Zdravie a kvalita života

Zdravie občanov je najväčšia hodnota a zdroj bohatstva spoločnosti, ktoré treba neustále chrániť a rozvíjať. Poslaním zdravotníctva je významne prispievať ku zvyšovaniu kvality života občanov prostredníctvom znižovania úmrtnosti, chorobnosti, trvalých a dočasných následkov chorôb a úrazov, poskytovaním účelovej, kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti, pôsobením verejného zdravotníctva, ako i podporou individuálnej starostlivosti o zdravie. Ako je možné ovplyvniť determinanty zdravia?

Projekt Zdravie 2020

Krajiny európskeho regiónu sa vyznačujú bohatou rôznorodosťou, pokiaľ ide o kultúru, históriu, vývoj, bohatstvo a zdroje. Napriek tejto rôznorodosti sa krajiny zaviazali k implementácii nového rámca európskej zdravotnej politiky s názvom Zdravie 2020, ktorého cieľom je významne zlepšiť zdravie a blaho obyvateľstva, znižovať nerovnosti v zdraví, posilňovať verejné zdravie a zabezpečiť, aby zdravotné systémy, orientované na ľudí, boli univerzálne, spravodlivé, udržateľné a kvalitné. Tento projekt je založený na hodnotách, ktoré preferujú právo každého človeka na najvyššie dosiahnuteľný štandard zdravia, bez ohľadu na rasovú príslušnosť, pohlavie, vek, sociálny stav a platobnú schopnosť. Dôležité sú aj princípy poctivosti, udržateľnosti, kvality, transparentnosti, zodpovednosti, právo účasti na rozhodovacích procesoch a dôstojnosť. Je samozrejmé, že v kvalite zdravotníckych služieb a v prístupe k službám sú medzi jednotlivými krajinami rozdiely, avšak všetky dostupné dôkazy poukazujú na to, že tieto rozdiely spočívajú v podstate v rozdielnych sociálnych a ekonomických podmienkach.

Aktuálne ekonomické štúdie poukazujú nielen na ekonomickú záťaž, ktorú prinášajú choroby v súčasnosti celej spoločnosti, ale aj na to, že tieto problémy sa dajú vyriešiť, ak sa venuje oveľa väčšia pozornosť podpore zdravia, prevencii chorôb a verejnému zdraviu, a to takým spôsobom, ktorý sa zameriava na nerovnosti v zdraví v celom sociálnom gradiente a podporuje najzraniteľnejších a najviac vylúčených občanov.

Vďaka týmto skutočnostiam sa projekt zameriava aj na posilnenie zdravotníckych systémov z hľadiska vzdelávacích procesov, orientovaných na zdravotnícky personál a zlepšovanie ich výsledkov. Zdravotnícke systémy musia byť finančne životaschopné a udržateľné, musia zodpovedať svojmu účelu a mať dostatok informácií o dôkazoch a to si vyžaduje zmenu orientácie a kladenie dôrazu na prevenciu chorôb, integrované poskytovanie služieb, kontinuálnu starostlivosť, kontinuálne zlepšovanie starostlivosti a podporu toho, aby sa pacienti mohli starať sami o seba, kde starostlivosť by bola v blízkosti ich domova, bezpečná a nákladovo efektívna.

Determinanty zdravia

Zdravie človeka je zložitým spôsobom determinované kladným i záporným spolupôsobením súboru vnútorných a vonkajších vplyvov. Determinanty zdravia sú faktory, komplexne pôsobiace na zdravie človeka, a to buď pozitívne alebo negatívne. Medzi základné determinanty zdravia patria genetické a konštitučné faktory, socioekonomické prostredie, životný štýl a osobné správanie jednotlivca, ako i zdravotná starostlivosť v danej spoločnosti. Aktívny prístup ku zdraviu sa v súčasnosti stáva nielen celospoločenskou povinnosťou, ale predovšetkým povinnosťou individuálnou. V zmysle celospoločenskom ide o relevantné a erudované vytváranie podmienok pre optimálne pôsobenie determinantov zdravia a zdravého životného štýlu, v individuálnom zmysle o formovanie, stabilizáciu a následnú interiorizáciu zásad zdravého životného štýlu tak, aby reflektovali potenciál, skúsenosti, vek a možnosti jednotlivca. Platí, že určujúca pozícia individuálnej zodpovednosti a osobného správania primárne definuje potrebu cieľavedomej a intencionálnej podpory zdravia. Osobitne to platí u ľudí vo vyšších vekových kategóriách, kde pôsobí komplex intervenujúcich premenných, ktoré môžu významne podporiť alebo limitovať kvalitu života.

Z hľadiska možností ovplyvnenia determinantov zdravia je potrebné ich rozdeliť na determinanty individuálne (životný štýl) a faktory prostredia (prírodné, sociálne, zdravotná starostlivosť).

Zdravý životný štýl

sa stáva v súčasnej dobe niečím trendovým, moderným, niečím „in”. Neexistuje jediný správny návod na dodržiavanie zdravého životného štýlu, potreby a možnosti každého jednotlivca sú odlišné. Zdravý životný štýl je preto potrebný posudzovať najmä so zreteľom na fyzický i psychický stav, vek, pohlavie a zdravotný stav človeka.

Súbor trvalých činností, ktoré človek vykonáva v záujme zabezpečenia zdravia, môžeme nazvať zdravý životný štýl alebo aj zdravý spôsob života, ide o vedome naučené a cieľavedomé systematické činnosti, ktoré človek vykonáva pre svoje zdravie.

K takýmto činnostiam patria hlavne zdravá a vyvážená strava, dostatok telesného pohybu, odolnosť voči stresu, pozitívny prístup k životu, kvalitný spánok, správne dýchanie, otužovanie, atď.

Prírodné životné prostredie je nevyhnutné pre život človeka vôbec. Presadzovanie ekologického správania spoločnosti a jednotlivcov v záujme zachovania prírodnej rovnováhy musí byť základným princípom politiky štátu. Financie štátneho rozpočtu by mali smerovať v budúcnosti do investícií do životného prostredia s cieľom rozvoja a zvyšovania kvality života jednotlivca v spoločnosti.

Sociálne životné prostredie charakterizujú sociálne determinanty zdravia, ide o ekonomickú úroveň rozvinutosti spoločnosti, pracovné prostredie, sociálne zabezpečenie a úroveň medziľudských vzťahov. Pracovné podmienky vytvárajú v interakcii s pracovným potenciálom človeka pracovné požiadavky. Ak pracovné požiadavky presahujú možnosti adaptácie na jedinca, prekročením pracovného potenciálu, môže dôjsť k poruche zdravia a strate pracovnej schopnosti. Zmyslom sociálneho zabezpečenia je podpora a vytvorenie podmienok pre rozvoj sociálnej kohézie, ktorá je definovaná ako kvalita sociálnych vzťahov, založená na existencii dôvery, vzájomného uznania záväzkov a rešpektu v komunitách aj v širšej spoločnosti. Sociálny gradient je definovaný ako vplyv úrovne sociálno-ekonomických faktorov na zdravie. Štatisticky je dokázané, že jedinci nižšieho socioekonomického postavenia sú častejšie chorí, ako „bohatí“. Sociálne príčiny teda prispievajú k rozdielom vo výskyte chorobnosti a úmrtnosti medzi sociálnymi skupinami. Čím dlhšie žijú ľudia v stresujúcich, sociálno-ekonomicky nevýhodných podmienkach, tým väčší negatívny dopad má táto situácia na ich zdravie. Dôsledkom nepriaznivých sociálnych podmienok je dlhodobá psychická záťaž – stres, ktorý aktivuje v mozgu rad biochemických reakcií vyvolávajúcich depresiu, úzkosť, beznádej a pod. Dlhodobý stres znižuje aktivitu imunitných systémov a zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnej morbidity a mortality. Zdravotný stav jedinca môže výrazne ovplyvniť aj pracovný stres, najmä ak človek nemôže uplatniť svoju kvalifikáciu a schopnosti.

Determinanty zdravia priamo alebo nepriamo sú prenášané na ohrozenia, riziká a dopady na kvalitu zdravia, ktoré môžeme kategorizovať ako chronické , akútne, interné a pod. K negatívnym činnostiam, ktoré neprospievajú nášmu zdraviu, patrí predovšetkým fajčenie, pitie nadmerného množstva alkoholu, užívanie drog, nezdravá strava, nedostatok pohybu, nezvládanie stresových situácií, negatívne myslenie, zlá nálada a pod. Absencia zdravého životného štýlu skracuje život, znižuje jeho kvalitu a zhoršuje celkový zdravotný stav.

Systematická realizácia zdravého životného štýlu predlžuje život, zvyšuje jeho kvalitu a zlepšuje celkový zdravotný stav, trvalejšie duševné a telesné zdravie sa dá získať i udržiavať len realizáciou zdravého životného štýlu.

Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. Na jednej strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život občana v danej spoločnosti a na strane druhej, subjektívne prežívanie jeho dobrého života. Kvalitný život si človek uvedomuje najmä vtedy, keď sa jeho životná situácia zásadným spôsobom zmení: keď vyzdravie alebo ochorie, keď sa mu splnia alebo zrútia životné plány, keď získa alebo príde o väčší objem finančných prostriedkov a pod. Vo všetkých podobných, ale aj menej dramatických súvislostiach individuálneho života, si človek uvedomuje hodnoty a šance, ktoré získava alebo stráca, čo môže byť pre neho výzva na sebareflexiu a sebarealizáciu. Rozhodujúcou podmienkou naplnenia vlastných predstáv o kvalitnom živote je miera osobnej aktivity, cieľavedomosti, vôle, trpezlivosti a ďalších osobnostných vlastností, bez ktorých sa život nestane nikomu automaticky kvalitným a plnohodnotným.

Objektívny pohľad na stránku kvality života je o napĺňaní sociálnych a kultúrnych potrieb v závislosti od materiálneho dostatku, spoločenskej akceptácie jednotlivca a fyzického zdravia. V rámci zisťovania stavu objektívnej kvality života sa tak uplatňujú indikátory z oblasti demokracie a participácie, ekonomickej spravodlivosti, zdravia, vzdelania a bezpečnosti a pod.

Subjektívny pohľad na kvalitu života je o dobrom životnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami okolo nás. Na subjektívne prežívanie dobrého života majú podstatný vplyv faktory ako sú napr. materiálny dostatok jednotlivca, zdravie, výkonnosť, súkromie, bezpečnosť, spoločenská akceptácia, emocionálne nasýtenie a pod. Kvalita života je veľmi subjektívna a veľmi individuálna veličina. Individuálne tempo starnutia vedie k väčšej diferenciácii kvality života v postproduktívnom veku. Okrem veku, zdravotného stavu, fyzickej a psychickej výkonnosti sa do posudzovania kvality života premietajú aj ďalšie faktory, ako je pohlavie, rodinná situácia, životná úroveň, vzdelanostná úroveň, získaný sociálny a profesijný status apod. V každom prípade ide o rôznorodosť v prístupe, v potrebách i v subjektívnom hodnotení tohto fenoménu.

Kvalita života je široký pojem

ktorý je v súčasnej dobe skloňovaný v bežnej komunikácii i v odbornej terminológii a to najmä v súvislosti s pojmami ako je životný spôsob, životný štýl, životná úroveň. V súčasnosti vzrastá význam skúmania najrôznejších aspektov kvality života, pretože na jednej strane sa vytvárajú nové šance rozvoja kvality života a na strane druhej vznikajú riziká v rozvoji existujúceho ľudského potenciálu. Prežiť svoj život v zdraví a v pohode je želaním snáď každého z nás, vyžaduje si to však dlhodobé a cieľavedomé úsilie, prejavujúce sa činnosťami, zameranými na dosiahnutie a udržanie zdravia a pohody, t.j. preferovať zdravý spôsob života. K hlbšiemu poznaniu kvality života nie je možné dospieť bez skúmania vzájomných vzťahov kvality života a ľudského potenciálu. Ľudský potenciál je hodnota, ktorá determinuje možný životný štýl a ambície človeka, skupín alebo spoločnosti ako celku

Za hlavné indikátory posudzovania kvality života sa považujú

•     indikátory životného prostredia, ktoré majú bezprostredný vplyv na každodenný život človeka,

•     indikátory zdravia a choroby, ktoré determinujú všetky ostatné aspekty kvality života,

•     indikátory osobnej ako lektívnej bezpečnosti, pri ktorých ide o násilie v spoločnosti a úrovne riešenia nedorozumení a konfliktov,

•     indikátory úrovne bývania,

•     indikátory medziľudských vzťahov či už v rodine, na pracovisku, v obci, v komunite a pod.

Meranie kvality života

Podoba zdravia je pre každého človeka jedinečná a mení sa v priebehu života, v rôznych životných obdobiach kladieme dôraz na rôzne aspekty zdravia. Dobré fyzické zdravie nezaručuje, že sa človek cíti zdravý, že žije v zdravých vzťahoch a zároveň úraz, choroba, starnutie ešte neznamená koniec nášho zdravia. Každý človek môže dosiahnuť svoju optimálnu úroveň zdravia, pretože zdravie je jedna z najdôležitejších hodnôt v ľudskom živote. Jednou z ciest ako ho chrániť, je monitorovať a skúmať ho v jednotlivých životných obdobiach a v rozličných skupinách populácie. Zdravie je potrebné skúmať vo viacerých jeho aspektoch. Používanie hlavných indikátorov zdravia – mortality, morbidity mnohokrát nestačí. Vhodným indikátorom môže byť výskyt zdravotných ťažkostí ako napr. kašeľ, nádcha, bolesti hlavy a úrazy. Indikátory by mali citlivo mapovať zdravotné ťažkosti v ich pre dané obdobie v špecifickom prejave. Zamerať sa je potrebné na pozitívne definície zdravia, hodnotiace skôr fyzickú, sociálnu a psychickú pohodu ako výskyt choroby. Sebaposudzovacie indikátory zdravia napĺňajú tieto špeciálne potreby efektívnejšie, ako indikátory zdravia, založené na lekárskych záznamoch či oficiálnych zdravotných štatistikách. Nezanedbateľnou výhodou týchto subjektívnych indikátorov zdravia je isto i nízka prácnosť a časová náročnosť v porovnaní s takzvanými objektívnymi indikátormi zdravia. Na druhej strane, batérie takýchto indikátorov zdravia sú v slovenských výskumoch zdravia ešte „v plienkach“ v porovnaní so zahraničnými štúdiami a vyžadujú ich zavedenie a overenie v našich podmienkach.

doc. Ing. Dagmar Hrašková,PhD.