Zmena životného minima

dopad na mzdové veličiny

Výška životného minima sa mení každoročne k 1. júlu príslušného kalendárneho roka. Jej nová výška sa vyhlasuje Opatrením MPSVaR SR zverejneným v Zbierke zákonov. Suma životného minima predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.Má priamy dopad nielen na dávky v hmotnej núdzi, štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok, ale od sumy životného minima sú závislé aj daňové veličiny, minimálne odvody na zdravotné poistenie, či nepostihnuteľné sumypri výpočte zrážok zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia. Ide teda odôležitý parameter aj v oblasti mzdového účtovníctva.

Životné minimum

definuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“). Sumy životného minima ustanovuje Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima pravidelne každý rok s účinnosťou od 1. 7. príslušného kalendárneho roka. 

Životné minimum sa upravuje na základe zákonného mechanizmu, ktorý je definovanýv zákone o životnom minime. Podstata tohto valorizačného mechanizmu spočíva v tom, že sumy životného minima sa upravia na základe zákonom predpísaného koeficientu, a tým je rast životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie; za rozhodujúce obdobie sa považuje obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka. Koeficient (index)životných nákladov nízkopríjmových domácnostívyhodnocuje Štatistický úrad SR ako medziročný nárast od apríla predchádzajúceho roka do apríla aktuálneho kalendárneho roka. Dňa 23. mája 2025 Štatistický úrad SR zverejnil informáciu, podľa ktorej sa index spotrebiteľských cien za nízkopríjmové domácnosti v apríli 2025 medziročne zvýšil o 3,7 %. Keďže sa životné náklady nízkopríjmových domácností v apríli 2025 medziročne zvýšil o 3,7 %, na základe navrhovaného Opatrenia MPSVR SR sa suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu zvyšuje od 1. 7. 2025 zo sumy 284,13 € na sumu 284,13 € (uplatňuje sa zaokrúhľovanie € nahor).

Zvýšenie sumy životného minima má dopad na mzdové veličiny; niektoré z nich sa menia už od 1. júla, iné až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka (napr. daňové veličiny):

•    nepostihnuteľné sumy na výpočet exekučných zrážok (od 1. 7. 2025)

•    podnikové a motivačné štipendium počas výkonu odbornej praxe (od 1. 7. 2025)

•    minimálna odmena, ktorú môže mať vyplatenú evidovaný uchádzač o zamestnanie (od 1. 7. 2025)

•    základ dane, do výšky ktorého má daňovník nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti základu dane

•    nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka aj na manželského partnera

•    hranica základu dane pre uplatnenie vyššej sadzby dane z príjmu fyzických osôb

•    výška príjmov, od ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Parametre pri výpočte zrážok
zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia

Zrážky zo mzdy, ktoré je možno zrážať zamestnancovi zo mzdy sú zadefinované v hlavnom pracovnoprávnom predpise – v Zákonníku práce. Patria k nim aj zrážky zo mzdy, ktoré sa realizujú na základe núteného výkonu rozhodnutia. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutíje možné vykonať len zákonom ustanovenými spôsobmi, ak si žalovaná osoba v určenej lehote nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplynula z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia; ide o:

•    nútený výkon exekučných titulov, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Exekučný príkaz na začatie exekúcie“ [podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v z.n.p. (Exekučný poriadok)]; od 1. 4. 2017 je pre všetky exekučné konania zriadený Okresný súd v Banskej Bystrici;

•    nútený výkon súdnych rozhodnutí, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom“ (podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v z.n.p.); správcom súdnych pohľadávok je od 1. 7. 2016 Krajský súd v Bratislave.

Zamestnávateľ môže zrážky zo mzdy vykonávať len v rozsahu ustanovenom v Nariadení vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z.n.p. (ďalej len „nariadenie“). Zrážky zo mzdy sa vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy povinného, ktorá sa určí tak, že od čistej mzdy sa odpočítajú nepostihnuteľné sumy. Rozlišujeme nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Nepostihnuteľné sumy sa na účely výpočtu zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia určujú ako príslušné % zo sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (upatňuje sa zaokrúhľovanie na eurocent smerom nadol). Nakoľko sa od 1. 7. 2025 suma životného minima mení, upravuje sa od 1. 7. 2025 aj výška nepostihnuteľným súm uplatňovaných pri výpočte zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia.

Zmena životného minima sa prejaví prvýkrát pri výpočte zrážky zo mzdy v spracovaní výplat za mesiac júl (augustové výplatné termíny). Nakoľko od 1. 7. 2025 dochádza k zvýšeniu životného minima zo sumy 273,99 € na sumu 284,13 €, pri určovaní zvyšku čistej mzdy zamestnanca sa od 1. 7. 2025 uplatnia nepostihnuteľné sumy.

Ochrana povinného v podobe základnej nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (napr. z dôchodku), sa uplatní len jedenkrát.Spôsob uplatnenia nepostihnuteľnej sumy medzi jednotlivými platiteľmi mzdy určí podľa Exekučného poriadku súdny exekútor. Súdny exekútor môže uplatnenie základnej sumy rozdeliť podľa svojej úvahy tak, že určí uplatnenie celej základnej sumy u jedného platiteľa mzdy alebo ju rozdelí medzi všetkých platiteľov mzdy, s tým, že jednotlivo určí, akú časť základnej sumy nemajú zrážať.

Ak by u platiteľa mzdy, ktorý má uplatniť základnú sumu, prípadne jej časť, príjem povinného nedosiahol ani jemu určenú výšku základnej sumy, je povinný oznámiť túto skutočnosť exekútorovi. Súdny exekútor určí uplatnenie základnej sumy nanovo tak, aby povinný nebol poškodený tým, že sa základná suma neuplatní v plnej výške.

Príklad 1

Voči povinnému je nariadená exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojovanie neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok. Je ženatý.

Výška čistej mzdy je 1 283,69 €. Pri určení nepostihnuteľných súm a zvyšku čistej mzdy postupujeme nasledovne:

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Zvyšok čistej mzdy 786,47 € je menší ako suma 1 193,34 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), preto suma, ktorá sa zrazí bez obmedzenia, je 0. Zvyšok čistej mzdy zaokrúhlime na číslo deliteľné 3, t. j. na sumu 786,45 a rozdelíme na tri tretiny. Prvá tretina sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Druhá a tretia tretina (vrátane rozdielu zo zaokrúhľovania vo výške 0,02) sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

Ako by sme postupovali v prípade, ak by bol príjem zamestnanca vyšší, nakoľko mu bola vyplatená mimoriadna odmenaa výška čistej mzdy by bola 1 817,75 €?

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Keďže zvyšok čistej mzdy 1 320,53 € presahuje sumu 1 193,34 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), zvyšok čistej mzdy sa rozdelí na dva čiastkové zvyšky čistej mzdy:

-   zvyšok čistej mzdy č. 1 (ZČM1), kedy ide o sumu presne vo výške 1 193,34 € a tá sa rozdelí na tri tretiny (uplatnenie tretinového systému)

-   zvyšok čistej mzdy č. 2 (ZČM2), kedy ide o sumu nad 1 193,34 €, t. j. suma 127,19 €, ktorá sa už na tretiny nedelí a celá sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy.

Na úhradu neprednostnej pohľadávky sa použije čiastka 524,97 €. Druhá a tretia tretina sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

Suma životného minima má dopad
aj na výšku daňových veličín,

ktoré sa uplatňujú pri výpočte mesačnej a ročnej daňovej povinnosti z príjmov plynúcich zo závislej činnosti. Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. 7. 2025, má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2026.

Od sumy životného minima na jednu plnoletú FO sa odvodzuje nasledovné daňové parametre:

•    nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t. j. 21 x 284,13 = 5 966,73 €

•    mesačná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t. j. 5 966,73: 12 = 497,23 €

•    nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je vo výške 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 19,2 x 284,13= 5 455,30 €

•    parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka je vo výške 12 558,55€[44,2 x 284,13]

•    parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera je vo výške18 013,84 € [63,4 x 284,13]

•    parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 26 367,26 € [92,8 x 284,13]

•    parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 50 234,18€ [176,8 x 284,13] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 4 186,18 € [50 234,18 : 12]

Hranica zdaniteľnej mzdy
pri progresívnom zdanení

Počnúc rokom 2013 bolo zavedené progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na tieto účely rozlišujeme dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19 % a 25 %. Použitie každej z nich závisí od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2026 zvýši (so zaokrúhlením na eurocenty matematicky) zo sumy 48 441,43 € na sumu 50 234,18 €. Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac.

Povinnosť podať daňové
priznanie za rok 2025

Životné minimum má vplyv aj na skutočnosť, kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je daňovník povinný podať daňové priznanie, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmypresahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy sa nezahŕňajú tie zdaniteľné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. To znamená, že pre zdaňovacie obdobie 2025 hranica hrubých zdaniteľných príjmov na účely podania daňového priznania vzrastie zo sumy 2 876,90 € na sumu 2 983,37 €.

Minimálny preddavok zamestnanca (§ 16a zákona o zdravotnom poistení)

Podľa zákona o zdravotnom poistení platí, že minimálne zdravotné odvody musí zamestnanec zaplatiť aspoň v takej výške, ako keby mesačne dosiahol príjem vo výške životného minima. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa používa parameter „životné minimum“, za ktorý sa v zmysle 16a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistenív znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) považuje suma životného minimapre jednu plnoletú fyzickú osobu platná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.

Keďže na účely zdravotného poistenia je rozhodujúcim obdobím konkrétny kalendárny rok, zvýšenie sumy životného minima k 1. 7. 2025, má dopad zvýšenie minimálneho preddavku na zdravotné poistenie od 1. 1. 2026.

Keďže suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu je podľa navrhovaného Opatrenia MPSVR SR o úprave súm životného minima k 1. 7. 2025 vo výške 284,13 €, minimálny preddavok na poistné sa od 1. 1. 2026 uplatní vo výške 42,61 €.

Minimálny preddavok zamestnanca sa podľa 16a ods. 2 zákona o zdravotnom poistení znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých: 

•    bol poistenec samostatne zárobkovo činná osoba,

•    bol poistenec osobou, za ktorú platí poistné štát,

•    bol poistenec osobou so zdravotným postihnutím,

•    bol poistenec vyhlásený za nezvestnú osobu alebo

•    sa poistenec nepovažoval za zamestnanca.

Ak vypočítaný zdravotný odvod nedosiahne požadovanú minimálnu výšku (napr. u zamestnanca bez vyššie uvedených výnimiek), zamestnanec je povinný, v nadväznosti na § 16a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Povinnosť doplatku sa týka iba zamestnanca, odvodová povinnosť zamestnávateľa ostáva nezmenená a nezvyšuje cenu práce zamestnanca.

Uchádzač o zamestnanie a limit príjmu z dohody od 1. 7. 2025

Uchádzači o zamestnanie (nezamestnané osoby evidované na úrade práce) si môžu „privyrobiť“ v zamestnaní len v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (od 1. 5. 2017) môže byť uchádzač o zamestnanie v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak:

•    trvanie tejto dohody nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku,

•    mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, t.j. výška odmeny, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie – dohodár, sa počnúc mesiacom júl 2026 zvyšuje zo sumy 273,99 € na sumu 284,13 €.

Naďalej zostáva povinnosťou uchádzača o zamestnanie príslušnému úradu práce najneskôr do ôsmich kalendárnych dní:

•    oznámiť, že začal vykonávať zárobkovú činnosť a predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila, príp. pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak už je v tom čase dohoda uzatvorená,

•    preukázať skutočnosti o výške odmeny za uplynulý kalendárny mesiac, t.j. predložiť doklad o výške príjmu, napr. výplatnú pásku do 8 kalendárnych dní odo dňa doručenia zamestnávateľom, príp. odkedy sa dozvedel o výške príjmu.