Zmena životného minima
– dopad na daň z príjmov FO
Zákon o životnom minime definuje pojem „životné minimum“ ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Je teda možné zjednodušene skonštatovať, že životné minimum je považované za určitý materiálny súhrn, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života.
Predmetom zákona o životnom minime je ďalej ustanovenie sumy životného minima, vymedzenie okruhu osôb, ktoré sa spoločne posudzujú pri výpočte životného minima, definovanie príjmov, na ktoré sa prihliada pri výpočte životného minima ako aj ustanovenie valorizačného mechanizmu úpravy súm životného minima.
Sumy životného minima
Do 30. júna 2024 sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 zákona o životnom minime spoločne, považovala suma alebo úhrn súm
• 268,88 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 187,57 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 122,77 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje vždy ministerstvu Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu s účinnosťou od 1. júla 2024 sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 Opatrenia MPSVaR č. 149/2024 Z. z. spoločne, považuje:
• 273,99 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 191,14 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 125,11 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Výpočet súm životného minima v modelových situáciách:
Jednotlivec
Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, predstavuje sumu 273,99 € mesačne.
Jednotlivec
s nezaopatreným dieťaťom
Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne: 273,99 € + 125,11 € = 399,10 € a predstavuje sumu 399,10 € mesačne.
Dvojica bez detí
Životné minimum dvojice bez detí sa vypočíta nasledovne: 273,99 € + 191,14 € = 465,13 € a predstavuje sumu 465,13 € mesačne.
Dvojica s jedným nezaopatreným dieťaťom
Životné minimum dvojice s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne:
|
273,99 € + 191,14 € + 125,11 € = 590,24 € |
a predstavuje sumu 590,24 € mesačne.
Dvojica
s tromi
nezaopatrenými deťmi
Životné minimum dvojice s tromi nezaopatrenými deťmi sa vypočíta nasledovne:
|
273,99 €
+ 191,14 € + 125,11 € |
a predstavuje sumu 840,46 € mesačne.
Definícia príjmov a ich započítavanie
Za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú
a) príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) po odpočítaní
1. poistného na povinné zdravotné poistenie,
2. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
3. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,
4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa zákona o dani z príjmov,
b) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa zákona o dani z príjmov okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
c) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené v zmysle § 13 a 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p.,
d) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p.,
e) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov.
V prípade straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov sa zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.
Na druhej strane, za príjem na účely určenia súm životného minima sa nepovažujú:
a) jednorazové štátne sociálne dávky poskytnuté podľa osobitných predpisov,
b) peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, ak § 64a ods. 10 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov neustanovuje inak,
c) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
d) jednorazová dávka v hmotnej núdzi,
e) štipendiá,
f) jednorazový príspevok podľa zákona č. 410/2004 Z. z. o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene zákona o životnom minime,
g) príspevok na stravu podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
h) resocializačný príspevok podľa § 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
i) 13. dôchodok,
j) finančný príspevok, jednorazové odškodnenie pozostalých a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa § 32 až 38 zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
k) jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného a jednorazové odškodnenie pozostalých poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh podľa § 14c ods. 1 písm. a), c) a d), § 14h a 19b zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
l) zvýšenie prídavku na dieťa podľa druhej vety § 8 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 226/2019 Z. z.,
m) jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa § 293fg zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 275/2020 Z. z,
n) príjem zo závislej činnosti vykonávanej na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorenej počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktorej predmetom je realizovanie opatrení prijatých na riešenie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu,
o) rodičovský dôchodok podľa § 66b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 352/2022 Z. z.,
p) zvýšenie prídavku na dieťa za kalendárny mesiac, v ktorom nezaopatrené dieťa prvýkrát nastúpilo do prvého ročníka základnej školy, podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 397/2022 Z. z.,
q) tehotenské podľa § 9a
zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 426/2020
Z. z.
a § 47a až 47c zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona
č. 426/2020 Z. z.,
r) príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie podľa zákona č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
* * *
Na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú:
• u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela,
• u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti,
• u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,
• u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba,
• u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.
Dopad životného minima na daň z príjmov fyzických osôb
Výška životného minima má vplyv nielen na zvýšenie niektorých sociálnych dávok, dôchodkov, príspevkov atď., ale aj na oblasť zdaňovania príjmov fyzických osôb. Sleduje sa v súvislosti s nezdaniteľnou časťou základu dane, výškou (hranicou) základu dane pre uplatnenie vyššej sadzby dane fyzických osôb, výškou (hranicou) základu dane, do ktorej má daňovník nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti základu dane, výškou príjmov, od ktorej vzniká povinnosť podania daňového priznania, platením preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy a pod.
Pre účely tohto príspevku je nevyhnutné zdôrazniť, že v zákone o dani z príjmov sa používa pojem životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného je tak zrejmé, že aj keď sa suma životného minima k 1. júlu 2024 zvýšila o 5,11 eura, t. j. z 268,88 eura na 273,99 eura, táto zmena prinesie na účely dane z príjmov fyzických osôb dopad prakticky až počnúc zdaňovacím obdobím roka 2025.
Príklad
Od 1. júla 2024 sa zmenila suma životného minima na 273,99 eura, no zamestnávateľ naďalej znižoval základ dane svojich zamestnancov o rovnakú sumu– t. j. vychádzal zo sumy životného minima 268,88 eura.
Je pravdou, že od 1. júla 2022 sa zmenila suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu z 268,88 eura na hodnotu 273,99 eura. Pre správne uplatňovanie znižovania základu dane zamestnancov však treba aplikovať počas celého zdaňovacieho obdobia pre tieto účely tú sumu životného minima, ktorá platila k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ teda postupoval správne.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Od 1. januára 2025 sa bude výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka opäť odvíjať od 21,0 násobku životného minima avšak už platného k 1. januáru 2025.
Keďže k 1. januáru 2025 bude platná výška životného minima v sume 273,99 eur, znamená to, že nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka bude pre rok 2025 vo výške 5 753,79 eur oproti 5 646,48 eurám v roku 2024.
Vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a) sa rovná alebo je nižší ako 92,8 násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej iba „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0 násobku sumy platného životného minima,
b) je vyšší ako 92,8 násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2 násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
V súvislosti s vyššie uvedeným je ďalej pre účely správnej aplikácie odpočitateľnej položky na daňovníka pre zdaňovacie obdobie roku 2025 poznať limit výšky dosiahnuteľného základu dane fyzickej osoby, pri ktorom má fyzická osoba nárok na odpočitateľnú položku na daňovníka v nezníženej výške.
Pre zdaňovacie obdobie 2024 ide o sumu 24 952,06 eur, pričom zmena výšky životného minima od 1. 7. 2024 sa prejaví až pre zdaňovacie obdobie 2025, kedy bude limit základu dane, pri ktorom bude možné uplatniť nekrátenú sumu odpočitateľnej položky základu dane na daňovníka až 25 426,27 eur.
|
Zdaňovacie |
Platné životné minimum (PŽM) |
92,8
násobok |
21
násobok |
44,2
násobok |
|
2024 |
268,88 eur |
24 952,06 eur |
5 646,48 eur |
11 884,50 eur |
|
2025 |
273,99 eur |
25 426,27 eur |
5 753,79 eur |
12 110,36 eur |
Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera
Vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období
1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období,
1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.
Rovnako aj v tomto prípade platí, že pri posudzovaní dopadu zmeny životného minima od 1. júla 2024 na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa táto zmena prejaví až v zdaňovacom období roku 2025. Limitné sumy, ktoré majú rozhodujúci vplyv na možnosť a výšku uplatnenia odpočitateľnej položky od základu dane fyzickej osoby podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov, majú teda pre zdaňovacie obdobia 2024 a 2025 nasledujúce hodnoty:
|
Zdaňovacie |
Platné životné minimum (PŽM) |
19,2
násobok |
176,8
násobok |
63,4
násobok |
|
2024 |
268,88 eur |
5 162,50 eur |
47 537,98 eur |
17 046,99 eur |
|
2025 |
273,99 eur |
5 260,61 eur |
48 441,43 eur |
17 370,97 eur |
Sadzba dane z príjmu fyzických osôb
Sadzba dane z príjmov pre fyzickú osobu za zdaňovacie obdobie 2024 je:
• zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. zo súčtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona o dani z príjmov), ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť a čiastkových základov dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností (podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov), z príjmov z použitia umeleckého diela a použitia umeleckého výkonu (podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) a z ostatných príjmov (podľa § 8 zákona o dani z príjmov)
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 47 537,98 eura (čo predstavuje 176,8 - násobok sumy platného životného minima vrátane),
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 47 537,98 eura (čo predstavuje 176,8 - násobok sumy platného životného minima),
• 15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) zníženého o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť a o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) neprevyšujúce sumu 60 000 eur,
• zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) zníženého o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť a daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) prevyšujúce sumu 60 000 eur
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 47 537,98 eura (čo predstavuje 176,8 - násobok sumy platného životného minima vrátane),
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 47 537,98 eura (čo predstavuje 176,8 - násobok sumy platného životného minima).
• 19 % z osobitného základu dane zisteného z príjmov z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov),
• 10 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov,
• 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Za predpokladu nemennosti pravidiel zdaňovania príjmov fyzických osôb čo sa týka sadzby dane za zdaňovacie obdobie 2025 sa v dôsledku zvýšenia životného minima od 1. júla 2024 zmenia aj podmienky zdaňovania príjmov pre určité kategórie príjmov fyzických osôb nasledovne:
• zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. zo súčtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona o dani z príjmov), ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť a čiastkových základov dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností (podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov), z príjmov z použitia umeleckého diela a použitia umeleckého výkonu (podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) a z ostatných príjmov (podľa § 8 zákona o dani z príjmov)
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 48 441,43 eura (čo pre rok 2025 predstavuje 176,8 - násobok sumy platného životného minima vrátane),
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 48 441,43 eura (čo pre rok 2025 predstavuje 176,8 - násobok sumy platného životného minima),
• zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) zníženého o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť a daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) prevyšujúce sumu 60 000 eur
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 48 441,43 eura (čo pre rok 2025 predstavuje 176,8 - násobok sumy platného životného minima vrátane),
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 48 441,43 eura (čo pre rok 2025 predstavuje 176,8 - násobok sumy platného životného minima).
Povinnosť fyzických osôb podať
daňové priznanie k dani z príjmov
V princípe platí, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník – fyzická osoba, ak za toto zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
To znamená, že povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024 vznikne fyzickým osobám v zásade vtedy, ak dosiahli zdaniteľné príjmy vyššie ako je 50 % zo sumy 5 646,48 eur. V súvislosti so zmenou sumy životného minima od 1. júla 2024 to znamená, že táto hranica:
• je pre zdaňovacie obdobie 2024 v hodnote 2 823,24 eur, a
• za zdaňovacie obdobie roku 2025 sa zvýši na sumu 2 876,90 eur.
Na sumu životného minima sa odvolávajú rôzne zákony pri určovaní niektorých veličín. Životné minimum sa upravilo k 1. júlu 2024, avšak veličiny, príp. dávky naň naviazané sa upravia buď k 1. júlu 2024 alebo k 1. januáru 2025 v závislosti od toho, ktorý zákon a akým spôsobom túto veličinu definuje. V prípade veličín týkajúcich sa dane z príjmov ide o zákon o dani z príjmov, pričom nové životné minimum upraví jednotlivé sumy až od 1. januára 2025.
RADA!
|
Vplyv zvýšenia sumy životného minima od 1.júla 2024 na zdaňovanie príjmov fyzických osôb |
|||
|
Vybraná veličina |
Suma v € |
Platnosť od |
Výpočet |
|
Nezdaniteľná
časť základu |
479,48
eur (mesačne) |
1. 1. 2025 |
21
– násobok životného |
|
Základ dane z príjmov fyzických osôb, po ktorého prekročení dochádza ku kráteniu ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka |
25 426,27 eur |
1. 1. 2025 |
92,8 – násobok životného minima |
|
Limit
základu dane pre uplatnenie |
4 046,79 eur (mesačne) 48 441,43 eur (ročne) |
1. 1. 2025 |
176,8 – násobok životného minima |
|
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera po splnení zákonom o dani z príjmov ustanovených podmienok |
5 260,61 eur |
1. 1. 2025 |
19,2 násobok životného minima |
|
Limitná suma, kedy vzniká povinnosť fyzických osôb podať daňové priznanie k dani z príjmov |
2 876,90 eur |
1. 1. 2025 |
50% sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2025 |
|
Základ dane z príjmov fyzických osôb, po ktorého prekročení sa uplatňuje 25 % sadzba dane |
4
046,79 eur (mesačne) |
1. 1. 2025 |
176,8 – násobok životného minima |
Ing. Ján Mintál








