Zmeny dane od 1. 1. 2024

Zákon č. 530/2023 Z. z. v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií zaviedol viaceré zmeny do daňového systému. Za zdaňovacie obdobie roka 2024 sa maximálna suma ročných zdaniteľných príjmov, ktorá je jednou z podmienok pre uplatnenie statusu mikrodaňovníka, zvýšila zo sumy 49 790 eur na pevne stanovenú sumu 60 000 eur. Rovnaká je aj hranica zdaniteľných príjmov pre uplatnenie zníženej 15 % sadzby dane. Prvýkrát sa zvýšená suma 60 000 eur použije pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických aj právnických osôb za rok 2024, teda v roku 2025.

Daňovníci nezaložení alebo
nezriadení na podnikanie

si môžu uplatniť oslobodenie príjmov z tzv. charitatívnej reklamy. Od 1. januára 2024 dochádza k zvýšeniu hornej hranice oslobodených príjmov z takejto reklamy z 20 000 eur na 30 000 eur za zdaňovacie obdobie. Medzi daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, a ktorí si môžu toto oslobodenie uplatniť, boli doplnené ďalšie subjekty. Prijímateľmi oslobodených príjmov z tzv. charitatívnej reklamy tak môžu byť všetky subjekty, ktoré sú prijímateľmi podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 ZDP. Tieto oslobodené príjmy sa môžu použiť len na účel uvedený v § 50 ods. 5 (ktorý je predmetom činnosti daňovníka nezaloženého na podnikanie), a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli tieto príjmy prijaté. Po uplynutí stanovenej lehoty je povinnosť zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.

Do zákona o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. januára 2024 v § 46b doplnil inštitút minimálnej dane právnickej osoby. Ide o daň po odpočítaní úľav na dani (podľa § 30a, § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4) a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí (podľa § 45 ZDP), ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane, alebo za ktoré vykázal daňovú stratu. Výška minimálnej dane závisí od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov), ktoré daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie.

Minimálna daň sa znižuje
na polovicu,

ak daňovník zamestnáva zamestnancov so zdravotným postihnutím, pričom priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z. z. Na základe tejto vyhlášky je spôsob výpočtu uvedeného ukazovateľa ustanovený v štvrťročnom výkaze o práci „Práca/A 2-04.

Daňovník si bude môcť započítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane. Napr. ak v roku 2025 zaplatila s.r.o. s výnosmi do 500 tis. eur za rok 2024 minimálnu daň 1 920 eur, pričom jej skutočná daňová povinnosť bola len 150 eur, rozdiel vo výške 1 770 eur (1 920 – 150) si bude môcť uplatniť pri podaní daňového priznania za rok 2025, 2026 alebo 2027. Nárok na zápočet minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia v ustanovenej trojročnej lehote, ale aj ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (napr. zdaňovacie obdobie pri prechode z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, pri prechode hospodárskeho roka na iný hospodársky rok, zdaňovacie obdobie do dňa vstupu do likvidácie alebo konkurzu) sa výška minimálnej dane vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

Minimálnu daň nebude platiť:

•    novovzniknutý daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,

•    daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, verejná obchodná spoločnosť a NBS,

•    daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa § 55 zákona č. 5/2004Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•    daňovník za zdaňovacie obdobie počas likvidácie (§ 41 ods. 4 ZDP),

•    daňovník za zdaňovacie obdobie počas konkurzu (§ 41 ods. 6 ZDP),

•    zrušujúci sa daňovník za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 41 ods. 8 prvá veta ZDP),

•    zrušujúci sa daňovník zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8 druhá veta ZDP,

•    daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak prestáva byť daňovým rezidentom a súčasne mu vzniká na území SR stála prevádzkareň za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 12 ZDP,

•    daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka za zdaňovacie obdobie ukončené dňom výmazu daňovníka z obchodného registra (§ 41 ods. 13 ZDP),

•    daňovník za zdaňovacie obdobie dodatočnej likvidácie (§ 41 ods. 14 ZDP),

•    pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v z.n.p., pričom jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú sumu 10 000 eur,

•    daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti. Ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti. Priznanie podáva do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie. V tejto lehote je priznaná minimálna daň aj splatná.

Povinnosť platiť minimálnu daň sa netýka zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo v kalendárnom roku 2023. Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024, neplatí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 zmení mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.

Zákonom č. 507/2023 Z. z. bola do slovenského daňového systému zavedená dorovnávacia daň na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Vzťahuje sa na subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá dosahuje v konsolidovanej účtovnej závierke svojho hlavného materského subjektu ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur, a to v najmenej dvoch účtovných obdobiach zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu. Zákon nadobudol účinnosť 31. decembra 2023 a preto sa vzťahuje na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023.

Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v SR bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane. Daňovníci budú mať povinnosť vyplniť a podať daňové priznanie k dorovnávacej dani do 15 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom splnili podmienky pre dorovnávaciu daň. Ustanovenie § 31 vymedzuje výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe malého rozsahu, na základe ktorej subjekty nachádzajúce sa v SR nebudú podliehať za príslušné účtovné obdobie dorovnávacej dani, ak priemerné oprávnené výnosy týchto základných subjektov nepresiahnu sumu 10 mil. eur a priemerný oprávnený príjem alebo oprávnená strata týchto základných subjektov predstavuje stratu, respektíve sumu nižšiu ako 1 mil. eur. Odhaduje sa, že táto daň postihne približne 5 000 daňovníkov na území SR.

Daň z príjmov fyzických osôb

Sadzba dane pre podiely na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a vyrovnacie podiely vyplácané fyzickým osobám sa zvyšuje zo 7 %na 10 %. Zvýšená 10 % sadzba sa použije pri výplate podielov za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024, čo znamená, že touto sadzbou budú zdanené podiely vyplácané od januára 2025.

Podľa § 5 ods. 7 písm. q) ZDP v znení účinnom od 1. januára 2024 je od dane z príjmov oslobodené nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom po 31. decembri 2023 formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a ZDP pripadajúceho na zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel takto získal. Podmienkou na oslobodenie je, že tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) zo zisku obchodnej spoločnosti odo dňa registrácie do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom. Súčasne musí byť splnená aj druhá podmienka, že tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom.

Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 9 ods. 1 písm. p) ZDP vo vzťahu k daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Takto nadobudnuté akcie alebo obchodné podiely predstavujú spôsob odmeny v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú daňovníkovi príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Preto takto nadobudnutý majetok by mal byť vždy aj obchodným majetkom daňovníka. Znamená to, že daňovník, ktorý je účtovnou jednotkou, o takto nadobudnutom majetku účtuje vo svojom účtovníctve ako o finančnom majetku. Daňovník, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v rozsahu daňovej evidencie (v zmysle § 6 ods. 11 ZDP), takto nadobudnutý majetok eviduje v daňovej evidencii ako o finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku.

V prípade prevodu cenných papierov a obchodných podielov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, alebo ktoré boli nadobudnuté ako nepeňažné plnenie, príjmy dosiahnuté z tohto prevodu nie sú od januára 2024 od dane oslobodené.

Daň z pridanej hodnoty

Od 1. januára 2024 došlo k úprave prílohy č. 7a k zákonu o DPH, a to k vylúčeniu podávania alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane vo výške 10 % zo základu dane, ktorá sa uplatňuje na reštauračné a stravovacie služby. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb podlieha základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane. Za alkoholický nápoj sa považuje taký nápoj, v ktorom je obsah alkoholu viac ako 0,5 % jeho objemu.

Ustanovenie § 70a zákona o DPH od januára 2024 zavádza novú záznamovú a oznamovaciu povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb o cezhraničných platbách uskutočnených v prospech dodávateľov cezhraničných dodaní tovarov a služieb. Tuzemský poskytovateľ platobnej služby (napr. banka) bude povinný sprístupniť finančnému riaditeľstvu tieto záznamy prostredníctvom elektronického formulára po uplynutí každého štvrťroku, prvýkrát do 30. apríla 2024 za obdobie mesiacov január až marec 2024. Konkrétny príjemca platby bude uvedený v štvrťročnej správe poskytovateľa platobných služieb vtedy, ak prijal viac ako 25 cezhraničných platieb za štvrťrok. Nová oznamovacia povinnosť je určená na to, aby sa príslušným orgánom členských štátov EÚ umožnilo vykonávať kontroly dodávania tovaru a poskytovania služieb s cieľom odhaľovať podvody v oblasti DPH.

Spotrebná daň
z tabakových výrobkov

sa od februára 2024 zvyšuje v prípade tabaku zo 101,30 eur/kg na 139 eur/kg. Kombinovaná sadzba dane z cigariet sa v prípade špecifickej časti zvyšuje z 84,60 eur/1 000 kusov na 91,30eur/1 000 kusov a v prípade percentuálnej časti znižuje z 25 % z ceny cigariet na 23 % z ceny cigariet. Minimálna sadzba dane z cigariet sa zvyšuje zo 132,10 eur/1 000 kusov na 148 eur/1 000 kusov. Sadzba dane z tabaku v bezdymovom tabakovom výrobku sa zvyšuje zo 187,80 eur/kg na 211,30 eur/kg.

Spotrebná daň
z alkoholických nápojov

sa od januára 2024 mení len v prípade liehu (určeného v hektolitroch 100 % alkoholu) tak, že základná sadzba dane sa zvyšuje zo 130 % na 138 % sadzby dane z alkoholického nápoja, ktorá sa nezmenila a je vo výške 1 080 eur. To znamená, že základná sadzba sa zvýšila z 1 404 eur na 1 490,40 eur. Znížená sadzba dane od januára 2024 už nie výške 65 % sadzby dane z alkoholického nápoja, ale len vo výške 50 % sadzby dane určenej pre lieh. To znamená, že znížená sadzba sa lieh sa zvýšila zo 702 eur na 745,20 eur.

Zákon č. 530/2023 Z. z. zmenil od januára 2024 aj zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Pre štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky sa určila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. 1. september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Táto úprava bola vykonaná z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť.

Ing. Zuzana Cingelová