Zdravé pracoviská vo verejnej správe

Stratégia súčasnej digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030 je rámcovou nadrezortnou
vládnou stratégiou, ktorá definuje konkrétne priority Slovenska v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti pod vplyvom inovatívnych technológií a globálnych trendov digitálnej doby, predstavuje kľúčový a rozhodujúci nástroj, ktorým zákonite dochádza k transformácii industriálnej spoločnosti na spoločnosť informačnú.

Digitalizácia rýchlo mení svet práce či už vo verejnom alebo v komerčnom sektore, pričom si vyžaduje nové aktuálne riešenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Výskumný program Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) má pracovníkom a pracoviskám poskytnúť spoľahlivé informácie o možných vplyvoch digitalizácie na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, aby mohli prijať včasné a účinné opatrenia na jej zaistenie.

•    EU-OSHA prispieva k tomu, aby sa Európa stala bezpečnejším, zdravším a produktívnejším pracoviskom. Je to agentúra, ktorú Európska únia zriadila v roku 1994 so sídlom v španielskom meste Bilbao a ktorá skúma, vyvíja a šíri spoľahlivé, vyvážené a nestranné informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia a vytvára siete s organizáciami z celej Európy v záujme zlepšovania pracovných podmienok.

Nástup technológií, ako sú napr. umelá inteligencia, veľké dáta (tzv. big data), internet vecí, algoritmy a digitálne pracovné platformy, ako aj súčasne výrazný nárast počtu ľudí, pracujúcich na diaľku, prináša príležitosti pre zamestnancov a zamestnávateľov verejnej správy a komerčného sektoru nové výzvy, ale aj riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Riešenie týchto výziev a rizík, ako aj maximalizácia príležitostí, však závisia od spôsobu používania, riadenia a regulácie súčasných technológií v kontexte sociálnych, politických a ekonomických trendov.

Kampane Zdravé pracoviská

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci organizuje kampane s názvom Zdravé pracoviská, ktoré sú podporované inštitúciami EÚ a ďalšími európskymi sociálnymi partnermi, na národnej úrovni sú koordinované sieťou koordinačných stredísk agentúry. Kampane za zdravé pracoviská prebiehali od roku 2000 pod názvom Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v roku 2007 sa dĺžka každej kampane zvýšila z jedného roka na dva roky, čo zodpovedá čoraz väčšej potrebe zvyšovania informovanosti o otázkach bezpečnosti a ochrane zdravia na rôznych úrovniach prostredníctvom poskytovania dostupných údajov, informácií a nástrojov počas dlhšieho obdobia.

Kampane rástli pomocou rozsiahlejšej siete zainteresovaných strán, partnerov kampane a mediálnych partnerov, ktorí ich podporovali, ako i širšieho mediálneho pokrytia, vďaka ktorému bolo možné osloviť rozmanitejšie a medzinárodné publikum, rozvoja viacerých zdrojov a nových iniciatív. V rokoch 2014-2015 aj v organizáciách verejnej správy prebiehala kampaň Zdravé pracoviská bez stresu, ktorá bola zameraná na riadenie stresu a psychosociálnych rizík pri práci, poskytovala informácie, usmernenia, podporu a praktické nástroje na riadenie týchto rizík, ako i poukázala na prínos riadenia psychosociálnych rizík pre zamestnancov verejnej správy. Psychosociálne riziká a stres, súvisiaci s prácou, patria k najzávažnejším otázkam v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko vo veľkej miere ovplyvňujú zdravie jednotlivcov a zároveň aj prosperitu verejných organizácií. Tak, ako mnohé iné problémy, týkajúce sa psychického zdravia, aj stres býva často nepochopený alebo stigmatizovaný.

Ak však budeme na psychosociálne riziká a stres nazerať ako na organizačnú záležitosť a nie ako na zlyhanie jednotlivca, možno ich riadiť rovnako dobre, ako ktorékoľvek iné bezpečnostné a zdravotné riziká na pracovisku. Medzi pracovné podmienky, ktoré vedú ku vzniku psychosociálnych rizík, patria napr. nadmerné pracovné zaťaženie, odporujúce si úlohy a nedostatočne jasné vymedzenie úloh, nedostatočné zapojenie pracovníka do rozhodovania o veciach, ktoré sa ho týkajú, zle riadená organizačná zmena, neistota zamestnania, neúčinná komunikácia, nedostatok podpory zo strany vedenia alebo kolegov, psychické a sexuálne obťažovanie a pod. Pri posudzovaní náročnosti pracovných úloh je dôležité nezamieňať psychosociálne riziká, ako napr. nadmerné pracovné zaťaženie s podmienkami, ktoré môžu byť stimulujúce a niekedy náročné, ale v ktorých pracovné prostredie poskytuje oporu a pracovníci sú náležite vyškolení a motivovaní k tomu, aby podávali výkon podľa svojich najlepších schopností. Dobré psychosociálne prostredie podporuje kvalitný výkon a osobný rozvoj zamestnanca, jeho duševnú a fyzickú pohodu. Vyššia absencia, riziko úrazu, chronické ochorenia, to so sebou stres prináša.

Preto je dôležité, aby si manažment verejných organizácií uvedomil, že mať spokojného a zdravého zamestnanca je v ich záujme. Správnym prístupom zamestnávateľa možno zabezpečiť úspešnú prevenciu a riadenie psychosociálnych rizík a stresu, súvisiaceho s prácou bez ohľadu na veľkosť alebo typ organizácie, je možné s nimi pracovať systematickým spôsobom tak, ako s inými rizikami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku.

Kampaň pod názvom Zdravé pracoviská pre všetky vekové kategórie prebiehala v rokoch 2016 – 2017 a bola zameraná na propagáciu prevencie rizík počas celého pracovného života zamestnancov, zvyšovanie informovanosti o prispôsobovaní práce ich individuálnym schopnostiam, pomáhať zamestnávateľom a zamestnancom verejnej správy poskytovaním informácií a nástrojov na riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v kontexte starnúcej pracovnej sily, ako i umožniť výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti. Jej cieľom bolo propagovať udržateľnú prácu a zdravé starnutie od začiatku pracovného života, predchádzať zdravotným problémom počas celého pracovného života zamestnanca, ponúkať zamestnávateľom a zamestnancom verejných organizácií spôsoby na riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti so starnúcou pracovnou silou.

Uvedomenie si rozdielov medzi generáciami a lepšie pochopenie starnutia a zmien, ktoré prináša, pomôže riadiacim pracovníkom čo najlepšie využiť silné stránky a potenciál všetkých generácií v organizácii, okrem toho je rovnako dôležité, aby riadiaci zamestnanci prejavovali rešpekt, uznanie a ocenenie voči všetkým vekovým kategóriám.

Na uvoľnenie prínosov pracovnej sily s rozmanitým vekovým zložením, musia verejné organizácie prijať proaktívny prístup k zvládaniu veku, čo môže tiež znamenať zmenu stratégií ľudských zdrojov. Verejné organizácie, ktoré si neuvedomujú dôsledky starnúcej pracovnej sily a potrebu riešiť súvisiace problémy, môžu ohrozovať svoju produktivitu a konkurencieschopnosť.

V predchádzajúcom období prebiehali ďalšie kampane Zdravé pracoviská, ktoré boli zamerané napr. na význam bezpečnej údržby na pracovisku, prístup integrovaného riadenia pre hodnotenie rizík, ktoré boli pre verejné organizácie kľúčom k riadeniu bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Kampaň Iniciatíva za zdravé pracovisko mala zabezpečiť zamestnávateľom a zamestnancom aj v organizáciách verejnej správy jednoduchý prístup k informáciám o tom, ako urobiť pracovisko bezpečnejším, zdravším a produktívnejším prostredníctvom obmedzenia záťaže, stresu, hluku a pod.

Ich cieľom bolo napr. aj zvýšiť informovanosť o význame prevencie rizík nebezpečných látok, podporiť posúdenie rizík poskytnutím informácií o praktických nástrojoch a vytváraním príležitostí na spoločné využívanie osvedčených postupov so zameraním najmä na eliminovanie alebo nahradenie nebezpečných látok na pracovisku, zvýšiť informovanosť o rizikách, spojených s expozíciami karcinogénom na pracovisku,  podporou výmeny osvedčených postupov a pod.

Bezpečná a zdravá práca v digitálnej dobe

EU-OSHA organizuje aj kampane Zdravé pracoviská, ktoré sú podporované inštitúciami EÚ a európskymi sociálnymi partnermi a ktoré sú na národnej úrovni koordinované sieťou kontaktných miest agentúry. Cieľom kampane Zdravé pracoviská 2023 – 2025 Bezpečná a zdravá práca v digitálnej dobe je zvýšiť povedomie o možných problémoch, súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pracovníkov a rizikách, spojených s digitálnymi technológiami, ako aj potrebou riadiť ich bezpečným a zdravým spôsobom, ktorý podporuje kultúru prevencie rizík.

Digitálne technológie menia nielen spôsob našej práce, ale aj miesto a čas jej výkonu. Robotika a umelá inteligencia podporujú a nahrádzajú personál, pracujúci v rôznych prostrediach verejnej správy. Digitalizácia je síce prínosom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ale jej dôsledky zatiaľ nie sú celkom známe a dostatočne preskúmané. Dôležité je analyzovať možné problémy a riziká upraviť tak, aby primerane podporovali a chránili bezpečnosť a zdravie pracovníkov.

Prístup, zameraný na človeka pri navrhovaní, implementovaní, riadení a využívaní digitálnych technológií, môže prispieť k bezpečnosti pracujúcich a zlepšiť ich pracovnú produktivitu. Medzi prioritné ciele kampane patrí zlepšiť poznatky o bezpečnom a produktívnom využívaní digitálnych technológií, zvýšiť informovanosť o výzvach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré súvisia s digitálnou transformáciou práce, informovať o vznikajúcich rizikách a príležitostiach, podporovať posudzovanie rizík a bezpečné riadenie digitálnych technológií na pracovisku, ako aj podnecovať výmenu informácií a osvedčených postupov medzi príslušnými zainteresovanými stranami.

Kampaň sa zameriava na päť prioritných oblastí:

•    Práca pre digitálne platformy

•    Automatizácia úloh

•    Práca na diaľku a hybridná práca

•    Inteligentné digitálne systémy

•    Riadenie pracovníkov prostredníctvom umelej inteligencie.

Na Slovensku v rámci kampane Zdravé pracoviská je národným kontaktným miestom Národný inšpektorát práce a do kampane sa môžu zapojiť všetci zainteresovaní jednotlivci a organizácie verejnej i komerčnej sféry na európskej aj národnej úrovni, bez ohľadu na veľkosť a odvetvie ich činnosti, najmä však zamestnávatelia, manažéri, zamestnanci a zástupcovia, pôsobiaci v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo verejnom a súkromnom sektore, inšpektoráty práce a ich združenia, orgány sociálneho poistenia a povinného úrazového poistenia, vzdelávacie inštitúcie a odvetvie vzdelávania vo všeobecnosti, návrhári softvéru, programátori a dodávatelia, médiá a iné. Mimoriadny dôraz sa kladie na budovanie dôvery prostredníctvom informovania pracovníkov a konzultácií s nimi a tým, že budú mať možnosť zúčastniť sa na navrhovaní a implementácii digitálnych technológií a systémov. Do kampane je možné zapojiť sa zvyšovaním informovanosti, distribuovaním materiálov kampane, organizovaním rôznych podujatí a aktivít, seminárov, školení, účasťou na európskych týždňoch bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pod.

RADA!

Kampaň Zdravé pracoviská sa aj v budúcnosti bude cielene zameriavať na skupiny zamestnancov  s osobitnými potrebami a vyššou úrovňou rizika, a to poskytovaním cielených informácií, ako aj príkladov osvedčenej praxe. K týmto skupinám patria napr. ženy, migrujúci zamestnanci, mládež, zamestnanci so zvýšeným rizikom z dôvodu odvetvia alebo práce, ktorú vykonávajú, dočasní zamestnanci a pod. Taktiež bude potrebné zvyšovať informovanosť o legislatívnom rámci, ktorý je už zavedený na ochranu zamestnancov, ako aj zdôrazňovať vývoj politiky v danej oblasti.

Doc. Ing. Dagmar Hrašková, PhD.