Zmena výšky poistného

od 1. 7. 2017

Každoročne od januára toho – ktorého kalendárneho roka sa mení suma odvodov, nakoľko ich výška sa vypočítava v závislosti od zmeny priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok zisťuje a vyhlasuje Štatistický úrad SR. Aj keď suma odvodov sa mení už k 1. januáru príslušného kalendárneho roka, je pre samostatne zárobkovo činné osoby dôležitý aj dátum 1. júl, nakoľko časti samostatne zárobkovo činných osôb sa mení výška odvodov, niektorým povinnosť platiť odvody vznikne a iným zanikne. Od čoho to závisí?

PRE SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÉ OSOBY je 1. júl (prípadne 1. október pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania) každoročne termínom, ku ktorému sa prehodnocuje vznik a zánik povinného poistenia, vymeriavací základ a výška poistného, ktorú je potrebné v nasledujúcich mesiacoch platiť. Odvody poistného samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej SZČO) upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p.

SOCIÁLNYM POISTENÍM JE

-    nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva

-    dôchodkové poistenie, pod ktoré patrí

•    starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia

•    invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia

-    úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania

-    garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

-    poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Kto je povinne poistený v rámci sociálneho poistenia, t. j. osobný rozsah sociálneho poistenia, určuje zákon ust. § 14 až § 19 rozdielne pre jednotlivé druhy poistenia. Na SZČO sa vzťahuje nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a tiež rezervný fond solidarity.

SZČO je povinne nemocensky poistená, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

SZČO môže byť dobrovoľne nemocensky poistená a tiež dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. Dobrovoľne nemocensky poistenou osobou môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, pričom táto osoba nesmie byť poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a súčasne musí byť dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená a tiež samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a súčasne je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO z dôvodu uvedeného v ust. § 26 ods. 4 prvej vete.

SZČO, ktorá je povinná v súlade so zákonom platiť poistné na sociálne poistenie, platí poistné vo výške

–   4,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie

–   18 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie

–   6 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie

–   4,75 % z vymeriavacieho základu do rezervného fondu solidarity.

NA URČENIE VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU je významné rozhodujúce obdobie (ust. § 139), pričom rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je:

•    v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity

•    v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Od 1. júla 2016, resp. od 1. októbra 2016 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2017, resp. do 30. septembra 2017), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2015 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2016, t. j. vyšší ako 5 148 eur (12 × 429 €).

OD 1. JÚLA 2017, RESP. OD 1. OKTÓBRA 2017 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2018, resp. do 30. septembra 2018), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2016 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2017, t. j. vyšší ako 5 298 eur (12 × 441,50 €).

Vznik povinnosti SZČO platiť poistné na sociálne poistenie sa posudzuje vždy k 1. júlu nasledujúceho kalendárneho roka (resp. k 1. októbru). SZČO vznikne povinnosť platiť poistné od 1. júla 2017, ak v roku 2016 jej zdaniteľný príjem z podnikania bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2015, teda ak bol vyšší ako 50 % z 12-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok 2015, t. j. 5 298 eur (0,5 × 12 × 883 eur).

Ak takto vznikne SZČO povinnosť platiť poistné od 1. júla 2017, prvé poistné je povinná zaplatiť do 8. augusta 2017, teda do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri vzniku povinnosti od 1. októbra 2017 musí byť prvé poistné zaplatené do 8. novembra 2017. V roku 2017 platí všeobecný vymeriavací základ 10 596 eur, čo je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy z roku 2015.

Vymeriavací základ (ust. § 138) povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO uvedených v zákone [ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3] nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO daný príjem do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavací základ poistenca, ktorý je:

-    súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma

-    súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma

-    súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma

-    dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

Zákon pri niektorých druhoch poistenia určuje zároveň aj minimálny a maximálny vymeriavací základ na platenie poistného. Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najmenej vo výške 50 %“, znamená to, že ide o minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú uvedené osoby povinné platiť odvody. Pre rok 2017 sa pre výpočet minimálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2015, teda minimálny vymeriavací základ je 50 % zo sumy 883 eur, t. j. 441,50 eur.

Vymeriavací základ pre SZČO v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie, na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na príslušné poistenie. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najviac“, znamená to, že ide o maximálny vymeriavací základ. Pre rok 2017 sa aj pre výpočet maximálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2015, teda maximálny vymeriavací základ je 7 × 883 eur, t. j. 6 181 eur.

Pre SZČO, ktoré platia sociálne poistenie platí v roku 2017 minimálny vymeriavací základ v sume 441,50 eur (50 % zo sumy 883 eur) a minimálne poistné na sociálne poistenie SZČO predstavuje sumu 146,35 eur. Maximálnym vymeriavacím základom je suma 6 181 eur (7-násobok priemernej mzdy za rok 2015, teda 7-násobok sumy 883 eur) a maximálne poistné na sociálne poistenie pre SZČO predstavuje sumu 2 048,99 eur.

Tabuľka odvodov SZČO na sociálne poistenie

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že SZČO, ktorá je v zmysle zákona povinná platiť poistné, platí na sociálne poistenie odvody v minimálnej výške spolu 146,35 eur a v maximálnej výške spolu 2 048,99 eur. Napriek tomu, že je SZČO sama zodpovedná za plnenie svojich odvodových povinností, Sociálna poisťovňa je v tejto oblasti nápomocná a dôležité informácie SZČO zasiela.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA ZASIELA ŽIVNOSTNÍKOM OZNÁMENIE v prípade, ak

-    od 1. júla 2017 (resp. od 1. októbra 2017) vzniká povinné poistenie, pričom v oznámení zároveň uvedie číslo účtu pobočky Sociálnej poisťovne, na ktoré je potrebné platiť poistné

-    pokračuje povinné poistenie aj po 30. júni 2017 (resp. po 30. septembri 2017)

-    zaniká povinné poistenie k 30. júnu 2017 (resp. k 30. septembru 2017).

Sociálna poisťovňa SZČO oznamuje tiež vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. SZČO by nemala zabudnúť na zmenu trvalého príkazu v banke, ak dochádza k zmene. Pri platbe je potrebné uviesť správne variabilný symbol (číslo pridelené Sociálnou poisťovňou) a špecifický symbol (príslušný kalendárny mesiac a rok, za ktorý sa platí poistné – napr. za júl 2017 to je 072017). SZČO by vo vlastnom záujme mali Sociálnej poisťovni nahlásiť aktuálne kontakty – mobilné telefónne číslo a mailovú adresu, nakoľko sa týmto spôsobom môžu veľmi rýchlo dozvedieť dôležité informácie, napr. informáciu o prípadnom nedoplatku.

DRUHÝM TYPOM POISTENIA JE ZDRAVOTNÉ POISTENIE upravené zákonom č. 580/2004 Z. z., ktorého predmetom je úprava zdravotného poistenia, právnych vzťahov vznikajúcich na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Pod pojmom zdravotné poistenie rozumieme:

-    povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom o zdravotnom poistení zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z.n.p.

-    individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník.

Na účely zákona o zdravotnom poistení je poistencom fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona. Verejne zdravotne poistená je pritom fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Z uvedeného existujú výnimky, ktoré zákon vymenúva v ust. § 3 ods. 2.

Na účely zákona o zdravotnom poistení je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti v zmysle zákona [§ 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3], alebo má príjem z tejto činnosti. Zákon stanovuje platenie poistného preddavkami na poistné a následne sa poistné zúčtováva v ročnom zúčtovaní poistného.

Pri zdravotnom poistení je potrebné poukázať na rozdiel medzi poistným a preddavkami na poistné. Pod pojmom poistné rozumieme celoročnú sumu, zúčtovanú v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (t. j. od vymeriavacieho základu), dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Pod preddavkami na poistné rozumieme zálohovo odvádzané finančné sumy poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa za podmienok stanovených zákonom zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného. V zmysle zákona si SZČO vypočítava, platí a odvádza preddavky na poistné sama.

Vymeriavací základ (ust. § 13) neurčuje zákon rovnako pre všetkých poistencov. Je rozdielne určený vymeriavací základ pre zamestnancov, pre zamestnávateľov, pre SZČO a pre tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby. Vymeriavacím základom SZČO je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti určenej zákonom [ust. § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v rozhodujúcom období], ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie (vrátane povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie), poistné do rezervného fondu solidarity, a koeficientu 1,486. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Sadzba poistného pre SZČO predstavuje 14 % z vymeriavacieho základu, pričom v roku 2017 platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie vo výške 14 % z podielu pomernej časti základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti dosiahnutého v roku 2015 a koeficientu 1,486.

Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v z.n.p.), ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Platí, že na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada.

SZČO si odvody do zdravotnej poisťovne vypočíta tak, že k čiastkovému základu dane z príjmov z daňového priznania za rok 2015 sa pripočítajú zaplatené preddavky na zdravotné poistenie za rok 2015 a rovnako preddavky zaplatené na sociálne poistenie za rok 2015. Výsledná suma sa vydelí počtom mesiacov vykonávania živnosti a následne sa vydelí koeficientom 1,486. Výsledok je vymeriavací základ, z ktorého sa použitím sadzby poistného (14 %) vypočíta suma preddavku na zdravotné poistenie. Tento výpočet však pre SZČO nie je nevyhnutný, nakoľko aj zdravotné poisťovne oznamujú výšku preddavku.

Minimálny vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie je 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Pre rok 2017 je minimálny vymeriavací základ v sume 441,50 eur (50 % zo sumy 883 eur), rovnako ako pri sociálnom poistení. V zmysle uvedeného je SZČO povinná platiť odvody na zdravotné poistenie minimálne v sume 61,81 eur mesačne. Maximálny vymeriavací základ a tým aj maximálne poistné pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie sa od začiatku roka 2017 zrušil.

ZÁVER - Každá SZČO je povinná platiť mesačné odvody na sociálne a zdravotné poistenie v správnej výške a v určených termínoch, inak sa nevyhne sankčným opatreniam vo forme pokút alebo penále. Ako už z uvedeného vyplynulo SZČO je povinná platiť v roku 2017 na sociálne poistenie odvody v minimálnej výške spolu 146,35 eur a na zdravotné poistenie odvody v minimálnej výške 61,81 eur, t. j. celkovo minimálne odvody SZČO predstavujú sumu 208,16 eur. Maximálne odvody SZČO na sociálne poistenie sú spolu vo výške 2 048,99 eur a maximálne poistné pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie neexistuje.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová