Zdroj príjmov daňovníka

s obmedzenou daňovou povinnosťou

Ustanovenie § 16 ZDP rieši vecný rozsah zdanenia na území SR pre príjmy daňovníkov s ODP, ktorí tu pôsobia. Do otázky určenia zdroja príjmov na území SR však môže vstúpiť aj zmluva o ZDZ, ktorá môže zmeniť zdroj príjmov z územia SR na územie štátu, kde má daňovník s ODP bydlisko alebo sídlo.

Ods. 1 písm. b)

Rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť príjmov zo závislej činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. b) ZDP je vykonávanie tejto činnosti na území SR. Ide o príjmy vymedzené v ustanovení § 5 ZDP ako napr. z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom pri výkone práce pre platiteľa príjmu (zamestnávateľa) je nerezident SR povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy. Patria sem aj príjmy spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a iné.

Za príjem zo závislej činnosti sa považuje aj príjem z činnosti, ktorú nerezident SR vykonáva na palubách lietadiel alebo lodí prevádzkovaných daňovníkom s NDP (rezidentom SR).

Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti je oslobodený od dane na území SR vtedy, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ (nerezident SR), ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Uvedené platí za predpokladu, že nejde o príjmy umelca, športovca alebo artistu (alebo príjmy z podobných činností) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni a o príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej na území SR [§ 16 ods. 1 písm. b) ZDP].

Ods. 1 písm. e) tretí bod

ZDP definuje ako príjmy zo zdrojov na území SR pre daňovníkov s ODP úroky a iné výnosy

•    z poskytnutých úverov a pôžičiek,

•    z vkladov na vkladných knižkách,

•    z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde, z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia),

•    z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa zákona č. 566/2001 Z. z. v z.n.p.

Upozornenie!

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa medzi príjmy zo zdrojov na území SR dopĺňajú výnosy z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.

Úprava sa navrhuje z dôvodu zamedzenia obchádzania zdanenia výnosov z komerčných, predovšetkým podnikových dlhopisov, ktoré domáci emitenti emitovali na zahraničných trhoch. 

Výnimkou, kedy aj napriek zaradeniu tohto druhu príjmu medzi príjmy zo zdroja na území SR nepríde k zdaneniu, bude situácia výplaty úrokového výnosu z dlhopisov plynúceho daňovníkom členských štátov EÚ medzi prepojenými osobami (vlastníctvo aspoň 25 % podielu na základnom imaní po dobu aspoň 24 mesiacov) a tiež výplaty úrokového výnosu rezidentom štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ s nulovým zdanením podľa tejto zmluvy.

Vzhľadom na to, že tieto príjmy sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou, upravuje sa v tejto nadväznosti aj § 43 ods. 2 ZDP.

Zo všetkých príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod sa daň vyberá zrážkou

v súlade s § 43 ZDP, pričom zrazením dane sa považuje daňová povinnosť za vysporiadanú. To neplatí, ak ide o príjmy uvedené v § 43 ods. 6 ZDP, kde sa daňovník môže rozhodnúť, že zrazenú daň bude považovať za preddavok a príjmy si zahrnie do osobitného základu dane, pričom však zdaní tieto príjmy už sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP.

Podľa § 43 ods. 6 ZDP ide o 

•    úroky a iné výnosy

-   z poskytnutých úverov a pôžičiek,

-   derivátov,

-   príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu EÚ a daňovníka s ODP v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP.

Ak pôjde o vyššie uvedené príjmy, ktoré plynú rezidentovi štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, vyberie sa daň zrážkou vo výške sadzby dane dohodnutej v príslušnej zmluve o ZDZ, t. j. výška sadzby dane upravená v § 43 ZDP bude zmluvou modifikovaná.

Uvedené však platí za predpokladu, že daňovník ponechá zrazenú daň ako vysporiadanú a neuvedie ju do daňového priznania.

Obmedzenie dane v štáte zdroja nie je použiteľné

keď je vsunutý sprostredkovateľ, ako agent alebo poverenec, medzi príjemcu a platcu, pokiaľ bezprostredný vlastník nie je občanom druhého zmluvného štátu.

Spôsob zdanenia úrokov určujú vnútorné predpisy zmluvného štátu, ktorý je oprávnený tento príjem zdaniť.

Štáty sa môžu dohodnúť, na niektorých kategóriách činnosti, z ktorých plynú úroky, pri ktorých sa dohodnú na výlučnom zdanení v štáte zdroja, pokiaľ sa im to zdá žiadúce alebo sa môžu dohodnúť na niektorých kategóriách, ktoré budú zdanené len v štáte príjemcu z dôvodu zamedzenia dvojitého zdanenia úroku.

V tomto druhom prípade ide hlavne o úroky platené

a)  v súvislosti s predajom na úver akéhokoľvek priemyselného, komerčného alebo vedeckého zariadenia (sem spadá predaj nielen kompletných celkov ale aj predaj ich samotných komponentov),

b)  v súvislosti s predajom na úver akéhokoľvek tovaru jedným podnikom druhému podniku alebo na akúkoľvek pôžičku akéhokoľvek druhu poskytnutú bankou.

Definícia „úroku“ pre aplikáciu postupu zdanenia definovaného článkom je vo všeobecnosti príjem z debetných nárokov každého druhu, či už zaistených alebo nezaistených hypotékou a či už nesúcich alebo nenesúcich právo podieľať sa na ziskoch. Termín „debetné nároky každého druhu“ zvyčajne zahŕňa hotovostné vklady a záruku vo forme peňazí ako aj vládne záruky a obligácie a dlhopisy, aj keď posledné tri spomenuté sú špeciálne zmienené kvôli ich významu a určitým zvláštnostiam, ktoré môžu predstavovať. Na jednej strane je uznané, že hypotékový úrok spadá do kategórie príjmu z hnuteľného majetku aj keď ho určité krajiny prirovnávajú k príjmu z nehnuteľného majetku. Na druhej strane, debetné nároky a obligácie a najmä dlhopisy, ktoré nesú právo podieľať sa na ziskoch dlžníka, sú napriek tomu považované za pôžičky, ak zmluva svojim všeobecným charakterom jasne dokazuje pôžičku pri úroku.

Zmluvné štáty môžu stanoviť pri uzatváraní zmluvy takú definíciu úrokov, že pod ňu budú spadať akékoľvek príjmy

ktoré sú zdaňované ako úrok aj s odvolaním na svoje domáce zákony.

Definícia sa zvyčajne neaplikuje na platby uskutočňované pod určitými druhmi netradičných finančných nástrojov, kde neexistuje žiaden základný dlh (napríklad výmeny úrokových sadzieb). Avšak definícia sa bude aplikovať do tej miery, do ktorej sa predpokladá, že existuje pôžička podľa pravidla „obsah nad formou“, princípu „zneužitia práv“ alebo inej podobnej teórie.

Z definície úrokov sú vylúčené poplatky úrokových penálov za oneskorenú platbu, ale zmluvné štáty si ich môžu do definície zadefinovať.

V prípade, ak má štát skutočného príjemcu úrokov stálu prevádzkareň v štáte zdroja, úrok je zdaniteľný ako časť ziskov stálej prevádzkarne, ak je platený pokiaľ ide o debetné nároky tvoriace časť majetku zakladateľa stálej prevádzkarne inak skutočne spojeného s touto prevádzkarňou. V tomto prípade štát zdroja už nie je oprávnený zdaňovať úroky podľa článku 11 ale zdaňujú sa v rámci ziskov podnikov podľa článku 7. Uvedený postup sa aplikuje aj v prípade, ak príjemca úroku má v inom zmluvnom štáte za účelom vykonávania akýchkoľvek z nezávislých osobných služieb uvedených v článku 14, stálu základňu, s ktorou je skutočne spojený debetný nárok, vzhľadom ku ktorému je platený úrok.

Ak z dôvodu osobitných vzťahov medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo medzi nimi a niektorou ďalšou osobou, suma platených úrokov, presahuje sumu, na ktorej by sa boli dohodli platiteľ a skutočný vlastník, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V takomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu naďalej podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy. 

Ako príklady môžu byť uvedené prípady, kde je úrok platený jednotlivcovi alebo právnickej osobe, ktorá priamo alebo nepriamo kontroluje platiteľa, alebo ktorá je priamo alebo nepriamo ním kontrolovaná alebo je podriadená skupine majúcej s ňou spoločný záujem. Tieto príklady sú analogické s príkladmi stanovenými v článku 9. Pojem osobitných vzťahov sa vzťahuje aj na pokrvné alebo manželské vzťahy a vo všeobecnosti na akúkoľvek skupinu záujmov, ak je rozdielna od právnych vzťahov spôsobujúcich vznik platby úroku.

Pri nadbytočnej (presahujúcej) časti úroku je potrebné zistiť presnú povahu tohto prebytku v súlade so všetkými okolnosťami prípadu, aby sa určila správna kategória príjmov, do ktorých sa tento prebytok zaradí a následne zdaní podľa príslušných ustanovení zákonov dotknutých štátov. 

Odseku 1 písm. e) piaty bod a písm. h)

Sú tu riešené aj príjmy z prevodu cenných papierov. 

Podľa tohto ustanovenia je príjmom zo zdroja na území SR daňovníka s ODP príjem 

•    z úhrad od daňovníkov s NDP a od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP, ktorými sú aj príjmy z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 5 ZDP],

•    z prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti, ak táto spoločnosť vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území SR, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva [§ 16 ods. 1 písm. h) ZDP].

Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie.

Ak by takéto príjmy plynuli daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, daň sa zabezpečuje vo výške 35 %.

Daňovník si ale musí vysporiadať daňovú povinnosť z príjmu

v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní, ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane tak podľa medzinárodnej zmluvy ako aj ZDP.

Tieto príjmy sú však zdaniteľné len v prípade, ak nie sú od dane oslobodené podľa ustanovení ZDP, resp. v prípade, ak plynú zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, ak táto zmluva umožňuje zdaňovať predmetný príjem v štáte zdroja.

V rámci zmlúv o ZDZ je príjmom z predaja majetku, a to aj cenných papierov riešený zväčša v článku 13, ktorý vychádza z modelovej zmluvy a jej komentára, pričom sa podľa neho udeľuje zmluvnému štátu (štátu zdroja, t. j. tam kde je majetok umiestnený) neobmedzené právo na zdaňovanie ziskov plynúcich z predaja majetku daňovníkovi s ODP výlučne v dvoch prípadoch, a to pre príjmy z predaja:

1.  nehnuteľného majetku môžu byť plne zdanené v štáte, kde sa tento majetok nachádza (kde je nehnuteľnosť umiestnená),

2.  hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je využívaný v stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorej daňovník s ODP vykonáva činnosť v štáte zdroja.

Štát rezidencie následne poskytne v súlade s článkom 23 modelovej zmluvy úľavu proti dvojitému zdaneniu, a to formou metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, t. j. zadefinovaním použitia metódy vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR alebo zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na úhradu daňovej povinnosti v SR.

Modelová zmluva zabezpečuje, že okrem dvoch vyššie popísaných prípadov a zdanenia ziskov z predaja lodí, člnov a lietadiel používaných v medzinárodnej doprave, budú ostatné zisky z predaja majetku zdanené v štáte, v ktorom je predávajúci daňovníkom s NDP, t. j. rezidentom (štát rezidencie).

Zmluva nedefinuje pojem „zisk z predaja majetku“, ani spôsob akým by mal byť zdanený. Toto je úplne ponechané na domáci daňový systém zmluvných štátov.

Uvedené sa vzťahuje aj na príjem z predaja cenných papierov, t. j. podľa modelovej zmluvy bude príjem z predaja cenných papierov dosahovaný na území iného štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, zdaňovaný len v štáte rezidencie, s výnimkou prípadov, ak ide o predaj cenných papierov, o ktorých sa účtuje v stálej prevádzkarni zriadenej daňovníkom na území druhého štátu.

Uvedené však záleží na konkrétnej zmluve, ktorú má SR uzavretú s iným štátom. Aj v prípade, ak by nebol zdanený príjem z predaja cenných papierov na území druhého štátu, ale zdanenie sa bude posudzovať výlučne podľa ZDP platného v SR, posúdi sa tento príjem u fyzickej osoby v súlade s § 9 ZDP, t. j. ak splní zákonnom stanovené podmienky bude od dane oslobodený.

Rovnako ak by zmluva umožnila zdaniť takýto príjem v štáte zdroja, t. j. v inom štáte, pri priznávaní celosvetovo dosiahnutých príjmov daňovníkom na území SR, ak budú splnené podmienky pre oslobodenie, bude príjem z ich predaja oslobodený od dane.

V prípade, ak by podmienky splnené neboli, môže na zamedzenie dvojitého zdanenia využiť metódy, ktoré upravuje príslušná zmluva uzavretá medzi SR a dotknutým štátom.

Výnimkou zo zdanenia cenných papierov výlučne v štáte rezidencie daňovníka sú prípady

ak ide o príjmy zo scudzenia určitého druhu akcií, kde modelová zmluva upravuje situáciu ziskov, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií, ktorých hodnota sa odvodzuje z viac ako 50 %, priamo alebo nepriamo, z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, ktoré môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Táto úprava zabezpečuje, že zisky zo scudzenia (predaja) takýchto akcií nehnuteľného majetku, ktorý v skutočnosti predstavuje základ hodnoty daných akcií podliehajú zdaneniu v tomto štáte.

Na základe tohto ustanovenia je povolené zdaňovať celkový zisk zo scudzenia akcií, aj keď sa časť hodnoty predmetných akcií odvodzuje z iného majetku, než je nehnuteľný majetok umiestnený v danom štáte.

Určenie toho, či akcie spoločnosti poberajú viac ako 50 % svojej hodnoty

priamo alebo nepriamo, z nehnuteľného majetku umiestneného v zmluvnom štáte, sa uskutočňuje porovnaním hodnoty takéhoto nehnuteľného majetku vo vzťahu k hodnote všetkého majetku vlastneného spoločnosťou, pričom sa do úvahy neberú dlhy alebo iné finančné záväzky spoločnosti, či už zabezpečené, alebo nezabezpečené záložným právom na príslušný nehnuteľný majetok.

Je zrejmé, že toto ustanovenie môže byť pri dvojstranných jednaniach prípadne rozšírené, napr. aj na scudzenie podielov na spoločnostiach, ktoré nevydávajú akcie, môže sa dohodnúť zníženie alebo naopak navýšenie uvedenej percentuálnej hodnoty a pod.

Túto úpravu obsahujú zmluvy uzavreté medzi SR a Austráliou, Fínskom a Nemeckom.

Ods. 1 písm. e) deviaty bod ZDP

Je ako zdroj príjmov na území SR zadefinovaný podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. 

Za podiel na zisku (dividendu) sa považuje

aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov.

Predmetné podiely na zisku plynúce daňovníkom s ODP zo zdrojov na území SR sa zdaňujú podľa § 43 ZDP vo výške 7 % alebo 35 %, resp. sadzbou určenou zmluvou o ZDZ, ak je táto výhodnejšia ako sadzba určená v ZDP.

Rovnako sa zdaňujú aj podiely na likvidačnom zostatku a vyrovnacie podiely vyplácané daňovníkovi s ODP, t. j. sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou, pričom ak je vyplácaný 

•    fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s ktorým nemá SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ a nejde o nespolupracujúci štát podľa § 2 písm. x) ZDP, vyberá sa daň zrážkou vo výške 7 %,

•    fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s kt. má SR zmluvu o ZDZ vyberá sa daň zrážkou vo výške určenej zmluvou, ak je nižšia ako v ZDP, 

•    fyzickej osobe s bydliskom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %,

•    právnickej osobe so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %.

V prípade posudzovania týchto podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov, ktoré sú vyplácané daňovníkom alebo od daňovníkov zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné pri riešení zdanenia vychádzať aj zo znenia konkrétnej zmluvy o ZDZ.

Oprávnenosť na zdanenie, definície a celkovo postup pre dividendy rieši

článok – Dividendy (zväčša článok 10). Princípy vychádzajú z článku 10 – dividendy nastavené v modelovej zmluve OECD, ktoré samozrejme v rámci procedúry bilaterálnych dohôd môžu byť dohodnuté odlišným spôsobom ako je vyjadrené v tomto všeobecnom článku.

Článok dividendy je jedným z najdôležitejších zmluvných opatrení pre nadnárodné spoločnosti a priame medzinárodné investície.

„Dividendami“ sa vo všeobecnosti rozumie rozdelenie ziskov akcionárom, spoločníkom a pod., ktoré realizujú akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným alebo iné obchodné spoločnosti.

Odsek 1 písm. f)

Rieši príjem z predaja nehnuteľností umiestnenej na území SR plynúci daňovníkovi s ODP.

Príjem z predaja nehnuteľností je zdaniteľným príjmom, z ktorého je platiteľ príjmu povinný zabezpečovať daň podľa § 44 ods. 2 ZDP, pričom daňovník s ODP si následne vysporiada svoju daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania. Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená. 

Zabezpečenie dane sa nevykonáva z úhrad

vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie (fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území SR nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou).

V prípade, ak by daňovník s ODP podával daňové priznanie, vyčísli si základ dane rovnakým spôsobom stanoveným ZDP so sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP. Ak by išlo o daňovníka fyzickú osobu, môže uplatniť aj príslušné oslobodenie od dane z príjmov. 

V prípade daňovníkov členského štátu Európskej únie, títo musia vždy podať daňové priznanie na území SR, ak im vznikne povinnosť podľa § 32 ZDP, nakoľko im nebola zabezpečovaná daň, a preto sa nemôže považovať ich daňová povinnosť na území SR za vysporiadanú. Základná zásada pre povinnosť podania daňového priznania podľa § 32 ZDP je, že jeho zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie presahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Zabezpečenie dane sa vykonáva vo výške 19 % z príjmov

vyplácaných daňovníkovi za predaj nehnuteľnosti, ak je zdaniteľným príjmom, a to platiteľom dane z peňažného plnenia do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane, pričom v tejto lehote je povinný zabezpečenie dane platiteľ aj oznámiť správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Táto sadzba dane však neplatí v prípade, ak je príjem vyplácaný daňovníkom z tzv. „nespolupracujúcich štátov“ uvedených v § 2 písm. x) ZDP, kde sa zvyšuje až na 35 %. 

§ 44 zákona č. 595/3003 Z. z.
o dani z príjmov

Zabezpečenie dane

(1) Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.

(2) Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka podľa § 2 písm. t) alebo daňovníka štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Postup podľa druhej vety sa neuplatní u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ktorých podiel je zdaňovaný na úrovni reverzného hybridného subjektu.

(3) Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov podľa

a)  § 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),

b)  § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),

c)  § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani ...