Zdravotné poistenie

z odmeny konateľa a spoločníka

Konatelia a spoločníci, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely zdravotného poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov zdravotnej poisťovne nevzniká. Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely zdravotného poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra poistencov ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Ich postavenie v poistnom systéme má určité osobitosti. Aké to sú?

Nárok príjem zo závislej činnosti

Podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“) zakladá poistencovi postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia nárok príjem zo závislej činnosti. To znamená, že ak spoločník alebo konateľ bude na základe právneho vzťahu uzatvoreného so spoločnosťou s ručeným obmedzením poberať plnenie, ktoré sa považuje za príjem zo závislej činnosti, nadobudne postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia a vznikne mu zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné poistenie:

Pre posúdenie skutočnosti, či sa fyzická osoba považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia, nie je rozhodujúce

len to, či je právny vzťah uzatvorený, ale aj skutočnosť, či z právneho vzťahu plynie fyzickej osobe príjem zo závislej činnosti, t. j. či mandátna zmluva, príp. zmluva o výkone funkcie zakladá konateľovi, či spoločníkovi nárok na odmenu za výkon funkcie:

1. Ak spoločníkovi alebo konateľovi plynie za výkon funkcie príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, tak sa spoločník a konateľ považuje na účely zdravotného poistenia za zamestnanca a vyplatená odmena vstupuje do vymeriavacieho základu pre odvod preddavkov na poistné na zdravotné poistenie.

2. Počas dní, kedy fyzická osoba nepoberá príjem zo závislej činnosti, vrátane konateľov a spoločníkov (príjem za prácu, odmenu konateľa), nepovažuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia.

Oznámenie zamestnávateľa
o zmene platiteľa poistného

Ak spoločník alebo konateľ nadobudne postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia, zamestnávateľ (v tomto postavení je spoločnosť s r.o.) je v takomto prípade povinný prihlásiť spoločníka alebo konateľa do registra poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní.

Oznamovaciu povinnosť plní na tlačive „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“, ktorého forma a obsah je predpísaná metodickým usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Oznámenie o zmene platiteľa poistného“).

Zamestnávateľ prihlási spoločníka alebo konateľa, do registra poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne do kategórie platiteľa poistného „Zamestnanec“, pričom okrem iných údajov, na tlačive Oznámenie o zmene platiteľa poistného uvedie:

•    Kód – zamestnávateľ vyberie jeden z číselných kódov (kódy sú predpísané metodickým usmernením ÚDZZ a sú uvedené aj na prílohe tlačiva oznámenia), ktorým označí kategóriu platiteľa poistného; ak ide o prihlásenie, resp. odhlásenie spoločníka (alebo konateľa) ako zamestnanca s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu, vyberie kód 2, ktorý označuje kategóriu platiteľa poistného „Zamestnanec“ alebo kód 2Y, ktorý označuje kategóriu platiteľa poistného „Zamestnanec, ktorý má odmenu vyplatenú nepravidelne“.

•    Platnosť zmeny – zamestnávateľ vyberie jedno písmeno, podľa konkrétnej situácie:

•    Dátum vzniku/zániku platiteľa poistného – uvedie sa dátum v tvare DDMMRRRR, ktorý označuje dátum platnosti zmeny (vzniku alebo zániku) oznamovanej kategórie platiteľa poistného.

Ak je osoba považovaná za zamestnanca u zamestnávateľa z viacerých dôvodov

posudzuje sa na účely zdravotného poistenia akoby bola zamestnancom u tohto zamestnávateľa iba raz. To znamená, že ak fyzická osoba vykonáva v spoločnosti zárobkovú činnosť napríklad v pracovnom pomere a uzavrie s tou istou spoločnosťou ďalší pracovný pomer, alebo v spoločnosti bude odplatne vykonávať funkciu ako konateľ alebo člen dozornej rady, zamestnávateľ opätovne fyzickú osobu do registra zdravotnej poisťovne neprihlasuje. V mesačnom výkaze preddavkov na poistné na zdravotné poistenie bude fyzická osoba uvedená v jednom riadku a vymeriavací základ sa uvedie v úhrnnej sume zo súčtu vymeriavacích základov, dosiahnutých z x-právnych činností (§ 29b ods. 5 ZZP). To je zásadný rozdiel v porovnaní s postavením zamestnanca s viacerými právnymi vzťahmi na účely so­ciál­neho poistenia.

Vymeriavací základ a platenie
poistného na zdravotné poistenie

Spoločník alebo konateľ, ktorý poberá za výkon funkcie odmenu podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, sa považuje na účely zdravotného poistenia za zamestnanca a vyplatená odmena vstupuje do vymeriavacieho základu základ zamestnanca, z ktorého sa vypočítajú preddavky na poistné. Podľa zákona o zdravotnom poistení vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa je plnenie poskytované zamestnávateľom za vykonávanie zárobkovej činnosti; ide o činnosť, ktorá vyplýva z právneho vzťahu, ktorý zakladá zamestnancovi právo na príjem zo závislej činnosti príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) ods. 2 až 3 ZDP, kde patrí aj odmena za výkon funkcie.

Definícia vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa počnúc rokom 2011 viackrát upravovala, a ustanovené boli aj nové typy sadzieb poistného na zdravotné poistenie a zavedená bola aj povinnosť odvádzať z vyplatených podielov na zisku obchodných spoločností alebo družstiev odvod na zdravotné poistenie.

Posledná zásadná zmena bola schválená s účinnosťou od 1. 1. 20217, kedy sa povinnosť platiť odvody na zdravotné poistenie z podielov zo zisku obmedzila len na podiely vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2016 (§ 29b ods. 20 novely č. 341/2016 Z. z. ZZP).

Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku bola zavedená

počnúc rokom 2011. Skutočnosť, či sa z vyplatených podielov na zisku odvádzajú odvody na zdravotné poistenie a v akom rozsahu, závisí od toho, za aké účtovné obdobie bol zisk vytvorený. Poistné na zdravotné poistenie sa platí z podielov na zisku, ktoré boli vyplatené zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie rokov 2011 až 2017.

Príjem vo forme podielu na zisku sa klasifikuje v zákone o zdravotnom poistení a v zákone o dani z príjmov u spoločníka a konateľa odlišne, čo je potrebné vziať na zreteľ aj pri platbe odvodov na zdravotné poistenie:

•    Ak je vyplatený podiel na zisku spoločníkovi, ide o príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP, kedy sa v zákone o zdravotnom poistení používa na označenie tohto plnenia pojem „dividenda“.

•    Ak je vyplatený podiel na zisku konateľovi bez účasti na základnom imaní, ide o príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP, kedy sa v zákone o zdravotnom poistení používa na označenie tohto plnenia od 1. 1. 2021 pojem „zdaniteľný príjem zo závislej činnosti“. V zmysle § 2 písm. aa) ZDP sa konateľ spoločnosti s ručeným obmedzením považuje na daňové účely za zamestnanca a vyplatený podiel na zisku určený pre osobu konateľa bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Uvedené vyplýva z § 5 ods. 1 písm. a) ZDP zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého: „Za príjem zo závislej činnosti sa považuje podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.“

To znamená, že ak je konateľovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo zamestnancovi pracovnoprávnom vzťahu bez účasti na základnom imaní spoločnosti vyplatený podiel na zisku (dividenda), čo do charakteru ide stále o podiel na zisku (dividendu), ale na účely splnenia daňovej povinnosti a platby odvodov na zdravotné poistenie, sa podiel na zisku (dividenda) klasifikuje ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

Sadzby poistného na zdravotné
poistenie v roku 2025

Spoločník alebo konateľ ako zamestnanec platí preddavky na poistné na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP sadzbou vo výške:

•    4 % zo svojho vymeriavacieho základu,

•    2 % zo svojho vymeriavacieho základu, ak je fyzická osoba uznaná za invalidnú osobu alebo má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Znížená sadzba poistného platí pre osoby so zdravotným postihnutím

a uplatní sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba:

•    uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. alebo podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z., kedy poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo ak ide policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %; pre účely uplatnenia zníženej sadzby poistného je rozhodujúce predloženie príslušného dokladu, napr. rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

•    s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %; pre účely uplatnenia zníženej sadzby poisteného je rozhodujúce predloženie preukazu FO s ťažkým zdravotným poisťovniam, nie predloženie lekárskeho posudku alebo rozhodnutia úradu práce

Spoločnosť s ručeným obmedzením ako zamestnávateľ platí preddavky na poistné na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP sadzbou vo výške:

•    11 % z vymeriavacieho základu zamestnanca,

•    5,5 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je fyzická osoba uznaná za invalidnú osobu alebo má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa zákona č. 530/2023 Z. z. účinného od 1. 1. 2024 zamestnávateľ platí odvod na zdravotné poistenie vypočítaný sadzbou 11 % (podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2023 sa uplatňovala sadzba 10 %), a ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, je sadzba 5,5 % vymeriavacieho základu (podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2023 sa uplatňovala sadzba 5 %). Toto zvýšenie bolo z dôvodu konsolidácie verejných financií schválené pre prechodné obdobie rokov 2024 – 2027.

Preddavky na poistné za zamestnanca vypočítava a odvádza zamestnávateľ

Splatnosť preddavku na poistné zamestnanca je v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov rozložená na rôzne dni, preddavok je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.

Ak zamestnávateľ nemá určený deň výplaty príjmov zamestnancov, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné.

Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku bola zavedená počnúc rokom 2011. Platba poistného na zdravotné poistenie z dividend sa vzťahuje len na tých poistencov, ktorí sú zdravotne poistení na území Slovenskej republiky. Uvedené platí aj počnúc rokom 2017, odkedy boli v súvislosti s výplatou dividend prijaté zásadné legislatívne zmeny, konkrétne podľa § 29b ods. 20 novely č. 341/2016 Z. z. zákona o zdravotnom poistení účinného od 1. 1. 2017. Pri platbe poistného z podielov na zisku, ktorý bol dosiahnutý:

•    v účtovnom období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012 sa uplatní sadzba pre odvod poistného vo výške 10 % (resp. 5 % pre osoby so zdravotným postihnutím) a pri výpočte poistného sa zohľadní maximálny vymeriavací základ, ktorý je platný v čase vyplatenia podielov na zisku, najviac vymeriavací základ vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov,

•    v účtovnom období od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2016 sa uplatní sadzba 14 % a pri výpočte preddavkov na poistné sa zohľadní maximálny vymeriavací základ (platný v čase vyplatenia podielov na zisku), najviac vymeriavací základ, ktorý je platný v čase vyplatenia podielov na zisku, najviac vymeriavací základ vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov,

•    v účtovnom období od 1. 1. 2017 a neskôr sa odvody na zdravotné poistenie neplatia, s výnimkou:

-   podielov na zisku vyplatených zamestnancom bez účasti na základnom imaní a

-   podielov na zisku vyplatených konateľovi bez účasti na základnom imaní,

ktoré sa po 1. 1. 2017 nepovažujú na účely platby poistného na zdravotné poistenie za príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP (za dividendy), ale za príjem zo závislej činnosti plynúci zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP.

§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení

Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a)  lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a ...