Zdravotný dohľad na zamestnancov

Dňa 1. 12. 2017 nadobudla účinnosť novela zákona č. 289/2017 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Novela zákona upravila niektoré povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní ochrany zdravia pri práci svojich zamestnancov, v závislosti od vyskytujúcich sa zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu potenciálne ohroziť alebo poškodiť ich zdravie.

V súčasnej dobe z hľadiska legislatívnej úpravy majú zamestnávatelia povinnosť chrániť zdravie všetkých zamestnancov. Zákony, orientované na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, zakladajú povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť pre svojich zamestnancov preventívne a ochranné služby, ktorými sú v Slovenskej republike bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba. Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľom svoje odborné a poradenské služby v oblasti bezpečnosti pri práci, ktoré sú zamerané najmä na technickú prevenciu pracovných úrazov.

Pracovná zdravotná služba je odbornou a poradenskou službou pre zamestnávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad, zameraný najmä na predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení, súvisiacich s prácou zamestnancov.

Na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov 1. a 2. kategórie prác (práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia a práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia), sa vzťahuje od 1. 12. 2017 viacero povinností na oblasť zabezpečenia ich ochrany zdravia na pracovisku a vytvorenia vhodných bezpečnostných pracovných podmienok.

POSUDOK O VYHODNOTENÍ RIZIKA A KATEGORIZÁCII PRÁC

Novelou zákona sa vypúšťa všeobecná povinnosť zamestnávateľov hodnotiť zdravotné riziko raz ročne. Posúdenie zdravotného rizika sa vykoná na pracovisku spravidla jednorazovo s ohľadom na zdravotné riziko pri práci a to lekárom, verejným zdravotníkom alebo tímom pracovnej zdravotnej služby, opakovane sa vykoná pri podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík. Frekvencia posúdenia zdravotného rizika raz ročne bola ponechaná na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu, zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 18 mesiacov alebo prácu, zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie najmenej raz za 1 rok. Pri opakovanom posúdení zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je zamestnávateľ povinný vypracovať písomný posudok o riziku, ak pracovná zdravotná služba zistila takú zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika zamestnancov, zamestnávateľ poskytne kópiu posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík zástupcom zamestnancov. Na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť opakované posúdenie zdravotného rizika. Touto zmenou sa predpokladá zníženie finančných nákladov zamestnávateľov. V tejto súvislosti budú prioritou kontroly orgánov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracovisku posudky o riziku vypracované v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou (resp. záznamy o posúdení rizika, ak pri opakovanom posúdení nebola zistená zmena pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík), nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou.

Zamestnávateľ je povinný viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov, vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie (§ 30 odsek 2), táto povinnosť zamestnávateľa sa netýka zamestnancov, vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej kategórie. Zákonom sa vymedzujú náležitosti tejto evidencie zamestnancov, ktorá obsahuje názov pracoviska, názov profesií a faktory práce a pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci konkrétnych profesií vystavení, s uvedením kategórie práce osobitne pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia, ako aj výsledkov kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia pri posúdení zdravotného rizika, ak bolo vykonané.

Povinnosťou zamestnávateľa je taktiež predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej alebo štvrtej kategórie, tzv. rizikové práce, ako i návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej alebo štvrtej kategórie. Informáciu, ktorá obsahuje údaje o zamestnancoch, vykonávajúcich tieto rizikové práce k 31. decembru kalendárneho roku, zamestnávateľ predkladá príslušnému orgánu verejného zdravotníctva do 15. januára nasledujúceho roka. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania, pričom posudzovanou osobou môže byť súčasný alebo bývalý zamestnanec zamestnávateľa.

Pracovná zdravotná služba

Novela zákona reaguje na požiadavku zamestnávateľov na úpravu súčasného systému pracovnej zdravotnej služby. Hlavnou zmenou je skutočnosť, že zamestnávatelia nemusia zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom, nahrádza sa spresnením existujúcej povinnosti zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a to v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov s ohľadom na mieru zdravotného rizika pri práci a to spoluprácou s pracovnou zdravotnou službou pri plnení konkrétnych povinností, vyplývajúcich zamestnávateľovi zo zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 289/2017 Z. z. (§ 30a), táto povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje na zamestnancov vo všetkých odvetviach národného hospodárstva.

–   Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci.

Činnosť pracovnej zdravotnej služby zahŕňa najmä dohľad nad pracovnými podmienkami, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ako i poradenstvo, zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení, súvisiacich s prácou. Pracovnú zdravotnú službu vykonávajú samostatne lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo, klinická toxikológia, pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, ako i v špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, prípadne samostatne verejný zdravotník alebo zdravotnícki pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby. Zamestnávateľ môže zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak zamestnávateľ nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom.

–   Verejný zdravotník, ktorý bude vykonávať samostatne činnosť pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom pre zamestnancov, vykonávajúcich prácu, zaradenú do prvej alebo druhej kategórie, musí v rámci hlásenia doložiť Úradu verejného zdravotníctva SR doklad o praxi na pracovisku orgánu verejného zdravotníctva alebo na pracovisku pracovnej zdravotnej služby v trvaní najmenej 2 roky. Verejný zdravotník, ktorý nespĺňa požadovanú dĺžku praxe v trvaní najmenej 2 roky, môže byť súčasťou tímu pracovnej zdravotnej služby alebo môže vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby len pre svojho zamestnávateľa.

Zabezpečením pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

Pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu, zaradenú do prvej, druhej, tretej alebo štvrtej kategórie dodávateľským spôsobom, vykonáva fyzická alebo právnická osoba, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu.

Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu je povinný po celý čas vykonávania činnosti pracovnej zdravotnej služby zabezpečiť zdravotníckych pracovníkov v minimálnom tíme pracovnej zdravotnej služby podľa § 30a ods. 5, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, ako i vykonávať všetky odborné činnosti v súlade so zistenými a preukázateľnými informáciami o vykonávanej práci, s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku.

Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 289/2017 Z. z. 1. decembra 2017 nemôžu vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby (dohľad nad pracovnými podmienkami) pre zamestnancov, vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej alebo druhej kategórie bezpečnostní technici alebo autorizovaní bezpečnostní technici a to z dôvodu ich nedostatočnej odbornej erudície na vykonávanie identifikácie a posudzovania zdravotných rizík, pri práci v súvislosti s prevenciou chorôb z povolania a ochorení, súvisiacich s prácou. Dôvodom je, že za ostatné roky, viac ako polovica chorôb z povolania bola uznaná u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie (v roku 2015 to bolo 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike, v roku 2016 to bolo 64,6 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike), čo objektívne dokazuje nevyhnutnosť zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami výlučne zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnícki pracovníci, vykonávajúci pracovnú zdravotnú službu, budú naďalej pri svojej činnosti u zamestnávateľa spolupracovať s bezpečnostnotechnickou službou.

PREDCHÁDZANIE VZNIKU CHORÔB Z POVOLANIA

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zdôrazňuje, že zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, musia vykonávať zdravotnícki pracovníci, kvalifikovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností, najmä lekári a verejní zdravotníci. Miera povinností zamestnávateľov v ochrane zdravia pri práci závisí od reálne sa vyskytujúcich zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu potenciálne ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnancov. Z toho dôvodu napr. lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, nie sú povinné pre všetkých zamestnancov celoplošne, ale iba pre tých, kde je to odôvodnené z hľadiska zdravotného rizika pri práci. Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré spracováva štatistické údaje o chorobách z povolania alebo ohrozeniach chorobou z povolania v Slovenskej republike, bolo za rok 2015 v Slovenskej republike hlásených 328 novovzniknutých chorôb z povolania a 39 novovzniknutých ohrození chorobou z povolania. Z celkového počtu 328 hlásených chorôb z povolania bolo 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie, čo predstavuje 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. Z celkového počtu 39 hlásených ohrození chorobou z povolania bolo 13 ohrození chorobou z povolania uznaných u zamestnancov, ktorí vykonávali práce, zaradené do druhej kategórie, čo predstavuje 33,3 % z celkového počtu hlásených ohrození chorobou z povolania. Z uvedených údajov vyplýva, že viac ako polovica chorôb z povolania, bola uznaná u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie, čo objektívne dokazuje nevyhnutnosť zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami výlučne zdravotníckymi pracovníkmi. Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z praxe, bola medzi povinnosti zamestnávateľov novelou zákona doplnená povinnosť, ktorá zamestnávateľovi vyplýva zo záveru lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu vo vzťahu k výkonu práce konkrétneho zamestnanca, t. j. zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak je to potrebné, a to podľa záveru lekárskeho posudku. Z rovnakých dôvodov bola doplnená aj povinnosť zamestnávateľov poskytovať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby (súčasného alebo bývalého zamestnanca) pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania. Tieto dve povinnosti nie sú novými povinnosťami zamestnávateľov, nakoľko vyplývajú z ustanovení § 30f (lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu) a § 31a (uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania) zákona č. 355/2007 Z. z. a do § 30 boli doplnené z dôvodu komplexnosti povinností, ktoré plnia zamestnávatelia pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci.

Preventívne lekárske prehliadky

V súčasnosti zamestnávatelia majú možnosť stabilizovať a motivovať svojich zamestnancov programom zdravotnej starostlivosti a regenerácie. Najčastejšími formami sú preventívne lekárske prehliadky a rekondičné pobyty, ktoré zamestnávateľ hradí čiastočne alebo v plnej výške. Novelou zákona sa upravuje postup lekárov, vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky, vo vzťahu k práci u zamestnancov, vykonávajúcich práce, zaradené do druhej kategórie, v prípade zistenia zmeny zdravotného stavu zamestnanca, ktorá by mohla ovplyvniť jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu. Taktiež sa upravuje povinnosť vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v ambulanciách. Táto požiadavka vyplynula z aplikačnej praxe, kedy subjekty vykonávali tieto prehliadky v priestoroch, ktoré neumožňovali ich vykonanie na adekvátnej úrovni. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa § 30e ods. 3 novely zákona, môže vykonávať aj lekár, ktorý získal špecializáciu v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo podľa predpisov, účinných do 27. marca 2002 a následne vykonával nepretržitú prax na pracovisku klinického pracovného lekárstva v trvaní najmenej jedného roka.

Ak má zamestnávateľ zo zákona povinnosť zabezpečiť napr. preventívnu lekársku prehliadku a zamestnanec má na ňu nárok, je prípadný náklad na túto prehliadku daňovo uznaný.

Pokiaľ by tú istú preventívnu prehliadku absolvoval zamestnanec, ktorý na ňu podľa osobitných predpisov nemá nárok, nie je tento náklad daňovo uznateľný. Oprávnenosť poskytnutia rekondičného pobytu zamestnancovi sa riadi zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Rovnako ako pri preventívnych prehliadkach, legislatíva definuje zákonný okruh pracovníkov, ktorí majú na tieto pobyty nárok. Vymedzí ich zamestnávateľ a v spolu s lekárom pracovnej zdravotnej služby pripraví zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania, po dohode so zástupcami zamestnancov.

Periodicita rekondičných pobytov sa riadi charakterom a dĺžkou výkonu práce zamestnanca vo vybranom povolaní, pri ktorom je rozhodujúce posúdenie lekárom pracovnej zdravotnej služby.
Všetky náklady na rekondičné pobyty je povinný hradiť zamestnávateľ a preto sú aj daňovými nákladmi. Tak, ako pri preventívnych lekárskych prehliadkach, aj pri rekondičných pobytoch, vykonávaných nad rámec zákonných povinnosti, sa tieto výdavky posudzujú ako daňovo neuznateľné. Tieto príjmy sa nezdaňujú len vtedy, ak rekondičný pobyt je zamestnancovi poskytnutý v súlade s osobitnými predpismi. Aj v týchto prípadoch je možné výdavky uhrádzať z prostriedkov sociálneho fondu, ak je to v súlade s jeho štatútom. Vtedy nie je potrebné klasifikovať náklady zamestnávateľa za nedaňové, lebo v tomto prípade nevzniká zamestnávateľovi žiadny náklad, ide len o použitie fondu.

Záver – Zabezpečenie účinnej prevencie profesionálnych ochorení pre zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia svojím Globálnym akčným plánom, týkajúcim sa ochrany zdravia zamestnancov, v ktorom nabáda členské štáty, aby smerovali svoje úsilie na plné pokrytie všetkých zamestnancov pracovnými zdravotnými službami, vrátane zamestnancov malých a stredných podnikov, zamestnancov v poľnohospodárstve, migrujúcich a zmluvných zamestnancov, účelom je zabezpečenie primárnej prevencie chorôb z povolania a ochorení, súvisiacich s prácou.

Doc. Ing. Dagmar Hrašková, Phd.

K problematike Bezpečnosť sme publikovali:

• Zákonník práce (zák. č.311/2001 Z. z.), Zákon o BOZP (zák. č. 124/2006 Z. z.) - Zákony IIIA/2018

• Zákon o sociálnom poistení (zák. č. 461/2003 Z. z.), zákon o zdravotnom poistení - (zák. č. 580/2004 Z. z.) - Zákony III/B

• Povinnosti zamestnávateľa
– odborná motematická publikácia

• Dokumentácia BOZP na pracovisku - PaM 2/2018

• Práca vo výškach - PaM 3-4/2018

• Vzdelávanie zaqmestnancov v oblasti BOZP
– PaM 1/2018

• Hlásenie úrazu na účely nemocenského poistenia
– PaM 2/2018