Zisťovanie a úprava
základu dane z príjmov
základu dane z príjmov
Príjmy ako predmet dane
V prípadoch, keď subjekty verejnej správy ako aj subjekty územnej samosprávy dosiahnu príjmy, ktoré sú v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) považované za predmet dane z príjmov, pri zisťovaní základu dane postupujú rovnako ako bežné podnikateľské subjekty.
Pri určovaní základu dane z príjmov z činností, ktoré podliehajú zdaneniu je v rámci subjektov verejnej správy ako aj subjektov územnej samosprávy potrebné vychádzať z jednotlivých ustanovení § 17 až 29 zákona o dani z príjmov rovnako, ako u klasických podnikateľských subjektov.
Pri jeho výpočte sa vychádza z účtovného hospodárskeho výsledku, ktorý sa uvádza na riadku 100 tlačiva daňového priznania k dani z príjmov PO.
Prípadné príjmy subjektov verejnej správy a subjektov územnej samosprávy, ktoré sú predmetom dane z príjmov, ak nie sú súčasťou riadku 100 daňového priznania sa vykážu na riadku 180 a náklady súvisiace sa takýmito príjmami na riadku 290 tlačiva daňového priznania. Účelom tohto príspevku je na konkrétnych príkladoch ilustrovať niektoré najčastejšie dôvody úpravy základu dane z príjmov spomínaných typov daňovníkov.
Prípadné príjmy subjektov verejnej správy a subjektov územnej samosprávy, ktoré sú predmetom dane z príjmov, ak nie sú súčasťou riadku 100 daňového priznania sa vykážu na riadku 180 a náklady súvisiace sa takýmito príjmami na riadku 290 tlačiva daňového priznania. Účelom tohto príspevku je na konkrétnych príkladoch ilustrovať niektoré najčastejšie dôvody úpravy základu dane z príjmov spomínaných typov daňovníkov.
Nakoľko k dátumu spracovania príspevku, neboli známe tlačivá daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2012, v príspevku uvedené čísla riadkov vychádzajú z tlačív platných pre zdaňovacie obdobie roku 2011.
Zisťovanie základu dane
V zmysle ustanovenia § 17 ods.1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia.
Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obce, vyššie územné celky aj štátne fondy postupujú podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z.n.p. (ďalej iba „postupy účtovania“).
Predpokladom správneho vyčíslenia základu dane z príjmov je dôsledná analytická evidencia výnosových a nákladových účtov vyplývajúcich zo základného poslania spomínaných subjektov a nákladov a výnosov vyplývajúcich z ich činnosti podliehajúcej zdaneniu (napr. výnosy a náklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou) v kontexte s § 5 ods.1 písm. n) spomínaných postupov účtovania.
V zmysle uvedeného ustanovenia sa totiž pri vytváraní analytických účtov k syntetickým účtom sa zohľadňuje aj členenie účtov podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní, teda samozrejme aj vrátane základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov z činnosti, ktorej príjmy sú zdaňované daňou z príjmov sa v zmysle § 11 ods. 1 postupov účtovania zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591 a 595. Takto zistený hospodársky výsledok sa následne transformuje na základ dane aj u subjektov verejnej správy resp. subjektov územnej samosprávy v prípade vykonávania podnikateľskej činnosti podľa ustanovení § 17 až 29 zákona o dani z príjmov.
V zmysle uvedeného ustanovenia sa totiž pri vytváraní analytických účtov k syntetickým účtom sa zohľadňuje aj členenie účtov podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní, teda samozrejme aj vrátane základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov z činnosti, ktorej príjmy sú zdaňované daňou z príjmov sa v zmysle § 11 ods. 1 postupov účtovania zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591 a 595. Takto zistený hospodársky výsledok sa následne transformuje na základ dane aj u subjektov verejnej správy resp. subjektov územnej samosprávy v prípade vykonávania podnikateľskej činnosti podľa ustanovení § 17 až 29 zákona o dani z príjmov.
Znamená to, že aj tieto subjekty v prípade vykonávania „podnikateľskej činnosti“, resp. inej činnosti, z ktorej príjmy podliehajú zdaneniu, zisťujú základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov obdobne, ako klasické podnikateľské subjekty.
Povinné zvyšovanie a znižovanie základu dane
V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona o dani z príjmov platí, že výsledok hospodárenia podľa § 17 ods.1 zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane sa:
- A. zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
Príklad
Príspevková organizácia vykáže v roku 2012 z podnikateľskej činnosti účtovný hospodársky výsledok – zisk vo výške 2 500 eur. V účtovných nákladoch mala zahrnuté aj výdavky na reprezentáciu vo výške 245 eur.
Uvedené výdavky na reprezentáciu nie sú v kontexte s ustanovením § 21 ods.1 písm. h) zákona o dani z príjmov považované za daňové výdavky, v dôsledku čoho bude musieť príspevková organizácia uviesť sumu 245 eur na riadku 130 tlačiva daňového priznania ako pripočítateľnú položku k účtovnému hospodárskemu výsledku.
Uvedené výdavky na reprezentáciu nie sú v kontexte s ustanovením § 21 ods.1 písm. h) zákona o dani z príjmov považované za daňové výdavky, v dôsledku čoho bude musieť príspevková organizácia uviesť sumu 245 eur na riadku 130 tlačiva daňového priznania ako pripočítateľnú položku k účtovnému hospodárskemu výsledku.
- B. zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane,
Príklad
Obec v rámci podnikateľskej činnosti vyfakturovala zmluvnú pokutu svojmu obchodnému partnerovi ešte v roku 2011 vo výške 520 eur, ale prijala ju až v roku 2012.
V roku 2011 bola uvedená zmluvná pokuta zaúčtovaná vo výnosoch, ale pretože nebola prijatá, tvorila v zdaňovacom období roku 2011 odpočítateľnú položku od účtovného hospodárskeho výsledku. V roku 2012 – t.j. keď bola zmluvná pokuta skutočne prijatá, jej suma zvýši účtovný hospodársky výsledok, pretože zmluvná pokuta je jednou z daňových položiek, u ktorých musí byť splnená podmienka prijatia, resp. zaplatenia v zmysle § 17 ods.19 zákona o dani z príjmov k tomu, aby ovplyvnila základ dane z príjmov. Suma 520 eur sa uvedie na riadku 120 tlačiva daňového priznania ako pripočítateľná položka k účtovnému hospodárskemu výsledku.
V roku 2011 bola uvedená zmluvná pokuta zaúčtovaná vo výnosoch, ale pretože nebola prijatá, tvorila v zdaňovacom období roku 2011 odpočítateľnú položku od účtovného hospodárskeho výsledku. V roku 2012 – t.j. keď bola zmluvná pokuta skutočne prijatá, jej suma zvýši účtovný hospodársky výsledok, pretože zmluvná pokuta je jednou z daňových položiek, u ktorých musí byť splnená podmienka prijatia, resp. zaplatenia v zmysle § 17 ods.19 zákona o dani z príjmov k tomu, aby ovplyvnila základ dane z príjmov. Suma 520 eur sa uvedie na riadku 120 tlačiva daňového priznania ako pripočítateľná položka k účtovnému hospodárskemu výsledku.
- C. zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane,
Príklad
Príspevková organizácia v rámci podnikateľskej činnosti vyfakturovala v roku 2012 úrok z omeškania svojmu obchodnému partnerovi vo výške 210 eur, ktorý bol riadne zaúčtovaný vo výnosoch na účte 644, ale do 31. 12. 2012 nebude príspevkovej organizácii zaplatený.
Za predpokladu, že úrok nebude do 31. 12. 2012 príspevkovej organizácii zaplatený, táto suma zníži účtovný hospodársky výsledok v zdaňovanom období 2012 a predmetom zdanenia bude až v roku jeho skutočného inkasa. Takýto postup vyplýva z ustanovení § 17 ods. 2 písm. c) a ods. 19 zákona o dani z príjmov. Suma 210 eur sa uvedie na riadku 260 tlačiva daňového priznania ako odpočítateľná položka od účtovného hospodárskeho výsledku.
Za predpokladu, že úrok nebude do 31. 12. 2012 príspevkovej organizácii zaplatený, táto suma zníži účtovný hospodársky výsledok v zdaňovanom období 2012 a predmetom zdanenia bude až v roku jeho skutočného inkasa. Takýto postup vyplýva z ustanovení § 17 ods. 2 písm. c) a ods. 19 zákona o dani z príjmov. Suma 210 eur sa uvedie na riadku 260 tlačiva daňového priznania ako odpočítateľná položka od účtovného hospodárskeho výsledku.
Položky nezahŕňané do základu dane
Položky, o ktorých zákon o dani z príjmov určuje, že sa do základu dane z príjmov vôbec nezahŕňajú sú predmetom ustanovenia § 17 ods. 3 tohto právneho predpisu. Príjem, ktorý sa nezahŕňa do základu dane sa správa podobným spôsobom, ako príjem oslobodený od dane resp. príjem, ktorý nie je predmetom dane. V praxi to znamená, že pri jeho vykazovaní v tlačive daňového priznania sa uplatňuje ako položka odpočítateľná od účtovného hospodárskeho výsledku, čiže znižuje základ dane pre zdanenie.
Na základe ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov sa do základu dane z príjmov nezahŕňa suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa zákona o dani z príjmov alebo podľa doterajších predpisov.
Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov ďalej platí, že do základu dane z príjmov sa nezahŕňa daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,
- 1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“), pričom o daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku,
2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa zákona o DPH, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku.
Daň z pridanej hodnoty vo vyššiwe uvedených prípadoch tak ovplyvní základ dane z príjmov postupne ako súčasť odpisov.
Príklad
Príspevková organizácia obce zaoberajúca sa odpadovýcm hospodárstvom a vykonávajúca podnikateľskú činnosť sa stala platiteľom DPH od 1. 7. 2012. Táto príspevková organizácia v rámci svojich podnikateľských prevádzok využívala lisovací stroj zakúpený v roku 2011 za cenu 16 800 eur, z toho DPH 2 800 eur.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že uvedená príspevková organizácia obce sa stala platiteľom DPH až v roku 2012, ku dňu registrácie môže v zmysle § 55 ods. 1 zákona o DPH odpočítať pomernú časť DPH zo spomínaného lisovacieho stroja pri zohľadnení daňového odpisu k 31. 12. 2011. Za predpokladu, že ide o stroj zaradený v 1. odpisovej skupine pri rovnomernom odpisovaní bude pomerná časť DPH, ktorú si nebude môcť odpočítať pri registrácii za platiteľa činiť 700 eur (2 800/4). Výsledná suma, ktorú môže príspevková organizácia ako platiteľ dane odpočítať z uvedeného hmotného majetku je teda vo výške 2 100 eur (2 800 – 700). Táto suma sa nezahrnuje do daňového základu na účely dane z príjmov ako zaúčtovaný výnos, teda nepodlieha zdaneniu. Uvedená skutočnosť sa totiž prejaví prostredníctvom daňových odpisov, ktoré budú počnúc rokom 2012 uplatňované v nižšej sume – t.j. z nižšej vstupnej (zostatkovej) ceny.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že uvedená príspevková organizácia obce sa stala platiteľom DPH až v roku 2012, ku dňu registrácie môže v zmysle § 55 ods. 1 zákona o DPH odpočítať pomernú časť DPH zo spomínaného lisovacieho stroja pri zohľadnení daňového odpisu k 31. 12. 2011. Za predpokladu, že ide o stroj zaradený v 1. odpisovej skupine pri rovnomernom odpisovaní bude pomerná časť DPH, ktorú si nebude môcť odpočítať pri registrácii za platiteľa činiť 700 eur (2 800/4). Výsledná suma, ktorú môže príspevková organizácia ako platiteľ dane odpočítať z uvedeného hmotného majetku je teda vo výške 2 100 eur (2 800 – 700). Táto suma sa nezahrnuje do daňového základu na účely dane z príjmov ako zaúčtovaný výnos, teda nepodlieha zdaneniu. Uvedená skutočnosť sa totiž prejaví prostredníctvom daňových odpisov, ktoré budú počnúc rokom 2012 uplatňované v nižšej sume – t.j. z nižšej vstupnej (zostatkovej) ceny.
Príklad
Obec zakúpila v roku 2011 nákladný automobil v hodnote 24 000 eur, z toho DPH bola 4 000 eur, na ktorú si ako platiteľ uplatnila nárok na odpočet. Automobil patrí do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky, vstupná cena 20 000 eur. V roku 2012 obec požiadala o zrušenie registrácie platiteľa DPH, pričom daňový úrad určil posledné zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012.
V daňovom priznaní za obdobie IV. štvrťrok 2012 je obec povinná odviesť daň z pridanej hodnoty z majetku, pri ktorom si uplatnila odpočítanie nasledovne:
Daňová zostatková cena = vstupná cena 20 000 eur – uplatnené odpisy
odpis za rok 2011 = 5 000 eur, potom daňová zostatková cena = 15 000 eur.
Výpočet povinného vrátenia dane:
cena bez dane × sadzba dane: 20 % z 15 000 eur = 3 000 eur.
Sumu 3 000 eur teda obec uvedie v poslednom daňovom priznaní k DPH a súčasne z hľadiska dane z príjmov tento výdavok nevstupuje do základu dane, pretože o túto sumu upraví vstupnú cenu majetku a do daňových výdavkov sa dostane prostredníctvom odpisov zo zvýšenej vstupnej ceny.
V daňovom priznaní za obdobie IV. štvrťrok 2012 je obec povinná odviesť daň z pridanej hodnoty z majetku, pri ktorom si uplatnila odpočítanie nasledovne:
Daňová zostatková cena = vstupná cena 20 000 eur – uplatnené odpisy
odpis za rok 2011 = 5 000 eur, potom daňová zostatková cena = 15 000 eur.
Výpočet povinného vrátenia dane:
cena bez dane × sadzba dane: 20 % z 15 000 eur = 3 000 eur.
Sumu 3 000 eur teda obec uvedie v poslednom daňovom priznaní k DPH a súčasne z hľadiska dane z príjmov tento výdavok nevstupuje do základu dane, pretože o túto sumu upraví vstupnú cenu majetku a do daňových výdavkov sa dostane prostredníctvom odpisov zo zvýšenej vstupnej ceny.
Predaj majetku používaného v súvislosti so zdaniteľnými príjmami
Do základu dane z príjmov daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25 zákona o dani z príjmov, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28 tohto právneho predpisu.
Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.
Príklad
Príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je VÚC počas roku 2012 odpredala zariadenie za 7 000 eur, ktorého daňová zostatková cena bola 5 400 eur.
Do základu dane uvedenej príspevkovej organizácie za rok 2012 sa zahrnie suma rozdielu medzi príjmom plynúcim z predaja majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou, t.j. suma 1 600 eur.
Do základu dane uvedenej príspevkovej organizácie za rok 2012 sa zahrnie suma rozdielu medzi príjmom plynúcim z predaja majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou, t.j. suma 1 600 eur.
DPH ako súčasť základu dane
Podľa § 17 ods.18 zákona o dani z príjmov platí, že súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,
- a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa zákona o DPH s výnimkou podľa § 17 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov (t.j. s výnimkou DPH, ktorá upravuje vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku),
b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa zákona o DPH (v tomto prípade ide o aplikáciu § 54 zákona o DPH, keď platiteľ DPH je povinný vykonať úpravu základu dane z pridanej hodnoty odpočítanej na investičnom majetku, ak v priebehu kalendárneho roka, v ktorom túto daň odpočítal, a v ďalších ustanovených kalendárnych rokoch zmenil účel použitia majetku na činnosť, pri ktorej môže alebo naopak nemôže odpočítať túto daň. Rozdiel dane z pridanej hodnoty vyplývajúci z tejto úpravy je podľa charakteru daňovým výdavkom alebo príjmom).
Príklad
Obec – platiteľ DPH kúpou obstarala v apríli 2012 investičný majetok, ktorý spĺňa podmienky na zahrnovanie odpisov do daňových výdavkov za 20 000 eur bez DPH, DPH činila 4 000 eur. Následne v novembri 2012 došlo k zmene použitia majetku bez možnosti odpočítania dane v zmysle § 49 ods.3 zákona o DPH, čoho dôsledkom obec vrátila DPH do štátneho rozpočtu v plnej výške t.j. 4 000 eur v daňovom priznaní za december 2012.
Predmetná vrátená suma už neupravuje vstupnú cenu majetku, ale je uznaná za daňový výdavok a to v zmysle ustanovenia § 17 ods.18 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Predmetná vrátená suma už neupravuje vstupnú cenu majetku, ale je uznaná za daňový výdavok a to v zmysle ustanovenia § 17 ods.18 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Nepeňažné príjmy plynúce v súvislosti prenájmom
Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 20 zákona o dani z príjmov platí, že súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom
- a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
b) došlo k skončeniu nájmu, pričom nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania podľa § 27 zákona o dani z príjmov.
Príklad
Vyšší územný celok prenajal budovu podnikateľskému subjektu XY od roku 2007. V roku 2012 podnikateľ (nájomca) vykonal a zaradil do používania technické zhodnotenie uvedenej budovy z titulu jej rekonštrukcie vo výške 40 000 eur so súhlasom prenajímateľa, pričom VÚC v roku 2012 zvýšil vo svojom účtovníctve hodnotu budovy o spomínané vykonané technické zhodnotenie nájomcom.
Z dôvodu, že technicky zhodnotenú budovu prenesie prenajímateľ (vyšší územný celok) do nákladov prostredníctvom uplatňovania daňových odpisov, suma 40 000 eur bude v roku 2012 jeho nepeňažný príjmom, ktorý zvyšuje účtovný hospodársky výsledok na riadku 110 tlačiva daňového priznania.
Z dôvodu, že technicky zhodnotenú budovu prenesie prenajímateľ (vyšší územný celok) do nákladov prostredníctvom uplatňovania daňových odpisov, suma 40 000 eur bude v roku 2012 jeho nepeňažný príjmom, ktorý zvyšuje účtovný hospodársky výsledok na riadku 110 tlačiva daňového priznania.
Príklad
Obec dala do dlhodobého prenájmu budovu podnikateľovi XY, ktorý v roku 2011 vykonal so súhlasom obce na tejto budove rekonštrukčné práce vo výške 10 000 eur charakteru technického zhodnotenia. V roku 2012 došlo k predčasnému ukončeniu nájomného vzťahu, pričom zostatková hodnota vykonaného technického zhodnotenia nebola obci odpredaná.
Ak teda technické zhodnotenie nájomcom vykonané a zaradené do užívania v roku 2011 bolo vo výške 10 000 eur, výpočet rovnomerného odpisu za rok 2011 bude: 10 000: 20 = 500 eur
Daňová zostatková hodnota 9 500 eur.
Pre obec bude zostatková hodnota technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej budove vo výške 9 500 eur predstavovať v zmysle § 17 ods. 20 písm. b) zákona o dani z príjmov nepeňažný príjem v roku 2012, ktorý treba uviesť na riadku 110 tlačiva daňového priznania.
Ak teda technické zhodnotenie nájomcom vykonané a zaradené do užívania v roku 2011 bolo vo výške 10 000 eur, výpočet rovnomerného odpisu za rok 2011 bude: 10 000: 20 = 500 eur
Daňová zostatková hodnota 9 500 eur.
Pre obec bude zostatková hodnota technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej budove vo výške 9 500 eur predstavovať v zmysle § 17 ods. 20 písm. b) zákona o dani z príjmov nepeňažný príjem v roku 2012, ktorý treba uviesť na riadku 110 tlačiva daňového priznania.
Záver
Napokon treba v súvislosti s touto kapitolou poznamenať, že na základe ustanovenia § 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov sú nepeňažným príjmom prenajímateľa aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.
Ing. Ján Mintál
§ 17 zákona č. 595 / 2003 Z. z.
o dani z príjmov
o dani z príjmov
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
- a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia,
c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”), alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
- a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa
- a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,
b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,
c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,
d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,
- 1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
- e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,
f) dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,
g) príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať,
h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ...
K problematike „daní“ sme publikovali:
- - Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.), Zákon o dani z pridanej hodnoty (zák. č. 222/2004 Z. z.), Zákon miestnych daniach a miestom poplatku (zák. č. 582/2004 Z. z.),
Opatrenie MF SR (MF/16786/2007-31)– Zákony I/2012
- Zákon o ochrane osobných údajov (zák. č. 428/2002 Z. z.) – Zákony II/2012
- Zákon o dani z príjmov – Aktualizácia I/4 2012
- Odpočítanie a vrátenie DPH – mesačník DÚVaP 12/2012
- Dane v praxi– mesačník 1000 riešení 12/2012
- Nezdaniteľné časti základu dane FO – mesačník DUO 12/2012
- Zdanenie príjmov z predaja nehnuteľnosti – mesačník DUO 12/2012
Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 900 – 1500 hod.
alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.
alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.
