickej investície podľa overeného projektu stavby až po tom, ako sa stane vlastníkom pozemku alebo k pozemku nadobudne iné právo, okrem prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa § 12. Inú ako pozemnú stavbu, ku ktorej stavebník pred vydaním overovacej doložky nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo, môže stavebník podľa overeného projektu stavby asanovať až po tom, ako sa stane vlastníkom stavby alebo k stavbe nadobudne iné právo, okrem prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa § 12. Súčasťou overovacej doložky sú všetky súvisiace rozhodnutia všetkých stavebných úradov, a to povolenia na odstránenie pozemných stavieb na území strategickej investície, ktoré je nevyhnutné asanovať, a povolenia na uskutočnenie súčastí strategickej investície a vyvolaných úprav.

Overovacia doložka stráca platnosť, ak sa so stavebnými prácami nezačalo do piatich rokov odo dňa jej vydania, ak stavebný úrad neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka predĺžiť platnosť overovacej doložky najviac o päť rokov.

Lehota na začatie stavby strategickej investície na pozemku, ku ktorému stavebník pred vydaním overovacej doložky nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo a ktorý je predmetom vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení, počas trvania vyvlastňovacieho konania neplynie. Ak pri stavbe strategickej investície je realizované vedenie elektronickej komunikačnej siete, elektrické, vodovodné, kanalizačné alebo iné vedenie ako vyvolaná úprava, vzniká vo verejnom záujme na účely tohto zákona k pozemkom dotknutým realizáciou tohto vedenia v rozsahu podľa geometrického plánu právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka vedenia elektronickej komunikačnej siete, elektrického, vodovodného, kanalizačného a iného vedenia, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti povolenia na predčasné užívanie stavby alebo kolaudačného osvedčenia pre toto vedenie podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je povinný podať stavebník. Prílohou návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je právoplatné povolenie na predčasné užívanie stavby alebo kolaudačné osvedčenie a súhlas budúceho vlastníka siete s vykonaním záznamu v katastri nehnuteľností.

Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena a za obmedzenie vlastníckeho práva nárok na primeranú náhradu, ktorá sa poskytne jednorazovo, stanovenú na základe znaleckého posudku; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia vecného bremena stavebníkom. Primeranú náhradu uhradí vlastníkovi nehnuteľnosti stavebník. Nárok na primeranú náhradu možno uplatniť u stavebníka do dvoch rokov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena stavebníkom dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Stavebník je povinný do troch mesiacov písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Osobitné ustanovenia o spoločnom konaní vo veci vydania rozhodnutia o stavebnom zámere a medzitýmneho rozhodnutia

Zmenil sa nadpis § 15, v ods. 1 sa slová „stavebné povolenie“ nahrádzajú slovami „vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere“ a v ods. 3 sa slová „so stavebným konaním o stavebnom zámere“ nahrádzajú slovami „s konaním o stavebnom zámere“.

Upravená je v novom znení § 17. Prílohou k návrhu na začatie kolaudácie nie sú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce podľa Stavebného zákona; tieto je stavebník oprávnený predložiť stavebnému úradu v priebehu kolaudácie. Lehota na vydanie záväzného stanoviska dotknutého orgánu a dotknutej právnickej osoby je 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vydanie záväzného stanoviska. Ak nie je záväzné stanovisko podané v stanovenej lehote, považuje sa za súhlasné a bez podmienok; na neskôr podané záväzné stanovisko stavebný úrad neprihliada. Účastníkov konania stavebný úrad neoboznamuje so záväznými stanoviskami predloženými v konaní o stavebnom zámere; na námietky účastníkov konania týkajúce sa nesúladu záväzných stanovísk stavebný úrad neprihliada. Stavebný úrad oznamuje začatie kolaudácie verejnou vyhláškou, pričom okrem vyvesenia na úradnej tabuli stavebného úradu sa povinne zverejní aj na jeho webovom sídle a na úradných tabuliach všetkých dotknutých obcí a na ich webových sídlach, ak ich majú zriadené, a to najmenej na tú istú dobu, ako sa zverejní na úradnej tabuli stavebného úradu.

Ak nie sú splnené podmienky na skolaudovanie stavby strategickej investície z dôvodu, ktorý nebráni bezpečnej skúšobnej prevádzke strategickej stavby, stavebný úrad môže rozhodnúť o predčasnom užívaní stavby a určiť podmienky jej užívania a prevádzky na nej, pokiaľ to nemá podstatný vplyv na užívateľnosť stavby a predčasné užívanie neohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb. Odvolanie proti kolaudačnému osvedčeniu nemá odkladný účinok. Vlastník vedenia elektronickej komunikačnej siete, elektrického, vodovodného, kanalizačného a iného vedenia podľa § 14 ods. 17 je povinný bezodkladne po vydaní kolaudačného osvedčenia stavbu prevziať, inak je povinný stavebníkovi uhradiť náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie stavby až do jej prevzatia. Ak ide o stavbu pre obranu štátu alebo stavbu pre bezpečnosť štátu, na kolaudáciu je príslušný stavebný úrad podľa Stavebného zákona.

- Prechodné ustanovenie súvisiace s úpravou ustanovenia zániku práv tretích osôb

Podľa § 30a vydanie osvedčenia o strategickej investícii podľa § 9 ods. 2 spôsobí zánik práv tretích osôb len v prípade, ak k jeho vydaniu došlo po 1. marci 2025.

Podľa § 30b ak ide o stavbu, pre ktorú sa vydalo územné rozhodnutie podľa doterajších predpisov, použijú sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 aj pre vybavenie žiadosti o stavebné povolenie, povolenie na zmenu stavby pred dokončením, povolenie na predčasné užívanie stavby, povolenie na dočasné užívanie stavby na účel skúšobnej prevádzky, kolaudačné rozhodnutie alebo zmenu rozhodnutia, podanej od 1. apríla 2025.Ak ide o stavbu, pre ktorú sa vydalo stavebné povolenie podľa doterajších predpisov, ak sa územné rozhodnutie nevyžadovalo, použijú sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 aj pre vybavenie žiadosti o povolenie na zmenu stavby pred dokončením, povolenie na predčasné užívanie stavby, povolenie na dočasné užívanie stavby na účel skúšobnej prevádzky, kolaudačné rozhodnutie alebo zmenu rozhodnutia, podanej po 31. marci 2025.

Prechodné ustanovenia upravujú pôsobenie novej právnej úpravy vo vzťahu k existujúcim právnym vzťahom.

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje daň z finančných transakcií. Na účely tohto zákona sa rozumie finančnou transakciou platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka alebo obdobná platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka.

Podľa § 3 ods. 2 bode 1 daňovníkom nie je Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied, a po novom aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Znenie § 3 odsek 2 sa dopĺňa šiestym až ôsmym bodom, čo znamená, že daňovníkom nie je ani diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, škola a školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou.

V ustanovení § 4 ods. 2 písm. w) predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je tiež platobná operácia advokáta na osobitnom účte vykonaná v súvislosti s odovzdaním alebo vrátením náhrady trov konania na základe rozhodnutia súdu.

V znení § 4 ods. 2 písm. ab) sa slová „pokladnici z prostriedkov získaných na základe dotácií zo štátneho rozpočtu“ nahrádzajú slovami „pokladnici, ktorá nesúvisí s podnikateľskou činnosťou verejnej vysokej školy“.

Podľa § 10 ods. 5 platí, že platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 štvrtého bodu, je oprávnený si znížiť daň vypočítanú zo základu dane podľa § 5 ods. 2 o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane podľa odseku 1 z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku a o sumu dane, ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť vykonávanú v tuzemsku, na ktorú mu boli preúčtované náklady. Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu dane si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

22,00 €