Životné minimum – zvýšenie

Od 1. 7. 2023 sa mení výška životného minima. Je to dôležitý parameter vo finančnej oblasti, pretože od neho sú odvodené viaceré mzdové veličiny. Suma životného minima má priamy dopad aj na dávky v hmotnej núdzi, vybrané peňažné príspevky a štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok. Od sumy životného minima sú závislé aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

Životné minimum

definuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“). Sumy životného minima stanovuje Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima pravidelne každý rok s účinnosťou od 1. 7. príslušného kalendárneho roka. 

Životné minimum sa upravuje na základe zákonného mechanizmu, ktorý je definovaný v zákone o životnom minime. Valorizačný mechanizmus sa s účinnosťou od 1. 4. 2023 zmenil. Od 1. 4. 2023 je účinná novela č. 65/2023 Z. z. zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z.n.p., v rámci ktorej novelizovaný aj zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Po novom sa sumy životného minima upravia len na základe jedného koeficientu, a tým je rast životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie, kedy ide o obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime: „Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že sumy uvedené v § 2 sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.“ Podľa pôvodnej platnej právnej úpravy sumy životného minima určoval koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností; na úpravu súm sa použil ten koeficient (ukazovateľ), ktorý mal nižšiu hodnotu. 

Od 1. 7. 2023, kedy sa menia sumy životného minima, sa budú upravovať už iba na základe jedného koeficientu (koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností), čím sa dosiahne stav, kedy bude výška životného minima odzrkadľovať reálnu hodnotu toho, o koľko sa zvýšia minimálne náklady nízkopríjmovej domácnosti, ktoré potrebuje vynaložiť na zabezpečenie základných životných podmienok.

Koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností vyhodnocuje Štatistický úrad SR ako medziročný nárast od apríla predchádzajúceho roka do apríla aktuálneho kalendárneho roka, a preto aj nová schválená právna úprava (v rámci čl. IV novely č. 65/2023 Z. z.) nadobudla platnosť 1. 4. 2023.

Po novej právnej úpravy sa sumy životného minima budú naďalej upravovať vždy k 1. júlu

bežného kalendárneho roka, ale po novom sa bude suma životného minima zvyšovať len na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom SR za rozhodujúce obdobie (od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka). Nakoľko Štatistický úrad SR zverejnil, že index rastu životných nákladov nízkopríjmových domácnosti sa v apríli 2023 medziročne zvýšil o 14,7 %, suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu sa tak zvyšuje zo sumy 234,42 € na sumu 268,88 € (uplatňuje sa zaokrúhľovanie €c nahor).

Dňa 14. júna 2023 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 220/2023 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2023 upravujú sumy životného minima nasledovne:

•    268,88 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

•    187,57 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

•    122,77 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.

Od výšky životného minima sa odvodzuje výška viacerých peňažných plnení, niektoré z nich sa zvýšia už s účinnosťou od 1. júla, iné až od 1. januára nasledujúceho roka, napríklad:

•    výška nepostihnuteľných súm pri výpočte exekučných zrážok,

•    výška podnikového a motivačného štipendia počas výkonu odbornej praxe u zamestnávateľa,

•    limit základu dane, do ktorej má daňovník nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti základu dane,

•    nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka aj na manžela/manželku,

•    hranica základu dane pre uplatnenie vyššej sadzby dane fyzických osôb (25 %),

•    výška príjmov, od ktorej vzniká povinnosť podania daňového priznania,

•    minimálna odmena, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie.

Parametre pri výpočte zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia

Zrážky zo mzdy, ktoré je možno zrážať zamestnancovi zo mzdy sú zadefinované v hlavnom pracovnoprávnom predpise – v Zákonníku práce. Patria k nim aj zrážky zo mzdy, ktoré sa realizujú na základe núteného výkonu rozhodnutia. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí je možné vykonať len zákonom ustanovenými spôsobmi, ak si žalovaná osoba v určenej lehote nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplynula z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia; ide o:

•    nútený výkon exekučných titulov, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Exekučný príkaz na začatie exekúcie“ [podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v z.n.p. (Exekučný poriadok)]; od 1. 4. 2017 je pre všetky exekučné konania zriadený Okresný súd v Banskej Bystrici;

•    nútený výkon súdnych rozhodnutí, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom“ (podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov); správcom súdnych pohľadávok je od 1. 7. 2016 Krajský súd v Bratislave.

Zamestnávateľ môže zrážky zo mzdy vykonávať len v rozsahu ustanovenom v Nariadení vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“). Zrážky zo mzdy sa vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy povinného, ktorá sa určí tak, že od čistej mzdy sa odpočítajú nepostihnuteľné sumy. Rozlišujeme nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Nepostihnuteľné sumy sa na účely výpočtu zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia určujú ako príslušné % zo sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, a zaokrúhľujú sa na eurocent smerom nadol.

Celková výška nepostihnuteľnej sumy závisí od:

•    sumy životného minima, ktoré platí v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú,

•    počtu osôb, ktoré povinný vyživuje (manžel/ka, deti),

•    od skutočnosti, aký druh pohľadávky je vymáhaný (neprednostná pohľadávka, prednostná pohľadávka, výživné na maloleté dieťa, pokuta za priestupok v súvislosti so spáchaním priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p.),

•    skutočnosti, či je povinný poberateľom dôchodkovej dávky (uvedené platí od 1. 11. 2013).

Výška nepostihnuteľných súm je odvodená od sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky zo mzdy zamestnanca. Nakoľko sa od 1. 7. 2023 suma životného minima mení, menia sa aj nepostihnuteľné sumy pri výpočte zrážok zo mzdy. Zmena sumy životného minima sa prvýkrát prejaví pri výpočte zrážky zo mzdy v spracovaní výplat ma mesiac júl (augustové výplatné termíny). Nakoľko od 1. 7. 2023 dochádza k zvýšeniu životného minima zo sumy 234,42 € na sumu 268,88 €, pri určovaní zvyšku čistej mzdy zamestnanca sa od 1. 7. 2023 uplatnia tieto nepostihnuteľné sumy:

Dôchodcovia majú na účely výkonu zrážok zvýšenú exekučnú ochranu, ktorá spočíva v tom, že majú nárok na vyššiu nepostihnuteľnú sumu ako ostatné fyzické osoby. Ide o osobitnú kategóriu osôb, poberateľov nasledovných dôchodkových dávok:

•    dôchodkové dávky podľa § 267 (dôchodok manželky), § 268 (sociálny dôchodok) a podľa § 13 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, t. j. dôchodkových dávok zo starobného poistenia:

-   starobný dôchodok,

-   predčasný starobný dôchodok,

-   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

-   sirotský dôchodok,

•    a ďalej dôchodkové dávky z invalidného poistenia:

-   invalidný dôchodok,

-   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

-   sirotský dôchodok.

•    dôchodky starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení,

•    doplnkový výsluhový dôchodok podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení,

•    dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Ochrana povinného v podobe základnej nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (napr. z dôchodku), sa uplatní len jedenkrát. Spôsob uplatnenia nepostihnuteľnej sumy medzi jednotlivými platiteľmi mzdy určí podľa Exekučného poriadku súdny exekútor. Súdny exekútor môže uplatnenie základnej sumy rozdeliť podľa svojej úvahy tak, že určí uplatnenie celej základnej sumy u jedného platiteľa mzdy alebo ju rozdelí medzi všetkých platiteľov mzdy, s tým, že jednotlivo určí, akú časť základnej sumy nemajú zrážať.

Ak by u platiteľa mzdy, ktorý má uplatniť základnú sumu, prípadne jej časť, príjem povinného nedosiahol ani jemu určenú výšku základnej sumy, je povinný oznámiť túto skutočnosť exekútorovi. Súdny exekútor následne určí uplatnenie základnej sumy nanovo tak, aby povinný nebol poškodený tým, že sa základná suma neuplatní v plnej výške.

Daňové úľavy a veličiny pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti pre rok 2024

Suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu má dopad aj na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti, nakoľko od jeho sumy sa odvodzuje výška daňových parametrov, konkrétne:

•    výška základu dane (zdaniteľnej mzdy), od ktorej sa pri výpočte daňovej povinnosti uplatňuje vyššia sadzba dane fyzických osôb (progresívne zdaňovanie),

•    výška ročných príjmov na stanovenie povinnosti podať daňové priznanie,

•    výška nezdaniteľnej časti základe dane na daňovníka,

•    výška nezdaniteľnej časti základe dane na manželského partnera,

•    výška príjmov, od ktorej vzniká povinnosť podania daňového priznania.

Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Zvýšenie sumy životného minima k 1. 7. 2023, má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2024 nasledovne:

•    nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t.j. 21 x 268,88 = 5 646,48 €

•    mesačná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t.j. 5 646,48: 12 = 470,54 €

•    nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je vo výške 19,2– násobku platného životného minima, t.j. 19,2 x 268,88 = 5 162,50 €

•    parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka je vo výške 11 884,50 €[44,2 x 268,88]

•    parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera je vo výške17 046,99 € [63,4 x 268,88]

•    parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 24 952,06 € [92,8 x 268,88]

•    parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 47 537,98 € [176,8 x 268,88] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 3 961,50 € [47 537,98 : 12]

Upozornenie

Ministerstvo financií SR predstavilo návrh daňovej reformy, ktorá by mala zaviesť zmeny v zdaňovaní práce. Zamestnanci a zamestnávatelia na Slovensku by mali po schválení daňovej reformy platiť len jeden poistný odvod a jednu daň, a súčasnú nezdaniteľnú časť základu dane by mal nahradiť zamestnanecký bonus. Navrhuje sa, aby zamestnanci platili daň z príjmu vo výške 19 % z hrubej mzdy a zamestnávatelia odvody v sume 39 % z hrubej mzdy, pričom strop na platenie sociálnych odvodov by sa mal zrušiť. Navrhované zmeny v platení daní a odvodov by mali byť podľa Ministerstva financií SR zavedené do praxe už od začiatku roka 2023. Nakoľko však návrh daňovej revolúcie nemá ešte žiadnu reálnu legislatívnu formu, je vysoký predpoklad, že pri zdaňovaní príjmov sa použije mechanizmus výpočtu dane a daňové veličiny odvodené od platnej sumy životného minima podľa súčasnej platnej právnej úpravy.

Hranica zdaniteľnej mzdy pri progresívnom zdanení

Počnúc 1. 1. 2013 bolo zavedené progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na tieto účely rozlišujeme dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19 % a 25 %. Použitie každej z nich závisí od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2023zvýši (so zaokrúhlením na eurocenty matematicky)zo sumy 41 445,46€ na sumu 47 537,98 €.

Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac, t.j. preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane:

•    19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 zo sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane, t.j. v roku 2023 zo zdaniteľnej mzdy najviac vo výške 3 961,50 € vrátane,

•    25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176, 8-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2023 zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 961,50 €.

Takto vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu, na ktorý si zamestnanec uplatňuje nárok.

V roku 2023 sa pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy do výšky 3 961,50 € vrátane použije sadzba 19 % a pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 3 961,50 €, sa použije sadzba dane 25 %.

Povinnosť podať daňové priznanie

Životné minimum má vplyv aj na skutočnosť, kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je daňovník povinný podať daňové priznanie, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy sa nezahŕňajú tie zdaniteľné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Pre zdaňovacie obdobie 2024 hranica hrubých zdaniteľných príjmov na účely podania daňového priznania vzrastie zo sumy 2 461,41 € na sumu 2 823,24 €.

Povinnosť podať daňové priznanie, bez ohľadu na výšku dosiahnutých zdaniteľných príjmov, má daňovník, ktorý dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie stratu.

Výška príjmu uchádzača o zamestnanie od 1. 7. 2023

Uchádzači o zamestnanie (nezamestnané osoby evidované na úrade práce) si môžu „privyrobiť“ v zamestnaní len v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (od 1. 5. 2017) môže byť uchádzač o zamestnanie v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak:

•    trvanie tejto dohody nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku,

•    mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, t.j. výška odmeny, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie – dohodár, sa počnúc mesiacom júl 2023 zvyšuje zo sumy 234,42 € na sumu 268,88 €.

Naďalej zostáva povinnosťou uchádzača o zamestnanie príslušnému úradu práce najneskôr do ôsmich kalendárnych dní:

•    oznámiť, že začal vykonávať zárobkovú činnosť a predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila, príp. pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak už je v tom čase dohoda uzatvorená,

•    preukázať skutočnosti o výške odmeny za uplynulý kalendárny mesiac, t.j. predložiť doklad o výške príjmu, napr. výplatnú pásku do 8 kalendárnych dní odo dňa odkedy ju obdržal, príp. odkedy sa dozvedel o výške príjmu.

Ak uchádzač o zamestnanie vykonávanie zárobkovej činnosti a výšku odmeny neoznámi príslušnému úradu práce do ôsmich kalendárnych dní, príslušný úrad práce začne voči uchádzačovi o zamestnanie správne konanie vo veci vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Odmeňovanie študentov za výkon na praktickom vyučovaní

Ak žiak vykonáva v súlade so zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní“) praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania (v systéme duálneho vzdelávania) zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť žiakovi hmotné a finančné zabezpečenie.

K formám finančného zabezpečenie žiaka patria:

•    odmena za produktívnu prácu, ktorú poskytuje zamestnávateľ [§ 27 ods. 1 zákona o odbornom vzdelávaní, § 5 ods. 1 písm. l) ZDP, § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP],

•    podnikové štipendium, ktorú poskytuje zamestnávateľ [§ 27 ods. 7 zákona o odbornom vzdelávaní, § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov]

•    motivačné štipendium, ktoré poskytuje štát prostredníctvom školy [§ 27 ods. 4 zákona o odbornom vzdelávaní, § 9 ods. 2 písm. j) ZDP].

Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej príslušným oznámením ministerstva práce; pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka, t.j. v roku 2023 je odmena najmenej 2,01 €.

Zamestnávateľ môže pri určovaní výšky odmeny zohľadniť prístup žiaka k plneniu pracovných úloh a pokynov inštruktora alebo majstra odbornej výchovy obdobne, ako je tomu pri odmeňovaní zamestnancov zamestnávateľa. Na tieto účely je vhodné pravidlá priznania odmeny za produktívnu prácu vrátane jej výšky upraviť v internom predpise zamestnávateľa. Minimálna výška odmeny za produktívnu prácu však musí byť dodržaná. Odmena za produktívnu prácu žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ale nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Odmena za produktívnu prácu sa považuje za daňový výdavok zamestnávateľa len do výšky 100 % platnej minimálnej hodinovej mzdy [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP]. Odmena poskytovaná žiakovi nad túto výšku už daňovým výdavkom pre zamestnávateľa nie je.

Podnikové štipendium je finančný fakultatívny inštitút, ktorý môže žiakovi za výkon praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania (v systéme duálneho vzdelávania), poskytovať zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. Pojem „môže“ potvrdzuje, že ide zo strany zamestnávateľa o dobrovoľné plnenie. Súčasná právna úprava obmedzuje poskytovanie podnikového štipendia na obdobie školského vyučovania, a najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima určeného pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa.

Od 1. 7. 2023 sa maximálna výška podnikového štipendia zvyšuje zo sumy 428,12 € na 491,08 € mesačne [4 x 122,77 €].

Postup a pravidlá pri poskytovaní podnikového štipendia legislatívne upravený nie je. Je tak plne na rozhodnutí zamestnávateľa ako bude postupovať – na tento účel je vhodné určiť pravidlá pre vyplácanie podnikového štipendia napr. v internom predpise zamestnávateľa. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný žiaka s pravidlami poskytovania finančného zabezpečenia preukázateľne (písomne) oboznámiť a rovnako postupuje aj pri zmene týchto pravidiel.

Ak zamestnávateľ určil pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia, nárok na podnikové štipendium vzniká žiakovi po splnení kritérií pre priznanie podnikového štipendia určených zamestnávateľom vo forme týchto pravidiel. Pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia by mali v súlade s § 27 ods. 7 zákona o odbornom vzdelávaní zohľadňovať študijné výsledky žiaka, dochádzku žiaka, aktivitu žiaka na praktickom vyučovaní, záujem žiaka o prípravu na povolanie a výsledky činnosti žiaka na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa. Kritériom pre vznik nároku na podnikové štipendium môže byť napr. hodnota prípustnej neospravedlnenej absencie, klasifikácia žiaka známkou nedostatočný, opakovanie ročníka, opravná skúška, príp. zamestnávateľ môže v pravidlách určiť, kedy žiakovi nárok na priznanie podnikového štipendia nevznikne vôbec (napr. pri absencii na vyučovaní v rozsahu viac ako 3 vyučovacích hodín, za 1. polrok školského roka, v ktorom žiak opakuje ročník alebo za 1. polrok školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom žiak vykonal opravnú skúšku z vyučovacieho predmetu).

Zamestnávateľ môže v pravidlách určiť aj rôznu výšku podnikového štipendia pre jednotlivé študijné odbory a učebné odbory. Podnikové štipendium sa poskytuje za predchádzajúci kalendárny mesiac najneskôr v posledný pracovný deň mesiaca alebo v termínoch určených na výplatu pre zamestnancov zamestnávateľa.

Podnikové štipendium, ktoré poskytuje zamestnávateľ žiakovi na praktickom vyučovaní, je príjem oslobodený od dane v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZDP a v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP sa považuje za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa. Podnikové štipendium odvodom na zdravotné a sociálne poistenie nepodlieha.

Ing. Iveta Matlovičová