12. 10. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Zdravotné poistenie – nové sadzby

Zdravotné poistenie upravuje zákon č. 580/­2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/­2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie. Akým spôsobom sa menia sadzby na zdravotné poistenie po účinnosti konsolidačných opatrení?

Zdravotné poistenie je povinné verejné zdravotné poistenie

na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, a individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

 

Po konsolidácii ide o úpravu sadzieb zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie ako čiastkové opatrenie v rámci konsolidácie verejných financií SR.

 

Dochádza k trvalému zvýšeniu odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa o 1 percentuálny bod.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

-    zdravotné poisťovne,

-    platitelia poistného.

 

Sadzba poistného

Ustanovenie § 12 upravuje sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie, a to v § 12 ods. 1.

 

Ustanovenie § 12 ods. 1 určuje percentuálnu výšku sadzby poistného pre jednotlivé kategórie platiteľov. Ide o jedno z najdôležitejších ustanovení zákona, pretože z neho vyplýva:

•    kto platí poistné,

•    v akej výške,

•    na aký vymeriavací základ sa sadzba uplatňuje,

•    ako sa líši sadzba pre osoby so zdravotným postihnutím.

 

Zákon rozlišuje viaceré skupiny platiteľov poistného, pričom pre každú stanovuje osobitnú sadzbu poistného. Základným kľúčom je postavenie poistenca (zamestnanec, SZČO, samoplatiteľ, poistenec štátu) a či ide o osobu so zdravotným postihnutím.

 

Všeobecný rámec

Sadzby poistného sa rozdeľujú na:

•    poistné platené poistencami, to je zamestnanci, SZČO, samoplatitelia,

•    poistné platené zamestnávateľom,

•    poistné platené štátom pre poistencov štátu podľa § 11.

 

Vymeriavací základ je definovaný v § 13, pričom zákon rozlišuje:

•    § 13 ods. 1 – zamestnanec,

•    § 13 ods. 6 – poistenci podľa § 11 ods. 7, napr. osoby poberajúce materské, nemocenské, nezamestnaní s určitým príjmom,

•    § 13 ods. 7 – osoby bez súčasného príjmu – tzv. minimálny vymeriavací základ,

•    samostatný vymeriavací základ SZČO podľa § 13 ods. 2 až 5.

 

Sadzby sú dvojaké:

•    základné sadzby,

•    znížené sadzby pre osoby so zdravotným postihnutím, definované podľa § 11 ods. 9.

 

Zamestnanec – 5 % alebo 2,5 %

Zamestnanec platí poistné z vymeriavacieho základu, ktorým je jeho zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

•    5 % – štandardný zamestnanec,

•    2,5 % – zamestnanec so zdravotným postihnutím (preukázané ZŤP alebo pokles schopnosti pracovať > 40 %).

 

Znížená sadzba slúži ako podpora pracovného začlenenia zdravotne znevýhodnených osôb.

 

Zamestnanec, SZČO, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 – 15 % /­ 7,5 %

Táto kategória sa týka osôb, ktoré nemajú aktuálny príjem zo zamestnania alebo podnikania, a preto sa im uplatňuje minimálny vymeriavací základ podľa § 13 ods. 7.

 

Patrí sem najmä:

•    zamestnanci s nízkym príjmom,

•    SZČO v období začiatku podnikania,

•    niektorí poistenci štátu podľa § 11 ods. 7,

•    osoby bez príjmu, na ktoré sa nevzťahuje štátna platba.

 

Sadzby:

•    15 % – štandard,

•    7,5 % – osoby so zdravotným postihnutím,

 

Samostatne zárobkovo činná osoba – 15 % /­ 7,5 %

SZČO platí poistné:

•    na základe daňového základu z podnikania (podľa daňového priznania),

•    alebo z minimálneho vymeriavacieho základu, ak jej príjem nedosiahne zákonné limity.

 

Sadzba:

•    15 % – bežná SZČO,

•    7,5 % – SZČO so zdravotným postihnutím.

 

Zvýhodnenie má rovnakú logiku ako pri zamestnancoch.

 

Zamestnávateľ – 10 % /­ 5 %

Zamestnávateľ odvádza poistné za svojich zamestnancov.

 

Sadzby:

•    10 % – bežná sadzba,

•    5 % – za zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Ide o podporu zamestnávania znevýhodnených osôb a zníženie nákladov na ich pracovné uplatnenie.

 

Poistenec podľa § 11 ods. 2 – 15 % /­ 7,5 %

Ide o samoplatiteľov, čiže osoby, ktoré nespĺňajú podmienky pre zaradenie medzi poistencov štátu a nemajú príjem ako zamestnanci alebo SZČO.

Príklady

•    osoby bez príjmu po skončení pracovného pomeru,

•    osoby, ktoré nie sú vedené ako uchádzači o zamestnanie,

•    osoby pracujúce v zahraničí, ak tam nie sú poistené.

 

Sadzby sú rovnaké ako pri SZČO a osobách s minimálnym vymeriavacím základom.

 

Štát – osobitný spôsob výpočtu

Štát platí poistné za skupiny podľa § 11 ods. 7, a to napr. deti, dôchodcovia, matky na RD.

Výpočet je odlišný:

•    nejde o percentuálnu sadzbu,

•    ide o podiel celkovej platby štátu, ktorý sa vypočítava mechanizmom v § 12a.

Výška platby štátu je preto fixná suma na poistenca, nie percento.

 

Zamestnanec, SZČO, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 – 15 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6

Znenie ods. 6 sa týka situácií, keď vzniká tzv. alternatívny vymeriavací základ, napr. pri vymeriavacom základe poistenca štátu pri krátkodobých príjmoch alebo špecifických typoch príjmov.

 

Zjednodušene ide o prípady, keď poistenec má príjem, ale nie v postavení zamestnanca či SZČO. Napr.:

•    odmena člena volebnej komisie,

•    príjem z dohody s neveľkým rozsahom,

•    chránená dielňa,

•    príležitostné príjmy.

 

Vždy platí sadzba 15 %, alebo 7,5 % pri zdravotnom postihnutí.

 

Ustanovenie rozlišuje 7 druhov sadzieb poistného

•    zohľadňuje status poistenca, typ príjmu a zdravotné postihnutie,

•    umožňuje uplatnenie znížených sadzieb pre osoby ZŤP a ich zamestnávateľov,

•    stanovuje osobitný režim platenia poistného štátom,

•    je základom pre výpočet mesačných preddavkov aj ročného zúčtovania poistného.

!

Upozornenie!

Z dôvodu nutnosti konsolidácie príjmov rozpočtu verejnej správy sa zvyšuje sadzba odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie pre fyzické osoby o 1 percentuálny bod oproti platnému stavu (pri fyzických osobách so zdravotným postihnutím je zvýšenie o 0,5 percentuálneho bodu).

Zvýšenie sadzby pre zamestnanca a zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa z 14 % na 15 % už bolo zavedené prechodným ustanovením § 38ezg zákona. Zvýšenú sadzbu sa ustanovilo ponechať aj po tomto období, majúc za cieľ dlhodobú stabilizáciu verejných financií.

Sadzba pre zamestnávateľa sa po tomto období zníži o 1 % na pôvodnú úroveň 10 % a zároveň aj po tomto období ostane v platnosti zvýšenie sadzby poistného pre zamestnanca z 4 % na 5 %.

Ak by nedošlo k tejto zmene, minimálny preddavok od 1. 1. 2028 by bol 14 % z vymeriavacieho základu, ktorým je 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov, t. j. 839 eur, to je odhad priemernej mzdy z aktuálnej makroprognózy MF SR je 1 678 eur, teda 117,46 eur mesačne.

Po tejto zmene bude minimálny preddavok od 1. 1. 2028 15 % z rovnakého vymeriavacieho základu, teda 125,85 eur mesačne. Rozdiel predstavuje 125,85 – 117,46 = 8,39 eur mesačne. Pri SZČO alebo samoplatiteľovi bez zdravotného postihnutia teda dôjde k navýšeniu jeho mesačných preddavkov o 8,39 eur.

Pri zamestnancovi, ak by nedošlo k zmene, preddavok z minimálnej mzdy, za predpokladu, že by bola minimálna mzda na úrovni roku 2026, t. j. 915 eur mesačne,  preddavok by bol 36,60 eur mesačne. Po zvýšení sadzby na 5 % preddavok bude 45,75 eur. Rozdiel predstavuje 45,75 – 36,60 = 9,15 eur mesačne.

Pri zamestnancovi, ak by nedošlo k zmene, minimálne poistné určené z 12- násobku životného minima, čiže 284,13 eur mesačne, predstavuje 4 % z 12 × 284,13 = 136,38 eur ročne. Po zvýšení sadzby na 5 %, pôjde o sumu 170,48 ročne. Rozdiel predstavuje sumu 34,10 eur ročne, t. j. 2,84 eur na mesiac.

 

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026

Je obsahom ustanovenia § 38ezk.

!

Upozornenie!

Za ustanovenie § 38ezj sa vkladá § 38ezk. V súvislosti s trvalou zmenou výšky sadzby odvodu poistného podľa bodov 1 až 3 sa upravuje prechodné zvýšenie sadzby na obdobie rokov 2026 a 2027 tak, aby bolo toto zvýšenie naďalej na úrovni 1 percentuálny bod nad sadzbou, určenou v § 12 ods. 1. V prechodnom ustanovení na obdobie od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 sa sadzba poistného samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa zvyšuje z 15 %  na 16 % z vymeriavacieho základu.

Ak by nedošlo k tejto zmene, minimálny preddavok od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 by bol 15 % z vymeriavacieho základu, ktorým je 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov.

Pri minimálnom základe 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov (rok 2024 : 1524 eur) predstavuje minimálny základ 762 eur, teda 15 % predstavuje 114,30 eur mesačne a 16 % predstavuje 121,92 eur mesačne.

Rozdiel predstavuje 121,92 – 114,30 = 7,62 eur mesačne.

Pri SZČO alebo samoplatiteľovi bez zdravotného postihnutia teda dôjde k navýšeniu jeho mesačných preddavkov o 7,62 eur.

 

Ide o prechodné ustanovenie k zmenám sadzieb poistného účinným od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027.

Ustanovenie zavádza dočasné zvýšenie sadzieb poistného, ktoré sa dotýka viacerých skupín platiteľov zdravotného poistenia. Tieto sadzby nahrádzajú štandardné sadzby podľa § 12 ods. 1, a to výlučne na obdobie rokov 2026 – 2027.

 

Cieľom prechodného ustanovenia je:

•    krátkodobo zvýšiť príjmy zdravotných poisťovní,

•    zabezpečiť financovanie zdravotného systému pred zavedením nového trvalého modelu,

•    ponechať v platnosti zvýhodnené sadzby pre osoby so zdravotným postihnutím, aj keď so zvýšenou hodnotou, a to 8 % namiesto štandardných 7,5 %.

 

Celkové východisko

 

Dočasne sa zvyšujú sadzby poistného pri kategóriách uvedených v § 12 ods. 1 písm. b), c), d), e). Ostatné sadzby, napr. 5 % pre zamestnanca, 10 % pre zamestnávateľa pri bežnom zamestnancovi, zostávajú bez zmeny.

 

Toto prechodné ustanovenie má charakter lex specialis – dočasne nadradené voči § 12.

 

Zvýšenie sadzby podľa § 12 ods. 1 písm. b)

Týka sa:

•    zamestnancov podliehajúcich § 13 ods. 7,

•    SZČO v špecifických situáciách,

•    poistencov podľa § 11 ods. 2 - samoplatitelia,

•    poistencov štátu podľa § 11 ods. 7.

Ide o skupiny, ktoré majú minimálny alebo alternatívny vymeriavací základ.

 

-    Nové sadzby (2026–2027)

•    16 % namiesto štandardných 15 %,

•    8 % pre osoby so zdravotným postihnutím namiesto 7,5 %.

 

Význam

Prechodné zvýšenie reaguje na potrebu dočasne posilniť finančné zdroje zdravotných poisťovní. Pri osobách so zdravotným postihnutím sa zachováva relatívne zvýhodnenie, hoci aj ich sadzba sa zvyšuje o 0,5 percentuálneho bodu.

 

Zvýšenie sadzby podľa § 12 ods. 1 písm. c)

Týka sa samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

 

Nové sadzby (2026 – 2027)

•    16 % - zvýšenie o 1 % oproti 15 %,

•    8 % pri zdravotnom postihnutí - zvýšenie o 0,5 %.

 

Význam

SZČO tvoria podstatnú časť poistného, preto zvýšenie sadzby má významný fiskálny vplyv. Prechodne sa zvyšuje ich odvodová záťaž, ale zachováva sa proporcionalita zvýhodnenia pre osoby so zdravotným postihnutím.

 

Zvýšenie sadzby podľa § 12 ods. 1 písm. d)

Týka sa zamestnávateľov.

•    štandardná sadzba sa zvyšuje z 10 % – 11 %,

•    znížená sadzba za zamestnancov so zdravotným postihnutím z 5 % – 5,5 %.

 

Význam

 

Zvýšenie o 1 percentuálny bod predstavuje mierne dočasné posilnenie financovania zdravotníctva. Stále zostáva zachovaná polovičná sadzba pri zamestnávaní osôb ZŤP. Zákonodarca tak zachováva motivačný prvok na trhu práce.

 

Zvýšenie sadzby podľa § 12 ods. 1 písm. e)

Týka sa poistencov podľa § 11 ods. 2 – tzv. Samoplatiteľov, čiže osoby, ktoré si musia zdravotné poistenie platiť samy.

 

-    Nové sadzby (2026 – 2027)

•    16 % namiesto 15 %,

•    8 % namiesto 7,5 % pre osoby so zdravotným postihnutím.

 

- Význam

Zvyšuje sa poistné pre osoby, ktoré nepatria do žiadnej inej kategórie poistencov (ani zamestnanec, ani SZČO, ani poistenec štátu). Ide o skupinu, na ktorú zvýšenie najviac finančne dopadne, keďže platia celé poistné sami.

 

Právna povaha

Ustanovenie má tieto črty:

•    je časovo obmedzený – účinnosť len v rokoch 2026 a 2027,

•    je lex specialis – v uvedenom období má prednosť pred základnými sadzbami § 12 ods. 1,

•    po uplynutí období od 1. 1. 2028 sa automaticky vracia účinnosť pôvodných sadzieb.

 

Ustanovenie má charakter dočasného konsolidačného mechanizmu financovania zdravotného poistenia.

 

Záver

Od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 sa poistné výrazne zvyšuje pri kategóriách podľa písm. b) – e). Zvýšenie je + 1 % (resp. + 0,5 % pre ZŤP). Zamestnávateľ platí 11 % namiesto 10 %.

Pre zamestnanca s príjmom podľa § 13 ods. 1 (bežný zamestnanec) sadzba nezvyšuje (5 % /­ 2,5 %).

Po 31. 12. 2027 sa sadzby automaticky vrátia na úroveň § 12 ods. 1.

 

Ing. Tibor Trizuliak

 

§ 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Platitelia poistného

(1) Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné

a) zamestnanec,

b) samostatne zárobkovo činná osoba,

c) zamestnávateľ,

d) štát,

e) platiteľ dividend.

(2) Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je

a) zamestnancom,

b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo

c) osobou podľa odseku 7.

(3) Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).

(4) Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b)a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.

(5) Zamestnávateľom je na účely tohto zákona

a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a), ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,

b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a), ak jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,

c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 3

1. fyzická osoba podľa písmena a), ktorá má bydlisko v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo

2. právnická osoba podľa písmena b) so sídlom alebo so sídlom jej organizačnej zložky v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

(6) Ak zamestnávateľom zamestnanca nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 5, je ním platiteľ príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb podľa osobitného predpisu.

(7) Štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za

a) nezaopatrené dieťa; za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania prvého vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia,

b) fyzickú osobu, ktorá poberá

1. dôchodok podľa osobitného predpisu, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku a poberateľa 13. dôchodku poskytovaného podľa osobitného predpisu,

2. dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu,...

Aktuálna téma
Pracovné právo
Mzdy a odvody
Chyby, omyly, pokuty
Verejná správa