Zmena poplatku za rozvoj
Novela zákona sa týka dvoch zásadných oblastí úprav. Prvou je zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku za rozvoj a druhou je rozšírenie možností využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov. Poplatkom za rozvoj sa zaoberá zákon č. 447/2025 Z. z. o poplatku za rozvoj.
Poplatok za rozvoj
Môže ho ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.
Predmetom poplatku za rozvoj je budova na území obce uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, v overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, v právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo v právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.
Predmetom poplatku za rozvoj je stavba 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby, ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 3 neustanovujú inak. Odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy zhotovovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie stavby alebo nariadenia odstránenia stavby.
Obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, uvedenú v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a uvedenú v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.
Zaradenie miestneho poplatku za rozvoj
Miestny poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú miestny poplatok za rozvoj zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia nad rámec dnešnej právnej úpravy. Napríklad NKÚ SR poukazuje na potrebu umožnenia využitia výnosu na nákup budov, čo však automaticky znamená ďalšie zaťaženie územia. Preto je vhodnejšie preferovať také zmeny, ktoré rozšíria možnosti využitia poplatku aj na iné aktivity. Nakoľko tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie za zaťaženie územia investičnom výstavbou, vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú na potrebu využitia časti výnosu na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia.
Zavedenie poplatku za rozvoj má rastúci trend, a to tak z hľadiska rozširovania samosprávami (tak v mestách, ako aj v obciach), ale aj s prihliadnutím na celkový finančný príjem samospráv, ktoré miestny poplatok za rozvoj zaviedli do svojej územnej aplikačnej praxe.
Viac ako tretinu výnosu obce využili na investície do miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. Takmer tretina výnosu bola investovaná do športových, kultúrnych a sociálnych zariadení. Viac ako 20 % výnosu bolo investovaných do verejných parkov a zelene, zdravotníctva a sociálneho bývania. Problémom pri poplatku za rozvoj je fakt, že stanovením sadzieb sa nereflektuje na infláciu.
Podľa Inštitútu urbánneho rozvoja je využívanie poplatku za rozvoj reakciou na chýbajúce financie v samosprávach, pričom podľa inštitútu malá časť poplatku sa využíva na financovanie novej infraštruktúry. Problémom podľa tohto inštitútu sú tzv. súvisiace investície, pretože naďalej pretrvávajú požiadavky na financovanie súvisiacich investícií a pritom aj úhradu poplatku za rozvoj.
Inštitút digitálnych a regionálnych politík v spolupráci s MF SR vypracoval prehľad o počte miest, obcí a mestských častí, ktoré majú miestny poplatok za rozvoj zavedený za roky 2018 až 2023.
Možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj
Na základe vyššie uvedeného je vhodné rozšíriť možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj na oblasti ďalšieho rozvoja územia, ktorý zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv, prípadne na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov. Rozšírenie možností využitia poplatku za rozvoj, za zaťaženie územia investičnou aktivitou o ďalšie oblasti mimo kapitálových výdavkov nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv, ale zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia.
Návrh zákona, ktorá je momentálne v prerokovaní, sa týka dvoch zásadných oblastí úprav. Prvou je zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku za rozvoj a druhou je rozšírenie možností využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov. Zmeny korešpondujú s Programovým vyhlásením vlády v gescii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, v rámci ktorých vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu, eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Ustanovuje sa zvýšiť hornú hranicu sadzby miestneho poplatku za rozvoj na základe vývoja cien stavebných prác, stavených materiálov a stavebných pozemkov za roky 2018 až 2023.
Horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj
Zvyšuje sa horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu inflácie a tým súvisiaceho masívneho nárastu cien stavebných materiálov a stavebných prác.
Po novom sa má zaviesť možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny dopad investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj, napríklad pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých je žiaduce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými, investíciami.
Možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku na rozvoj
Rozširuje sa možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov v nadväznosti na požiadavky regiónov vyplývajúce z praxe. Výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu výdavkov súvisiacich s
• nadobudnutím nehnuteľnosti, so zhotovením stavby, so stavebnými úpravami alebo s údržbou stavby, vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku alebo odstránenie stavby, ak ide o školu, školské zariadenie alebo zariadenie slúžiace na praktické vyučovanie, zariadenie starostlivosti o deti, detské ihrisko alebo športovisko, zdravotnícke zariadenie, nehnuteľnosť slúžiacu na sociálne bývanie alebo na poskytovanie sociálnych, športových, náboženských alebo kultúrnych služieb, kultúrnu pamiatku alebo nehnuteľnosť obdobného významu pre obec, verejne prístupný park alebo záhradu, verejne prístupné miesto na oddych, verejne prístupnú turistickú atrakciu alebo verejnú zeleň, dopravnú infraštruktúru (napríklad cesty, autobusové zastávky, električkové trate a podobne), technickú infraštruktúru (napríklad verejne osvetlenie, prekládka plynu alebo teplovodu pri investícii a podobne), opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky, verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu,
• obstaraním zariadení slúžiacich na starostlivosť o bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a obecného majetku (napríklad investície do strojového zariadenia potrebného na údržbu majetku obcí a podobne),
• obstaraním územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacieho podkladu,
• podporou verejnej dopravy,
• tvorbou štúdií a analýz spojených so zlepšovaním života obyvateľov obce,
• pozemkovými úpravami.
Spolufinancovanie
Zákon po novom umožní obci spolufinancovať investičné aktivity na zlepšovanie života obyvateľov obce z poskytnutých dotácií z dôvodu, že kumulácia zdrojov výhradne z poplatku za rozvoj predstavuje zdĺhavý niekoľkoročný proces na vytvorenie dostatočných finančných zdrojov na financovanie potrebných investícií.
Zavádza sa povinnosť pre obce informovať o výške výnosu z miestneho poplatku za rozvoj a jeho použití za účelom zvýšenia transparentnosti nakladania s verejnými zdrojmi. Zvyšuje sa tým možnosť pre obyvateľov obce podieľať sa na tvorbe verejných politík a zvyšovať adresnosť plánovaných investícií.
RADA!
Za účelom zefektívnenia a zvýšenia stability výberu miestneho poplatku za rozvoj sa po novom ustanovuje, aby prílohou návrhu stavebníka bolo aj potvrdenie o uhradení miestneho poplatku za rozvoj, ak daný poplatok obec v mieste stavby vyberá. Zmeny v tomto zákone by mali nadobudnúť účinnosť až koncom roka 2025, respektíve 1. 1. 2026.
Ing. Daniela Ivanáková
