Zmena výšky stravného
od 1. 12. 2016
Stravné je jednou z cestovných náhrad, ktoré sú poskytované v súvislosti s vyslaním zamestnanca na pracovnú cestu podľa zákona o cestovných náhradách. S účinnosťou od 1. decembra 2016 dochádza k zmenám jeho výšky, čo ovplyvňuje aj výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, cenu tzv. gastrolístkov a výdavky na stravovanie u samostatne zárobkovo činnej osoby. Aká je maximálna daňovo uznateľná suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie? V akých prípadoch sa kráti nárok na stravné?
S ÚČINNOSŤOU OD 1. DECEMBRA 2016 podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. sa majú zvýšiť sumy stravného na:
a) 4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín (do 30. 11. 2016 to bolo 4,20 eur);
b) 6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín (do 30. 11. 2016 to bolo 6,30 eur);
c) 10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín (do 30. 11. 2016 to bolo 9,80 eur).
Ako uvádza dôvodová správa dôvodom zvyšovania sumy stravného ako nárokovej náhrady pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu, je vývoj indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.
STRAVNÉ PRI VYSLANÍ NA PRACOVNÚ CESTU - Zamestnanec je vyslaný na pracovnú cestu vtedy, keď vykonáva prácu mimo svojho bydliska alebo mimo obvodu obce pravidelného pracoviska. Zamestnanca na pracovnú cestu vysiela vždy zamestnávateľ alebo vedúci zamestnanec, ktorý mu tiež vydáva pokyny ohľadne výkonu práce na pracovnej ceste. Zamestnanec nemôže rozhodnúť sám o svojom vyslaní na pracovnú cestu, a to ani v prípade, že by takéto oprávnenie zamestnanca vyplývalo priamo z vnútorného predpisu zamestnávateľa. Vysielanie na pracovné cesty nemôže byť zamestnávateľom zneužité na jednostranné preloženie zamestnanca na iné miesto výkonu práce než bolo pôvodne v pracovnej zmluve dohodnuté. Zamestnávateľ musí mať na pamäti, že vyslať zamestnanca na pracovnú cestu môže iba na nevyhnutne potrebné obdobie, ktoré síce v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.) nie je explicitne definované, ale nemôže byť zamestnávateľom vykladané príliš extenzívne. Pracovná cesta je výkonom právnych povinností zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z dohodnutého pracovného pomeru, čo pre zamestnávateľa tiež predstavuje „mantinel“, keď práca, ktorá je predmetom pracovnej cesty zamestnanca nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Zákon o cestovných náhradách definuje okruh povinných náhrad preukázaných výdavkov, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi v súvislosti s výkonom tuzemskej pracovnej cesty. Obligatórnymi náhradami sú (§ 4 ods. 1 zákona o cestovných náhradách):
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny zamestnanca do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky.
Stravné v porovnaní s inými cestovnými náhradami predstavuje to špecifikum, že zamestnanec nemusí predkladať žiaden doklad na vyúčtovanie o tom, že sa na pracovnej ceste stravoval. Nárok na stravné vzniká zamestnancovi uplynutím času stráveného na pracovnej ceste. Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty a ako je vyššie uvedené jeho suma je odstupňovaná v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.
KRÁTENIE STRAVNÉHO - Stravné v plnej výške zodpovedajúce jednotlivým časovým pásmam sa zamestnancovi uhradí len za predpokladu, že mu na pracovnej ceste nebolo poskytnuté žiadne iné stravovanie. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed, večera), zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Čiastočné poskytnutie stravovania má za následok krátenie stravného zo strany zamestnávateľa:
1. ak sú bezplatne poskytnuté raňajky, kráti sa stravné o 25 % z ustanovenej hodnoty stravného pre časové pásmo nad 18 hodín,
2. ak je bezplatne poskytnutý obed, kráti sa stravné o 40 % z ustanovenej hodnoty stravného pre časové pásmo nad 18 hodín,
3. ak je bezplatne poskytnutá večera, kráti sa stravné o 35 % z ustanovenej hodnoty stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.
Pri krátení je potrebné pamätať na to, že percentá sa vypočítavajú zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín, a nie pre pásmo stravného, na ktoré má zamestnanec nárok. Stravné sa kráti aj v prípade, ak má zamestnanec preukázane poskytnuté stravovanie v rámci ubytovacích služieb.
Ak by doklad o poskytnutí ubytovania neobsahoval údaj o poskytnutí stravovania, preukázanie poskytnutého stravovania môže byť zabezpečené pri vyúčtovaní náhrad vyhlásením zamestnanca. Stravné sa nekráti v prípade, ak zamestnanec nemohol využiť stravovanie z dôvodov, ktoré nezavinil. Stravné je možné krátiť maximálne do výšky nároku na stravné podľa zákona o cestovných náhradách. Pri krátení stravného sa na hodnotu stravy (raňajky, obed, večera) uvedenej na doklade o poskytnutých ubytovacích službách neprihliada.
VPLYV SUMY STRAVNÉHO NA STRAVOVANIE U ZAMESTNÁVATEĽA. Stravovanie je povinný zabezpečiť každý zamestnávateľ, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa nevzťahuje na fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, avšak existuje možnosť zamestnávateľa rozšíriť okruh stravovaných zamestnancov aj na tieto osoby [v súlade s § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce]. Oprávneným subjektom zabezpečovaného stravovania je každý zamestnanec v pracovnom pomere, ak odpracoval viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Výška maximálne daňovo uznateľného príspevku zamestnávateľa na stravovanie svojich zamestnancov na odpracovaný deň sa od 1. 12. 2016 zvyšuje na hodnotu 2,48 eur (55 % zo 4,50 eur). V súlade s ust. § 152 ods. 4 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovania aj poskytovaním stravovacích poukážok (tzv. gastrolístky alebo stravenky).
Minimálna hodnota stravovacej poukážky je najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hod., t. j. 3,38 eur. Cenou jedla sa rozumie v tomto prípade hodnota stravovacej poukážky a následne 55 % z 3,38 eur je 1,86 eur, čo je minimálna suma, ktorú zamestnávateľ uhrádza zamestnancom na stravovanie, ak im zabezpečuje stravovanie formou stravovacích poukážok.
VPLYV SUMY STRAVNÉHO NA STRAVOVANIE SZČO. Výdavky na stravovanie samostatne zárobkovo činných osôb sú daňovo odpočítateľným nákladom, ktorý im vzniká v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Samostatne zárobkovo činné osoby si spôsob stravovania určujú sami a môžu sa rozhodnúť, že stravovanie si zabezpečia kúpou:
a) stravy v obchode alebo v reštauračných zariadeniach (vynaložené výdavky na stravu SZČO v tomto prípade dokladá daňovými dokladmi)
b) stravovacích poukážok.
Cena stravovacej poukážky môže predstavovať maximálnu možnú uplatniteľnú položku ohľadne stravovania na deň. V súlade so zákonom o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ďalej len zákon o dani z príjmov) si samostatne zárobkovo činná osoba môže znížiť základ dane o plnú výšku stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Maximálna suma, ktorú si samostatne zárobkovo činná osoba môže za každý pracovný deň na pravidelnom mieste výkonu svojej činnosti uplatniť je tak od 1. decembra 2016 4,50 eur. Výdavok na stravovanie si nemôže uplatňovať tá samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá postupuje podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, t. z. uplatňuje si percentuálne výdavky vo výške 40 % z príjmov, keďže všetky výdavky okrem odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sú v danom 40-percentnom paušále už zahrnuté.
Samostatne zárobkovo činná osoba si môže zakúpiť jeden gastrolístok za každý odpracovaný deň. Samostatne zárobkovo činná osoba si môže dať do nákladov stravné aj za sobotu, nedeľu, i sviatky, avšak je povinná preukázať, že skutočne odpracovala ten deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie, napríklad knihou jázd s pracovnou cestou, dodacími listami potvrdenými odberateľmi, faktúrou vystavenou za svoju činnosť práve v deň uplatnenia stravného vo výdavkoch ...).
Zásadnou chybou pri uplatňovaní výdavkov na stravné formou gastrolístkov je ich kúpa za uplynulé časové obdobie. Je zjavné, že gastrolístky nemohli byť využité už v uplynulom období a o takto spätne kúpené gastrolístky si samostatne zárobkovo činná osoba základ dane znižovať nemôže. Z povahy veci vyplýva, že znižovať základ dane o výdavky vynaložené na stravovanie, si samostatne zárobkovo činná osoba nemôže uplatňovať ani za deň (dni), keď je práceneschopná, či v čase svojho pracovného voľna.
ZÁVER - V prípade schválenia opatrenia a navrhovaných súm stravného budú pre zamestnávateľa smerodajné dve hodnoty: maximálna daňovo uznateľná suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie sa zvýši z 2,31 eur na 2,48 eur a minimálna hodnota stravovacej poukážky z 3,15 eur na 3,38 eur. Samostatne zárobkovo činná osoba si môže do daňových výdavkov zahrnúť náklady na stravovanie za každý odpracovaný deň v odpočítateľnom limite vo výške 4,5 eur.
JUDr. Jana Žuľová, PhD.
UPJŠ, Právnická fakulta
