Zmeny podmienok štúdia
na strednej škole

Stredoškolské vzdelávanie a výchova prebieha na gymnáziách, ktoré pripravujú žiakov najmä na štúdium na vysokých školách, ale aj na stredných odborných školách, zameraných na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych, prípadne aj na štúdium na vysokej škole, ale aj na konzervatóriách, školách umeleckého priemyslu a stredných športových školách.

Legislatívne sú podmienky uvedeného štúdia predmetom zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, naposledy novelizovaného (zákonom č. 144/2024 Z. z.), dňa 1. 9. 2024 a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 224/2022 Z. z. o strednej škole, naposledy upravenej vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 221/2024, s účinnosťou od 1. 10. 2024.

Organizácia školského vyučovania

Školské vyučovanie sa podľa citovanej vyhlášky začína najskôr o 7.00 hodine a končí sa najneskôr o 20.00 hodine, vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe plnoletých žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine. Školské vyučovanie odborného výcviku alebo odbornej praxe žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine.

Poradie a dĺžka prestávok medzi jednotlivými predmetmi sa určujú po prerokovaní pedagogickou radou v organizačnom poriadku strednej školy. Najskôr po druhej vyučovacej hodine nasleduje prestávka v trvaní najmenej 15 minút. Prestávky žiakov, ktorí vykonávajú odborný výcvik alebo odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sú rovnaké ako prestávky zamestnancov na príslušnom pracovisku.

Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe žiaka

a)  prvého ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac šesť vyučovacích hodín. V prípade, že ide o žiaka prvého ročníka nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, trvá najviac sedem vyučovacích hodín; ak ide o žiaka prvého ročníka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, trvá najviac šesť vyučovacích hodín,

b)  druhého ročníka až piateho ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac sedem vyučovacích hodín. Ak však ide o žiaka druhého ročníka alebo tretieho ročníka nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, trvá najviac osem vyučovacích hodín.

Školské vyučovanie v priebehu 24 hodín trvá najviac 8 hodín, ak ide o neplnoletého žiaka, alebo najviac 12 hodín, ak ide o plnoletého žiaka alebo o účastníka výchovy a vzdelávania; to neplatí, ak ide o športovú prípravu a umeleckú prípravu.

Informácia o tom, ktoré vyučovacie predmety sa v súlade so školským vzdelávacím programom hodnotia, oznamuje žiakom do piatich pracovných dní od začiatku obdobia školského vyučovania triedny učiteľ.

O podstatnom zhoršení prospechu alebo správania neplnoletého žiaka, prípadne o podstatnom zvýšení počtu vynechaných vyučovacích hodín v mesiaci informuje rodičov žiaka, resp. iných zákonných zástupcov štvrťročne písomne triedny učiteľ.

Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu

V súlade s poslednou novelizáciou vyhlášky o strednej škole medzi ostatné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu radíme kurz na ochranu života a zdravia. Tento organizuje stredná škola v treťom ročníku štúdia, ale v prípade, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.

Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorými sú kurz pohybových aktivít v prírode, exkurzia, školský výlet alebo ďalšie aktivity, okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na

a)  výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov,

b)  kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, prípadne iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov,

c)  ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.

Kvalifikovanou osobou na účel kurzu pohybových aktivít v prírode okrem lezeckého výcviku je pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu telesná a športová výchova, pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý absolvoval špecializačné vzdelávanie v oblasti príslušného športu alebo inovačné vzdelávanie v oblasti príslušného športu, školský špecialista vo výchove a vzdelávaní, ktorý vykonáva činnosti v oblasti rozvoja športových zručností žiakov a získavania základov konkrétneho druhu športu v súlade so školským vzdelávacím programom, alebo fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej činnosti inštruktor športu v oblasti príslušného športu.

Kvalifikovanou osobou na účel lezeckého výcviku je fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej činnosti inštruktor športu v oblasti príslušného športu.

Pri príslušnej súčasti uvádzaného výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá si vyžaduje zvýšený dozor, môže riaditeľ zabezpečiť ďalšieho zamestnanca strednej školy.

Pre žiaka, ktorý sa súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu nezúčastní, riaditeľ zabezpečí náhradné školské vyučovanie. Pred uskutočnením súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu sa o jeho organizačnom zabezpečení vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje poučenie zúčastnených osôb o bezpečnosti a ochrane zdravia, podpis pedagogického zamestnanca povereného riaditeľom a podpisy všetkých plnoletých zúčastnených osôb.

Externá forma štúdia

V gymnáziu a strednej odbornej škole (s výnimkou športovej školy, školy umeleckého priemyslu a konzervatória) sa výchova a vzdelávanie organizujú externou formou štúdia v dĺžke štúdia

a)  rovnakej ako dĺžka dennej formy štúdia príslušného odboru vzdelávania pre žiakov s nižším stredným vzdelaním,

b)  určenej štátnym vzdelávacím programom pre žiakov s úplným stredným všeobecným vzdelaním, úplným stredným odborným vzdelaním alebo stredným odborným vzdelaním.

Ak sa výchova a vzdelávanie v strednej odbornej škole organizuje externou formou štúdia, praktické vyučovanie sa organizuje ako večerné alebo diaľkové.

Maturitnú skúšku možno vykonať len z vyučovacieho jazyka a predmetu, ktorý je obsiahnutý vo vyššie uvedenej vyhláške. Môže ju však vykonať dobrovoľne aj z ďalších predmetov, ak sú súčasťou príslušného vzdelávacieho programu v odbore vzdelávania, v ktorom sa žiak vzdelával.

Maturitná skúška v gymnáziu sa skladá zo štyroch predmetov, ktorými sú slovenský jazyk a literatúra, povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov uvádzaných vo vyššie spomínanej vyhláške a ďalší voliteľný predmet.

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú slovenský jazyk a literatúra, druhý vyučovací jazyk, voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov jeden až tri voliteľné predmety, pričom jeden z predmetov je v druhom vyučovacom jazyku.

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú slovenský jazyk a literatúra, druhý vyučovací jazyk, voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov a jeden až tri voliteľné predmety. Jeden z predmetov je realizovaný v druhom vyučovacom jazyku. Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

Maturitná skúška v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sa skladá zo štyroch predmetov, ktorými sú slovenský jazyk a literatúra, povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú slovenský jazyk a literatúra, druhý vyučovací jazyk, teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole v študijnom odbore športové gymnázium sú slovenský jazyk a literatúra, povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných ďalší voliteľný predmet.

Predmetmi maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium sú teoretická a praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky. V praktickej časti odbornej zložky sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka praktickou realizáciou a predvedením komplexnej úlohy, obhajobou vlastného projektu, realizáciou a obhajobou experimentu, obhajobou úspešnej súťažnej práce, predvedením umeleckého výkonu alebo kombináciou týchto foriem.

Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy sa môže konať ústnou formou, praktickou formou, predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu, obhajobou komplexnej odbornej práce, projektu alebo úspešnej súťažnej práce, realizáciou a obhajobou experimentu alebo kombináciou týchto foriem.

Priebeh internej časti maturitnej skúšky je verejný okrem jej písomnej formy. Priebeh praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky je verejný, ak to umožňujú bezpečnostné a hygienické podmienky. Ak sa praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, jej priebeh môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

V jeden deň možno vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov. Internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky možno vykonať v priebehu najviac piatich pracovných dní.

Maturitná skúška sa vykonáva v jazyku, v ktorom sa príslušný predmet vyučoval. Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykonáva ho rovnakým spôsobom, ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích jazykoch, maturitná skúška sa vykonáva v jazyku podľa školského vzdelávacieho programu.

Maturitná skúška z jednotlivých predmetov okrem jej externej časti a písomnej formy internej časti sa vykonáva pred predmetovou maturitnou komisiou. V jednom vyučovacom dni možno pred jednou predmetovou maturitnou komisiou vyskúšať najviac 18 žiakov, v osobitne odôvodnenom prípade po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou najviac 24 žiakov.

Každá časť maturitnej skúšky sa v príslušnom predmete hodnotí osobitne. Hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje percentami úspešnosti, hodnotenie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje klasifikačným stupňom.

V teoretickej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme, v praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme. Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca.

Na teoretickú časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém. Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na teoretickú časť záverečnej skúšky trvá 15 minút až 30 minút. Teoretická časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni.

Praktická časť záverečnej skúšky trvá najviac 24 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých si to charakter záverečnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť záverečnej skúšky trvať najviac 4 týždne.

Témy na jednotlivé časti absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca. Vybrané umelecké diela absolventských výkonov sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 31. januára. Témy absolventských písomných prác sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 30. júna. Zadania jednotlivých zložiek súborných skúšok z pedagogickej prípravy sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 31. októbra.

Pri konaní absolventskej skúšky je jednou hodinou absolventskej skúšky 60 minút.

Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ, predsedovia predmetových maturitných komisií a podpredseda, ak ide o školskú maturitnú komisiu v triedach s bilingválnym vzdelávaním. Predsedom školskej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

Maturitná skúška z jednotlivých vyučovacích predmetov sa koná pred príslušnou predmetovou maturitnou komisiou. Odborná zložka maturitnej skúšky sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Predmetovú maturitnú komisiu tvoria predseda a dvaja skúšajúci.

Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky tvoria predseda, skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom podľa náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania, skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik.

Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvoria predseda, skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom podľa náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania, skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, a skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, alebo hlavný inštruktor, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v kategórii majster odbornej výchovy určený riaditeľom po dohode so zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania.

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie a skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov predmetovej maturitnej komisie je pedagogický zamestnanec príslušnej strednej školy. Skúšajúcim alebo skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov môže byť aj pedagogický zamestnanec inej strednej školy s jeho súhlasom a po dohode s riaditeľom, najmä ak stredná škola nemá dostatočný počet skúšajúcich alebo skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov.

Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej dva roky vykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca a spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu.

Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka, spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom alebo úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacieho predmetu, z ktorého sa maturitná skúška koná. Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu. Najmenej jedným skúšajúcim tejto predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

Skúšajúcim zástupcom stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie a skúšajúcim zástupcom zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže byť len osoba, ktorá má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi predmetovej maturitnej komisie.

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh záverečnej skúšky.

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ žiaka. Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú majster odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov, skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh absolventskej skúšky. Má stálych členov a ďalších členov pričom stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v strednej odbornej škole predseda, podpredseda a triedny učiteľ žiaka, konzervatóriu predseda, podpredseda a vedúci oddelenia, škole umeleckého priemyslu predseda, podpredseda a vedúci odboru.

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v strednej odbornej škole učiteľ odborných vyučovacích predmetov, prísediaci učiteľ, skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a skúšajúci zástupca alebo skúšajúci zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu učiteľ odborných vyučovacích predmetov a prísediaci učiteľ.

Štipendium sa poskytuje ako sociálne alebo mimoriadne štipendium. Kritériami na jeho poskytnutie sú celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel a skutočnosť, že neplnoletý žiak je na účely pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo plnoletý žiak alebo účastník výchovy a vzdelávania je na účely pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, je na účely životného minima spoločne posudzovaný s osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo nie je na účely životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami a u ktorého jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.

Kritériami na poskytnutie mimoriadneho štipendia sú celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel, priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50 a ďalšie kritériá určené strednou školou.

Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu žiaka, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, korešpondenčnú adresu a telefonický kontakt zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, názov a sídlo strednej školy, školský rok, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho štipendia vzťahuje, číslo bankového účtu vedeného na území Slovenskej republiky, na ktorý sa bude poskytovať štipendium; ak v žiadosti nie je uvedené, štipendium sa vypláca v hotovosti, čestné vyhlásenie žiaka, alebo ak ide o neplnoletého žiaka, čestné vyhlásenie zákonného zástupcu o pravdivosti uvedených údajov, dátum podania žiadosti o priznanie sociálneho štipendia, celkový prospech žiaka za predchádzajúci polrok, nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok, výšku poskytnutého štipendia v príslušnom školskom roku, podpis žiadateľa s podpis riaditeľa.

Mimoriadne štipendium sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa po prerokovaní pedagogickou radou školy.

Sociálne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Mimoriadne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých strednej škole.

Sociálne štipendium sa poskytuje v období školského vyučovania mesačne vo výške 50 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 2,00, 35 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok viac ako 2,00 a najviac 2,50 alebo 25 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok viac ako 2,50.

Mimoriadne štipendium možno poskytnúť v období školského vyučovania mesačne vo výške 100 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,20 alebo ročne vo výške 300 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50.

RADA!

Vykonávacia vyhláška k školskému zákonu, ktorú sme v príspevku už niekoľkokrát spomínali, obsahuje aj špecifiká zamerané na podmienky štúdia na stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským alebo ukrajinským, ale aj tie, ktoré uľahčujú štúdium žiakom so zdravotným znevýhodnením.

JUDr. Miroslav Tichý