Zdravé sebavedomie

Mnohých ľudí trápi nízke sebavedomie, kým iní sa, naopak, vysoko preceňujú. Dokážeme kriticky zhodnotiť svoje schopnosti? A je toto hodnotenie v súlade s objektívnou realitou? O tom, aký priepastný môže byť rozdiel medzi niekoho predstavou o jeho schopnostiach a jeho skutočnými schopnosťami, boli vypracované obsiahle štúdie.

Reputáciu nemajú len podniky, ale aj každý z nás.

Inými slovami, ide o povesť, dobré meno, o to, ako pôsobíme na druhých. Robert Hogan, americký psychológ, ktorý sa desiatky rokov zaoberá výskumom reputácie človeka, tvrdí, že naše správanie v rôznych životných situáciách je relatívne stabilné, predvídateľné a ľudia ho dokážu spoľahlivo zachytiť. Dojmy okolia dávajú postupne vzniknúť našej povesti, ktorá má významný vplyv na náš život.

Pozoruhodné však je, že svoju reputáciu často nedokážeme adekvátne zhodnotiť. Toto tvrdenie dokazuje séria štúdií, ktoré sú v psychológii známe ako Dunningov-Krugerov efekt, nazvaný podľa jeho autorov.

Vieme odhadnúť svoje schopnosti?

Výskum dvoch amerických psychológov, Davida Dunninga a Justina Krugera, preukázal, že máme tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti. Týka sa to rôznych oblastí, ako je zmysel pre humor, gramatika či logika. Ak sa druhých opýtate na to, ako si myslia, že ich vníma okolie, častokrát nedostanete adekvátnu odpoveď.

Väčšina ľudí sa totiž domnieva, že je nadpriemerná, hoci je to štatisticky nemožné. Tento fenomén sa v praxi označuje ako „ilúzia nadradenosti“ alebo aj „efekt nadpriemernosti“. Určite ste už zažili situácie, kedy si niekto neuvedomoval, aké obmedzené v skutočnosti sú jeho znalosti v predmetnej oblasti. Či už sa jednalo o diskusiu na internete alebo ste si nechtiac vypočuli cudzí rozhovor niekde na verejnosti – situácie, kedy sa každý cíti byť odborníkom v danej téme a svoj názor nezmení ani na základe akýchkoľvek faktov, ktoré by ho spoľahlivo vyvrátili, sú pomerne časté. Títo ľudia si jednoducho neuvedomujú svoju nevedomosť.

Dunningov-krugerov efekt

Tento jav, hoci je známy už dlho, popísali až v roku 1999 David Dunning a Justin Kruger. Ich výskum bol inšpirovaný kurióznym prípadom „citrónového zlodeja“, ktorý sa stal v roku 1995.

Bankový lupič, McArthur Wheeler, ktorý ozbrojený bez masky vylúpil dve pittsburské banky, bol veľmi prekvapený, keď ho dolapila polícia na základe videozáznamov, pretože, ako tvrdil, „polial sa predsa citrónovou šťavou“. Tento lupič mal totiž utkvelú predstavu, že ak sa poleje citrónovou šťavou, stane sa pre kamery neviditeľným a svoj názor nezmenil ani po tom, ako videl videozáznamy z kamier. Tie označil za podvrh.

Tento prípad, zakladajúci sa na Wheelerovej absurdnej hypotéze, sa stal impluzom pre výskum Dunninga a Krugera a vyústil do popísania javu označovaného ako „Dunningov-Krugerov efekt“.

Ide o typ poznávacej chyby, na základe ktorej menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Takíto jedinci majú väčšie ťažkosti rozpoznať svoje reálne schopnosti, čo je spôsobené hlavne nedostatkom ich tzv. „metakognitívnych schopností“ (teda schopností poznať seba samých, čo zahŕňa: sebareguláciu, sebamonitorovanie a sebahodnotenie). Zároveň platí, že kvalifikovaní ľudia majú tendenciu podhodnocovať svoje schopnosti a preceňovať silu ostatných.

Predpokladom Dunning-Krugerovho efektu je aspoň minimálna znalosť danej problematiky. Ľudia sa nezvyknú preceňovať vo vysokoodborných oblastiach, ako jadrová fyzika, resp. v netradičných zručnostiach. Objektom preceňovania bývajú skôr celospoločenské témy a bežné zručnosti a schopnosti, ako napr. znalosť gramatiky.

Sklon nadhodnocovať sa

Sebapreceňovanie je v komunikácii dosť frekventované. Takmer tri štvrtiny z nás si myslia, že majú nadpriemerné vodcovské schopnosti, a 85 percent ľudí je presvedčených, že dokáže nadpriemerne vychádzať s druhými. Ešte výraznejšie sa nadhodnocujú šoféri. Až 93 percent amerických vodičov si myslí, že jazdí nadpriemerne, a 88 percent je presvedčených, že jazdí bezpečnejšie, než priemerný šofér. Ďalšie výskumy dokazujú, že nadhodnocujeme aj svoju popularitu, a to predovšetkým vtedy, keď sa porovnávame s našimi priateľmi.

Dokonca, čím nižšie IQ ľudia majú, tým viac ho nadhodnocujú oproti nepriaznivej realite. Vedecký publicista, David Mc Raney, uvádza: „Či už ide o hranie na gitare, písanie poviedok alebo rozprávanie vtipov, amatéri majú oveľa väčší sklon považovať sa za expertov, než skutoční experti.“

Ukazuje sa, že sebapreceňovanie nie je podmienené iba našou psychikou, ale aj prostredím a kultúrou, v ktorej vyrastáme. Obyvatelia niektorých európskych krajín (napr. Švédska) majú k preceňovaniu o tretinu nižšie sklony ako Američania. Naopak, obyvatelia východnej Ázie sa spravidla podceňujú.

Posúdenie vlastnej kompetentnosti

Dunningov-Krugerov efekt vychádza z nekompetencie posúdiť vlastné schopnosti potrebné na vykonávanie danej činnosti, ako aj odhadnúť schopnosti ostatných ľudí. V tejto súvislosti bol následne vykonaný ďalší výskum.

Keď Dunning s Krugerom informovali účastníkov testovania o výsledkoch ostatných a o ich chybnom sebahodnotení, a dali im možnosť upraviť na základe zistených výsledkov svoje hodnotenie, stalo sa nasledovné: najkompetentnejší ľudia svoje hodnotenie zdvihli a priblížili sa tak realite, kým tí najmenej kompetentní svoje hodnotenie nezmenili.

Z uvedeného vyplýva, že spätná väzba pomáha viac kompetentným než nekompetentným ľuďom. To potvrdili aj ďalšie výskumy, v ktorých nekompetentní nielen, že nedokázali prijať negatívnu spätnú väzbu, ale dokonca spochybnili platnosť testovania. Dunning to zhrnul slovami: „Keď ste nekompetentní, neviete o tom. V tom je práve to prekliatie.“

Ľudia, ktorí sú nekompetentní, trpia dvoma zásadnými dôsledkami. Tým prvým je, že ich nekompetentnosť ich vedie k chybným rozhodnutiam. Druhým dôsledkom je, že ich nekompetentnosť im bráni uvedomiť si, že tieto chybné rozhodnutia robia.

Celkom presne to vystihuje Sokratov výrok: „Viem, že nič neviem.“ Poznanie pôvodu prirodzeného sklonu k sebapreceňovaniu nám môže napomôcť naučiť sa správne odhadnúť vlastné schopnosti.

Poznať sám seba

Všetci máme skreslené predstavy o vlastnej úrovni našich schopností voči ostatným. To, ako nás vnímajú iní, sa však dá istým spôsobom zmerať. Jedným z riešení je pravidelne si pýtať spätnú väzbu od ľudí, s ktorými sme v styku a na ktorých nám záleží.

V pracovnom prostredí sa k tomuto účelu využíva tzv. 360-stupňová spätná väzba. Ide o nástroj rozvoja ľudských zdrojov, ktorého podstatou je viacnásobné hodnotenie pracovníka zo strany jeho spolupracovníkov. Najčastejšie sa uskutočňuje formou dotazníka, v ktorom nadriadení, kolegovia, podriadení, klienti či iné osoby môžu zhodnotiť naše správanie za určitý časový úsek (napr. posledný polrok).

Informácie o tom, ako sa javíme ostatným, prehlbujú sebauvedomenie a pomáhajú nám strategicky nastaviť kariérny, ale i osobný rozvoj. Zatiaľ, čo reputáciu je ťažké úplne zmeniť, možno ju cielene ovplyvniť, prípadne obmedziť jej negatívne dosahy.

Sebapoznanie prináša so sebou aj nepríjemné pocity. Dôležité je poznať svoje silné stránky, oprieť sa o ne a zároveň prijať aj to, čo sa pred druhými (a často aj pred sebou) snažíme ukryť. Sebapoznanie a sebavedomie nám umožňuje priznať si, že niečo nevieme, niečomu nerozumieme a prináša nám sebaistotu, ktorá nám je oporou bez ohľadu na názory okolia.

Tréningom k objektívnejšiemu sebahodnoteniu

Autori výskumu Dunning a Kruger, uviedli, že k presnejšiemu hodnoteniu seba samých, ako aj druhých osôb, môžeme dospieť len tréningom. Inými slovami, až keď sa zlepšia naše schopnosti v určitej oblasti, až potom dokážeme rozpoznať našu pôvodnú neschopnosť. Treba si však uvedomiť, že čím lepší sa v niečom stávame, tým dlhšie nám trvá ďalší pokrok.

Princíp sebahodnotenia spočíva v reálnom posúdení vlastných schopností tak, aby ste sa na jednej strane nepreceňovali, ale ani nepodceňovali. Sebareflexia spočívajúca v správnom odhade vlastných schopností vám môže poskytnúť podstatnú výhodu v rozmanitých situáciách, od ktorých sa bude odvíjať váš budúci kariérny rast. Pre jej zlepšenie psychológovia odporúčajú venovať veľa úsilia tomu, aby ste napredovali. Následne porovnajte svoju prácu alebo znalosti s ľuďmi, ktorí sa tejto činnosti venujú celý život.

Prejavy sebadôvery sú u nás počas života v rôznych životných situáciách odlišné. Nie je to konštanta. Sebadôvera podlieha v priebehu života zmenám. Je potrebné ju budovať a pravidelne sa o ňu starať. Ak máte zdravé sebavedomie, je to na vás poznať už z diaľky. Prezradí vás váš postoj, chôdza a vyžarovanie ešte skôr, ako prehovoríte.