Zmena životného minima

– dopad na mzdové veličiny

Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

V súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v z.n.p. sa suma životného minima upraví vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka a to tak, že pôvodne platné sumy životného minima:

a)  sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom SR, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie I. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie, alebo

b)  sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom SR, ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom SR za obdobie I. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.

O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty),

pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna.

Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy ŽM, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.

Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:

•    koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117

•    koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.

Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu.

Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.

Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:

•    234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

•    163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

•    107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.

Parametre pri výpočte zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia

Zrážky zo mzdy, ktoré je možno zrážať zamestnancovi zo mzdy sú zadefinované v hlavnom pracovnoprávnom predpise – v Zákonníku práce. Patria k nim aj zrážky zo mzdy, ktoré sa realizujú na základe núteného výkonu rozhodnutia. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí je možné vykonať len zákonom ustanovenými spôsobmi, ak si žalovaná osoba v určenej lehote nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplynula z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia; ide o:

•    nútený výkon exekučných titulov, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Exekučný príkaz na začatie exekúcie“ [podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v z.n.p. (Exekučný poriadok)]; od 1. 4. 2017 je pre všetky exekučné konania zriadený Okresný súd v Banskej Bystrici,

•    nútený výkon súdnych rozhodnutí, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom“ (podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v z.n.p.); správcom súdnych pohľadávok je od 1. 7. 2016 Krajský súd v Bratislave.

Zamestnávateľ môže zrážky zo mzdy vykonávať

len v rozsahu ustanovenom v Nariadení vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z.n.p. (ďalej len „nariadenie“). Zrážky zo mzdy sa vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy povinného, ktorá sa určí tak, že od čistej mzdy sa odpočítajú nepostihnuteľné sumy. Rozlišujeme nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu.

Nepostihnuteľné sumy sa na účely výpočtu zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia určujú ako príslušné % zo sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, a zaokrúhľujú sa na eurocent smerom nadol.

Celková výška nepostihnuteľnej sumy závisí od:

•    sumy životného minima, ktoré platí v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú,

•    počtu osôb, ktoré povinný vyživuje (manžel/ka, deti),

•    od skutočnosti, aký druh pohľadávky je vymáhaný (neprednostná pohľadávka, prednostná pohľadávka, výživné na maloleté dieťa, pokuta za priestupok v súvislosti so spáchaním priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p.),

•    skutočnosti, či je povinný poberateľom dôchodkovej dávky (uvedené platí od 1. 11. 2013).

Keďže výška nepostihnuteľných súm je odvodená od sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky zo mzdy zamestnanca a od 1.7.2022 sa suma životného minima mení, menia sa aj nepostihnuteľné sumy pri výpočte zrážok zo mzdy. Zmena sumy životného minima k 1. 7. 2022 sa prvýkrát prejaví pri výpočte zrážky zo mzdy v spracovaní výplat ma mesiac júl (augustové výplatné termíny).

Nakoľko od 1. 7. 2022 dochádza k zvýšeniu životného minima na sumu 234,42 €, pri určovaní zvyšku čistej mzdy zamestnanca sa od 1. 7. 2022 uplatnia tieto nepostihnuteľné sumy:

Dôchodcovia majú na účely výkonu zrážok zvýšenú exekučnú ochranu, ktorá spočíva v tom, že majú nárok na vyššiu nepostihnuteľnú sumu ako ostatné fyzické osoby. Ide o osobitnú kategóriu osôb, poberateľov nasledovných dôchodkových dávok:

•    dôchodkové dávky podľa § 267 (dôchodok manželky), § 268 (sociálny dôchodok) a podľa § 13 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, t. j. dôchodkových dávok zo starobného poistenia:

-   starobný dôchodok,

-   predčasný starobný dôchodok,

-   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

-   sirotský dôchodok,

-   a ďalej dôchodkové dávky z invalidného poistenia:

-   invalidný dôchodok,

-   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

-   sirotský dôchodok.

•    dôchodky starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení,

•    doplnkový výsluhový dôchodok podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení,

•    dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Ochrana povinného v podobe základnej nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (napr. z dôchodku), sa uplatní len jedenkrát. Spôsob uplatnenia nepostihnuteľnej sumy medzi jednotlivými platiteľmi mzdy určí podľa Exekučného poriadku súdny exekútor. Súdny exekútor môže uplatnenie základnej sumy rozdeliť podľa svojej úvahy tak, že určí uplatnenie celej základnej sumy u jedného platiteľa mzdy alebo ju rozdelí medzi všetkých platiteľov mzdy, s tým, že jednotlivo určí, akú časť základnej sumy nemajú zrážať.

Ak by u platiteľa mzdy, ktorý má uplatniť základnú sumu, prípadne jej časť, príjem povinného nedosiahol ani jemu určenú výšku základnej sumy, je povinný oznámiť túto skutočnosť exekútorovi. Súdny exekútor následne určí uplatnenie základnej sumy nanovo tak, aby povinný nebol poškodený tým, že sa základná suma neuplatní v plnej výške.

Nepostihnuteľné sumy a vymáhanie neprednostných pohľadávok

•    Nepostihnuteľná suma na povinného (tzv. základná suma na povinného), ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t.j. po 1. 7. 2022 sa uplatní vo výške 328,18 €.

•    Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na deti povinného a na manželského partnera povinného, aj keď má samostatný príjem), ktorej povinný poskytuje výživné, je 25 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní neprednostných pohľadávok (25 % zo 140 % životného minima), t.j. 25 % z 328,18 [suma 140 % životného minima predstavuje 328,188 € a po zaokrúhlení na eurocent nadol ide o hodnotu 328,18 €] = 82,04 €; v tejto sume sa uplatní nielen na deti povinného, ale aj na manžela/ku povinného, ktorá má/nemá samostatný príjem.

•    Nepostihnuteľná suma na povinného (poberateľa dôchodkovej dávky) je 140 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t.j. po 1. 7. 2022 sa uplatní vo výške 328,18 €.

•    Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na deti povinného a na manželského partnera povinného, aj keď má samostatný príjem), ktorej povinný (dôchodca) poskytuje výživné, je 50 % základnej sumy na povinného (50 % zo 140 % životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky), t.j. po 1. 7. 2022 sa uplatní vo výške 164,09 €.

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na dieťa), ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne (§ 1 ods. 3 nariadenia). Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa od 1. 1. 2022 uplatní aj na osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia s účinnosťou od 1. 1. 2022).

Nepostihnuteľné sumy a vymáhanie prednostných pohľadávok

Pri prednostných pohľadávkach podľa § 71 ods. 2 EP, okrem pohľadávok na výživné pre maloleté deti (ktoré je osobitne upravené § 2 ods. 1 nariadenia vlády) a okrem pokút za priestupky (ktoré je osobitne upravené § 2b nariadenia vlády), sa základná suma na povinného určuje ako 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (vzhľadom na charakter prednostných pohľadávok). Pri uspokojení prednostných pohľadávok sa určia nepostihnuteľné sumy nasledovne:

•    Nepostihnuteľná suma na povinného (tzv. základná suma na povinného), ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. po 1. 7. 2022 sa uplatní vo výške 234,42 €.

•    Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na deti povinného a na manželského partnera povinného, aj keď má samostatný príjem), ktorej povinný poskytuje výživné, je 25 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (25 % zo 100 % životného minima), t. j. 25 % z 234,42 = 58,60 €; v tejto sume sa uplatní nielen na deti povinného, ale aj na manžela/ku povinného, ktorá má/nemá samostatný príjem.

•    Nepostihnuteľná suma na povinného (poberateľa dôchodkovej dávky) je 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. po 1. 7. 2022 sa uplatní vo výške 234,42 €.

•    Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na deti povinného a na manželského partnera povinného, aj keď má samostatný príjem), ktorej povinný poskytuje výživné, je 50 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (50 % zo 100 % životného minima), t.j. 50 % z 234,42 = 117,21 €.

Obdobne ako pri vymáhaní neprednostných pohľadávok, aj tu platí, že ak sa zrážky zo mzdy pri vymáhaní prednostných pohľadávok vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na dieťa), ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne (§ 2 ods. 4 nariadenia). Avšak nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa neuplatní (nezapočíta) na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (§ 2 ods. 5 nariadenia).

Nepostihnuteľné sumy a vymáhanie pohľadávky
– výživné na maloleté dieťa

Spôsob určovania zákonného limitu základnej sumy na povinného sa po 31. 12. 2021 pri uspokojovaní pohľadávky na výživnom na maloleté dieťa nezmenil a určí sa ako 70 % zo základnej sumy na povinného, ktorá je vo výške 60 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

V nadväznosti na úpravu sumy životného minima od 1. 7. 2022 sa pri uspokojení prednostnej pohľadávky – výživné na maloleté dieťa uplatnia nepostihnuteľné sumy nasledovne:

•    Nepostihnuteľná suma na povinného, ak ide o pohľadávku na výživnom na maloleté dieťa, je 70 % zo základnej sumy podľa Exekučného poriadku (70 % zo 60 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu), t.j. po 1. 7. 2022 sa uplatní vo výške 98,45 € [základná suma 60 % životného minima predstavuje 140,65 € (po zaokrúhlení na eurocent nadol) a z nej 70 % je 98,45 €]; v rovnakej výške sa uplatní aj u poberateľa dôchodkovej dávky.

•    Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na deti povinného a na manželského partnera povinného, aj keď má samostatný príjem), ktorej povinný poskytuje výživné, ak ide o pohľadávku na výživnom na maloleté dieťa, je 70 % z 25 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (70 % z 25 % zo 100 % životného minima), t.j. po 1. 7. 2022 sa uplatní 41,02 €; u poberateľa dôchodkovej dávky je nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu podľa § 2a ods. 3 nariadenia 70 % z 50 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (70 % z 50 % zo 100 % životného minima), t.j. po 1. 7. 2022 sa uplatní 82,04 €.

Nepostihnuteľné sumy a vymáhanie pohľadávky
– pokuta za priestupok

Od 1. 11. 2013 bola zavedená možnosť vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok zrážkami z dávok alebo príspevkov. Uvedené má za následok zníženie hranice chráneného príjmu páchateľa vybraného priestupku. Cieľom vymáhania pokuty zrážkou zo mzdy a z iných príjmov bola snaha zvýšiť účinok postihu, ale súčasne pôsobiť aj preventívne k predchádzaniu, resp. zamedzeniu páchania priestupkov.

Nepostihnuteľné sumy sa pri vymáhaní pokút za priestupky uplatnia nasledovne:

•    Nepostihnuteľná suma na povinného (páchateľa priestupku), ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy a z iných príjmov, je 50 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t.j. po 1. 7. 2022 sa uplatní vo výške 117,21 €.

•    Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu, ktorej povinný (páchateľ priestupku) poskytuje výživné, je 25 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (25 % zo 100 % životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky), t.j. po 1. 7. 2022 sa uplatní vo výške 58,60 €.

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa v rovnakej výške uplatní aj u poberateľa dôchodkovej dávky (§ 2b druhá veta nariadenia).

Príklad 1

Voči povinnému je nariadená exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojovanie neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok. Je ženatý. Výška čistej mzdy je 655 €. Pri určení nepostihnuteľných súm a zvyšku čistej mzdy postupujeme nasledovne:

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Zvyšok čistej mzdy 244,78 € je menší ako suma 984,54 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), preto suma, ktorá sa zrazí bez obmedzenia, je 0. Zvyšok čistej mzdy zaokrúhlime na číslo deliteľné 3, t.j. na sumu 244,77 a rozdelíme na tri tretiny. Prvá tretina sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Druhá a tretia tretina (vrátane rozdielu zo zaokrúhľovania vo výške 0,01) sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

Aký je postup v prípade, ak by bol príjem zamestnanca vyšší, nakoľko mu bola vyplatená mimoriadna odmena, a výška čistej mzdy by bola 1 455 €?

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Keďže zvyšok čistej mzdy 1 044,78 € presahuje sumu 984,54 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), zvyšok čistej mzdy sa rozdelí na dva čiastkové zvyšky čistej mzdy:

-   ZČM1, keď ide o sumu presne vo výške 984,54 € a tá sa rozdelí na tri tretiny (uplatnenie tretinového systému)

-   ZČM2, keď ide o sumu nad 984,54 €, t. j. suma 60,24 €, ktorá sa už na tretiny nedelí a celá sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy.

Na úhradu neprednostnej pohľadávky sa použije čiastka 388,42 €. Druhá a tretia tretina sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

Aký je postup v prípade, ak by išlo o povinného (dôchodcu)?

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Zvyšok čistej mzdy 162,73 € je menší ako suma 984,54 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), preto suma, ktorá sa zrazí bez obmedzenia, je 0. Zvyšok čistej mzdy zaokrúhlime na číslo deliteľné 3, t.j. na sumu 162,72 € a rozdelíme na tri tretiny. Prvá tretina sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Druhá a tretia tretina (vrátane rozdielu zo zaokrúhľovania vo výške 0,01) sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

Ing. Iveta Matlovičová