Zdravotné poistenie
700. Nárok na poberanie dôchodkov z dvoch štátov
Fyzickej osobe vznikne nárok na poberanie dôchodkov z dvoch štátov, jeden bude poberať zo Slovenskej republiky a druhý z Českej republiky. FO býva a zdržiava sa na Slovensku.
Kde bude FO poistená?
V súlade s článkom 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sú stanovené pravidlá pre jednoznačné určenie štátu uplatniteľnej legislatívy - Právo na vecné dávky podľa právnych predpisov členského štátu (ČŠ) miesta bydliska.
Osoba, ktorá poberá dôchodok alebo dôchodky podľa právnych predpisov z dvoch alebo viacerých členských štátov, v jednom z ktorých má bydlisko, a ktorá má nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov tohto členského štátu, poberá so svojimi rodinnými príslušníkmi tieto vecné dávky od inštitúcie miesta bydliska a na náklady tejto inštitúcie, ako keby bola dôchodcom, ktorého dôchodok je splatný iba podľa právnych predpisov posledného menovaného členského štátu.
|
Z článku 23 teda vyplýva, pokiaľ osoba s bydliskom v SR poberá dôchodok z viacerých ČŠ EU, pričom časť dôchodku poberá aj zo SR, tak podlieha legislatíve SR, pretože bydlisko osoby je v príslušnom štáte vyplácajúcom dôchodok. |
701. Poistenie dieťaťa
Rodičom, ktorí nie sú zosobášení, sa narodilo dieťa a chceli by ho zaregistrovať ako nezaopatreného rodinného príslušníka do formulára otca PD S1 (E106 CZ), nakoľko otec dieťaťa pracuje v Českej republike a matka dieťaťa je poistená v slovenskej zdravotnej poisťovni.
Je možné v uvedenom prípade naviazať poistenie dieťaťa na otca?
Pokiaľ ide o poistenie dieťaťa, tak dieťa je viazané na oboch rodičov, bez ohľadu na skutočnosť, či sú zosobášení. Ak je matka ekonomicky neaktívna, tak dieťa bude viazané na ekonomicky aktívneho rodiča a bude registrované na formulári otca (samozrejme pokiaľ spĺňa ostatné podmienky, ako je napr. bydlisko).
|
V prípade matky existuje väzba na partnera len ak by matka a otec dieťaťa boli zosobášení, a teda matka nemôže byť registrovaná na formulári otca dieťaťa. |
702. Verejné zdravotné poistenie študenta bez trvalého pobytu
Študent z Českej republiky bez trvalého pobytu, na území SR študuje a má aj uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, nie dohodu o brigádnickej práci študenta.
Môže vzniknúť verejné zdravotné poistenie osobe, ktorá je z členského štátu EÚ (zahraničný študent bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky) a študuje na Slovensku len na základe potvrdenia o návšteve školy?
Študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent je povinne verejne zdravotne poistený v SR, ak ide o takého študenta, ktorý študuje na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Spolu s prihláškou poistenca predkladá ďalej potvrdenie o návšteve školy, identifikačnú kartu alebo samolepiacu nálepku v cestovnom pase alebo iný doklad (napr. pas), doklad z MŠ SR Domu zahraničných stykov o tom, že ide o poistenca na zabezpečenie medzinárodných zmlúv a o rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, rodné číslo (ak ho má pridelené).
|
Ak osoba z Českej republiky (alebo z iného členského štátu, nie z tretích krajín), bez TP na území SR študuje na Slovensku a zároveň má na Slovensku uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, nie dohodu o brigádnickej práci študenta, je povinne verejne zdravotne poistená v SR po celú dobu platnosti zmluvy podľa zákona č. 580/2004 §3 ods. 3 písm. a), bez ohľadu na to, v akých dňoch prácu skutočne vykonáva. |
703. Podmienky poistenca štátu
Osoba sa stará o dieťa do veku 6 rokov od 1. januára 2015 do 31. mája 2015 a v tomto období by mala mať postavenie poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) uvedeného zákona. Od 1. januára 2015 do 31. marca 2015 vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti s odmenou 200 EUR mesačne (spolu príjmy 600 eur). Od 1. júna 2015 do 30. júna 2015 je dobrovoľne nezamestnanou osobou. Následne vykonáva opätovne prácu na základe dohody o pracovnej činnosti s odmenou 200 eur mesačne od 1. júla 2015 do 31. decembra 2015, príjmy za toto obdobie sú v sume 1 200 EUR.
Do akej kategórie poistencov osoba patrí?
Pri skúmaní podmienky poistenca štátu v prípade, ak poistenec nebol považovaný za poistenca štátu celý rok, dochádza k alikvótnemu kráteniu jednak 15-násobku sumy životného minima, a taktiež aj ku alikvótnemu kráteniu vymeriavacieho základu podľa počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou v zmysle ustanovenia § 11 ods. 8.
• Pomerná
časť 15 násobku:
2 971,35 € / 365 x 151 = 1 229,24 €
• Pomerná časť vymeriavacieho základu: 1 800 / 365 x 151 = 744,65 €
744,65 < 1 229,24, tzn. v danom prípade je teda splnená podmienka poistenca štátu.
|
Táto podmienka sa skúma až v ročnom zúčtovaní za príslušný rok. |
704. Študent ako poistenec štátu
Študent v akademickom roku 2014/2015 ukončil vysokoškolské štúdium II. stupňa a naďalej pokračuje v štúdiu na inej vysokej škole (opäť I. stupeň).
Bude študent aj naďalej poistencom štátu z dôvodu ďalšieho štúdia?
V zmysle § 11 ods. 7 a) zákona o zdravotnom poistení, č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.
Do 26 rokov sa považuje za nezaopatrené dieťa každý, kto študuje na vysokej škole bez ohľadu a formu a štandardnú dĺžku štúdia až do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Za nezaopatrené dieťa nad 26 rokov považuje študent dennej formy štúdia (neskúma sa štandardná dĺžka štúdia) až do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Študent externej formy štúdia sa považuje za nezaopatrené dieťa do získania vysokoškolského štúdia druhého stupňa maximálne do dovŕšenia 26 rokov.
Nie je dôležité, či osoba spĺňajúca vyššie uvedené náležitosti už má priznaný akademický titul alebo nie. Obdobie medzi ukončením jednej vysokej školy (dosiahnutím akademického titulu druhého stupňa) a nástupom na ďalšiu vysokú školu je obdobie, kedy poistné štát neplatí – tzn. osoba sa nepovažuje za nezaopatrené dieťa.
|
V tomto medziobdobí nie je poistencom štátu z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a je nutné určiť platiteľa poistného. |
705. Prerušenie štúdia
Študentka hneď po strednej škole študovala 2 roky všeobecné lekárstvo v ČR, ale štúdium zanechala a dva roky pracovala. Teraz by chcela ísť študovať všeobecné lekárstvo na Slovensku. Keď začne študovať bude mať 23 rokov a keď skončí štúdium, bude mať 29 rokov.
Aké poplatky pre študentku vyplývajú, keď bude mať počas štúdia viac ako 26 rokov a má dva roky doštudované v zahraničí?
Ak bude študentka študovať v dennej forme štúdia (čo pri štúdiu všeobecného lekárstva predpokladáme), môže študovať do dovŕšenia 30 rokov veku a bude za ňu platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát, a to aj v období prázdnin.
706. Poberateľ starobného dôchodku
Samostatne zárobkovo činná osoba je zároveň aj poberateľ starobného dôchodku. V roku 2015 príjem mala iba zo živnosti v sume 1000 Eur a nevznikla jej povinnosť podávať daňové priznanie.
Bude potrebné nahlásiť zdravotnej poisťovni uvedenú skutočnosť?
V prípade, že FO nepodávala daňové priznanie za rok 2015, nakoľko jej nevznikla povinnosť ho podať, zdravotná poisťovňa sama vykoná ročné zúčtovanie v zmysle § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pri výpočte bude vychádzať zo základu dane (tzn. vymeriavací základ v uvedenom prípade bude 0,00 Eur).
|
Čo sa týka výsledku ročného zúčtovania, ak si počas roka 2014 ako samostatne zárobkovo činná osoba uhrádzala preddavky na poistné v súbehu s poistencom štátu, pri uvedenom vymeriavacom základe jej vznikne preplatok. |
707. Európsky preukaz zdravotného poistenia
Študent má platný európsky preukaz zdravotného poistenia vydaný v domovskej krajine.
Musí študent uzavrieť zdravotné poistenie v hostiteľskej krajine EÚ?
NIE. Nie je potrebné uzavrieť zdravotné poistenie v krajine, v ktorej študuje. Študenti sa zvyčajne označujú ako neaktívni občania, čo znamená, že majú zdravotné poistenie v krajine svojho pobytu. V prípade študentov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia na obmedzené obdobie, sa vo všeobecnosti počíta s tým, že si zachovávajú obvyklý pobyt vo svojej domovskej krajine, a môžu použiť EPZP vydaný touto krajinou na zdravotnú starostlivosť počas dočasného štúdia v zahraničí. Musí však uzavrieť zdravotné poistenie v krajine, v ktorej študuje, ak:
• sa krajina, v ktorej študuje, stane obvyklým miestom jeho pobytu,
• začne pracovať v krajine, v ktorej študuje.
708. Maximálna a minimálna výška platby
Zákon o zdravotnom poistení určuje minimálnu a maximálnu výšku platby na zdravotné poistenie.
Koľko je mesačná platba na zdravotné poistenie od roku 2016?
Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nezamestnaná osoba majú určené minimálne a maximálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie v roku 2016 nasledovne:
• minimálny preddavok 60,06 €
• maximálny preddavok 600,60 €.
|
Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu. |
709. Príjem zo zárobkovej činnosti
FO v roku 2014 dosahovala príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý bol v daňovom priznaní posudzovaný podľa § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 a nebolo vydané ani daňové identifikačné číslo.
Je FO považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu?
V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. v z.n.p. sa s účinnosťou od 1. 1. 2014 za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti alebo má príjem z tejto činnosti (príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). Ide napríklad o príjmy z činnosti umelcov, znalcov, tlmočníkov a pod.
|
Uvedené znamená, že ak zdravotná poisťovňa dostane informáciu z Finančnej správy SR z podaného daňového priznania o príjme podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a osoba, ktorá takýto príjem má, sa neprihlásila ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), tak sa takáto osoba bude v rámci ročného zúčtovania za príslušný rok považovať za SZČO (spätne na celé obdobie roka). |
710. Nárok na zdravotnú starostlivosť v zahraničí
Študent má platný európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) vydaný v domovskej krajine.
Na aký typ zdravotnej starostlivosti má nárok v krajine EÚ, v ktorej študuje?
Na základe EPZP môže absolvovať akékoľvek neplánované lekárske ošetrenie, ktoré môže byť nevyhnutné, kým dočasne študuje v inej krajine EÚ. Študenti tak majú prístup ku každému nevyhnutnému ošetreniu v závislosti od dĺžky ich pobytu v zahraničí. Je na poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, aby definoval, aké typy ošetrenia sú z lekárskeho hľadiska nevyhnutné.
|
Keďže študenti väčšinou v krajine zostávajú dlhšie ako turisti, ktorých pobyt môže trvať len niekoľko dní, majú prístup k širšej škále ošetrení. EPZP môže použiť len u poskytovateľov verejnej zdravotnej starostlivosti, keďže sa nevzťahuje na súkromne poskytovanú zdravotnú starostlivosť. |
711. Práca v Rakúsku a odvody
Do konca augusta sa študentka musí hlásiť na úrad práce. Od 1. 7 pracuje v Rakúsku, kde je aj poistená zamestnávateľom.
Aké povinnosti má študentka na úradoch v SR?
Čo sa týka zdravotného poistenia, musí študentka zdravotnej poisťovni oznámiť, že bude zamestnaná v Rakúsku, predložiť o tom dokumenty a musí vrátiť preukaz poistenca (a ak jej bol vydaný aj európsky preukaz, tak aj ten).
Je to potrebné vykonať do zákonom stanovenej lehoty odo dňa keď sa zamestná v cudzine. Čo sa týka evidencie na úrade práce, byť registrovaný ako „uchádzač o zamestnanie” nie je povinnosť, ale právo každého občana hľadajúceho si prácu.
|
Absolvent nemá povinnosť prihlásiť sa na úrade práce. |
712. Rodičovský príspevok
Dcéra dovŕšila dňa 20. 5. 2016 vek 3 roky. Podľa informácií úradu, rodičovský príspevok jej bude vyplatený za celý mesiac máj 2016.
Ako bude uvedená skutočnosť ovplyvňovať zdravotné poistenie?
V súlade s § 11 odsek 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov je štát platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená. Podľa § 6 odsek 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov nárok na rodičovský príspevok zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo vek podľa § 3 ods. 2 tohto zákona, teda vek 3 rokov. Z uvedeného teda vyplýva, že za poistenca štátu z titulu poberania rodičovského príspevku bude matka považovaná do konca mája a zmena platiteľa je od 1. 6. 2016.
|
Zároveň uvedená zmena platiteľa poistného je v zmysle § 29b ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zdravotnej poisťovni oznamovaná prostredníctvom externého subjektu. V prípade oznámenia zmeny platiteľa priamo poistencom, uvedená skutočnosť bude do systému zdravotnej poisťovne zapracovaná. |
K problematike „Zdravotné poistenie“ sme publikovali:
• Zákon o zdravotnom poistení
(zák. č. 580/2004 Z. z.) – str. 348,
Zákon o minimálnej
mzde (zák. č. 663/2007 Z. z.) – str. 84 – Zákony
III/2016
• Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.) – str. 84 – Zákony I/2016
• Odvodová úľava na zdravotnom poistení – PaM 5/2016
• Dobrovoľne poistení osoba – PaM 6/2016
Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 900 – 1500 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.








