3.  ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Ďalším krokom, ku ktorému pristupuje zamestnávateľ po zistení mzdových nárokov zamestnancov za príslušný mesiac, je výpočet zákonom určeného povinného poistného na zdravotné poistenie, ktoré vykonávajú viaceré zdravotné poisťovne.

Zdravotné poistenie zamestnancov legislatívne upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon určuje dva druhy zdravotného poistenia. Povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poistencom poskytuje podľa zákonom stanovených podmienok zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu určenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poistencom verejného zdravotného poistenia. Povinné poistenie vzniká zo zákona, k jeho vzniku sa nevyžaduje prejav vôle subjektu poistenia a vzniká zákonom presne vymedzenému okruhu subjektov. Individuálne zdravotné poistenie vzniká na základe prejavu vôle subjektov, je založené na dobrovoľnej báze a na jeho základe sa poskytuje poistencom zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa § 788 až 791 Občianskeho zákonníka. Poistencom individuálneho zdravotného poistenia môže byť fyzická osoba, ktorá je poistencom verejného zdravotného poistenia, ale aj osoba, ktorá poistencom verejného zdravotného poistenia nie je.

Povinne verejne zdravotne poistené na území Slovenskej republiky sú nielen všetky osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ale z pohľadu zamestnávania aj osoby s trvalým pobytom mimo územia SR, ktoré sú zamestnané u zamestnávateľa, ktorý má na území Slovenskej republiky sídlo alebo stálu prevádzkareň alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, čo platí aj v prípade, ak sú tieto osoby zamestnané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Osobám bez trvalého pobytu v SR vzniká povinné verejné zdravotné poistenie v prípade, ak nie sú zdravotne poistené v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii, a ak ich mesačný príjem zo zárobkovej činnosti u slovenského zamestnávateľa je najmenej v sume určenej zákonom o minimálnej mzde pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v roku 2023 700 eur), pričom podmienka zárobku sa neuplatňuje u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva. Týmto osobám verejné zdravotné poistenie vzniká dňom nástupu do zamestnania v Slovenskej republike s príjmom najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy a končí dňom, od ktorého nie sú zamestnancami zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky alebo dňom, kedy ich príjem zo zamestnania poklesne pod minimálnu mesačnú mzdu. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, porovnáva sa výška dohodnutej mzdy so sumou 700 eur (pre rok 2023). Ak je to suma 700 eur a viac, účasť na zdravotnom poistení tejto osobe vzniká. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, v súlade s § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy a takto určená suma sa porovná so sumou 700 eur (pre rok 2023). Osobám bez trvalého pobytu v SR vzniká povinné verejné zdravotné poistenie aj v ďalších prípadoch uvedených v § 3 zákona o zdravotnom poistení, napr. ak takáto osoba odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Verejne zdravotne poistená na Slovensku nie je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ktorá nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v Slovenskej republike, činnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, činnosť vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, činnosť člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby alebo činnosť spoločníka s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo člena družstva. Pretože takáto fyzická osoba nie je verejne zdravotne poistená na Slovensku, nemá nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti na území Slovenska.

3.1  Definícia zamestnanca na účely zdravotného poistenia

Poistné na verejné zdravotné poistenie sú povinní platiť zamestnanci a ich zamestnávatelia. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Detailne sú tieto príjmy uvedené v kapitole 5.1.

Zamestnancom na účely zdravotného poistenia je aj osoba s príjmami z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov.

Zamestnancom na účely zdravotného poistenia nie je fyzická osoba, poberajúca príjem:

1.  z dohody o brigádnickej práci študentov,

2.  zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ktorý má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku,

3.  z dohody o vykonaní práce a z dohody o pracovnej činnosti

-   poberateľa výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšil dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení,

-   poberateľa invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,

-   poberateľa starobného dôchodku,

-   poberateľa predčasného starobného dôchodku alebo

-   poberateľa invalidného dôchodku,

4.  zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka

-   poberateľa výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšil dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení,

-   poberateľa invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,

-   poberateľa starobného dôchodku,

-   poberateľa predčasného starobného dôchodku alebo

-   poberateľa invalidného dôchodku,

5.  z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z.n.p.

Ak poberateľ predčasného dôchodku prekročí stanovený príjem z dohody o vykonaní práce resp. dohody o pracovnej činnosti (príjem 200 eur je určený v zákone o sociálnom poistení), zanikne mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Príjem, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie trvania resp. zániku nároku na starobný dôchodok neskúma zdravotná poisťovňa, ale Sociálna poisťovňa. Zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Na účely zdravotného poistenia sa takýto dohodár začne považovať za zamestnanca (nie je už splnená podmienka poberania predčasného starobného dôchodku) a zamestnávateľ ho musí prihlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne ako zamestnanca a platiť za neho poistné na zdravotné poistenie.

     Príklad

Zamestnávateľ má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti s 20-ročným študentom dennej formy vysokoškolského štúdia.

Za tohto dohodára bude zamestnávateľ odvádzať zdravotné poistenie rovnako ako za zamestnanca s uzatvorenou pracovnou zmluvou.

     Príklad

Zamestnávateľ uzatvoril dohodu o vykonaní práce s predčasným starobným dôchodcom.

Zamestnávateľ za neho nebude odvádzať preddavok na zdravotné poistenie rovnako ako za starobného dôchodcu alebo invalidného dôchodcu.

     Príklad

Zamestnávateľ uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov so 17-ročným žiakom strednej školy. Za mesiac január 2023 tomuto žiakovi vyplatil 500 eur.

Z uvedenej sumy zamestnávateľ nebude platiť poistné na zdravotné poistenie ani za seba a ani za žiaka.

     Príklad

V mesiaci február 2023 vyplatil zamestnávateľ odmenu vo výške 1 000 eur 52-ročnému výsluhovému dôchodcovi s uzatvorenou dohodou o vykonaní práce.

Pretože výsluhový dôchodca ešte nedovŕšil dôchodkový vek, zamestnávateľ mu z odmeny zrazil 4 % preddavok na zdravotné poistenie a za seba odviedol 10 % preddavok, spolu zamestnávateľ odviedol 140 eur zdravotnej poisťovni, ktorú si výsluhový dôchodca na vykonávanie jeho verejného zdravotného poistenia.

Zamestnancom na účely zdravotného poistenia nie je ani fyzická osoba, vykonávajúca činnosť, na základe ktorej jej plynú príjmy,

a)  z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov znení neskorších predpisov a 

b)  príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa zákona o dani z príjmov.

Za zamestnancov na účely zdravotného poistenia nie sú považovaní ani doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia – platiteľom poistného za nich je štát, ale len v prípade, že spĺňajú podmienky uvedené v § 11 ods. 7 a 8 zákona o zdravotnom poistení.

Fyzická osoba sa nepovažuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia v dňoch, kedy má zamestnanec absenciu alebo neplatené voľno, t. j. v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti a v ktorých nie je fyzickou osobou

-   ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,

-   ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo

-   ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti aj po tomto dni,

-   fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské.

Počas týchto období sa poistenec stáva samoplatiteľom a vzniká mu povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, ale len v prípade, ak nemá v zdravotnej poisťovni zaevidovaného aj iného platiteľa poistného (napr. ak je jeho platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát alebo iný zamestnávateľ alebo je táto osoba SZČO).

3.2  Vymeriavací základ na zdravotné poistenie

Poistné na zdravotné poistenie sa platí z vymeriavacieho základu vo výške určenej príslušnou sadzbou poistného.

Vymeriavacím základom na určenie poistného zamestnancov je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa zákona o dani z príjmov. Príjmami sú bez ohľadu na ich právny dôvod príjmy pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Vymeriavacím základom sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Príjmom zamestnanca a tým aj vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné poistenie je aj

a)  suma vo výške zdaniteľného príjmu pri poskytnutí motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely zamestnancom,

b)  rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,

c)  cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom (za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované, ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne),

d)  nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom.

Vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné poistenie je aj príjem dosiahnutý z činnosti, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je príjem z tejto činnosti uvedený v cudzej mene, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou, platný k poslednému dňu kalendárneho roka, ktorého sa príjem podľa prvej vety týka.

Vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné poistenie je aj príjem dosiahnutý z činnosti, ktorú vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky, a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky alebo podľa nariadení ES.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca za rozhodujúce obdobie. Vymeriavací základ zamestnávateľa sa neznižuje o odpočítateľnú položku (viď. kapitola 3.3), ktorú si uplatňuje zamestnanec u svojho zamestnávateľa.

Zamestnávateľ má povinnosť odmeňovať zamestnancov v zmysle zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určilo v Oznámení č. 300/2022 Z. z. od 1. januára 2023 výšku minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na 4,023 eur a za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou na 700 eur.

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi mzdu (za vykonanú prácu a za dobu, za ktorú je v zmysle Zákonníka práce povinný poskytnúť mu náhradu mzdy). Zamestnávateľ neplatí zamestnanca za dobu neospravedlnenej neprítomnosti v práci a za poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť alebo ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ neplatí zamestnanca ani za tie kalendárne dni, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s), t. j. počas obdobia:

-   poberania rodičovského príspevku,

-   poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

-   poberania nemocenského,

-   poberania ošetrovného,

-   poberania materského,

-   kedy zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, ale dočasná pracovná neschopnosť trvá,

-   kedy zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 14. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti, ale potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá aj po tomto dni,

-   kedy zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 90. dňa osobnej starostlivosti a ktorá vykonáva domácu starostlivosť aj po tomto dni,

-   kedy poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské.

     Príklad

Zamestnanec 1. februára 2023 ochorel a podľa potvrdenia lekára trvala jeho práceneschopnosť až do 30. 6. 2023.

Zamestnávateľ neplatí poistné na zdravotné poistenie za seba a ani za zamestnanca počas celého februára, marca, apríla, mája a júna 2023, a to ani z minimálneho vymeriavacieho základu.

Podľa § 38eze zákona o zdravotnom poistení sa za príjem zo zárobkovej činnosti v roku 2023 nepovažuje stabilizačný príspevok zdravotníckym pracovníkom a jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak je poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je poskytovateľ sociálnej služby, subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023. Uvedené peňažné plnenia tak nie sú ani vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné poistenie.

Vypočítaný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Maximálnu výšku vymeriavacieho základu zamestnanca a jeho zamestnávateľa zákon nestanovuje, t. j. poistné na zdravotné poistenie sa platí z celej sumy príjmu zamestnanca.

V prípade, ak súd rozhodne o nároku na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, náhrada mzdy je vymeriavacím základom v tom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná, avšak zrušením maximálneho vymeriavacieho základu sa uhradí preddavok na poistné z celej sumy náhrady mzdy, ktorá bude vyplatená.

Zamestnávateľ môže aj v roku 2023 odmeniť zamestnanca osobitným peňažným plnením pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a pri príležitosti vianočných sviatkov – tzv. 13. a 14. platom. Ide o dobrovoľné plnenie zamestnávateľa, nie je to povinnosť poskytnúť ho zamestnancovi. Z dôvodu vypustenia ustanovenia § 5 ods. 7, písm. n) a o) zo zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. od roku 2021 už nie je poskytnutie 13. a 14. platu oslobodené od dane z príjmov. Tieto príjmy sú v plnej výške súčasťou vymeriavacieho základu na poistné na verejné zdravotné poistenie a odvádzajú sa z nich preddavky na poistné.

Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, nemá povinnosť platiť poistné v rozsahu ustanovenom nariadením vlády SR.

Podľa novely č. 518/2022 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2022 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa s účinnosťou od 1. januára 2023 začal pri platení poistného uplatňovať inštitút tzv. minimálneho poistného. Princíp spočíva v tom, že poistné musí byť najmenej vo výške poistného, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Ak je skutočné poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. O tento doplatok sa zvyšuje poistné zamestnanca.

Minimálne poistné sa nevzťahuje na zákonom určené skupiny zamestnancov:

-   zamestnanci, ktoré sú zároveň aj poistencami štátu (napr. pracujúci dôchodca, pracujúci študent a pod.),

-   zamestnanci so zdravotným postihnutím, s nárokom na zníženú sadzbu poistného.

Títo zamestnanci naďalej platia odvody na zdravotné poistenie zo skutočného príjmu a to aj v prípade, ak je nižší ako životné minimum.

Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného. O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva SR (uvedený v kapitole 3.5) Rovnako postupuje zamestnanec aj v prípade, ak je poistencom štátu a zamestnávateľ doposiaľ nemá informáciu o tejto skutočnosti. Na zamestnanca, ktorý si uplatnil výnimku, sa nebude vzťahovať ustanovenie o minimálnom preddavku a preddavok na poistné za takéhoto zamestnanca bude určovaný rovnako ako doposiaľ.

Minimálne poistné zamestnanca podľa § 13b zákona je súčet poistného zamestnanca určeného zo sumy 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu platného k prvému dňu kalendárneho roka a poistného zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca. Pri určení výšky minimálneho poistného zamestnanca sa nepoužijú ustanovenia o odpočítateľnej položke.

Na účely minimálneho poistného zamestnanca za rok 2023 je suma životného minima vo výške 2 813,04 eur (234,42 eur x 12). Minimálne poistné zamestnanca je vo výške 393,82 (14 % zo sumy 2 813,04 eur) a bude predmetom ročného zúčtovania zdravotného poistenia za každého poistenca so zohľadnením období, kedy bol poistencom štátu, alebo sa na neho nevzťahovalo v určitých časových obdobiach minimálne poistné z iných dôvodov.

3.3  Odpočítateľná položka v zdravotnom poistení

Možnosť uplatňovania odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení pre nízkopríjmových zamestnancov pokračuje aj v roku 2023. Princíp uplatnenia odpočítateľnej položky spočíva v tom, že vymeriavací základ pre výpočet preddavku na zdravotné poistenie zamestnanca s nárokom na uplatnenie odpočítateľnej položky sa znižuje o odpočítateľnú položku.

Uplatňovanie odpočítateľnej položky na vymeriavací základ zamestnávateľa sa skončilo v roku 2017. Odpočítateľná položka sa u zamestnávateľa neuplatňuje ani na mesačnej báze a ani v ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie.

Odpočítateľnú položku si nemôže uplatniť

-   zamestnanec, ktorý mal v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov,

-   zamestnanec, ktorý je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou,

-   zamestnanec s príjmami z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmu,

-   zamestnanec s ostatnými príjmami podľa § 8 zákona o dani z príjmu,

-   zamestnanec s príjmami z dividend,

-   osoba pracujúca na základe príkaznej zmluvy,

-   člen štatutárnych orgánov, ktorý poberá za výkon činnosti odmenu,

-   spoločník s. r. o., ktorý poberá za výkon činnosti odmenu,

-   ústavný činiteľ, poslanec,

-   žiak a študent na odbornej praxi,

-   osoba vo výkone detencie, obvinený vo väzbe alebo odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a pod.

Takýto zamestnanec si bude môcť odpočítateľnú položku uplatniť až v ročnom zúčtovaní poistného, ktoré im vykoná príslušná zdravotná poisťovňa.

Odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie je možné uplatňovať ako:

•    mesačnú odpočítateľnú položku,

•    odpočítateľnú položku v ročnom zúčtovaní poistného.

Pri mesačnom uplatnení odpočítateľnej položky je vymeriavacím základom zamestnanca jeho príjem za daný mesiac znížený o odpočítateľnú položku.

Odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie si môže mesačne uplatniť len ten zamestnanec, ktorý v danom kalendárnom mesiaci má len jedného zamestnávateľa, nie je súčasne aj samostatne zárobkovo činnou osobou, vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a jeho príjem z uvedenej zárobkovej činnosti je nižší ako 570 eur mesačne. Ak je takýmto zamestnancom študent alebo poberateľ dôchodku, môže si aj napriek skutočnosti, že je poistencom štátu, uplatniť odpočítateľnú položku.

Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky, je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi do 8 dní odo dňa vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu uplatnenie nároku na tlačive Oznámenie zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku. Tlačivo zamestnávateľ neposiela zdravotnej poisťovni.

     Príklad

Zamestnávateľ zamestnal od 2. 1. 2023 zamestnanca s kratším pracovným časom, ktorého mesačný príjem je dohodnutý vo výške 500 eur. Nemá iného zamestnávateľa a nie je ani SZČO.

Zamestnanec svoj nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky preukáže vypísaním tlačiva oznámenia a jeho odovzdaním zamestnávateľovi.

Zamestnávateľ nebude oznamovať nijaký údaj zdravotnej poisťovni príslušnej tomuto zamestnancovi, uplatnenú odpočítateľnú položku vykáže len v mesačnom výkaze preddavkov za január 2023 a za nasledovné mesiace.

V rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie sa posudzujú všetky príjmy za daný rok a v závislosti od celoročne dosiahnutých príjmov sa zamestnancovi môže zmeniť výška nároku na odpočítateľnú položku, prípadne zamestnanec môže stratiť nárok na odpočítateľnú položku úplne. Ak zamestnanec očakáva aj iné príjmy, je na jeho zvážení, či oznámi zamestnávateľovi, že si chce uplatňovať odpočítateľnú položku v priebehu roka alebo nie.

     Príklad

Zamestnávateľ zamestnával časť roka zamestnanca s kratším pracovným časom s mesačnou mzdou 500 eur, ktorý si uplatňoval odpočítateľnú položku. Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa zamestnanec skončil 31. 5. 2023 a následne sa zamestnal u iného zamestnávateľa, kde dosahoval mesačnú mzdu v rozpätí 850 – 900 eur.

Zamestnancovi vznikne povinnosť po ročnom zúčtovaní poistného za rok 2023 doplatiť časť alebo celú sumu poistného z vymeriavacieho základu, na ktorý bola uplatnená odpočítateľná položka. Táto povinnosť bude zamestnancovi priamo alebo prostredníctvom jeho aktuálneho zamestnávateľa oznámená výkazom nedoplatkov v druhej polovici nasledujúceho kalendárneho roka.

Odpočítateľná položka je 380 eur mesačne. Odpočítateľná položka sa s rastom príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci znižuje o dvojnásobok časti tohto príjmu, ktorá prevyšuje 380 eur. Ak je príjem vo výške najmenej 570 eur, odpočítateľná položka je 0 eur. Ak je príjem zamestnanca nižší ako 380 eur, odpočítateľná položka je vo výške tohto príjmu.

Ak v priebehu rozhodujúceho obdobia došlo k zmene sadzby poistného u zamestnanca, odpočítateľná položka sa rozdeľuje pomerne podľa výšky príjmu v mesiacoch, v ktorých sa príslušná sadzba poistného uplatnila.

Ak poistenec nebol zamestnancom počas celého kalendárneho mesiaca, odpočítateľná položka sa alikvotne znižuje v závislosti od počtu kalendárnych dní mesiaca, keď poistenec nebol zamestnancom. Odpočítateľná položka sa znižuje aj v závislosti od počtu dní v mesiaci, keď zamestnanec nemal príjem pre jej uplatnenie (napr. nebol celý mesiac zamestnancom, mal neplatené voľno, absenciu). Odpočítateľná položka sa ale neznižuje, ak zamestnanec v danom mesiaci poberal nemocenské, materské alebo ošetrovné.

Ak zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky počas celého kalendárneho roka, odpočítateľná položka sa alikvotne znižuje v závislosti od počtu kalendárnych dní, keď zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky a nepovažoval sa za fyzickú osobu:

-   ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa zákona o sociálnom poistení,

-   ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť,

-   ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti aj po tomto dni, alebo

-   ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania alebo starostlivosti, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom, za ktorého je platiteľom poistného štát podľa písmena v), bola osobou s odvodovou úľavou, alebo

-   ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Odpočítateľná položka sa vypočíta nasledovne:

[380 – ((príjem pre OP – 380) x 2)] /počet dní mesiaca x počet dní zamestnania

 

Odpočítateľná položka sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor.

     Príklad

Zamestnanec s kratším pracovným časom dosiahol v januári 2023 príjem vo výške 440,25 eur. Odpočítateľná položka sa určí nasledovne:

•    Rast príjmu nad sumu 380 eur: 440,25 – 380 = 60,25 eur

•    Odpočítateľná položka: 380 – (2 x 60,25) = 259,50 eur

Vymeriavací základ znížený o odpočítateľnú položku: 440,25 – 259,50 = 180,75 eur.

Poistné na zdravotné poistenie:

-   zamestnanec 4 % zo 180,75 = 7,23 eur

-   zamestnávateľ 10 % zo 440,25 = 44,02 eur

Celkové poistné pri uplatnení odpočítateľnej položky: 7,23 + 44,02 = 51,25 eur.

Ak by si zamestnanec neuplatnil odpočítateľnú položku, tak by jeho poistné na zdravotné poistenie bolo vo výške 17,61 eur (vyššie o 10,38 eur). To znamená, že uplatnením odpočítateľnej položky bude mať zamestnanec čistú mzdu vyššiu o 10,38 eur.

     Príklad

Zamestnanec s kratším pracovným časom, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa vznikol 12. 1. 2023, dosiahol v januári príjem vo výške 220,76 eur.

Odpočítateľná položka sa určí nasledovne:

Odpočítateľná položka po zohľadnení 20 dní zamestnania: 220,76 eur / 31 x 20 = 142,4258, po zaokrúhlení 142,43 eur.

Vymeriavací základ znížený o odpočítateľnú položku: 220,76 – 142,43 = 78,33 eur.

Poistné na zdravotné poistenie:        22,0

-   zamestnanec 4 % zo 78,33 = 3,13 eur

-   zamestnávateľ          0 % z 220,76 = 22,07 eur

Celkové poistné pri uplatnení odpočítateľnej položky: 3,13 + 22,07 = 25,20 eur.

Zavedením odpočítateľnej položky bol Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určený na účely oznamovania osobitný kód 2P. Tento kód použije zamestnávateľ na oznámenie skutočnosti, že došlo k vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a súčasne v rovnaký deň nastala aj skutočnosť, že táto osoba u tohto istého zamestnávateľa je považovaná za zamestnanca z iného dôvodu. Ak dôjde k vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a táto osoba je už evidovaná u tohto istého zamestnávateľa ako zamestnanec z iného dôvodu, použije sa pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu len kód „2P Z.“ Ak dôjde k zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a táto osoba je naďalej evidovaná u tohto istého zamestnávateľa ako zamestnanec z iného dôvodu, použije sa pri zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu len kód „2P K.“ Zamestnancov, ktorí nepoberajú iné príjmy u zamestnávateľa a uplatňujú si odpočítateľnú položku, zamestnávateľ prostredníctvom kódu 2P zdravotnej poisťovni oznamovať nebude.

Odpočítateľná položka je 4 560 eur v kalendárnom roku a uplatní ju zdravotná poisťovňa všetkým poistencom, ktorým bude vykonávať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia automaticky vtedy, ak im vznikne na ňu nárok. Odpočítateľná položka sa s rastom vymeriavacieho základu dosiahnutého v kalendárnom roku znižuje o dvojnásobok časti tohto vymeriavacieho základu, ktorá prevyšuje 4 560 eur. Ak je vymeriavací základ vo výške najmenej 6 840 eur, odpočítateľná položka je 0 eur. Ak bude príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky dosiahnutý v kalendárnom roku nižší ako 4 560 eur, odpočítateľná položka je vo výške tohto príjmu.

Ak zamestnanec mal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov v kalendárnom roku, odpočítateľná položka sa uplatní pomerne podľa výšky príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa. Pomer uplatnenia odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa sa určí ako podiel príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u zamestnávateľa k celkovému príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, zaokrúhlený na šesť desatinných miest nahor.

     Príklad

Zamestnanec je zamestnaný od roku 2020 a jeho zamestnanie stále trvá. Súčasne začne tento zamestnanec podnikať od 30. 1. 2023.

Pretože je tento zamestnanec považovaný od 30. 1. 2023 súčasne za zamestnanca aj za SZČO, v mesiaci január si už nebude môcť uplatniť odpočítateľnú položku.

     Príklad

Zamestnanec bol zamestnaný u jedného zamestnávateľa do 15. 2. 2023. U druhého zamestnávateľa sa zamestnal od 16. 2. 2023.

Tento zamestnanec nemal dvoch zamestnávateľov súčasne, preto si vo februári 2023 bude môcť uplatniť odpočítateľnú položku u oboch zamestnávateľov. Odpočítateľná položka sa však u každého zamestnávateľa alikvotne zníži podľa počtu dní, kedy sa považoval za zamestnanca u jedného i druhého zamestnávateľa.

     Príklad

Zamestnanec je zamestnaný od roku 2008 a jeho zamestnanie stále trvá. 20. januára 2023 dovŕšil dôchodkový vek a požiadal o priznanie starobného dôchodku.

Pretože u tohto zamestnanca nejde o súbeh s iným zamestnaním a ani so SZČO, v mesiaci január 2023 si bude môcť uplatniť odpočítateľnú položku.

3.4  Sadzby poistného na zdravotné poistenie

Zamestnanec platí poistné vo výške 4 % z vymeriavacieho základu. Zamestnanec, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím, platí poistné vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ platí poistné vo výške 10 % z vymeriavacieho základu. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, platí za tieto osoby zdravotné poistenie vo výške 5 % z vymeriavacieho základu.

Zamestnanec s odvodovou úľavou do zákonom stanoveného limitu príjmu a zamestnávateľ za takéhoto zamestnanca poistné neplatí, t. j. v jeho prípade je sadzba poistného 0 % pre zamestnanca i zamestnávateľa.

Osobou so zdravotným postihnutím je:

-   občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,

-   občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Invaliditu občan preukazuje rozhodnutím Sociálnej poisťovne o invalidite alebo rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Zníženú sadzbu poistného pre osoby so zdravotným postihnutím (2 % za takto postihnutého občana, 5 % za zamestnávateľa takéhoto občana) uplatní zamestnávateľ v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

     Príklad

Zamestnancovi bolo doručené koncom februára 2023 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, podľa ktorého sa dňom 30. januára 2023 stal invalidným občanom.

Zamestnávateľ pri výpočte preddavkov na poistné za mesiac január 2023 uplatní na celý zdaniteľný príjem tohto zamestnanca zníženú sadzbu poistného na zdravotné poistenie.

3.5  Preddavok na poistné

Na rozdiel od právneho stavu platného pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne je rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie zamestnanca, kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Napriek tomuto ustanoveniu zákona zamestnávateľ je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci.

Zamestnávateľ je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať zamestnávateľ za:

1.  zamestnanca vo výške 4 % z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci – ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, vo výške 2 % z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci,

2.  zamestnávateľa vo výške 10 % z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci – ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, vo výške 5 % z príjmu každého takéhoto zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci a vo výške 10 % z príjmu každého zamestnanca bez zdravotného postihnutia dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Výška preddavku na poistné nie je obmedzená maximálnou sumou.

     Príklad

Zamestnávateľ zamestnáva poberateľa invalidného dôchodku na kratší pracovný čas v rozsahu tretiny ustanoveného pracovného času. Zamestnanec vykonáva práce zaradené do 2. stupňa náročnosti práce a je odmeňovaný mesačnou minimálnou mzdou.

Jeho vymeriavací základ pre platenie preddavku na poistné na zdravotné poistenie nesmie v mesiaci, v ktorom bude mať platené všetky dni, poklesnúť pod sumu 272 eur. Táto hodnota sa určí ako jedna tretina z minimálnej mzdy zodpovedajúcej 2. stupňu náročnosti, t. j. 816 eur.

     Príklad

Zamestnávateľ má troch poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorí v príslušnom mesiaci dosiahli nasledovné vymeriavacie základy: 378,22 eur, 956,11 eur, 467,25 eur. Pri určení preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za zamestnávateľa sa postupuje nasledovne:

-   určí sa preddavok za zamestnávateľa z každého jedného vymeriavacieho základu zamestnanca: z 378,22 eur je to 37,822 eur, po zaokrúhlení 37,82 eur, z 956,11 eur je to 95,611 eur, po zaokrúhlení 95,61 eur, zo 467,25 eur je to 46,725 eur, po zaokrúhlení 46,72 eur,

-   vypočíta sa súčet preddavkov za zamestnávateľa plateného do Všeobecnej zdravotnej poisťovne v príslušnom mesiaci: 37,82 eur + 95,61 eur + 46,72 eur = 180,15 eur.

Za zamestnanca a za zamestnávateľa vypočítava a odvádza preddavky na poistné zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku preddavku na poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca. Preddavok na poistné sa platí v eurách na účet príslušnej poisťovne za každý kalendárny mesiac. Poistné sa platí buď bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v peňažnom ústave, poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v peňažnom ústave, ak platiteľ poistného nemá zriadený účet v peňažnom ústave alebo v hotovosti v príslušnej poisťovni. Poistné sa platí preddavkami na poistné a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného.

Minimálny preddavok zamestnanca

Novela č. 518/2022 Z. z. zákona o zdravotnom poistení ustanovila od 1. 1. 2023 v § 16a minimálny preddavok zamestnanca. Je to súčet preddavku na poistné zamestnanca určeného zo sumy životného minima, platného k prvému dňu kalendárneho roka (v roku 2023 sa používa suma 234,42 eur) a preddavku na poistné zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca.

Takto určený minimálny preddavok zamestnanca sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých

a)  bol poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou,

b)  bol poistenec osobou podľa § 11 ods. 7 a 8 (poistencom štátu),

c)  bol poistenec osobou so zdravotným postihnutím,

d)  bol poistenec vyhlásený za nezvestnú osobu, alebo

e)  sa poistenec nepovažoval za zamestnanca.

Ak je rozdiel medzi minimálnym preddavkom zamestnanca a celkovým skutočným preddavkom zamestnanca kladný, preddavok na poistné zamestnanca sa navyšuje o tento rozdiel. Ak má zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, môže sa zamestnanec rozhodnúť, že dopočet do minimálneho preddavku si neuplatní.

Zamestnanec oznámi zamestnávateľovi svoje rozhodnutie neuplatniť si dopočet do minimálneho preddavku do ôsmich dní odo dňa vzniku zamestnania alebo súbehu týchto zamestnaní a zmenu tejto skutočnosti do ôsmich dní odo dňa jej zmeny.

Vzor písomného oznámenia zamestnanca zverejnilo ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle.

     Príklad

Zamestnávateľ uzatvoril 16. 1. 2023 dohodu o pracovnej činnosti s dohodárom, ktorý je zamestnancom s uzatvorenou pracovnou zmluvou u iného zamestnávateľa. Neuplatňovanie dopočtu do minimálneho preddavku oznámil svojmu druhému zamestnávateľovi pri podpise dohody:

Minimálny preddavok na poistné sa uplatní od januára 2023. Na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Na príjem za mesiac január 2023 (vyplatený vo februári 2023) sa minimálny preddavok vzťahuje.

Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Prípadný doplatok do sumy minimálneho preddavku na poistné a minimálneho poistného uhrádza v plnej výške zamestnanec.

Peňažné sumy pri výpočte minimálneho preddavku na poistné sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Minimálny preddavok zamestnanca je súčet preddavku na poistné zamestnanca určeného zo sumy životného minima a preddavku na poistné zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca:

•    preddavok za zamestnanca: 234,42 x 4 % = 9,3768, po zaokrúhlení 9,37 eur

•    preddavok za zamestnávateľa: 234,42 x 10 % = 23,442, po zaokrúhlení 23,44 eur.

Minimálny preddavok na poistné je súčet týchto preddavkov: 9,37 + 23,44 = 32,81 eur.

Ak je skutočný súčet preddavku zamestnanca a zamestnávateľa za tohto zamestnanca nižší ako 32,81 eur, preddavok zamestnanca sa navýši o sumu rozdielu.

V prípade, že zamestnanecký pomer netrvá celý mesiac, výška minimálneho preddavku sa alikvotne znižuje. Minimálny preddavok sa vzťahuje aj na dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti v prípade, ak nie sú medzi výnimkami (napr. dohody uzatvorené s poberateľmi dôchodkov), pričom platí pravidlo o alikvotnom znižovaní minimálneho preddavku, ak zamestnanie na základe dohody netrvá celý mesiac.

Ak sa na preddavok na poistné zamestnanca vzťahuje uplatnenie odpočítateľnej položky, táto sa v procese výpočtu preddavku na poistné uplatní. Následne ak sa na zamestnanca nevzťahujú výnimky z uplatnenia minimálneho preddavku a ak skutočný súčet preddavku zamestnanca a zamestnávateľa za tohto zamestnanca je nižší ako minimálny preddavok, preddavok zamestnanca sa navýši o sumu rozdielu.

     Príklad

Zamestnanec má uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas s celkovou výškou príjmu 50 eur mesačne. Pri výpočte mesačných preddavkov na poistné si neuplatňuje odpočítateľnú položku. Zamestnávateľ uvedie v mesačnom výkaze preddavkov za január 2023 nasledovné hodnoty:

•    Príjem za január 2023:        50 eur

•    Odpočítateľná položka:        0 eur

•    Vymeriavací základ = Príjem
– Odpočítateľná položka      = 50 – 0 = 50 eur

Výpočet preddavku:

-   zamestnávateľ 10 % z 50 eur = 5 eur

-   zamestnanec 4 % z 50 eur    = 2 eur

-   minimálny preddavok na poistné je 32,81 eur, t. j. dopočet do sumy minimálneho preddavku na poistné zamestnanca: minimálny preddavok – (preddavok zamestnávateľ + preddavok zamestnanec) = 32,81 eur – (5 eur + 2 eur) = 32,81 eur – 7 eur = 25,81 eur

-   preddavok spolu: 5 eur + 2 eur + 25,81 eur = 32,81 eur

Za január 2023 zamestnanec odvádza preddavok v sume 27,81 eur a zamestnávateľ v sume 5 eur.

     Príklad

Zamestnanec má uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas s celkovou výškou príjmu 250 eur mesačne. Pri výpočte mesačných preddavkov na poistné si uplatňuje odpočítateľnú položku. Zamestnávateľ uvedie v mesačnom výkaze preddavkov za január 2023 nasledovné hodnoty:

•    Príjem za január 2023:        250 eur

•    Odpočítateľná položka:        250 eur

•    Vymeriavací základ = Príjem
– Odpočítateľná položka      = 250 – 250 = 0 eur

Výpočet preddavku:

-   zamestnávateľ 10 % z 250 eur          = 25 eur

-   zamestnanec 4 % z 0 eur      = 0 eur

-   minimálny preddavok na poistné je 32,81 eur, t. j. dopočet do sumy minimálneho preddavku na poistné zamestnanca: minimálny preddavok – (preddavok zamestnávateľ + preddavok zamestnanec) = 32,81 eur – (25 eur + 0 eur) = 32,81 eur – 25 eur = 7,81 eur

-   preddavok spolu: 25 eur + 0 eur + 7,81 eur = 32,81 eur

Za január 2023 zamestnanec odvádza preddavok v sume 7,81 eur a zamestnávateľ v sume 25 eur.

Preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ za seba a za zamestnancov, je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné.

Platba preddavkov na poistné a nedoplatkov sa označí:

•    variabilným symbolom určeným zdravotnou poisťovňou,

•    špecifickým symbolom v tvare RRRRMM, kde RRRR je príslušný rok a MM označuje obdobie (mesiac), za ktoré sa platba uhrádza, ak ide o preddavok na poistné v lehote splatnosti, alebo aj nedoplatok po lehote splatnosti, ak zdravotná poisťovňa neurčí inak.

Platba poštovou poukážkou sa tiež označí hore uvedeným variabilným a špecifickým symbolom, ale pri tomto spôsobe platby ak ide o zamestnávateľa – fyzickú osobu sa uvedie jej meno, priezvisko a adresa pobytu, ak ide o zamestnávateľa – právnickú osobu, uvedie sa jej obchodné meno a sídlo.

Za deň platby preddavku na poistné sa považuje

-   pri bezhotovostnom prevode z účtu v peňažnom ústave deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu platiteľa poistného,

-   pri platbách poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba poštovou poukážkou,

-   pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni.

Ak sa neuskutočnilo pripísanie platby preddavku na poistné na účet zdravotnej poisťovne v deň jeho splatnosti, preddavok na poistné je zaplatený včas, ak pri platbe

•    bezhotovostným prevodom zamestnávateľ v prevodnom príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti preddavku na poistné, ako deň prevodu predpísaným spôsobom určil najneskôr posledný deň splatnosti preddavku na poistné (ak sa platba preddavku na poistné uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného, určenie dňa splatnosti preddavku na poistné v prevodnom príkaze nie je rozhodujúce)

•    poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal preddavok na poistné najneskôr v posledný deň jeho splatnosti.

Zamestnávateľ je povinný bez zbytočného odkladu preukázať zdravotnej poisťovni na jej požiadanie včas uskutočnenú platbu preddavku na poistné.

Ak zamestnávateľ neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo výkazom nedoplatkov.

3.6  Vykazovanie preddavkov na zdravotné poistenie

Zamestnávateľ je v zmysle zákona o zdravotnom poistení povinný vykázať príslušnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac a poistné za príslušný kalendárny rok. Zamestnávateľ je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky. Za zamestnancov sa považujú aj osoby, vykonávajúce činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (s výnimkou určitých skupín osôb). Vzor výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie od roku 2023 určilo Ministerstvo zdravotníctva na svojej webovej stránke.

Vo výkaze sa uvádza:

-   kód zdravotnej poisťovne – 4-miestny kód, kde prvé dve miesta sú kódom príslušnej zdravotnej poisťovne (24 – Dôvera ZP, 25 – Všeobecná ZP, 27 – Union ZP) a zvyšné dve miesta sú kódom pobočiek,

-   číslo platiteľa poistné – IČO doplnené dvomi mulami vzadu alebo číslo pridelené zdravotnou poisťovňou,

-   druh výkazu – N – nový (prvotný) výkaz, ktorý podáva platiteľ poistného v riadnom vykazovacom termíne, O – opravný výkaz, ktorým sa opravuje celý prvotný výkaz, A – aditívny (rozdielový) výkaz je výkaz, ktorým sa vykazuje rozdiel v údajoch oproti novému výkazu,

-   za obdobie – uvádza sa obdobie, za ktoré sa výkaz predkladá v tvare RRRRMM (napr. 202301),

-   deň určený na výplatu príjmov – uvádza sa číslo dňa v mesiaci v rozpätí 1-31,

-   identifikácia zamestnávateľa – meno, priezvisko a obchodné meno uvedené v doklade, na základe ktorého fyzická osoba vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, obchodné meno právnickej osoby zapísané v obchodnom registri alebo v inom registri, vrátane právnej formy (FO – fyzická osoba alebo PO – právnická osoba), adresy, DIČ a IČO zamestnávateľa,

-   počet prihlásených zamestnancov – uvádza sa celkový počet zamestnancov prihlásených v príslušnej zdravotnej poisťovni, ktorí sú zamestnancami podľa § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení (vrátane zamestnancov, za ktorých platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m), s) a v) zákona o zdravotnom poistení),

-   počet všetkých zamestnancov – uvádza sa celkový počet zamestnancov prihlásených vo všetkých zdravotných poisťovniach, ktorí sú zamestnancami podľa § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení (vrátane zamestnancov, za ktorých platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m), s) a v) zákona o zdravotnom poistení),

V ďalšej časti výkazu sa uvádzajú údaje osobitne rozčlenené za zamestnancov bez zdravotného postihnutia a so zdravotným postihnutím nasledovne:

•    počet zamestnancov, za ktorých sa platí preddavok – uvádza sa počet zamestnancov, za ktorých sa vypočítava a platí preddavok (aj v prípade zamestnanca, ak bol platiteľom poistného podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) zákona len určitú časť mesiaca a aj v prípade uplatnenia odpočítateľnej položky)

•    počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí preddavok – uvádza sa celkový počet kalendárnych dní v mesiaci, počas ktorých sa osoba považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia, za ktoré sa platí preddavok, aj v prípade odpočítateľnej položky (neuvádzajú sa dni, počas ktorých je platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 písm. m), s) a v) zákona o zdravotnom poistení),

•    celkový príjem, ktorý je predmetom výpočtu vymeriavacieho základu – uvádza sa úhrn príjmov všetkých zamestnancov, za ktorých je vypočítaný preddavok,

•    vymeriavací základ podľa § 13 zákona – uvádza sa vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 a ods. 6 až 8 zákona,

•    sadzba v % / preddavok – v členení na sadzbu v percentách a preddavok poistného pre zamestnanca a zamestnávateľa (v prípade preddavku zamestnanca sa uvádza preddavok vrátane dopočtu do sumy minimálneho preddavku),

•    celková suma preddavku – uvádza sa súčet preddavku plateného zamestnancom a zamestnávateľom.

Preddavok na poistné za každého jedného zamestnanca za príslušný mesiac roku 2023 sa uvádza v nasledovnom členení:

Položka	Popis položky	Povinná
1.	Poradové číslo	P
2.	Rodné číslo zamestnanca	P
3.	Počet dní	P
4.	Sadzba preddavkov – zamestnávateľ	P
5.	Sadzba preddavkov – zamestnanec	P
6.	Celková výška príjmu zamestnanca	P
7.	Vymeriavací základ zamestnanca	P
8.	Preddavok zamestnávateľ	P
9.	Preddavok zamestnanec – určený z vymeriavacieho základu zamestnanca	P
10.	Preddavok spolu	P
11.	Celková výška príjmu zamestnanca pre uplatnenie odpočítateľnej položky	P
12.	Celková výška ďalších príjmov zamestnanca	P
13.	Odpočítateľná položka	P
14.	Suma plnenia oslobodená od platenia poistného	P*
15.	Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce.	P**
16.	Neuplatnenie minimálneho preddavku na poistné	P
17.	Preddavok zamestnanec – dopočet do sumy minimálneho preddavku	P
P = povinná položka P* = povinná položka, ak plnenie bolo zamestnancovi za vykazovacie obdobie vyplatené P** = povinná položka, ak sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce a na základe nariadenia vlády SR nemá povinnosť platiť preddavky na poistné za zamestnanca v určenom rozsahu

 

Položka 1

Uvádza sa poradové číslo riadku.

Položka 2

Uvádza sa deväťmiestne alebo desaťmiestne rodné číslo bez lomky.

Položka 3

Uvádza sa počet dní, za ktoré sa za zamestnanca vypočítava a platí preddavok, aj v prípade uplatnenia odpočítateľnej položky.

Položka 4

Uvádza sa sadzba preddavkov za zamestnávateľa.

Položka 5

Uvádza sa sadzba preddavkov za zamestnanca.

Položka 6

Uvádza sa celková výška príjmu zamestnanca, na vyplatenie ktorého vznikol zamestnancovi nárok a je predmetom výpočtu vymeriavacieho základu. Ak nie je vyplnená položka 15, potom položka 6 je zároveň vymeriavací základ zamestnávateľa.

Položka 7

Uvádza sa vymeriavací základ preddavku na poistné zamestnanca podľa § 13 ods. 1 (u zamestnanca podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) zákona sa uvádza nulový vymeriavací základ). Ak sa vypláca príjem počas poberania napr. nemocenského alebo materského, uvádza sa skutočný vymeriavací základ.

Položka 8

Uvádza sa preddavok za zamestnávateľa.

Položka 9

Uvádza sa preddavok za zamestnanca, určený z vymeriavcieho základu zamestnanca (bez prípadného dopočtu do sumy minimálneho preddavku).

Položka 10

Uvádza sa celkový úhrn preddavkov. Ide o súčet položiek 8, 9 a 17.

Položka 11

Uvádza sa celková výška príjmu zamestnanca pre uplatnenie odpočítateľnej položky.

Položka 12

Uvádza sa celková výška ďalších príjmov zamestnanca (napr. príjmy z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjmy vyplatené po skončení pracovného pomeru, príjem zamestnanca podľa § 11 ods. 7 písm. v) zákona), okrem príjmu uvedeného v položke 11 a v položke 14. Ak takýto príjem zamestnanec nemá, uvedie sa 0.

Položka 13

Uvádza sa celková výška odpočítateľnej položky u zamestnanca. Ak sa odpočítateľná položka neuplatňuje, uvedie sa 0.

Položka 14

Uvádza sa suma peňažného plnenia, oslobodená od povinnosti platiť poistné podľa § 5 ods. 7 písm. n) a o) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2020 a § 38em ods. 1 zákona, najviac vo výške 500 eur (13. a 14. plat). V súčasnosti sa uvádza 0.

Položka 15

Uvádza sa vymeriavací základ zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce a na základe nariadenia vlády SR tento zamestnávateľ nemá povinnosť platiť preddavky na poistné v určenom rozsahu. Vymeriavací základ zamestnávateľa je príjem zamestnanca, znížený o tento rozsah. Vypočítava sa ako rozdiel celkovej výšky príjmu zamestnanca a poskytnutej podpory v čase skrátenej práce. Ak zamestnávateľ nemá povinnosť platiť preddavky na poistné v plnom rozsahu, uvedie sa 0. Ak nedochádza k oslobodeniu od povinnosti platiť preddavky na poistné v určenom rozsahu, položka sa nevypĺňa.

Položka 16

Uvádza sa hodnota 1 v prípade, ak si zamestnanec u zamestnávateľa uplatnil postup v zmysle § 16a ods. 5 zákona a neuplatňuje si dopočet do minimálneho preddavku, inak sa uvádza hodnta 0.

Položka 17

Ak má položka 16 hodnotu 1, uvádza sa 0.

Ak má položka 16 hodnotu 0, uvádza sa suma kladného rozdielu medzi sumou minimálneho preddavku za tohto zamestnanca a súčtom položiek 8 a 9. Ak je suma tohto rozdielu záporná, uvádza sa 0.

     Príklad

Zamestnanec dosiahol v januári 2023 mzdu 735,24 eur, pričom 189,26 eur z tejto sumy bola náhrada mzdy za dovolenku. Vymeriavací základ, z ktorého sa bude platiť preddavok na poistné, je 635,24 eur, t. j. aj z náhrady príjmu za čerpanú dovolenku. Preddavok na poistné za zamestnanca bude 25,40 eur, preddavok na poistné za zamestnávateľa 63,52 eur.

V zozname zamestnancov zamestnávateľ okrem obidvoch vypočítaných súm uvedie rodné číslo poistenca, počet dní, za ktoré sa za daného zamestnanca platí preddavok na poistné – v danom mesiaci zamestnanec odpracoval celý mesiac a preto počet dní bude 31, celkový príjem zamestnanca a jeho vymeriavací základ bude rovnaký a bude to suma 635,24 eur, sadzba preddavku v %, ktorá je u daného zamestnanca 10 % za zamestnávateľa a 4 % za zamestnanca, preddavok spolu u daného zamestnanca je súčtom preddavku za zamestnávateľa a za zamestnanca a predstavuje sumu 88,92 eur.

     Príklad

Zamestnanec, ktorý je podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne poberateľom invalidného dôchodku, je zamestnaný na kratší pracovný čas 1,5 hodiny denne a jeho mzda za január 2023 dosiahla výšku 150,52 eur. Zamestnanec si neuplatňuje odpočítateľnú položku. Jeho vymeriavací základ, z ktorého sa bude platiť preddavok na poistné, je 150,52 eur, u zamestnanca zamestnávateľ uplatní znížené sadzby poistného, pretože je osobou so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za zamestnanca bude 3,01 eur, preddavok na poistné za zamestnávateľa bude 7,52 eur. V zozname zamestnancov zamestnávateľ okrem obidvoch vypočítaných súm uvedie rodné číslo poistenca, počet dní, za ktoré sa za daného zamestnanca platí preddavok na poistné – v danom mesiaci zamestnanec odpracoval celý mesiac a preto počet dní bude 31, celkový príjem zamestnanca a jeho vymeriavací základ bude rovnaký a bude to suma 150,52 eur, sadzba preddavku v %, ktorá je u daného zamestnanca 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca, preddavok spolu u daného zamestnanca je súčtom preddavku za zamestnávateľa a za zamestnanca a predstavuje sumu 10,53 eur.

     Príklad

Zamestnanec, ktorý si neuplatňuje odpočítateľnú položku, bol v januári 2023 práceneschopný a jeho mzda za tento mesiac bola 495,32 eur, z čoho náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti predstavovala sumu 129,47 eur.

Vymeriavací základ tohto zamestnanca je odlišný od jeho príjmu, pretože súčasťou príjmu zamestnanca je aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá sa nezahŕňa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a preto túto hodnotu nebude obsahovať ani vymeriavací základ daného zamestnanca. Preto na rozdiel od príjmu 495,32 eur bude vymeriavací základ zamestnanca suma 365,85 eur (495,32 eur – 129,47 eur). Preddavok na poistné za zamestnanca bude 14,63 eur, preddavok na poistné za zamestnávateľa bude 36,58 eur. V zozname zamestnancov zamestnávateľ okrem obidvoch vypočítaných súm uvedie rodné číslo poistenca, počet dní, za ktoré sa za daného zamestnanca platí preddavok na poistné, celkový príjem bude 495,32 eur, vymeriavací základ zamestnanca bude 365,85 eur, sadzba preddavku v %, ktorá je u daného zamestnanca 10 % za zamestnávateľa a 4 % za zamestnanca, preddavok spolu u daného zamestnanca je súčtom preddavku za zamestnávateľa a za zamestnanca a predstavuje sumu 51,21 eur.

     Príklad

Zamestnávateľ má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so starobnou dôchodkyňou, ktorej v januári 2023 vyplatil odmenu na prácu vykonanú na základe dohody vo výške 55 eur.

Pretože predložila zamestnancovi rozhodnutie o poberaní starobného dôchodku, zamestnávateľ za túto zamestnankyňu nebude odvádzať poistné na zdravotné poistenie a ani za seba ako zamestnávateľa.

     Príklad

Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 27. 1. 2023 a jeho mzda za tri pracovné dni predstavovala 109,14 eur. Vymeriavací základ zamestnanca, z ktorého sa bude platiť preddavok na poistné, je 109,14 eur.

Preddavok na poistné za zamestnanca bude 4,36 eur, preddavok na poistné za zamestnávateľa 10,91 eur. V zozname zamestnancov zamestnávateľ okrem obidvoch vypočítaných súm uvedie rodné číslo poistenca, počet dní, za ktoré sa za daného zamestnanca platí preddavok na poistné – v danom mesiaci zamestnanec pracoval len od 27. 1. 2023 a preto počet dní bude 5, celkový príjem zamestnanca a jeho vymeriavací základ bude rovnaký a bude to suma 109,14 eur, sadzba preddavku v %, ktorá je u daného zamestnanca 10 % za zamestnávateľa a 4 % za zamestnanca, preddavok spolu u daného zamestnanca je súčtom preddavku za zamestnávateľa a za zamestnanca a predstavuje sumu 15,27 eur.

     Príklad

Zamestnávateľ má uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov so študentom vysokej školy, ktorému v januári 2023 vyplatil odmenu na prácu vykonanú na základe dohody vo výške 175 eur.

Študent nie je zamestnancom na účely zdravotného poistenia a preto zamestnávateľ za neho nebude ani platiť poistného a nebude ho ani vykazovať v mesačnom výkaze preddavkov.

     Príklad

Vedúci zamestnanec mal za január 2023 mzdu vo výške 8 155 eur.

Jeho vymeriavací základ, z ktorého sa bude platiť preddavok na poistné, je vo výške príjmu, pretože sa v zdravotnom poistení neuplatňuje maximálna hranica vymeriavacieho základu zamestnanca. Preddavok na poistné za zamestnanca bude 326,20 eur, preddavok na poistné za zamestnávateľa bude 815,50 eur. V zozname zamestnancov zamestnávateľ okrem obidvoch vypočítaných súm uvedie rodné číslo poistenca, počet dní, za ktoré sa za daného zamestnanca platí preddavok na poistné – v danom mesiaci zamestnanec pracoval celý mesiac a preto počet dní bude 31, celkový príjem zamestnanca 8 155 eur, vymeriavací základ 8 155 eur, sadzbu preddavku v %, ktorá je u daného zamestnanca 10 % za zamestnávateľa a 4 % za zamestnanca, preddavok spolu u daného zamestnanca, ktorý je súčtom preddavku za zamestnávateľa a za zamestnanca a predstavuje sumu 1 141,70 eur.

     Príklad

Zamestnávateľ uzatvoril dohodu o vykonaní práce s občanom (nie je dôchodcom), ktorému v januári 2023 vyplatil odmenu za prácu vykonanú na základe dohody vo výške 1 500 eur.

Pretože príjemca tejto odmeny nie je osobou, ktorú zákon o zdravotnom poistení vyníma z platenia poistného, zamestnávateľ bude odvádzať poistné za seba i za dohodára. Preddavok na poistné za zamestnanca – dohodára bude 60 eur, preddavok na poistné za zamestnávateľa bude 150 eur. V zozname zamestnancov zamestnávateľ okrem obidvoch vypočítaných súm uvedie rodné číslo poistenca, počet dní, za ktoré sa za daného zamestnanca platí preddavok na poistné – v danom mesiaci zamestnanec pracoval len od 5. do 26. 1. 2023 a preto počet dní bude 22, celkový príjem zamestnanca a aj vymeriavací základ bude 1 500 eur, sadzbu preddavku v %, ktorá je u daného zamestnanca 10 % za zamestnávateľa a 4 % za zamestnanca, preddavok spolu u daného zamestnanca, ktorý je súčtom preddavku za zamestnávateľa a za zamestnanca a predstavuje sumu 210 eur.

Po elektronickom zaslaní mesačného výkazu do zdravotnej poisťovne je vhodné, aby zamestnávateľ sledoval stav jeho spracovania, pretože v prípade chýb mu vzniká časovo limitovaná povinnosť chyby opraviť. Zamestnávateľ je na základe doručeného chybového protokolu povinný do 30 dní odo dňa jeho doručenia zaslať zdravotnej poisťovni opravené nesprávne vykázané údaje vo Výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa (mesačný výkaz preddavkov) a to písomne alebo elektronicky.

     Príklad

Zamestnávateľ odoslal elektronicky výkaz poistného do Všeobecnej zdravotnej poisťovne za december 2022 dňa 30. 1. 2023. 6. februára 2023 elektronicky prihlasoval nového zamestnanca a tak zistil, že v prehľade e-dokumentov mu zdravotná poisťovňa pri výkaze poistného za december 2022 uviedla „Chyba pri spracovaní – vystavený protokol“. Chybový protokol zo dňa 6. 2. 2023 v textovom formáte bol jednou z príloh tohto oznámenia. Zamestnávateľ si chybový protokol vytlačil a pretože nerozumel, ako konkrétne má opraviť popísanú chybu, oslovil telefonicky zamestnankyňu uvedenú v chybovom protokole, ktorá mu poradila postup, ako výkaz opraví.

Zamestnávateľ zaslal opravný výkaz za december 2022 dňa 8. 2. 2023 a 15. 2. 2023 si skontroloval, že zaslaný opravný výkaz je už v stave „Podanie úspešne spracované“. Opravný výkaz si vytlačil a priložil k chybovému protokolu ako dôkaz, že zákonom určenú povinnosť si splnil v stanovenej lehote.

3.7  Oznamovacia povinnosť v zdravotnom poistení

Zákon o zdravotnom poistení určuje pre zamestnávateľov ako platiteľov poistného i pre ich zamestnancov viaceré povinnosti, ktorých nedodržanie môže byť vystavené sankciám.

Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa tejto zmeny. Ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný zdravotnú poisťovňu i jej zmenu oznámiť každému zamestnávateľovi. Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje, na základe ktorých sa stáva poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení a údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného, a to do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov. Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné (kapitola 3.5), je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi do 8 dní odo dňa vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovné vzťahu a zmenu tejto skutočnosti do 8 dní odo dňa jej zmeny na osobitnom tlačive.

Zamestnávateľ je povinný do 8 dní odo dňa zamestnania zamestnanca na pracovnú zmluvu alebo na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti oznámiť jeho zdravotnej poisťovni vznik platiteľa, t. j. začiatok verejného zdravotného poistenia daného zamestnanca. Oznámenie vykonáva na formulári „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“. Zamestnávateľ je súčasne povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, že daný poistenec je od konkrétneho dátumu jeho zamestnancom. Oznámenie zamestnávateľ vykonáva na formulári „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“, ktoré je zamestnávateľ povinný podávať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky. Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného pri začiatku platnosti kategórie zamestnanca nenahrádza prihlášku na verejné zdravotné poistenie poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne. Zamestnávateľ oznamuje vznik (alebo zánik) pracovného pomeru zamestnanca kódom „2“ a platnosť zmeny zamestnávateľ vyznačí kódmi:

Z	začiatok platnosti kategórie platiteľa poistného
K	koniec platnosti kategórie platiteľa poistného
X	storno (vyčiarknutie celého riadku)

 

Zamestnávateľ prihlasuje osoby vykonávajúce práce na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti (dohody o brigádnickej práci študentov sa neprihlasujú, pretože z nich nevyplýva povinnosť odvádzať poistné na verejné zdravotné poistenie) osobitným kódom „2D“. Zamestnávateľ kódom 2D nahlasuje zamestnanca pracujúceho na dohodu na tie dni, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má právo na príjem zo závislej činnosti). Evidencia osoby, ktorá vykonáva činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sa realizuje iba v dňoch, kedy sa práce skutočne vykonávajú. Na dni, kedy nie je vykonávaná závislá činnosť, sa nahliada ako na dni, kedy osoba nie je zamestnancom, s výnimkou:

•    dní, kedy činnosť nie je vykonávaná z titulu čerpania nepretržitého odpočinku v týždni (§ 93 Zákonníka práce). Za tieto dni sa pokladajú presne 2 dni zo 7 dní, v súlade s ustanovením Zákonníka práce, podľa ktorého má zamestnanec nárok raz za týždeň na dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku. Ak osoba, vykonávajúca činnosť na základe dohody počas ucelených 7 dní (nasledujúcich po sebe) nevykonáva činnosť 2 po sebe nasledujúce dni, tieto dni sa pokladajú za obdobie zamestnania,

•    dní práceneschopnosti (nemocenské), ošetrovania člena rodiny (ošetrovné), materskej, kedy sa osoba pracujúca na dohodu (a zúčastnená na nemocenskom poistení) pokladá za zamestnanca.

Poistenec za dni, keď nevykonáva práce na dohodu (t. j. nemá právo na príjem zo závislej činnosti) a nemá iného platiteľa poistného, je povinný prihlásiť sa v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ poistného (podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení). Zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje poistenca ako zamestnanca kódom 2D len v dni, ktoré reálne odpracoval (mal príjem) a to do ôsmich pracovných dní odo dňa zmeny platiteľa poistného.

Ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce (napr. pri dohode o pracovnej činnosti), prihlasuje a odhlasuje zamestnanca kódom 2D na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu zamestnávateľ príjem vyplatil.

Ak je poistenec evidovaný ako zamestnanec z titulu pracovného pomeru a zároveň u toho istého zamestnávateľa aj na základe uzatvorenej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnávateľ eviduje (prihlasuje, odhlasuje) poistenca ako zamestnanca iba raz a použije kód 2. Vymeriavací základ na určenie poistného na verejné zdravotné poistenie je súčtom finančného plnenia poskytnutého zamestnávateľom z titulu pracovného pomeru a z titulu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Ak je poistenec u toho istého zamestnávateľa zamestnancom a zároveň má u neho aj príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a zamestnanie ukončí, pričom dohoda trvá, zamestnávateľ nahlási ukončenie zamestnania kódom 2 a nasledujúci deň ho prihlási ako zamestnanca na dohodu kódom 2D.

     Príklad

Zamestnávateľ uzatvoril dohodu o vykonaní práce od 16. 1. 2023 do 31. 1. 2023. V období od 20. 1. 2023 do 24. 1. 2023 bude mať zamestnanec príjem z tejto dohody.

Zamestnávateľ ho kódom 2D prihlási na obdobie od 20. 1. 2023 do 24. 1. 2023. Vymeriavacím základom u daného zamestnanca bude príjem z dohody za daných 5 dní.

     Príklad

Zamestnávateľ so svojim zamestnancom, vykonávajúcim práce na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, uzatvoril aj dohodu o pracovnej činnosti na obdobie dvoch mesiacov, t. j. práca na dohodu vznikne a zanikne v čase trvania zamestnania.

Zamestnávateľ nenahlasuje zdravotnej poisťovni vznik dohody o pracovnej činnosti, pretože poistenec je už prihlásený v zdravotnej poisťovni ako jeho zamestnanec. Príjem z dohody a príjem z pracovného pomeru sa v každom mesiaci spočíta a poistné sa určí zo súčtu oboch príjmov.

     Príklad

Zamestnanec je zamestnaný na pracovnú zmluvu a zároveň pracuje na dohodu. V zdravotnej poisťovni je prihlásený ako zamestnanec. Prácu na dohodu ukončí, ale jeho zamestnanie bude trvať ďalej.

Zamestnávateľ nebude poistenca z dôvodu ukončenia práce na dohodu odhlasovať, pretože jeho zamestnanie na pracovnú zmluvu trvá.

     Príklad

Zamestnanec je zamestnaný na pracovnú zmluvu a zároveň pracuje na dohodu. V zdravotnej poisťovni je prihlásený ako zamestnanec. Jeho zamestnanie na pracovnú zmluvu sa ukončí, ale práca na dohodu bude trvať ďalej.

Zamestnávateľ takéhoto poistenca odhlási kódom 2 z dôvodu ukončenia zamestnania a zároveň ho prihlási kódom 2D.

     Príklad

Poistenec začne pracovať u zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti.

Zamestnávateľ ho prihlási do zdravotnej poisťovne kódom 2D. V čase trvania práce na dohodu zamestnávateľ prijme poistenca do pracovného pomeru. Zamestnávateľ ukončí poistenca kódom 2D a prihlási ho ako zamestnanca kódom 2.

     Príklad

Zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu u jedného zamestnávateľa, zároveň pracuje na dohodu u iného alebo u viacerých zamestnávateľov.

Zamestnávateľ, ktorý má so zamestnancom uzatvorenú pracovnú zmluvu, ho prihlási ako svojho zamestnanca kódom 2 a zároveň ho prihlási každý zamestnávateľ, u ktorého má uzatvorenú dohodu na dobu reálne odpracovaných dní na dohodu (dni, kedy má príjem z dohody) kódom 2D. 

     Príklad

Poistenec pracuje na dohodu u zamestnávateľa a počas trvania práce na dohodu sa stane starobným dôchodcom.

Poistenca zamestnávateľ ukončí kódom 2D dňom, kedy sa poistenec začal považovať za poistenca štátu z titulu poberania starobného dôchodku. Ak začiatok poberania starobného dôchodku zasahuje do obdobia, kedy poistenec pracuje na dohodu, do vymeriavacieho základu vstupuje alikvotná časť príjmov z dohody, pripadajúca na časť obdobia, v ktorom poistenec nebol starobným dôchodcom.

Osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch, resp. po skončení pracovného pomeru, prihlasuje a odhlasuje zamestnávateľ iba na jeden deň a to na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň. Zamestnávateľ oznamuje nepravidelné príjmy alebo príjmy vyplatené zamestnancovi po skončení pracovného pomeru osobitným kódom „2Y“.

     Príklad

Zamestnancovi bola vo februári 2023 vyplatená odmena z titulu nepravidelného príjmu alebo z titulu príjmu vyplateného po skončení pracovného pomeru.

Zamestnávateľ prihlási zamestnanca na jeden (posledný) deň v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom došlo k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň:

Kód zmeny	Platnosť zmeny	Dátum
2Y	Z	31. 1. 2023
2Y	K	31. 1. 2023

 

Ak dôjde k vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a súčasne v rovnaký deň nastane aj skutočnosť, že táto osoba u tohto istého zamestnávateľa bude považovaná za zamestnanca z iného dôvodu, použije sa pri prihlásení takejto osoby súčasne kód „2 Z“ aj kód „2P Z.“ Ak dôjde k vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a táto osoba je už evidovaná u tohto istého zamestnávateľa ako zamestnanec z iného dôvodu, použije sa pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu len kód „2P Z.“ Ak dôjde k zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a táto osoba je naďalej evidovaná u tohto istého zamestnávateľa ako zamestnanec z iného dôvodu, použije sa pri zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu len kód „2P K.“

Kód 2P sa používa len v prípade, ak sú splnené súčasne všetky tri podmienky:

1.  fyzická osoba je zamestnaná na základe pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

2.  má nárok na odpočítateľnú položku a

3.  pokladá sa u toho istého zamestnávateľa za zamestnanca aj z iného dôvodu (napr. ako konateľ, mandátna zmluva).

Prostredníctvom kódu 2P sa neoznamujú zmeny, ktoré sa týkajú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Kód 2P je potrebné použiť aj v prípade, ak si takáto osoba nepožiadala o uplatnenie odpočítateľnej položky u zamestnávateľa.

     Príklad

Zamestnancovi, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku, vznikne pracovný pomer od 4. 1. 2023 a súčasne v rovnaký deň nastane aj skutočnosť, že tento zamestnanec je u tohto istého zamestnávateľa považovaný za zamestnanca aj z iného dôvodu.

Zamestnávateľ takéhoto zamestnanca prihlási do zdravotnej poisťovne nasledovne:

Kód zmeny	Platnosť zmeny	Dátum
2	Z	4. 1. 2023
2P	Z	4. 1. 2023

 

     Príklad

Zamestnancovi, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku, vznikne pracovný pomer od 16. 1. 2023, ale tento zamestnanec je už evidovaný u tohto istého zamestnávateľa ako zamestnanec z iného dôvodu od 1. 11. 2022 (je členom dozornej rady).

Zamestnávateľ takéhoto zamestnanca prihlási do zdravotnej poisťovne nasledovne:

Kód zmeny	Platnosť zmeny	Dátum
2	Z	1. 11. 2022
2P	Z	16. 1. 2023

 

     Príklad

Zamestnancovi, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku, zanikne pracovný pomer k 31. 1. 2023, ale tento zamestnanec je naďalej u tohto istého zamestnávateľa považovaný za zamestnanca aj z iného dôvodu (je členom dozornej rady).

Zamestnávateľ takéhoto zamestnanca odhlási zo zdravotnej poisťovne nasledovne:

Kód zmeny	Platnosť zmeny	Dátum
2P	K	31. 1. 2023

 

Uvedenie kódu 2P znamená ukončenie pracovného pomeru, nie iného dôvodu (členstva v dozornej rade).

Zamestnávateľ je povinný do 8 dní odo dňa zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni:

-   zmenu názvu zamestnávateľa,

-   zmenu sídla,

-   zmenu bydliska,

-   zmenu identifikačného čísla,

-   zmenu čísla bankového účtu,

-   zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov.

Oznámenie zmien vykonáva zamestnávateľ na formulári „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“.

V súlade s § 24 ods. 1 písm. n) zákona č. 580/2004 Z. z. má zamestnávateľ povinnosť písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu účasti zamestnanca na štrajku. Oznámenie zamestnávateľ vykonáva na formulári „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ výlučne elektronicky. Platnosť zmeny zamestnávateľ v elektronickom podaní vyznačí kódmi:

Z	začiatok platnosti kategórie platiteľa poistného
K	koniec platnosti kategórie platiteľa poistného
X	storno (vyčiarknutie celého riadku)

 

Kód používaný zamestnávateľom popri rodnom čísle zamestnanca a jeho priezvisku, mene a titule je 2S.

     Príklad

Zamestnanec vstúpil do štrajku 6. 2. 2023 a štrajk ukončil 10. 2. 2023.

Zamestnávateľ túto skutočnosť oznámi zdravotnej poisťovni 13. 2. 2023 nasledovne:

Kód zmeny	Platnosť zmeny	Dátum
2S	Z	6. 2. 2023
2S	K	10. 2. 2023

 

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného (t. j. zamestnávatelia vždy do konca mesiaca, v ktorom majú stanovený výplatný termín za príslušný mesiac) prípady, keď je platiteľom poistného za zamestnancov štát.

Oznámenie zamestnávateľ vykonáva na tlačive „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ výlučne elektronicky. Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného pri začiatku platnosti kategórie zamestnanca nenahrádza prihlášku na verejné zdravotné poistenie poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne. Platnosť zmeny zamestnávateľ vyznačí kódmi:

Z	začiatok platnosti kategórie platiteľa poistného
K	koniec platnosti kategórie platiteľa poistného
X	storno (vyčiarknutie celého riadku)

 

Kódy používané zamestnávateľom popri rodnom čísle zamestnanca a jeho priezvisku, mene a titule sú nasledovné:

•    1C – fyzická osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená,

•    1H – fyzická osoba, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,

•    1K – fyzická osoba, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,

•    1L – fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení,

•    1M – manželka alebo manžel zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,

•    1O – fyzickú osobu,

-   ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,

-   ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, alebo

-   ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 14. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti aj po tomto dni,

-   ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 90. dňa osobnej starostlivosti a ktorá vykonáva domácu starostlivosť aj po tomto dni,

-   fyzická osoba – zamestnanec s odvodovou úľavou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania alebo starostlivosti, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom s odvodovou úľavou, za ktorého je platiteľom poistného štát podľa písmena w),

•    1T – fyzická osoba, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo,

•    1U – fyzická osoba, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské,

Zamestnávateľ neplní oznamovaciu povinnosť za nasledovných poistencov:

•    1A – študent

•    1B – poberateľ dôchodku

•    1D – osoba v dôchodkovom veku bez nároku na starobný dôchodok

•    1E – invalid bez nároku na invalidný dôchodok

•    1G – osoba vo výkone detencie, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody

•    1I – zahraničný študent na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv

•    1J – poberateľ peňažného príspevku za opatrovanie

•    1N – osobný asistent občanovi ZŤP

•    1P – poberateľ dávok v hmotnej núdzi alebo príspevku k dávke v hmotnej núdzi

•    1Q – fyzická osoba, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚP

•    1R – cudzinec zaistený na území SR

•    1S – azylant

•    1V – študent doktorandského štúdia v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka štúdia neprekročila štandardnú dĺžku doktorandského štúdia, ak neprekročil vek 30 rokov a ak nezískal už VŠ vzdelanie III. stupňa. 

     Príklad

Zamestnávateľ zamestnával v januári 2023 zamestnanca, ktorý bol od 16. 1. práceneschopný, poberal náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a nemocenské z príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Zamestnávateľ je povinný do 28. 2. 2023 oznámiť zdravotnej poisťovni dobu, počas ktorej je za tohto zamestnanca platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát. Oznámenie vykoná elektronicky vyplnením „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“, kde uvedie rodné číslo zamestnanca, jeho priezvisko, meno a titul, kód 1O, platnosť zmeny Z a dátum zmeny 16. 1. 2023.

V rovnakej lehote, ako sa oznamuje skutočnosť, že za zamestnanca je platiteľom poistného štát, oznamuje zamestnávateľ aj zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti a nie je ani fyzickou osobou uvedenou pod kódom 1O a 1U. Takýto poistenec je za dni bez príjmu samoplatiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie (podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení), pokiaľ nie je zamestnaný u iného zamestnávateľa. Zamestnávateľ oznamuje čerpanie neplateného voľna zamestnanca a absencie osobitným kódom „2N“.

     Príklad

Zamestnanec čerpá neplatené voľno v období od 9. 1. 2023 do 20. 1. 2023.

Zamestnávateľ ho nahlási zdravotnej pois­ťovni kódom 2N do konca februára 2023 nasledovne:

Kód zmeny	Platnosť zmeny	Dátum
2N	Z	8. 1. 2023
2N	K	15. 1. 2023

 

     Príklad

Zamestnanec má od 11. 1. 2023 absenciu. Dňa 18. 1. 2023 nastúpi do práce, dňom 20. 1. 2023 s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer.

V oznámení do zdravotnej poisťovne zamestnávateľ uvedie:

Kód zmeny	Platnosť zmeny	Dátum
2N	Z	11. 1. 2023
2N	K	17. 1. 2023
2	K	20. 1. 2023

 

3.8  Evidenčná povinnosť zamestnávateľa

Zákon o zdravotnom poistení určil pre zamestnávateľov ako platiteľov poistného obsah evidencie o zamestnancoch, ktorú je zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov. Popri mene a priezvisku zamestnanca, rodnom čísle, trvalom pobyte (uvedené osobné údaje okrem ročného čísla sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitných predpisov) a údajoch o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia sú to aj nasledovné údaje:

-   predchádzajúce priezvisko,

-   u cudzinca dátum narodenia,

-   údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,

-   počet dní, za ktoré sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,

-   príjem v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,

-   údaj o výške minimálneho základu tohto zamestnanca za jednotlivé kalendárne mesiace,

-   úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,

-   úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,

-   údaj o tom, že za zamestnanca bol platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení.

Uvedené údaje o zamestnancoch na účely zdravotného poistenia môžu byť súčasťou mzdových listov zamestnancov, alebo tvoria samostatný list o zamestnancovi za príslušný kalendárny rok na účely zdravotného poistenia.

3.9  Ročné zúčtovanie poistného

Zdravotná poisťovňa vykoná za rok 2022 ročné zúčtovanie poistného do 30. septembra 2023. Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu.

Pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2022 bude zohľadnená skutočnosť, že na vymeriavací základ zamestnávateľa sa neuplatňuje odpočítateľná položka v zdravotnom poistení. To bude znamenať, že zamestnávateľom nebudú vznikať preplatky na poistnom v takej miere, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch, naopak, pôjde o výnimočnú situáciu a preplatky z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky budú vznikať len zamestnancom.

V prípade zamestnanca z dôvodu jeho účasti na štrajku je určená výška preddavku na zdravotné poistenie v sume 0 eur a preto má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie.

Zdravotná poisťovňa pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia testuje podmienku príjmu u osobitných skupín poistencov štátu. Štát je totiž platiteľom poistného na zdravotné poistenie za tie osoby podľa § 11 ods. 7 písm. a) až l), n) až r) a t) až v) zákona o zdravotnom poistení, ktorých príjem [okrem príjmu poistenca s odvodovou úľavou podľa § 11 ods. 7 písm. v)], resp. pomerná časť príjmu prislúchajúca k počtu dní, kedy sa osoba považovala za poistenca štátu v rámci roka nepresiahne 15-násobok sumy životného minima, príp. nepresiahne pomernú časť 15-násobku sumy životného minima prislúchajúcu k počtu dní kedy sa osoba za poistenca štátu podľa uvedeného ustanovenia zákona považovala. Pre rok 2023 je uvedenou hranicou suma 3 516,30 eur, za rok 2022 bola uvedenou hranicou suma 3 270,90 eur. Na vymeriavací základ osoby podľa § 11 ods. 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u) zákona o zdravotnom poistení, ktorá mala v rozhodujúcom období vymeriavací základ vyšší ako 15-násobok životného minima, sa pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia nevzťahuje minimálny vymeriavací základ.

Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná poisťovňa zašle písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného. Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho platiteľovi poistného. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného môže zamestnávateľ alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky alebo nesúhlasné stanovisko.

Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok alebo nedoplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov.

Zamestnávateľ, ktorému je doručené Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zo zdravotných poisťovní, si ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietky z elektronickej podateľne príslušnej zdravotnej poisťovne vytlačí detailný rozpis preplatkov prípadne nedoplatkov jednotlivých zamestnancov. Zdravotná poisťovňa Dôvera tento údaj uvádza v sekcii Stav účtu, Union v časti Ročné zúčtovanie. Všeobecná zdravotná poisťovňa v sekcii Ročné zúčtovanie vyžaduje zadanie prihlasovacieho mena a hesla, ktoré uvádza na Oznámení o výsledku ročného zúčtovania v poslednom odseku. V prípade, ak sa u vopred vybratého zamestnávateľa v elektronickej podateľni v hornej časti webstránky táto sekcia nezobrazuje, zamestnávateľ nemá aktivované konto tohto zamestnávateľa v časti Prehľad. Zamestnávateľ preto musí vygenerovať v elektronickej podateľni novú žiadosť a odoslať ju do Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Voči výsledku ročného zúčtovanie je možné podať nesúhlasné stanovisko v prípade, ak údaje uvedené v rozpise nesúhlasia so skutočnosťou, ktorú eviduje zamestnávateľ, čo je potrebné aj preukázať prípadnými dokumentami (výkazmi poistného).

Nedoplatok uvedený v Oznámení je zamestnávateľ povinný uhradiť na účet zdravotnej poisťovne. Preplatok naopak obdrží od zdravotnej poisťovne.

Preplatok alebo nedoplatok zamestnanca vstupuje do jeho vyúčtovania mzdy ako ďalšie poistné (v závislosti od používaného softvéru, napr. položka preplatok/nedoplatok RZZP). Vždy je potrebné pri prvej takto spracúvanej mzde skontrolovať, aby nedoplatok znížil základ dane a preplatok naopak zvýšil základ dane zamestnanca. V nijakom prípade výsledok ročného zúčtovania ZP

•    nevstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie,

•    nemôže byť súčasťou preplatkov/nedoplatkov ročného zúčtovania dane.

Pri horeuvedenom účtovaní na bankovom účte už nie je potrebné žiadne dodatočné účtovanie pri účtovaní miezd, pretože suma preplatku/nedoplatku za zamestnancov vyplatením čistých miezd vyrovná účet 331. Rovnako nie je potrebné osobitné zaúčtovanie v peňažnom denníku jednoduchého účtovníctva.

3.10  Platenie poistného z dividend

Zákon o zdravotnom poistení ustanovuje osobitného platiteľa poistného – platiteľa dividend, ktorý je povinný oznámiť a vykázať osobu, ktorej vyplatil dividendy, zdravotnej poisťovni, v ktorej je táto osoba poistená.

Dividendou je:

-   podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,

-   vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka,

-   podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva,

-   podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, 

-   podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Dividendou nie je:

•    podiel na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti,

•    podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti,

•    podiel spoločníka na likvidačnom zostatku verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti pri likvidácii spoločnosti,

•    vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

Platiteľom dividend je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vyplatí dividendy. Vymeriavacím základom je suma vyplatených dividend zo zisku vykázaného za roky 2013 až 2016, vyplatené dividendy zo zisku vykázaného za rok 2017 a neskôr už zdravotným odvodom nepodliehajú.

V zmysle § 20 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je platiteľ dividend povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené. Výkaz predkladá platiteľ dividend tej zdravotnej poisťovni, ktorú si príjemca dividendy zvolil na výkon svojho verejného zdravotného poistenia.

Preddavok na poistné z dividend zo zisku vykázaného za roky 2013 až 2016 sa určí sadzbou 14 % bez ohľadu na to, či je príjemcom dividendy osoba so zdravotným postihnutím alebo nie. Minimálna výška preddavku na poistné z dividend nie je určená, vypočíta sa zo skutočne vyplatenej sumy dividendy sadzbou 14 % (14 % aj u osoby so zdravotným postihnutím), maximálna výška preddavku na poistné z dividend je 14 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy, t. j. za rok 2023 je to suma 10 172,40 eur (14 % zo 72 660 eur).

Preddavok na poistné z dividend je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené.

Pri úhrade preddavku platiteľ dividend uvedie:

-   variabilný symbol, ktorý mu príslušná zdravotná poisťovňa pridelila a ak takýto symbol pridelený nemá, je to jeho IČO doplnené dvoma nulami sprava.

-   špecifický symbol sa uvádza v tvare RRRRMM88 alebo 88MMRRRR, pričom RRRR označuje príslušný rok, MM označuje príslušný mesiac, za ktorý sa platba uhrádza a 88 označuje, že ide o platiteľa dividend.

Na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovných obdobiach od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012, sa povinnosť vykazovať a odvádzať poistné z dividend ich platiteľom nevzťahuje. Dividendy vyplatené v roku 2022 a neskôr, ktoré boli dosiahnuté v účtovnom období rokov 2011 a 2012, je poistenec – príjemca dividendy – povinný naďalej oznamovať svojej zdravotnej poisťovni do 31. 5. 2023 (a v nasledujúcich rokoch vždy do 31. 5.) a zdravotná poisťovňa mu poistné z tohto príjmu určí v ročnom zúčtovaní poistného. Zdravotná poisťovňa pri ročnom zúčtovaní poistného za rok 2022 určí príjemcovi dividendy na základe jeho oznámenia poistné sadzbou 10 % (5 % v prípade osoby so zdravotným postihnutím), maximálne zo sumy 67 980 eur. V roku 2024 za dividendy vyplatené v roku 2023 bude príjemcovi dividendy určené poistné v ročnom zúčtovaní sadzbou 10 % (5 % v prípade osoby so zdravotným postihnutím), maximálne zo sumy 72 660 eur.

Poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatených právnickou osobou, ktorá vypláca dividendy a nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni výšku vyplatených dividend za predchádzajúci rok najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý boli dividendy vyplatené.

     Príklad

1. Poistencovi budú v roku 2023 vyplatené dividendy za účtovné roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016. Poistné na zdravotné poistenie sa v tomto prípade bude platiť dvojakým spôsobom:

a)  Príjmy z dividend za rok 2012, ktoré budú vyplatené v roku 2023, oznámi poistenec sám do 31. 5. 2024 príslušnej zdravotnej poisťovni a zdravotná poisťovňa mu z nich poistné vypočíta v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2023.

b)  Z dividend za roky 2013-2016 platiteľ dividend vykáže a uhradí preddavky na poistné. Zdravotná poisťovňa preddavky na poistné zúčtuje v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2023, ktoré vykoná v roku 2024.

     Príklad

Poistencovi boli v roku 2022 vyplatené dividendy za účtovné obdobie roka 2012. Poistencovi neboli z takto vyplateného príjmu odvedené preddavky na poistné.

Poistenec má povinnosť najneskôr v stredu 31. 5. 2023 oznámiť svojej zdravotnej poisťovni výšku príjmu z vyplatených dividend a zdravotná poisťovňa mu poistné z tohto príjmu vypočíta v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2022.

     Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala za rok 2022 čistý zisk 15 126,75 eur. Dňa 6. 3. 2023 sa konalo valné zhromaždenie spoločníkov, vlastniacich túto spoločnosť, na ktorom spoločníci rozhodli, že suma 126,75 eur bola ponechaná v spoločnosti ako nerozdelený zisk minulých rokov a suma 15 000 eur bude vyplatená obom spoločníkom rovným dielom ako ich podiel na zisku. Pri vyplatení dividend dňa 30. 3. 2023 spoločnosť zrazila každému spoločníkovi z jeho sumy dividendy 7 500 eur poistné na zdravotné poistenie vo výške 1 050 eur (14 %) a sumu 6 450 eur poslala každému z oboch spoločníkov na jeho osobný účet.

Zrazené poistné 2 100 eur je spoločnosť povinná odviesť zdravotnej poisťovni, v ktorej sú spoločníci prihlásení, do ôsmich dní nasledujúceho mesiaca (z dôvodu, že 8. 4. 2023 je sobota a veľkonočné sviatky, lehota je posunutá na utorok 11. 4. 2023), pričom v špecifickom symbole platby uvedie 20230388. V rovnakej lehote je spoločnosť povinná zaslať elektronicky do zdravotnej poisťovne výkaz poistného, v ktorom uvedie nasledovné údaje: