Zmena zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Inšpektoráty práce poskytujú pri výkone svojej činnosti bezplatné poradenstvo v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať pracovnoprávne predpisy. Inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb. Vykonáva sa aj vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov, ktoré mohol do 20. 7. 2020 inšpektor práce požadovať ihneď alebo určiť akúkoľvek lehotu.

Od 21. 7. 2020 na odstránenie zistených nedostatkov inšpektor práce určí primeranú lehotu. Určenú lehotu je inšpektor práce oprávnený na žiadosť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch aj predĺžiť.

Zmena zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov

Výpis z registra trestov je verejná listina, ktorou sa preukazuje, či osoba bola alebo nebola právoplatne odsúdená. Za výpis z registra trestov právnickej osoby sa považuje aj zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb. Výpis z registra trestov generálna prokuratúra vydá na žiadosť fyzickej osobe, ktorej sa týka a ktorej totožnosť musí byť overená. Výpis z registra trestov, ak ide o právnickú osobu, generálna prokuratúra vydá na žiadosť osobe, ktorej totožnosť musí byť overená.

Od 21. 7. 2020 došlo k predĺženiu platnosti splnomocnenia vydaného na účely vyžiadania výpisu z registra trestov z 30 dní na 90 dní. Žiadosť o výpis z registra trestov môže podať a výpis z registra trestov prevziať aj osoba splnomocnená žiadateľom. Splnomocnenie musí byť úradne osvedčené notárom alebo iným na to príslušným orgánom, nesmie byť staršie ako 90 dní a pripája sa k žiadosti. Splnomocnená osoba musí predložiť doklad, ktorým sa podľa overuje totožnosť žiadateľa, a doklad, ktorým preukazuje svoju totožnosť.

Zmena zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve

Nové znenie § 12 ods. 2 od 21. 7. 2020 určuje, že burčiak možno ponúkať spotrebiteľovi len v období roka, v ktorom sa uskutočnil zber hrozna na jeho výrobu, ktoré do 15. júla tohto roka určí ministerstvo a vyhlási vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ak sa víno vyrobí v tom istom kalendárnom roku, v ktorom sa uskutočnil zber hrozna na jeho výrobu, je zakázané také víno uvádzať na trh vo fľašiach podľa nového znenia § 25 ods. 1 pred dátumom, ktorý do 30. septembra tohto kalendárneho roka určí ministerstvo a vyhlási vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Určenie termínu, v ktorom možno burčiak ponúkať spotrebiteľovi, a dátumu, od ktorého je možné uvádzať víno vo fľašiach na trh, je nevyhnutné na ochranu trhu pred podvodmi. Ako „burčiak“ sa označuje len kvasiaci hroznový mušt vyrobený výlučne z hrozna dopestovaného a spracovaného na území Slovenskej republiky. Namiesto zákonom pevne určeného obdobia, resp. dátumu sa však ustanovuje pružné určenie týchto období a dátumov. To umožňuje flexibilne reagovať na konkrétne klimatické a poveternostné podmienky v danom roku. Burčiak ročníka 2020 môžu vinári začať ponúkať od 15. augusta 2020. Rozhodnutie o určení obdobia roka 2020, v ktorom možno spotrebiteľovi ponúkať burčiak, vyrobený z hrozna zozbieraného v tomto roku bolo pod č. 43 publikované vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, v čiastke 15/2020.

Na výsadbu viniča povolenú na výrobu vína sa môžu použiť len sadenice registrovaných odrôd uznané podľa Nariadenia vlády č. 49/2007 Z. z. v planom znení a registrované v Listine registrovaných odrôd. Proces uznávania odrôd hrozna je zdĺhavý a komplikovaný. Niektoré odrody uznané a registrované v rámci spoločného trhu EÚ sú v súčasnosti na Slovensku vysadené, avšak nie je možné z nich vyrábať víno, kým nie sú uvedené v Listine registrovaných odrôd v SR. Preto nové znenie § 13 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) od 21. 7. 2020 umožňuje

–   použiť na výsadbu aj sadenice odrôd registrovaných v odrodových knihách iných členských štátov EÚ,

–   výrobu vína aj z odrôd registrovaných v odrodových knihách iných členských štátov ako Slovenskej republiky.

Zmena zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

Od 21. 7. 2020 sa v ustanovení § 46 ods. 8 predĺžila minimálna lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo súčasných 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu. Podľa prechodného ustanovenia § 165k sa dlhšia lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly prvýkrát uplatní na tie protokoly, ktoré budú správcom dane vypracované po 20. júli 2020.

Zmena zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Účelom regulácie je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite. Úrad predovšetkým určuje ceny a podmienky ich uplatňovania pre špecifický tovar, ktorým je elektrina, plyn, teplo, pitná voda, odpadová voda, povrchová voda, hydroenergetický potenciál vodného toku a energetická voda. V súvislosti s touto činnosťou úradu boli do zákona od 1. 9. 2020 vložené nové povinnosti úradu, a to:

–   povinnosť úradu zverejňovať všetky cenové rozhodnutia na webovom sídle úradu,

–   povinnosť úradu zverejňovať spolu s cenovým rozhodnutím aj návrh ceny a všetky jeho zmeny a doplnenia. Ak úrad určil cenu pri týchto činnostiach aj na základe podkladov, ktoré má k dispozícii, zverejnia sa aj tieto podklady.

V § 14 ods. 13 sa určili výnimky chrániace malé miestne distribučné sústavy, miestne distribučné siete a priemyselné dodávky tepla pred neprimeraným zásahom do obchodného tajomstva. Súčasne sa v novo formulovanom odseku 14 upravilo, že zverejnenie informácie o ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre uvedené regulované činnosti nie je porušením alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

Zvýraznenie povinnosti zverejňovania je zakotvené aj v § 5 ods. 12, podľa ktorého novým dôvodom, pre ktorý vláda odvolá predsedu úradu, je porušenie ustanovení zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov.

Povinnosť zverejňovania cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov používaných na určenie cien sa podľa prechodného ustanovenia § 45e vzťahuje aj na cenové konania, ktoré sa začali pred prvým septembrom 2020 a súčasne sa k tomuto dňu ešte právoplatne neskončili.

Zmena zákona č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov

Zákon vo svojej prílohe určuje intervaly pravidelnej kontroly vykurovacieho systému a klimatizačného systému v budove z hľadiska energetickej účinnosti v rozmedzí 2 až 12 rokov v závislosti od druhu systému a jeho výkonu. Kontrolu môže vykonávať len oprávnená osoba. Novela zákona účinná od 21. 7. 2020 obmedzila povinnosti oprávnenej osoby pri príprave pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov u ich vlastníkov, pričom postup prípravy na pravidelnú kontrolu si môže oprávnená osoba dohodnúť operatívne v závislosti od lokálnych technických a personálnych kapacít.

Pravidelná kontrola vykurovacieho a klimatizačného systému sa vykonáva ako viazaná živnosť. Kvôli zjednodušeniu postupu pri zápise viazanej živnosti došlo novelou k vypusteniu povinnosti „požiadania o vydanie osvedčenia“, ktoré vydáva Ministerstvo hospodárstva SR (Slovenská inovačná energetická agentúra ako ním poverená osoba) a na živnostenskom úrade je potrebné už len predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá bude zodpovedná za výkon pravidelnej kontroly vykurovacieho a klimatizačného systému.

Zmena zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

Na území Slovenskej republiky sa nesmie obchodovať s úradne neoznačeným tovarom z drahých kovov a z drahých kameňov alebo taký tovar na obchodovanie vlastniť alebo ponúkať na predaj. Puncovou kontrolou sa zisťuje a overuje rýdzosť a predpísaný stav tovaru z drahých kovov a z drahých kameňov. Výsledkom puncovej kontroly, ktorú vykonáva Puncový úrad so sídlom v Bratislave, je úradné označenie tovaru puncovou značkou alebo iným spôsobom.

Doplnením znenia do ustanovenia § 32 od 21. 7. 2020 už nemá výrobca alebo obchodník povinnosť trvalo označiť alebo nechať označiť všetok tovar, ktorý sám vyrobil alebo doviezol, ale jeho povinnosť sa obmedzuje už len na tzv. nadlimitný tovar. Na tovar s veľmi nízkou hmotnosťou(t.j. tovar, ktorého hmotnosť jedného kusa nepresahuje 0,5 g pri výrobkoch zo zlata a platiny a 2,0 g pri výrobkoch zo striebra) sa táto povinnosť nevzťahuje.

Zmena zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií

Mýto je poplatkom za užívanie za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, rýchlostných ciest, ciest ostatných tried. Určuje sa ako elektronicky vypočítaná suma podľa kategórie vozidla, emisnej triedy vozidla a počtu náprav vozidla za prejazdenú vzdialenosť po vymedzenom úseku ciest na základe elektronicky získaných údajov.

Do 20. 7. 2020 bolo možné pokutu uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Od 21. 7. 2020 konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 36f sa konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred 21. 7. 2020 dokončia podľa pravidiel platných do 20. 7. 2020.

Zmena zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke

Diaľničná známka je časový poplatok za užívanie vymedzených úsekov ciest, ktoré sú označené dopravnými značkami. Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Úhrada diaľničnej známky sa platí na kalendárny rok, na 365 dní, na 30 dní alebo na 10 dní bez ohľadu na počet vykonaných jázd. Diaľničná známka má elektronickú podobu.

Do 20. 7. 2020 bolo možné pokutu za jazdu bez diaľničnej známky uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Od 21. 7. 2020 konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 16e sa konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred 21. 7. 2020 dokončia podľa pravidiel platných do 20. 7. 2020.

Zmena zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR

Podľa nového § 5aprávne predpisy upravujúce oblasť daní a odvodov môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka, pričom je potrebné navrhnúť primeranú legisvakanciu. Legisvakancia (vacatiolegis) je doba medzi platnosťou a účinnosťou právnej normy. Obdobie legisvakancie je určené na to, aby sa adresáti právneho predpisu dôkladne zoznámili s jeho obsahom a aby sa ním od nadobudnutia jeho účinnosti mohli ihneď začať riadiť. Je vhodné, aby dĺžka legisvakančnej doby bola úmerná rozsahu a významu zmien, ktoré nový právny predpis (alebo novelizácia existujúceho predpisu) prináša. Zákon, ktorý je platný, ale ešte nie je účinný (t.j. nachádza sa v období vacatiolegis), nemá úplné normatívne účinky a zatiaľ nereguluje chovanie adresátov právnej normy, ale napriek tomu istým spôsobom už formuje právne povedomie adresátov noriem.

Skorší dátum účinnosti možno ustanoviť, ak to vyplýva z právne záväzných aktov európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie alebo ak je to nevyhnutné na opravu chyby v právnom predpise, ktorá nebola v čase vyhlásenia právneho predpisu známa.

Podľa čl. 6 ods. 8 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. pri ustanovení účinnosti zákona treba rátať aj s legisvakanciou tak, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený.

Zmena zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke

Od 1. 7. 2021 sa ruší povinnosti lepiť kontrolnú nálepku na čelné sklo vozidla ako dôkaz o vykonaní technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality. Podľa súčasného znenia zákona každý držiteľ vozidla je povinný podrobiť svoje motorové vozidlo technickej a emisnej kontrole v pravidelných intervaloch. O tom, že takáto kontrola bola vykonaná, sú vypracované tri doklady a to protokol, osvedčenie o kontrole (kartička) a nálepka. Pri kontrole originality sú vypracovávané dva doklady a to odborný posudok a nálepka. Lepenie nálepiek je v súčasnej dobe už úplne zbytočné, pretože pri kontrole prevádzky motorového vozidla je možné policajnými orgánmi zistiť, či bolo vozidlo podrobené technickej kontrole a emisnej kontrole podľa osvedčení, ktoré má mať vodič motorového vozidla vo vozidle, rovnako tak je zavedený informačný systém, na základe ktorého vedia štátne orgány pokutovať tých, ktorí nepodrobia svoje vozidlo technickej a emisnej kontrole. Okrem toho držiteľ motorového vozidla je povinný za tieto nálepky zaplatiť v rámci výkonu kontroly na staniciach technických a emisných kontrol. Evidencia nálepiek, ich strhávanie a lepenie nových pracovníkmi staníc technických a emisných kontrol znamená časové straty a zbytočnú byrokratickú záťaž. Podobne aj nálepka kontroly originality nemá žiadnu pridanú hodnotu v súvislosti s vykonaním kontroly originality.

Zrušenie kontrolných nálepiek bude mať pozitívny finančný dopad na všetkých občanov, motoristov ako aj na podnikateľov, ktorí vykonávajú technickú a emisnú kontrolu a zrýchli sa aj celkový priebeh týchto kontrol. Povinnosť vydávať kontrolnú nálepku je aj nad rámec požiadaviek EÚ.

Prechodné ustanovenie § 170c určuje pre oprávnené osoby technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality povinnosť uzatvoriť s technickou službou príslušnej kontroly do 31. augusta 2021 zmluvu o poskytovaní prístupu do celoštátneho informačného systému príslušnej kontroly. Ak oprávnená osoba takúto zmluvu neuzatvorí, oprávnenie na vykonávanie príslušnej kontroly (technickej, emisnej alebo kontroly originality) jej zanikne od 1. septembra 2021.

Zmena zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii

Počas mimoriadnej situácie v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 sú možnosti plnenia zákonných povinností používateľov určených meradiel pri zabezpečení ich následného overenia obmedzené. Z praxe vyplynula potreba zjednodušenia prístupu k službám súvisiacim so zabezpečením týchto povinností. Preto sa od 21. 7. 2020 upravilo znenie ustanovenia § 27 ods. 2 tak, že používateľ určeného meradla si môže zabezpečovať následné overenie nielen osobne (napr. zamestnancom), ale môže ho zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby (najmä poverením, plnomocenstvom alebo obdobným spôsobom). Tým sa zjednoduší proces zabezpečenia povinnosti pre používateľa určeného meradla predkladať určené meradlo na následné overenie. Používateľ meradla sa bude môcť plne sústrediť na predmet svojho podnikania, zníži sa mu administratívnu záťaž a pomôže sa predísť možným pochybeniam pri zabezpečení zákonných požiadaviek. V nadväznosti na takúto právnu úpravu sa v ustanovení § 55 ods. 2 písm. b) vypustil zákaz sprostredkovania metrologickej kontroly alebo úradného merania bez autorizácie.

V § 60 ods. 3 a 5sa predlžuje lehota pre autorizované osoby a kalibračné laboratóriá na plnenie podmienok akreditácie, čo súvisí aj s mimoriadnou situáciou, počas ktorej by túto lehotu mohli zmeškať, čo by malo negatívny dopad na autorizované osoby a kalibračné laboratóriá. Táto úprava predpokladá plynulé pokračovanie v činnosti autorizovaných osôb a kalibračných laboratórií aj po 31. 12. 2020 až do30. 6. 2021. Po tomto predĺženom termíne už autorizované osoby nebudú môcť vykonávať overovanie určených meradiel a kalibračné laboratóriá vykonávať kalibráciu povinne kalibrovaných meradiel bez akreditácie.

Súčasne prechodné ustanovenie § 60a určilo zastavenie konania o uložení pokuty za sprostredkovanie metrologickej kontroly alebo úradného merania bez autorizácie, ktoré sa začalo a právoplatne sa neskončilo do 21. 7. 2020.

Zmena zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu

Ak cestovná agentúra sprostredkúva predaj zájazdov pre obchodníkov, ktorí nesídlia v Slovenskej republike (z EÚ aj mimo EÚ), mala by byť schopná na požiadanie orgánu dohľadu doložiť základné informácie o obchodníkovi, pre ktorého zájazdy predáva, a to z dôvodu, aby mal orgán dohľadu následnú možnosť overovať si v zahraničí podnikanie obchodníkov, ktorí predávajú zájazdy slovenským občanom. Zároveň sa od 21. 7. 2020 zrušila povinnosť cestovnej agentúry predkladať tieto doklady o zahraničnej cestovnej kancelárii cestujúcemu, keďže podľa § 14 ods. 3 je predajca zájazdu povinný informovať cestujúceho o tom, pre koho je uzatvorenie zmluvy o zájazde sprostredkované. Zrušila sa aj povinnosť obchodníka z krajiny mimo SR poskytovať úradne overený preklad povolenia na podnikanie podľa krajiny svojho sídla.

Zrušila sa v § 11 ods. 5 povinnosť cestovnej kancelárie zasielať rovnopis zmluvy o ochrane pre prípad úpadku orgánu dohľadu. Postačuje, ak cestovná kancelária oznámi orgánu dohľadu údaje, ktoré je povinný orgán dohľadu zverejňovať v zozname cestovných kancelárií.

V § 12 sa detailne upravuje obsah poznámok účtovných závierok tak, aby bolo pre cestovné kancelárie jednoduchšie uviesť všetky doposiaľ zinkasované tržby, t. j. nielen zaplatené celé sumy za zakúpené zájazdy, ale aj zaplatené zálohy (teda všetky finančné prostriedky, ktoré cestovná kancelária prijala od cestujúcich na základe zmluvy o zájazde, ktoré spadajú pod pôsobnosť zákona). Obdobne uvedie cestovná kancelária tržby za sprostredkované resp. predané spojené služby cestovného ruchu.

Cestovná kancelária zasiela orgánu dohľadu údaje určené v odseku 2 z poznámok účtovných závierok vždy po zostavení priebežnej účtovej závierky každý štvrťrok. Orgán dohľadu si môže od cestovnej kancelárie vyžiadať aj doloženie celej účtovnej závierky (priebežnej alebo riadnej), pričom žiadosť nemusí odôvodniť (môže ísť o náhodnú kontrolu, kontrolu z dôvodu podnetu cestujúceho). Odsek 6 v nadväznosti na zmenu v odseku 4 upravuje situáciu, keď je orgán dohľadu povinný vychádzať pri posudzovaní primeranosti výšky sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku primárne z údajov v poznámkach účtovných závierok.

Zmena zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami

Neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za špecifické služby vymenované v § 3, napr. zaradenie do registra dodávateľov u odberateľa, za zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie potravín predávaných odberateľom, za službu zameranú výlučne na propagáciu odberateľa a pod. Požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku medzi účastníkmi obchodného vzťahu je týmto zákonom zakázané. Od 21. 7. 2020 sa upravili tie časti ustanovení § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10, ktoré vylučovali odkladný účinok podaného rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty a proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným už po jeho doručení adresátovi a uplynutím príslušnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

Podľa prechodného ustanovenia § 18a konania o uložení poriadkovej pokuty alebo konania o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 20. 7. 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 21. 7. 2020.

Zmena zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

Kompetencia príslušného orgánu verejného zdravotníctva schvaľovať prevádzkové poriadky je od 21. 7. 2020 povinná len v tých prevádzkach, v ktorých to ukladá tento zákon. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p. na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu konkrétneho druhu, formy, na konkrétnom mieste konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby sa preukazuje plnenie hygienických podmienok kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Zákon č. 355/2007 Z. z. schvaľovanie prevádzkových poriadkov a návrhy na ich zmenu viaže len na prevádzkovateľov zariadení sociálnych služieb a nie na iné druhy sociálnych služieb, ktoré nie sú zariadeniami sociálnych služieb, napr. denné centrum, stredisko osobnej hygieny.

Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanovisko a rozhoduje o návrhoch na základe žiadosti, ktorá obsahuje menší počet povinných náležitostí, uvedených v § 13 ods. 5.

Osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, odberov vzoriek a meraní fyzikálnych faktorov nie je od 21. 7. 2020 požadovanou podmienkou pre výkon činnosti členov komisie na preskúšanie a overenie odbornej spôsobilosti pre kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia za účelom posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, zriadenou úradom verejného zdravotníctva.

Ak príslušný orgán verejného zdravotníctva neurčí inak, v čase krízovej situácie sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami, s toxickými látkami a zmesami, na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie nahrádza v zmysle § 16 ods. 37 dokladmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo dokladom o odbornej príprave, vykonanej podľa aktuálnej epidemiologickej situácie dištančnou formou alebo prezenčnou formou, od vzdelávacej inštitúcie, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program.

Od 21. 7. 2020 sa zrušila povinnosť prevádzkovateľov ubytovacieho zariadenia, telovýchovno-športového zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a zariadenia spoločného stravovania predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok na schválenie ako aj návrh na jeho zmenu. Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok zostáva zachovaná.

Po prehodnotení hygienických požiadaviek sa v zmysle nového odseku 6 v § 26 umožňuje vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy zariadenia verejného stravovania, ak vstup povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania musí zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky určených na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.

Novela zákona upravila aj podmienky pre osoby, ktoré vykonávajú činnosti na objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám. Zrušila sa povinnosť, že túto činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré sú držiteľom osvedčenia o akreditácii. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov (do 20. 7. 2020 to bolo raz za 18 mesiacov).

Novela zákona zrušila povinnosť zamestnávateľa voči príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v stanovenom rozsahu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

Z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia sa povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia týka len zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Zrušila sa tým povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkové poriadky pre tie prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v prvej kategórii.

Zrušila sa aj povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky,  v ktorých:

–   sú zamestnanci vystavení záťaži teplom alebo chladom, s výnimkou prevádzky, v ktorej zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu,

–   sú zamestnanci vystavení fyzickej záťaži, s výnimkou prevádzok, v ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu.

Zrušuje sa povinnosť držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb predkladať na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok.

Posudková činnosť podľa § 52 je procesom posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. Vypustením posudkovej činnosti pri vybraných typoch prevádzok, ako aj prevádzok, ktoré už boli orgánom verejného zdravotníctva schválené a ak dochádza len k zmene fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá priestory prevádzkovala a súčasne nedošlo k žiadnej zmene v prevádzkovaní a jej nahradením oznamovacou povinnosťou, sa znížila nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto procesno-posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva. Uvedenou zmenou nedochádza k zníženiu ochrany verejného zdravia, pretože tieto prevádzky sú povinné dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie v oblasti verejného zdravia a ich dodržiavanie bude naďalej kontrolované príslušným orgánom verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, ktorý bude zároveň možné zefektívniť a zintenzívniť vzhľadom na uvoľnenie kapacít doteraz využívaných pri posudkovej činnosti.

Posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva (t.j. povinnosť požiadať príslušný orgán verejného zdravotníctva o schválenie prevádzky a do času kladného posúdenia zdržať sa v nej vykonávania činnosti) pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje, sa nahradila oznamovacou povinnosťou. Ide o povinnosť prevádzkovateľa takéhoto zariadenia oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva zákonom určené údaje (podľa § 52 ods. 8 a 9) týkajúce sa prevádzky a predložiť prevádzkový poriadok, ak to určuje tento zákon.

Ing. Zuzana Cingelová