Zdaňovanie príležitostných príjmov u FO

Možnosť uplatňovať oslobodenie od dane do zákonom určenej výšky u príjmov fyzických osôb z príležitostných činností vedie často k snahe zaraďovať do tejto skupiny príjmov aj také príjmy, ktoré tam nepatria. Následne dochádza k nesprávnemu zdaneniu, resp. nezdaneniu poberaných príjmov. Ktorých príjmov sa oslobodenie od dane týka?

Oslobodenie od dane

V zmysle platného zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) patria príležitostné príjmy do § 8 ods. 1 písm. a) zákona a možno na ne uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.

V § 6 ods. 3 zákona ide o príjmy z prenájmu nehnuteľností (ak na prenájom nie je potrebné živnostenské oprávnenie) a v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.

Z uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na príjmy z príležitostných činností, z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, ktoré spolu s prípadnými príjmami z prenájmu nehnuteľností zaradenými v zákone o dani z príjmov do § 6 ods. 3 nepresiahnu ročnú výšku 500 eur. Ak úhrn uvedených príjmov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaných do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

Pokiaľ fyzická osoba poberá vymedzené príležitostné príjmy a mieni si uplatniť na ne oslobodenie od dane

má najskôr posúdiť, či tieto príjmy spadajú pod ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a či ich nemožno považovať za príjmy vymedzené v § 5 až § 7 zákona. Len po splnení tejto podmienky možno uplatniť na predmetné príjmy oslobodenie od dane. Ak posudzované príjmy patria do ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov, ale nejedná sa o príjmy vymedzené v § 8 ods. 1 písm. a) zákona, zaradia sa takéto príjmy do § 8 zákona medzi ostatné príjmy „iné“ bez možnosti uplatniť na ne oslobodenie od dane.

Na účely zákona o zdravotnom poistení (z. č. 580/2004 Z. z. v z.n.p.) sa dosahovanie príjmov z ostatných príjmov (§ 8 zákona o dani z príjmov) považuje za zárobkovú činnosť. To znamená, že podlieha zdravotným odvodom. Uvedené sa vzťahuje aj na príjmy z príležitostných činností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie od dane.

Spôsob zdanenia

Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí sa zdaňujú prostredníctvom podaného daňového priznania.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie (§ 8 ods. 2 zákona). Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri príjme z príležitostných činností sa výdavky môžu uplatniť najviac do výšky príjmu (nie je možné z tohto príjmu vykázať stratu). style='font-family:"Times New Roman",serif'>Pri príjme z príležitostných činností možno odpočítať iba skutočné výdavky vynaložené na jeho dosiahnutie, ktoré daňovník preukáže hodnovernými dokladmi, okrem príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Pri týchto príjmoch je možné uplatniť aj paušálne výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 5 040 eur ročne, ak daňovník neuplatní skutočné preukázateľné výdavky (§ 8 ods. 9 zákona). style='font-family:"Times New Roman",serif'>Medzi skutočné preukázateľné výdavky sa zahrňuje aj poistné na zdravotné poistenie, ktoré bol daňovník povinný zaplatiť z príjmov z príležitostných činností (§ 8 ods. 12 zákona).

Vymedzenie príjmov z príležitostných činností

Medzi príjmy z príležitostných činností, na ktoré nemožno uplatniť oslobodenie od dane patria príjmy, ktoré možno zaradiť do § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov.

Do § 5 zákona o dani z príjmov sa zaraďujú prímy zo závislej činnosti. Patria sem najmä príjmy z pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Podľa § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce je považovaná za závislú prácu práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu.

Aj v zmysle daňových predpisov výkon závislej činnosti sa realizuje v postavení zamestnanca, nie v pozícii podnikateľa, pretože fyzická osoba nepracuje samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku pre seba, ale pre odberateľa svojej práce, ku ktorému je v osobnej i hospodárskej závislosti.

Pre príjmy zo závislej činnosti je charakteristická závislosť daňovníka – príjemcu týchto príjmov na platiteľovi príjmov.

Ak vykonávaná činnosť napĺňa znaky závislej činnosti

má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu. Príjem vyplácaný zamestnávateľom zdaní preddavkovým spôsobom zamestnávateľ – platiteľ dane v zmysle § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Zamestnanec vysporiada tieto príjmy po skončení roka v rámci ročného zúčtovania preddavkov vykonaného na jeho žiadosť zamestnávateľom alebo osobne v daňovom priznaní podanom správcovi dane.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>V zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku (z. č. 563/2009 Z. z. v z.n.p.) sa pri uplatňovaní osobitných predpisov (napr. zákon o dani z príjmov) pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Napriek uzatvorenému inému vzťahu (obchodnému) môže správca dane prekvalifikovať príjem z uzatvoreného obchodného vzťahu na príjem zo závislej činnosti. Dôsledky nesprávneho postupu pri zdanení znáša zamestnávateľ, pretože on má zodpovednosť za správne zdanenie. style='font-family:"Times New Roman",serif'>Do § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov nemožno zaradiť ani príjmy z činností, ktoré môžu byť vykonávané len na základe živnostenského oprávnenia. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť, ktorá spĺňa znaky živnosti, ale daňovník nedisponuje povolením na výkon tejto činnosti, t. j. nemá na vykonávanú činnosť živnostenské oprávnenie, jedná sa o neoprávnené podnikanie a porušenie živnostenského zákona. Z hľadiska zákona o dani z príjmov sa takýto príjem nemôže zaradiť do § 8 ods. 1 písm. a) zákona a nemožno si uplatniť na takýto príjem oslobodenie od dane do zákonom určenej výšky, a to ani v prípade, ak sa takáto činnosť vykonáva príležitostne. Príjem z takejto činnosti síce patrí do ostatných príjmov podľa § 8 zákona, ale v daňovom priznaní sa zaradí ako „iný“ príjem.

V daňovom priznaní fyzickej osoby typ B za rok 2022 sa iný príjem uvádzal v tab. č. 3 (VIII. oddiel) na riadku 17.

Medzi príjmy z príležitostných činností do § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov nemožno zaradiť

ani príjmy vyplácané na základe autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z. z. v z.n.p.). Príjem vyplácaný na základe autorského zákona sa zaraďuje do príjmov podľa § 6 zákona, a to do § 6 ods. 2 písm. a) zákona, ak ide o príjem z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, alebo do § 6 ods. 4 zákona, ak ide o príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Uvedené platí bez ohľadu na to, či išlo v priebehu zdaňovacieho obdobia o jednorazovú alebo opakovanú činnosť.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>V zmysle v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu [§ 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p., ďalej „zákon o účtovníctve“].

Pri posudzovaní činnosti možno vychádzať z predpokladu, že fyzická osoba vykonávajúca príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov

a daňovník, ktorý príjem vypláca si takýto výdavok uplatňuje pri výpočte svojho základu dane v rámci daňových, resp. aj nedaňových výdavkov, a preto musí mať preukázateľný doklad, na základe ktorého tento výdavok zaúčtuje alebo zaeviduje podľa § 6 ods. 11 zákona. Takýmto dokladom môže byť zmluva alebo iný doklad obsahujúci náležitosti účtovného dokladu. Takýto doklad by mal byť podpísaný prijímateľom príjmu, ktorý je tým zároveň informovaný, že vystavením dokladu si ho daňovník (objednávateľ) uplatňuje ako súčasť základu dane.

style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.1pt'>Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu s právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, pričom vyplácajúci daňovník nevystaví účtovný doklad o vyplatení odmeny, dopúšťa sa správnych deliktov, za ktoré mu môže byť uložená pokuta. V zmysle § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi, v zmysle 11 ods. 3 tohto zákona účtovná jednotka nemôže, okrem iného, ani zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

Príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva

K týmto príjmom patria príjmy z predaja výrobkov z vlastnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti, pričom nemôže ísť o príjmy z takejto činnosti vykonávanej v rámci podnikania samostatne hospodáriacim roľníkom. Príjmy samostatne hospodáriaceho roľníka sa zaraďujú do príjmov v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

style='font-family:"Times New Roman",serif;letter-spacing:-.2pt'>Príkladom príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva sú príjmy účastníkov združení vlastníkov lesov založených podľa § 829 Občianskeho zákonníka, ktorí nemajú oprávnenie na činnosť ako samostatne hospodáriaci roľníci. Účastníci týchto združení zaraďujú príjmy zo združenia, najmä z predaja dreva, do ostatných príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Pretože uvedený príjem spadá pod ustanovenie § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého možno uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur ročne, oslobodzujú svoje príjmy do uvedenej výšky od dane.

K zdaniteľným príjmom uplatňujú účastníci združení výdavky na dosiahnutie príjmov (§ 8 ods. 2 zákona). Výdavky k týmto príjmom sa môžu uplatniť ako preukázateľné výdavky alebo ako paušálne výdavky 25 % z príjmov, kedy sa však aplikuje obmedzenie, a to najviac do výšky 5 040 eur ročne. Podiel na príjmoch z činnosti združenia si zdaňuje každý účastník sám. Ak účastníkmi združenia sú osoby, ktorých zdaniteľné príjmy včítane príjmov zo združenia za kalendárny rok nedosiahli zákonom určený limit v zmysle § 32 ods. 1 zákona, daňové priznanie nepodávajú.

Príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí

Do § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov s možnosťou využitia oslobodenia od dane sa zaraďujú aj príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Nepatria sem príjmy za prenájom hnuteľného majetku využívaného v súvislosti s podnikaním a ani príjmy za prenájom hnuteľných vecí, ktoré sú súčasťou prenajímanej nehnuteľnosti. Zdôrazňujeme aspekt príležitostného prenájmu, nakoľko sústavný prenájom hnuteľných vecí je možný len na základe živnostenského oprávnenia a príjem z takéhoto prenájmu je zdaniteľným príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona.

RADA! Prenájom hnuteľných vecí je potrebné odlíšiť od prenájmu nehnuteľností, ktorý je, bez ohľadu na to, či ide o príležitostný alebo sústavný prenájom, vždy príjmom podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Ing. Ivana Valterová

§ 8 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

Ostatné príjmy

(1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä

a)  príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,

b)  príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c)  príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d)  príjmy z prevodu opcií,

e)  príjmy z prevodu cenných papierov,

f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g)  príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,

h)  dôchodky a podobné opakujúce sa požitky,

i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. e)],

k)  príjmy z derivátových operácií,

l) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,

n)  náhrada nemajetkovej ujmy, okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom,

o)  príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu,

p)  príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, prijaté športovcom podľa osobitného predpisu,

r)  náhrada za stratu času dobrovoľníka ...