V súvislosti s počítačovým pracoviskom

by mala architekta v praxi zaujímať najmä fyzická ergonómia, ktorá sa zaoberá vplyvom pracovných podmienok a pracovného prostredia na ľudské zdravie. Uplatňuje pri tom poznatky anatómie, antropometrie, fyziológie alebo biomechaniky. Patrí sem napríklad problematika pracovných plôch i sedenia, lokalizácia počítačov a ich suplementov, priestorové riešenie, opakovateľné pracovné činnosti, profesionálne podmienené ochorenia (najmä pohybový aparát a zmyslové orgány) alebo usporiadanie pracovného miesta.  Ovplyvňuje tak aj kognitívnu (psychickú) ergonómiu, ktorá je zameraná na vyplývajúce psychické aspekty pracovnej činnosti.  Patrí sem psychická záťaž, procesy rozhodovania, kreativita a výkonnosť, interakcia človek – počítač alebo pracovný stres.

Organizačná ergonómia je zameraná na optimalizáciu sociotechnických systémov vrátane ich organizačných štruktúr, stratégií a postupov. Patrí sem ľudský systém v komunikácii, zaistenie pocitu komfortu, týmová práca, sociálna klíma alebo režim práce a odpočinku.

V zamestnaní používa počítač už viac ako 60 percent mužov a 50 percent žien, pričom sa predpokladá, že tento podiel neustále narastá.

Pracovné miesto

musí mať také rozmery, aby umožňovalo bezproblémový prístup, zmeny pracovnej polohy a vykonávanie pohybov. Odporúčaná minimálna nezastavaná podlahová plocha je 2 metre štvorcové pri dennom či umelom osvetlení, 5 metrov štvorcových bez denného osvetlenia. Tieto požiadavky, ale vychádzajú z hygienických prepisov pre akékoľvek pracovné miesta, nie sú špeciálne pre počítačové pracovisko. Z medicínskeho hľadiska sa tam odporúča plochu zväčšiť aspoň o 50  %. Pracovné miesto musí byť zvolené tak, aby užívatelia nemali v zornom poli nezatienené plochy s veľkým jasom. Vzdialenosť medzi chrbtom užívateľa a zadnou stenou monitoru (pri usporiadaní pracovných miest za sebou) má byť minimálne 0,5 metra (lepšie aspoň 0,8).

Pracovný stôl

Priestorové požiadavky oproti tzv. norme podstatne zvyšujú. V týchto prípadoch sa odporúča usporiadanie pracovného stolu do tvaru L či C.

V našich súčasných vybaveniach sa odporúčajú dlhšie a širšie pracovné stoly s minimálnou dĺžkou stolu 120 centimetrov a šírkou 75 centimetrov.

Výhodné sú pracovné stoly, ktoré majú klávesnicu umiestnenú o niečo nižšie alebo na samostatnej vysúvacej platni, (doske). Pohodlné, vyrovnané a zdravé sedenie i zmena pracovnej polohy je potrebné zabezpečiť dostatočným priestorom pre dolné končatiny. Čo sa týka povrchu pracovnej dosky – ten by mal byť matný hladký a jednoducho čistiteľný, predná hrana zaoblená, farebne sa odporúčajú svetlejšie odtiene.

Ročne presedíme v priemere viac ako tri tisíc hodín

A to existujú experti, ktorí dokážu aj päť tisíc hodín a viac udržiavať svoju telesnú schránku v týchto dvoch neprirodzených pravých uhloch – s prehnutými kolenami aj driekom, sediac najmä za počítačom!

Rovnako ako každá postavená budova musí mať v sebe vlastnú opornú konštrukciu, aj ľudské telo je komplikované materiálovým i stavebným zložením skutočne ojedinelým útvarom, má základný oporný stĺp – chrbticu.

Asi 80  % populácie zažije v priebehu svojho života útoky bolestí chrbtice najrozličnejšieho pôvodu, ktoré patria medzi najfrekventovanejšie civilizačné ochorenia.

Chrbtica zabezpečuje vzpriamený ľudský postoj a plní rôzne zložité funkcie – statické, dynamické a ochranné (chráni svoju „dreň“ – miechu a nervové korene).

Hlavnou stavebnou jednotkou chrbtice – akousi prstencovou tehlou – je stavec z kostného tkaniva, ktorý má v strede svojho tela okrúhlu dutinu (je „deravý“) a cez tento otvor prechádza nervový „prút“ – miecha, tvorená zložitým nervovým tkanivom priamo spojeným s „centrálou“ – mozgom.  Stavce naukladané na seba sú akoby navlečené na miechu (podobne ako keď na povrázok navliekame korálky). Medzi stavcami sa nachádza „tesnenie“ – medzistavcová platnička. Cez otvor, ktorý je „tesnený“ touto platničkou, z miechy vychádzajú nervy s určitým  cieľovým zakončením. Stavce sú do stĺpcového usporiadania pospájané korzetom, ktorý je tvorený bohatým systémom väzov, svalov a kĺbových puzdier. Spojenie má rôznu pohyblivosť, pružnosť a pevnosť.

Bolesti chrbtice sú aktuálnym problémom

najmä preto, lebo sa podieľajú vysokým percentom na vzniku a dlhom trvaní doby práceneschopnosti (v priemere o dva dni viac ako je priemerná dĺžka práceneschopnosti všetkých ochorení).

Na bolesti v krčnej a hrudnej chrbtici sa sťažujú najmä ženy, bolesťami v krížoch sú častejšie postihnutí muži. Bolesti v krížoch majú častejšie manuálne pracujúci ľudia. Pri sedavom zamestnaní sa vyskytujú častejšie bolesti v krčnej chrbtici. Najčastejšie sú však príčiny bolestí skryté  vo svaloch a väzivových úponoch chrbtice a okolia (vynútené polohy vedú ku kontrakcii – akémusi kŕču svalov  a dráždeniu bolestivých nervových zakončení) alebo v nervovej oblasti, obaloch nervov a v cievnom zásobení (posun „tesnenia“ medzi stavcami – vysunutie medzistavcovej platničky zo svojho miesta môže spôsobiť stlačenie ciev s následným problémom  v podobe opuchu poškodenej oblasti a zníženého zásobovania živinami).

Bolestiam chrbtice sa však dá predchádzať

ešte skôr ako vzniknú, ale aj potom keď sa už hlásia a treba ich odstrániť. Stačia k tomu, okrem správnej životosprávy a pravidelnej pohybovej aktivity, pravidelné cielené cvičenia chrbtice, ktoré svojou komplexnosťou zahŕňajú jej všetky stavebné časti.

Málokedy sa problémy prejavujú v mieste postihnutia chrbtice, oveľa častejšie bolesti vyžarujú na „odľahlé“ miesta (do hlavy, ramien, predlaktí, prstov rúk a pod.). Akútne postihnutie vzniká zvyčajne ak je chrbtica dlhší čas v určitej neprirodzenej polohe (napr. skrútenie krku v spánku alebo dlhodobá strnulá poloha pri písaní na počítači). Postihnutého „sekne“ a objavia sa bolesti v šiji, ktoré ho nútia držať hlavu vo vynútenej polohe. Pohyby hlavou sú bolestivé a obmedzené, svalstvo šije stuhnuté a na pohmat bolestivé. Prejavy však nemusia byť až také búrlivé. Pokiaľ dôjde k postihnutiu dolnej časti krčnej chrbtice, bolesť vyžaruje medzi lopatky a nad lopatky smerom k ramennému kĺbu.

Pohyblivosť krčnej chrbtice pritom nemusí byť výrazne obmedzená, lebo blokáda je kompenzovaná zlepšením pohybu v iných segmentoch. Pri blokáde v hornej časti krčnej chrbtice sa bolesti častejšie objavujú v záhlaví, ale nezriedka sa premietajú aj do spánkov a čela. Často môžu vznikať aj krátkodobé závraty  vyvolávané najmä pohybmi hlavy.