Zdravotné poistenie – zmeny
Vo vzťahu k zákonu o zdravotnom poistení ide predovšetkým o úpravu vzťahov v systéme verejného zdravotného poistenia, najmä pravidiel pri zmene zdravotnej poisťovne s cieľom obmedziť na minimum tzv. Podvodné prepoistenia. Zároveň sa zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca pre odvod poistného, zabezpečuje sa prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých účastníkov systému verejného zdravotného poistenia a prijali sa nové administratívne pravidlá ohľadom uhrádzania zdravotnej starostlivosti v sr pre žiadateľov o azyl.
ZMENY V OSOBNOM ROZSAHU VEREJNÉHO ZDRAVOTNÉHO POISTENIA. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“) v znení účinnom od 1. januára 2023 je verejne zdravotne poistená fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom to neplatí, ak na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine. Za dlhodobý pobyt v cudzine sa pritom považuje nepretržitý pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Posudzovanie dokladov súvisiacich so zdravotným poistením v cudzine (mimo štátov EHP) je náročné a v mnohých prípadoch až nemožné. Osoby nepredkladajú požadované doklady riadne a včas z dôvodu, že dlhodobo žijú v cudzine. Samotná existencia alebo neexistencia zdravotného poistenia v SR je z pohľadu pobytu v cudzine mimo členských štátov EHP irelevantná a nezakladá tejto osobe žiadne nároky v štáte jeho súčasného pobytu. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že samotný dlhodobý pobyt v cudzine je postačujúcou skutočnosťou pre zánik verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.
V zmysle novodoplneného odseku 12 do § 3 zákona o zdravotnom poistení platí, že verejne zdravotne poistená nie je fyzická osoba, ktorá nemá povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky a vykonáva činnosť zamestnanca výlučne z iného ako členského štátu, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. S rozvojom práce z domu totiž dochádza aj k tomu, že prácu pre zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike vykonávajú aj osoby z cudziny mimo členských štátov (napr. práca v callcentrách IT podpory), ktoré sa po celý čas výkonu práce zdržiavajú v cudzine, nemajú oprávnenie na pobyt na území SR a z tohto dôvodu ani nemôžu reálne čerpať zdravotnú starostlivosť uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia v SR. Z tohto dôvodu sa určuje postavenie týchto osôb vo väzbe na účasť na systéme zdravotného poistenia v SR, pričom nie je účelné, aby tieto osoby boli verejne zdravotne poistené, mali povinnosť vypisovať a doručovať prihlášku do nimi zvolenej zdravotnej poisťovne a boli im vystavované a doručované preukazy zdravotnej poisťovne.
PRE VZNIK ÚČASTI NA VEREJNOM ZDRAVOTNOM POISTENÍ CUDZINCOV už nie je postačujúcou podmienkou len vydanie oprávnenia na výkon podnikania, ale aj existencia povolenia na pobyt v SR, uvedené platí počnúc 1. januárom 2023 úpravou ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zdravotnom poistení. Je to tak z dôvodu, že v praxi vznikali často situácie, kedy cudzinec mal vydané živnostenské oprávnenie, avšak príslušný orgán ešte nerozhodol o udelení pobytu a cudzinec ešte nevstúpil na územie SR a živnosť nemohol ešte vykonávať. Obdobne, napr. v prípade administratívneho vyhostenia cudzinca dochádzalo k situáciám, že živnosť cudzinca nebola ukončená, pričom on sám už na území SR nebol, nemohol si plniť oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni a ani nemohol platiť poistné. Nastávali situácie, kedy zdravotným poisťovniam vznikali pohľadávky, ktoré boli nevymožiteľné.
Od 1. 1. 2023 je verejne zdravotne poistená aj taká fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát”) a zdržiava sa na území SR, je štipendistom v rámci programu, ktorého vytvorenie schválila vláda SR, alebo v rámci programu, ktorý sa realizuje na základe medzinárodnej zmluvy, alebo v rámci programu Európskej únie, alebo v rámci programu, ktorý sa realizuje podľa osobitného predpisu, a ak takejto fyzickej osobe je priznané štipendium na dobu v trvaní viac ako jeden mesiac. Zoznam programov zverejňuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na svojom webovom sídle, kde uvádza aj dátum ukončenia programu, ak k tejto skutočnosti dôjde. Cieľom uvedenej zmeny je poskytnúť zdravotné poistenie financované z verejných zdrojov štipendistom z radov študentov prvého až tretieho stupňa VŠ a z radov VŠ učiteľov a vedcov počas ich pobytu na Slovensku, ktorí prichádzajú z krajín mimo EÚ. Ide v podstate o podporu mobility, zmiernenie narastajúceho demografického tlaku a prilákanie ľudského kapitálu nevyhnutného na rast slovenskej ekonomiky ako aj profit z európskeho trhu s talentmi. Zabezpečenie zdravotného poistenia počas pobytov financovaných z verejných zdrojov prispeje k zvýšeniu atraktivity pobytov cudzincov v rámci štipendijných schém, ktoré sú financované aj jednostrannými štipendiami a teda ide o zrovnoprávnenie postavenia takýchto štipendistov s osobami, ktoré už v súčasnosti prichádzajú na účel štúdia na pobyty v rámci medzinárodných zmlúv a ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu.
PRIHLÁŠKA NA VEREJNÉ ZDRAVOTNÉ POISTENIE. V zmysle § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnom poistení v znení platnom od 1. 1. 2023 je za maloletého poistenca povinný podať prihlášku zákonný zástupca, ak nebol maloletý zverený do starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa rozsah náhradnej starostlivosti vzťahuje aj na možnosť podania prihlášky za maloletého poistenca, alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. V aplikačnej praxi totiž dochádzalo k situáciám, kedy rodičia detí, ktoré boli rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti inému subjektu, bez vedomia tohto subjektu, menili deťom zdravotnú poisťovňu. Zariadenia, ktorým boli tieto deti zverené do starostlivosti sa o tejto skutočnosti spravidla dozvedeli až pri návšteve lekára. Takýto stav spôsoboval mimoriadne komplikácie najmä v prípadoch, kedy nová zdravotná poisťovňa dieťaťa nebola v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, dieťa ktorého dlhodobo navštevovalo, v dôsledku čoho museli zariadenia, ktorým je dieťa zverené do starostlivosti hľadať nového poskytovateľa, čo bolo v niektorých prípadoch (napr. v prípade detských psychiatrov) náročné. V záujme ochrany maloletých detí, ktoré boli odňaté ich rodičom zo starostlivosti, bolo teda pomerne potrebné prijať úpravu tak, aby bolo zrejmé, že v prípade, ak je dieťa na základe právoplatného rozhodnutia súdu zverené do starostlivosti inej fyzickej osoby alebo do starostlivosti právnickej osoby, zdravotnú poisťovňu môže tomuto dieťaťu zmeniť len táto osoba a nie aj rodič, ktorému bolo dieťa zo starostlivosti odňaté.
Prihlášku na verejné zdravotné poistenie možno podať len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 2 štvrtej vety zákona o zdravotnom poistení.
Od 1. 1. 2023 platí, že ak poistenec podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni v jeden deň a nie je možné určiť, ktorej zdravotnej poisťovni podal poistenec prihlášku ako prvej, príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca bude zdravotná poisťovňa s vyšším počtom poistencov.
V uvedenej súvislosti treba uviesť, že už s účinnosťou od 1. 1. 2021 bol z povinných náležitostí prihlášky na verejné zdravotné poistenie odstránený údaj o čase prijatia prihlášky a o čase podania prihlášky, pričom táto zmena je vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 5 a 6 zákona o zdravotnom poistení v poriadku pri prihláškach na zmenu zdravotnej poisťovne. Avšak pri prihláškach na vznik verejného zdravotného poistenia mala potenciál spôsobovať v aplikačnej praxi problémy, a to vzhľadom na znenie § 6 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2022. Ak totiž poistenec podal v jeden deň prihlášku na vznik verejného zdravotného poistenia vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, pričom na prihláške nebol uvedený čas jej podania, nebolo možné určiť, ktorej zdravotnej poisťovni bola prihláška podaná ako prvej. Vzhľadom na uvedené sa od 1. 1. 2023 ustanovuje, že príslušnou bude zdravotná poisťovňa, ktorá eviduje vyšší počet poistencov.
OD 1. 1. 2023 SA USTANOVUJÚ PRAVIDLÁ, kedy je zdravotná poisťovňa povinná odmietnuť prijatie a potvrdenie prihlášky poistenca v rámci § 6 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení. Zdravotná poisťovňa nemôže prijať každú prihlášku, ktorá jej je doručená. Prijatiu prihlášky by mala predchádzať kontrola úplnosti a v rozsahu údajov, ktorými zdravotné poisťovne disponujú aj správnosti údajov uvádzaných na prihláške. Tento mechanizmus plní predovšetkým preventívnu funkciu, eliminuje riziko tzv. nezákonných prepoistení. Nakoľko sa však v aplikačnej praxi v tejto súvislosti vyskytli výkladové rozdiely, za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností bolo potrebné do zákona doplniť znenie, z ktorého bude jednoznačne zrejmé, že ak prihláška neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, zdravotná poisťovňa takúto prihlášku bez odstránenia týchto nedostatkov nemôže akceptovať. Zároveň bolo potrebné prijať úpravu, ktorá umožní zdravotnej poisťovni akceptovať výlučne len tie prihlášky, ktoré budú podané elektronicky podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo ktoré budú podané osobne poistencom alebo osobou oprávnenou konať za poistenca priamo na pracovisku zdravotnej poisťovne. Len právna úprava umožňujúca podávanie prihlášok výlučne týmito formami totiž odstráni riziko nezákonných prepoistení, ku ktorým každoročne dochádzalo. Nová právna úprava tiež zamedzí tomu, aby boli prihlášky poistencami podávané na ulici, v nákupných centrách či na staniciach, t. j. na miestach, ktoré nevytvárajú pre poistenca optimálne podmienky pre riadne posúdenie a zváženie, či skutočne chce k zmene zdravotnej poisťovne pristúpiť a kde nie je dostatočná garancia, že poistencovi poskytuje informácie o poistnom vzťahu dostatočne odborne spôsobilá osoba. Zároveň tieto spôsoby podávania prihlášok garantujú, že prihlášku skutočne podáva osoba, ktorej údaje sú na prihláške uvedené a ktorá prihlášku reálne podpisuje.
Z dôvodu eliminácie nezákonných prepoistení sa ustanovujú štyri spôsoby podania prihlášky a ich náležitosti. Za účelom riadnej identifikácie poistenca sa stanovuje, že prihlášku môže poistenec alebo osoba oprávnená konať za poistenca podať na pracovisku zdravotnej poisťovne, kde ho pracovník zdravotnej poisťovne overí podľa identifikačného dokladu, ďalej poštou alebo elektronickými prostriedkami, kedy na overenie identifikácie poistenca slúži fotokópia identifikačného dokladu poistenca alebo osoby oprávnenej konať za poistenca, ktorá je povinnou prílohou takto podanej prihlášky, v ostatných prípadoch podania prihlášky musí byť podpis poistenca alebo osoby oprávnenej konať za poistenca úradne osvedčený. Tento mechanizmus plní predovšetkým preventívnu funkciu.
Za účelom jednoznačnej identifikácie osoby, a to aj v prípade diaľkovej komunikácií s poistencom, sa stanovuje povinná príloha prihlášky, ktorou je fotokópia identifikačného dokladu, ktorého číslo je uvedené na prihláške podanej elektronickými prostriedkami podpísanej elektronickým podpisom alebo v prípade, ak poistenec zasiela prihlášku poštou. Zaručuje sa tak overenie osoby, ktorá prihlášku podáva.
V aplikačnej praxi sa opakovane vyskytovali prípady, kedy zdravotná poisťovňa neoznámila úradu údaje o prijatých prihláškach v termínoch zadefinovaných zákonom. Dôvody bývali rôzne, tak objektívne ako aj subjektívne. Právna úprava platná do 31. 12. 2022 neupravovala spôsob riešenia týchto prípadov. Ak by však úrad pre dohľad striktne všetky prihlášky oznámené zdravotnou poisťovňou po zákonom zadefinovanom termíne neakceptoval, poistencovi by bolo odňaté jeho zákonné právo na výber zdravotnej poisťovne, hoci z jeho strany boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky (riadne a včasné podanie prihlášky). Zlyhanie tretieho subjektu (napr. poštového prepravcu, zdravotnej poisťovne), o ktoré sa poistenec nijakým spôsobom nepričinil, a ktoré objektívne nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť, by nemalo mať negatívny dopad na poistenca a na jeho práva. Z uvedeného dôvodu sa od 1. 1. 2023 vytvoril legislatívny priestor pre riešenie týchto situácií, a to tak, že zdravotná poisťovňa môže úradu pre dohľad oznámiť prijatie prihlášky aj po uplynutí zákonom zadefinovaného termínu, avšak v prípade, ak dôvod oneskoreného oznámenia nastal na strane zdravotnej poisťovne, táto bude, aj napriek možnosti dodatočného oznámenia údajov o prijatej prihláške, plne zodpovedná za neoznámenie týchto údajov v riadnom termíne so všetkými s tým spojenými právnymi následkami.
S cieľom zamedziť podvodne podávaným prihláškam sa tiež ustanovuje od 1. 1. 2023 povinnosť predchádzajúcej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne písomne oboznámiť poistenca o prijatí informácie o podaní prihlášky v inej zdravotnej poisťovni tak, aby v prípade podania podvodnej prihlášky mal poistenec vytvorený dostatočný časový priestor na namietnutie pravosti prihlášky ešte predtým, ako nastanú účinky vyplývajúce zo zmeny zdravotnej poisťovne.
SPÄŤVZATIE PRIHLÁŠKY. V minulých prepoisťovacích obdobiach bol zaznamenaný enormný nárast počtu späťvzatí prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne, z ktorých veľká časť neobsahovala ani len základné náležitosti, ktoré je nutné vyžadovať na to, aby bolo možné tieto späťvzatia považovať za právne relevantné.
V platnej právnej úprave účinnej do 31. 12. 2022 absentovalo ustanovenie, ktoré by jasne definovalo náležitosti späťvzatia prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Od 1. januára 2023 je tak do zákona o zdravotnom poistení zakomponované nové ustanovenie § 8a, v zmysle odseku 1 ktorého poistenec, ktorý podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne, je oprávnený vziať späť podanú prihlášku bez uvedenia dôvodu.
Späťvzatie prihlášky musí byť zdravotnej poisťovni doručené najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Späťvzatie prihlášky podáva poistenec v zdravotnej poisťovni
– osobne, po overení totožnosti poistenca alebo totožnosti osoby oprávnenej podať prihlášku za poistenca a údajov uvedených v späťvzatí prihlášky zdravotnou poisťovňou,
– elektronickými prostriedkami; k späťvzatiu prihlášky musí byť priložená fotokópia identifikačného dokladu podľa § 8 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení alebo musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom,
– iným spôsobom; k späťvzatiu prihlášky musí byť pripojená fotokópia identifikačného dokladu podľa § 8 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení alebo späťvzatie prihlášky musí byť podpísané úradne osvedčeným podpisom.
Späťvzatie prihlášky musí mať písomnú formu a musí obsahovať
– označenie zdravotnej poisťovne, ktorej je určené,
– identifikáciu poistenca v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo identifikačnej karty alebo číslo pasu poistenca, ak ho poistenec má, adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu poistenca, ak ho poistenec má,
– pri osobách uvedených v § 6 ods. 2 až 4 zákona o zdravotnom poistení identifikáciu osoby oprávnenej podať späťvzatie prihlášky za poistenca,
– podpis poistenca alebo podpis osoby oprávnenej podať späťvzatie prihlášky za poistenca.
ÚHRADA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI. Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z.np.)
Výnimkou sú osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Aby tieto osoby získali prístup k plnému rozsahu zdravotnej starostlivosti, musia splatiť svoj dlh, alebo spĺňať niektorú z nasledovných podmienok:
– uzavretá dohoda o splátkach dlhu, pričom dlžník dohodu riadne plní,
– splácanie dlhu splátkami exekútorovi,
– vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia,
– súdom nariadená ochranná liečba.
Ak dlžník má dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, má stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihuje aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vzniká nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Tejto osobe vzniká v zdravotnej poisťovni za toto obdobie dlh ako samoplatiteľovi. Vzhľadom k nízkym príjmom takejto osoby táto nemá voľné finančné prostriedky ani na úhradu minimálnej splátky splátkového kalendára a ostáva osobou s nárokom iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť de facto až do smrti – a to aj napriek skutočnosti, že sa stane dôchodcom, za ktorého už platí v plnej výške poistné štát). Z vyššie uvedených dôvodov sa od 1. 1. 2023 upravil rozsah zdravotnej starostlivosti, na ktorú majú určité vybrané skupiny poistencov nárok. Dlžník, ktorý nebude spĺňať zákonom stanovené podmienky, (§ 9 ods. 2) bude mať právo na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom, očkovania za účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečbu infekčného ochorenia, a úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej na liečbu chronického ochorenia, ktoré má bez liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia vedúce k predčasnému úmrtiu, ak pôjde o poistencov štátu.
MINIMÁLNE POISTNÉ A MINIMÁLNY PREDDAVOK ZAMESTNANCA OD 1. JANUÁRA 2023. S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca.
Poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. O tento doplatok sa zvyšuje poistné a preddavok na poistné zamestnanca.
Minimálne poistné sa nevzťahuje na určené skupiny zamestnancov, konkrétne:
– zamestnanci, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu (napr. pracujúci dôchodca, pracujúci študent a pod.),
– zamestnanci so zdravotným postihnutím s nárokom na zníženú sadzbu poistného.
Títo zamestnanci naďalej platia odvody na zdravotné poistenie zo skutočného príjmu a to aj v prípade, ak je nižší ako životné minimum.
V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku (minimálne poistné sa u neho potom zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného). O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva SR. Rovnako postupuje zamestnanec aj v prípade, ak je poistencom štátu a zamestnávateľ doposiaľ nemá informáciu o tejto skutočnosti. Na zamestnanca, ktorý si uplatnil výnimku podľa vyššie uvedeného, sa nebude vzťahovať ustanovenie o minimálnom preddavku a preddavok za takéhoto zamestnanca bude určovaný rovnako ako do 31. 12. 2022.
Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Prípadný doplatok do sumy minimálneho preddavku a minimálneho poistného uhrádza v plnej výške zamestnanec.
Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Minimálny preddavok zamestnanca je súčet preddavku na poistné zamestnanca určeného zo sumy životného minima, platného k prvému dňu kalendárneho roka a preddavku na poistné zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca.
Suma mesačného životného minima je k 1. januáru 2023 vo výške 234,42 eur. Odvod zamestnanca teda predstavuje: 234,42 × 4 % = 9,3768. Po zaokrúhlení je to 9,37 eur. Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 × 10 % = 23,442. Po zaokrúhlení je to 23,44 eur.
Minimálny preddavok je súčet týchto preddavkov, teda 9,37 + 23,44 = 32,81 eur.
Ak by bol skutočný súčet preddavku zamestnanca a zamestnávateľa za tohto zamestnanca nižší ako 32,81 eur, preddavok zamestnanca sa navýši o sumu rozdielu.
Ak zamestnanecký vzťah netrvá celý mesiac, výška minimálneho preddavku sa alikvotne znižuje, a teda minimálny preddavok predstavuje preddavok (fiktívneho) zamestnanca, ktorý by bol s príjmom vo výške životného minima zamestnaný u zamestnávateľa danú časť mesiaca.
V prípade, ak dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti predstavuje výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody. Samozrejme, stále platí pravidlo o alikvotnom znižovaní minimálneho preddavku, ak zamestnanie na základe dohody netrvá celý mesiac.
Minimálny preddavok a minimálne poistné sa vzťahuje aj na zmluvy o výkone činnosti konateľa a na pracovné pomery na čiastočný úväzok s tým, že v prípade, ak príjem z tohto pracovného pomeru, alebo zmluvy nedosiahne výšku životného minima určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka, tak zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do sumy preddavkov (poistného), ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca zo sumy životného minima.
Ak sa na odvod zamestnanca vzťahuje odpočítateľná položka, táto sa v procese výpočtu jeho preddavku na poistné uplatní rovnako, ako sa uplatňovala do 31. 12. 2022.
Následne, ak sa na zamestnanca nevzťahujú výnimky z uplatnenia minimálneho preddavku a ak skutočný súčet preddavku zamestnanca a zamestnávateľa za tohto zamestnanca je nižší ako minimálny preddavok, preddavok zamestnanca sa navýši o sumu rozdielu.
| ? |
Príklad 1
Bez uplatnenia odpočítateľnej položky
Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovaný úväzok s celkovou výškou príjmu 20 eur mesačne. Pri výpočte mesačných preddavkov na poistné si poistenec neuplatňuje odpočítateľnú položku.
Príjem (za kalendárny mesiac): 20 eur
Odpočítateľná položka: 0 eur
Vymeriavací základ = Príjem – Odpočítateľná položka = 20 – 0 = 20 eur
Výpočet preddavku:
zamestnávateľ 10 % z 20 eur = 2 eur
zamestnanec 4 % z 20 eur = 0,80 eur
minimálny preddavok na poistné: 32,81 eur
dopočet do sumy minimálneho preddavku na poistné zamestnanca: minimálny preddavok – (preddavok zamestnávateľ + preddavok zamestnanec) = 32,81 eur – (2 eur + 0,80 eur) = 32,81 eur – 2,80 eur = 30,01 eur
preddavok spolu: A + B + D = 2 eur + 0,80 eur + 30,01 eur = 32,81 eur
Za daný mesiac teda zamestnanec odvádza preddavok v sume 30,81 eur a zamestnávateľ v sume 2 eur.
| ? |
Príklad 2
S uplatnením odpočítateľnej položky
Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovaný úväzok s celkovou výškou príjmu 300 eur. Na mesačnej báze si uplatnil odpočítateľnú položku v sume 300 eur. Pri výpočte mesačných preddavkov na poistné si poistenec uplatňuje odpočítateľnú položku.
Príjem (za kalendárny
mesiac): 300 eur
Odpočítateľná položka: 300 eur
Vymer.základ zamestnanca =
Príjem – Odpočítateľná položka =
300 - 300 = 0 eur.
Výpočet preddavku:
zamestnávateľ
10 % z 300 eur = 30 eur
zamestnanec 4 % z 0 eur = 0 eur
minimálny preddavok na poistné:
32,81 eur
dopočet do sumy minimálneho preddavku na poistné zamestnanca: minimálny preddavok – (preddavok zamestnávateľ + preddavok zamestnanec) = 32,81 eur – (30 eur + 0 eur) = 32,81 eur – 30 eur = 2,81 eur
preddavok spolu: A + B + D = 30 eur + 0 eur + 2,81 eur = 32,81 eur
Za daný mesiac teda zamestnanec odvádza preddavok v sume 2,81 eur a zamestnávateľ v sume 30 eur.
Ak zamestnanecký vzťah netrvá celý mesiac, výška minimálneho preddavku sa alikvotne znižuje a teda minimálny preddavok predstavuje preddavok na poistné (fiktívneho) zamestnanca, ktorý by bol s príjmom vo výške životného minima zamestnaný u zamestnávateľa danú časť mesiaca.
| ? |
Príklad 3
Vzťahuje sa minimálny preddavok aj na dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti?
Ak tieto dohody predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody. Samozrejme, stále platí pravidlo o alikvotnom znižovaní minimálneho preddavku, ak zamestnanie na základe dohody netrvá celý mesiac.
Ing. Ján Mintál
