Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

– zmeny od 1. 1. 2018

Zmeny pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

Daňové parametre od 1. 1. 2018

Sumy potrebné na výpočet daňovej povinnosti fyzickej osoby sa upravujú v nadväznosti na zvýšenie sumy životného minima alebo na zvýšenie sumy minimálnej mzdy. Sumy životného minima a minimálnej mzdy na rok 2018, boli ustanovené nasledovne:

•    na základe Opatrenia MPSVR č. 173/2017 Z. z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 1. júla 2017 je suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu k 1. januáru 2018 vo výške 199,48 €.

•    na základe Nariadenia vlády SR č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2018, je suma minimálnej mzdy od 1. januára 2018 vo výške 480 €.

Prehľad daňových parametrov, potrebných pre výpočet daňovej povinnosti fyzických osôb na rok 2018 je uvedený v tabuľke:

* Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie za zdaňovacie obdobie roku 2017 len vtedy, ak účastnícka zmluva, na základe ktorej zaplatil príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, bola uzatvorená po 31. 12. 2013 alebo bola zmenená a súčasťou zmien bolo zrušenie dávkového plánu. Druhou podmienkou je, že daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu, ktorá nespĺňa podmienky stanovené zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Progresívne zdaňovanie od 1. 1. 2018

Počnúc 1. 1. 2013 bolo zavedené progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na tieto účely rozlišujeme dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19 % a 25 %. Použitie každej z nich závisí od výšky dosiahnutého ročného základu dane daňovníka, pričom v súlade s § 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon“) hraničným ročným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, a ktorá sa v roku 2018 zvyšuje zo sumy 35 022,31 € na sumu 35 268,06 €.

Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň z mesačnej zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný kalendárny mesiac. Zamestnávateľ ako platiteľ dane zrazí zamestnancovi preddavok na daň pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Preddavok na daň sa vypočíta sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 % zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca v závislosti od výšky dosiahnutej mesačnej zdaniteľnej mzdy, t. j. preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane:

•    19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne jednu dvanástinu sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane, t. j. v roku 2017 sa preddavok na daň vypočíta 19 % sadzbou dane zo zdaniteľnej mzdy najviac vo výške 2 918,53 € vrátane a v roku 2018 zo zdaniteľnej mzdy najviac vo výške 2 939,01 € vrátane

•    25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2017 sa preddavok na daň vypočíta 25 % sadzbou dane zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 2 918,53 € a v roku 2018 zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 2 939,01 €.

Príklad

Zamestnanec v roku 2017 a aj v roku 2018 dosiahol hrubý príjem vo výške 4 000 €.

Aký bude postup pri výpočte mesačnej daňovej povinnosti?

Daňový bonus na vyživované dieťa

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus len na vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. Počnúc 1. 1. 2018 sa za vyživované dieťa daňovníka považuje aj osoba podľa § 2 ods. 1 písm. d) bod 3 zákona č. 600/2003 Z. z., t. j. plnoleté nezaopaterné dieťa, ktoré bolo do dosiahnutia plnoletosti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Tento postup sa uplatní už za zdaňovacie obdobie roku 2017. Z uvedeného vyplýva, že okruh daňovníkov s nárokom na daňový bonus na vyživované dieťa sa rozširuje. Po novom si môže uplatniť nárok na daňový bonus aj ten daňovník, ktorý bol náhradným rodičom nezaopatreného dieťaťa do dovŕšenia jeho plnoletosti (do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) a ktorý zostal „náhradným“ rodičom aj naďalej. Podmienkou je, že toto plnoleté dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Pre úplnosť uvádzame, že pod pojmom starostlivosť nahrádzajúca starostlivosť rodičov sa rozumie:

-    zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,

-    pestúnska starostlivosť,

-    poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa,

-    zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok),

-    zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

Príklad

Daňovník si každoročne uplatňuje nárok na daňový bonus na dieťa, ktoré mu súd zveril do pestúnskej starostlivosti. Dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou, dňa 20. 10. 2017 dovŕšilo 18 rokov veku.

Môže si daňovník uplatniť na toto dieťa daňový bonus aj po októbri 2017?

Tak ako náhradná osobná starostlivosť, aj pestúnska starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pričom súd môže z dôležitých dôvodov pestúnsku starostlivosť predĺžiť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Prvýkrát pre zdaňovacie obdobie roku 2017 platí, že za vyživované dieťa daňovníka sa považujeaj plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré bolo do dosiahnutia plnoletosti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Náhradný rodič, do ktorého starostlivosti bolo dieťa zverené, si preto môže uplatniť nárok na daňový bonus aj po dovŕšení plnoletosti tohto dieťaťa, t. j. po 20. 10. 2017. Zamestnanec si môže uplatniť nárok na daňový bonus za celý rok 2017.

Zamestnanec preukazuje v tomto prípade oprávnenosť nároku na daňový bonus rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že si dieťa osvojil alebo prevzal do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a potvrdením príslušného úradu práce o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto (už plnoletému) vyživovanému dieťaťu, príp. potvrdením školy, že sa ústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

Výsluhové dôchodky zo zahraničia

V súlade s § 6 ods. 11 zákona ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, nemá počas zdaňovacieho obdobia nárok na uplatnenie mesačnej daňovej úľavy na daňovníka. Nárok na ročnú daňovú úľavu na daňovníka si uplatniť môže až po skončení zdaňovacieho obdobia, ak splní zákonné podmienky.

Za daňovníka (dôchodcu) sa na daňové účely v zdaňovacom období roku 2017 považuje fyzická osoba, ktorá je od 1. 1. 2017 poberateľom nižšie uvedených dôchodkov alebo jej bol tento dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2017 alebo k začiatku predchádzajúcich rokov. Ide o poberateľa:

•    starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,

•    vyrovnávacieho príplatku zo sociálneho poistenia (platné od 1. 1. 2016),

•    predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,

•    dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

•    dôchodku zo zahraničného poistenia rovnakého druhu,

•    výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (platné od 1. 1. 2017).

Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. 2018 sa pri posudzovaní nároku na daňovú úľavu na daňovníka zrovnoprávňujú výsluhové dôchodky poskytované podľa slovenskej legislatívy a výsluhové dôchodky zo zdrojov v zahraničí. Tento postup sa v súlade s § 52zn ods. 5 zákona použije už pri posudzovaní nároku na daňovú úľavu na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2017.

Po skončení zdaňovacieho obdobia sa porovnáva suma ročného úhrnu vyplateného dôchodku s výškou ročnej daňovej úľavy na daňovníka a ak je:

-    suma vyplateného dôchodku vyššia ako výška daňovej úľavy na daňovníka v príslušnom zdaňovacom období, daňovník nemá nárok na uplatnenie ročnej daňovej úľavy na daňovníka.

-    suma vyplateného dôchodku nižšia ako výška daňovej úľavy na daňovníka v príslušnom zdaňovacom období, daňovník si môže znížiť základ dane, t. j. uplatniť daňovú úľavu na daňovníka, ale len vo výške rozdielu medzi vypočítanou ročnou daňovou úľavou na daňovníka (ktorej výška je závislá od dosiahnutých príjmov daňovníka) a vyplateným ročným úhrnom dôchodku.

Daňový bonus na zaplatené úroky

Od 1. 1. 2018 sa zavádza nový daňový bonus, tzv. „daňový bonus na zaplatené úroky“. Ide o formu daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v znení neskorších predpisov. Zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie sa nahrádza doteraz platný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky sa prvýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. 12. 2017.

Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu vznikne až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých (§ 52 zm zákona).

To znamená, že daňovník, ktorý mal poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý si uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých, si nebude môcť na „takto zvýhodnený“ hypotekárny úver uplatniť ešte aj nárok daňový bonus na zaplatené úroky. Nárok daňový bonus na zaplatené úroky mu vznikne až vtedy, ak nebude na úver poskytovaný na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období, ktoré sú vypočítané z poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac z výšky úveru 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom.

Daňovník je povinný splniť nasledovné podmienky:

1.  ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov,

2.  ku dňu uzavretia zmluvy o úvere žiadateľ dosiahol priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov uvádzaných v daňovom priznaní najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, napr. len pre ilustráciu uvádzame (nakoľko údaj o výške priemernej mesačnej mzdy za rok 2017 ešte nie je známy), že ak by žiadateľ uzavrel zmluvu o úvere na bývanie v roku 2017, tak sa pri výpočte maximálneho priemerného mesačného príjmu použije priemerná mesačná mzda za rok 2016, a žiadateľ by mohol dosiahnuť príjem najviac vo výške 1 185,60 € (1,3 x 912 €),

     Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov podľa § 5, § 6 a § 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a § 51e zákona. Podmienky o maximálnej výške príjmu musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.

3.  nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká len jednému žiadateľovi (dlžníkovi)a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tomuto spoludlžníkovi nárok na túto úľavu na dani nevzniká, ale podmienky veku a dosiahnutia maximálneho príjmu musí spĺňať rovnako ako dlžník, ktorý si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky uplatňuje.

4.  nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa (iným dlžníkom) uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

Daňový bonus na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 € ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie. Daňový bonus na zaplatené úroky sa zaokrúhľuje na €c nahor (§ 47 ods. 1 zákona).

Príklad

V mesiaci marec 2018 sa začalo zamestnancovi úročenie úveru na bývanie.

V akej maximálnej výške sa zohľadní daňový bonus na zaplatené úroky v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2018?

Nakoľko úročenie úveru na bývanie začalo počnúc mesiacom marec 2018, zamestnávateľ uplatní v ročnom zúčtovaní len pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky a to vo výške pripadajúcej na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, kedy trvalo úročenie úveru. Daňový bonus na zaplatené úroky je možné uplatniť najviac vo výške 10 dvanástin z ročného nároku, t. j. 333,33 € [(400 : 12) x 11].

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň dlžníka, ale tú si najskôr zníži o sumu daňového bonusu na vyživované dieťa, ak mu na tento vznikol nárok. Ak suma dane zníženej o daňový bonus na vyživované dieťa vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia, ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, pri podaní daňového priznania požiada miestne príslušného správcu dane (pri vykonaní ročného zúčtovania požiada zamestnávateľa) o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže daňovník uplatniťaž po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď:

•    u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, kedy zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky predložením potvrdenia vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie) a čestným vyhlásením o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých [§ 37 ods. 5 zákona] alebo

•    sám podaním daňového priznania k dani z príjmov v fyzickej osoby, kedy je povinnou prílohou daňového priznania taktiež doklad vystavený veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

Nová nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť

Od 1. 1. 2018 sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, ktoré boli vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach (ďalej len „kúpeľné zariadenie“) prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť zahrňuje úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zdravotnými poisťovňami.

Maximálna výška preukázateľne zaplatených úhrad, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je najviac 50 € ročne, pričom daňovník si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť základu dane aj za manželku a deti, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považujú u tohto daňovníka za vyživované osoby a to v úhrne najviac do výšky 50 € za každého z nich.

Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník bude môcť uplatňovať po skončení zdaňovacieho obdobia. Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane upravuje ust. § 37 ods. 1 písm. d) zákona, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi:

•    doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na vyživované osoby,

•    doklad o zaplatení úhrad súvisiaci s kúpeľnou starostlivosťou vynaloženej v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo na manželku, príp. na vyživované dieťa), daňovník musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). Ak si daňovník uplatní nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo za vyživované dieťa, predloží zamestnávateľovi vyhlásenie manželky, resp. plnoletého dieťaťa o tom, že za rovnaké zdaňovacie obdobie si túto nezdaniteľnú časť neuplatňuje.

PODIEL ZAPLATENEJ DANE NA OSOBITNÉ ÚČELY. Od 1. 1. 2018 sa mali použiť pri asignačnom procese fyzických aj právnických osôb nové pravidlá. Novelou zákona č. 344/2017 Z. z. o dani príjmov sa však postup pri poukazovaní podielu zaplatenej dane zamestnancov upravuje legislatívne tak, ako sa uplatňoval do 31. 12. 2015. To znamená, že poukazovanie podielu zaplatenej dane za zamestnancov, ktorým sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, sa prostredníctvom zamestnávateľov (cez údaje uvádzané v ročnom hlásení o dani) realizovať nebude. Medzi hlavné dôvody schválenej zmeny patria:

-    veľká administratívna záťaž pre zamestnávateľov,

-    prenos zodpovednosti za správnosť postupu pri asignácii dane zo zamestnanca na zamestnávateľa,

-    značné finančné náklady spojené s úpravou mzdového softvéru zamestnávateľov,

-    skrátenie lehoty na rozhodovanie pre asignáciu dane u zamestnanca v príslušnom zdaňovacom období z 30. apríla na 15. februára.

Na účely poukázania podielu zaplatenej dane sa zamestnávateľovi od 1. 1. 2018 ukladá nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti. V súlade s ust. § 39 ods. 7 zákona: „Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 zákona najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.“ Zamestnanec tak bude mať po novom dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania. Ide o prípady, kedy zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec už u neho nepracoval, príp. pracoval, ale nedosahoval zdaniteľný príjem) a potvrdenie o zaplatení dane vystavil a doručil zamestnancovi do 30. apríla spolu s dokladom o vykonanom ročnom zúčtovaní, síce v zákonnom, avšak nie dostatočnom termíne na to, aby zamestnanec stihol uhradiť daňový nedoplatok na účet správcu dane.

ARCHIVOVANIE PODĽA NOVELY ZÁKONA O ÚČTOVNÍCTVE. Dňa 11. 10. 2017 bola schválená novela č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Po novom musia byť účtovné záznamy archivované dvojnásobne dlhý čas oproti súčasnosti. V súlade s § 31 zákona o účtovníctve môže účtovná jednotka archivovať účtovné záznamy v písomnej forme alebo v elektronickej forme podľa jej vlastného rozhodnutia. Doba archivácie účtovných dokladov sa zosúlaďuje s dobou archivácie účtovnej závierky ako podkladov k jej zostaveniu. Pre účtovné jednotky to znamená predĺženie doby archivácie účtovných dokladov z 5 na 10 rokov.

V súlade s prechodným ustanovením § 39p zákona o účtovníctve: „Ustanovenia § 35 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú aj na uchovávanie účtovných záznamov, pri ktorých ich doba uchovávania začala plynúť pred 1. januárom 2018 a neuplynula do 31. decembra 2017.“ Z uvedeného vyplýva, že nová doba archivácie sa netýka len nových dokladov vzniknutých po 1. 1. 2018.

ZÁVER – Povinnosť archivovať účtovné doklady sa vzťahuje aj na už uzavreté účtovné roky a tie doklady, ktorým do 31. 12. 2017 neuplynie 5 ročná archivačná lehota, napr. účtovné doklady za rok 2012 je potrebné uchovávať do konca roka 2017. Na tieto doklady sa už novela zákona o účtovníctve nevzťahuje. Pokiaľ však ide o účtovné doklady za rok 2013 (a neskôr), týmto uplynie päťročná lehota až v roku 2018. To znamená, že tieto doklady bude potrebné archivovať už 10 rokov, t. j. do konca roka 2023.

Ing. Iveta Matlovičová