Zdaňovanie príjmov z BSM

Zákonná úprava zdaňovania príjmov fyzických osôb umožňuje delenie príjmov a zodpovedajúcich výdavkov medzi daňovníkov. V dôsledku delenia príjmov a výdavkov možno v niektorých prípadoch optimalizovať daňovú povinnosť. Takéto možnosti sa týkajú aj nakladania s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V článku sa venujeme možnostiam a spôsobom delenia u vybraných druhov príjmov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

V súlade s § 143 až 151 Občianskeho zákonníka je existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) podmienená uzavretím manželstva. Do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí, ktoré získal jeden z manželov dedičstvom alebo darom, ďalej vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov alebo ktoré boli vydané v rámci reštitučných predpisov jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom stanovený rozsah BSM (dohoda musí mať formu notárskej zápisnice). Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, kedy je spoluvlastnícky podiel presne vymedzený, v prípade BSM nemajú manželia kvantitatívne určený podiel na vlastníctve.

Delenie spoločne dosiahnutých príjmov manželov a spoločných výdavkov

je špecificky upravené v týchto ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“):

•    § 4 ods. 8, podľa ktorého príjmy uvedené v § 6 ods. 3 zákona (príjmy z prenájmu nehnuteľností) a § 8 (ostatné príjmy), ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.

•    § 6 ods. 15, podľa ktorého hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

•    § 7 ods. 9, podľa ktorého príjmy podľa § 7 ods. 1 až 3, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane výdavky, o ktoré je podľa § 7 ods. 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiť príjmy zahrnované do osobitného základu dane.

•    § 8 ods. 16, podľa ktorého príjmy podľa § 8 ods. 1 zákona plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný.

Delenie príjmov z prenájmu

Ak manželia poberajú príjmy uvedené v § 6 ods. 3 ZDP (príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti), ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri zdanení týchto príjmov postupujú v súlade so znením § 4 ods. 8 zákona. Nie je podstatné, kto je uvedený ako účastník zmluvného vzťahu a je registrovaný u správcu dane (daňového úradu).

Príjmy uvedené v § 6 ods. 3 ZDP, ktoré plynú manželom z BSM, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. Z uvedeného vyplýva, že manželia môžu vyššie uvedené príjmy k zdaneniu:

•    rozdeliť rovnakým pomerom
(50: 50),

•    rozdeliť nerovnomerne
(napr. 60: 40),

•    zdaniť len u jedného z nich.

Zákon dáva možnosť manželom sa na rozdelení príjmov dohodnúť. V rovnakom pomere, v akom sa rozdelia príjmy, sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov. Uvedená možnosť sa využíva v praxi na optimalizáciu daňovej povinnosti manželov.

Príklad 1

Manželia – starobní dôchodcovia, prenajímajú byt v BSM. Za rok 2024 budú mať príjem z prenájmu 3 800 eur. Manželka nemá okrem starobného dôchodku a príjmu z prenájmu iný zdaniteľný príjem. Manžel niekoľko mesiacov pracoval a mal príjem zo zamestnania zdaňovaný zamestnávateľom preddavkovo.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP je od dane oslobodený príjem podľa § 6 ods. 3 zákona a § 8 ods. 1 písm. a) tohto zákona (príjem z príležitostných činností vrátane príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období sumu 500 eur.

Ak má fyzická osoba v príslušnom zdaňovacom období z uvedených oslobodených príjmov len príjmy z prenájmu nehnuteľností, limit pre oslobodenie sa vzťahuje len na tieto príjmy. Ak úhrn príjmov presiahne sumu oslobodenia, do daňového priznania sa uvedie len táto suma. Oslobodené príjmy sa v daňovom priznaní fyzickej osoby neuvádzajú.

Pokiaľ plynú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti manželom z BSM, zahŕňajú sa do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak a v rovnakom pomere ako príjmy sa zahŕňajú do základu dane aj výdavky (§ 4 ods. 8 zákona).

Na základe aplikácie uvedených ustanovení ZDP si môžu manželia rozdeliť príjem z prenájmu tak, že na každého z manželov pripadne suma 500 eur oslobodená od dane. Zostávajúca suma 2 800 eur pripadne na manželku. Manželka nemá v súlade s § 32 ods. 1 ZDP povinnosť podať daňové priznanie, pretože jej celkové zdaniteľné príjmy nepresiahli 2 823,24 eura. Starobný dôchodok je príjem oslobodený od dane a nezapočítava sa do zdaniteľných príjmov. Manžel môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.

Pokiaľ daňovník poberá príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, nemá právo rozdeliť tieto príjmy na iné osoby s cieľom optimalizovať svoju daňovú povinnosť. Toto platí i v prípade, ak jeden z manželov prenajíma nehnuteľnosť nadobudnutú napríklad dedením alebo darovaním, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve za podmienky, že nehnuteľnosť nebola vložená do BSM.

Pokiaľ ide o prenájom nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, t. j. manželia nehnuteľnosť nenadobudli do BSM, nie je možné postupovať podľa § 4 ods. 8 zákona. Manželia si spoločne dosiahnuté príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie môžu rozdeliť len podľa spoluvlastníckych podielov, a to v súlade s § 10 ods. 1 zákona. O spôsobe delenia príjmov a výdavkov z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 4 ods. 8 zákona by sa mohli dohodnúť až vtedy, ak by si rozšírili rozsah BSM o túto nehnuteľnosť a to spôsobom ustanoveným v Občianskom zákonníku.

Delenie príjmov z podnikateľskej činnosti

Ak obaja manželia podnikajú individuálne, nie je možné deliť príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) spôsobom podľa § 4 ods. 8 zákona a to napriek tomu, že príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú súčasťou BSM, ak nedošlo k zúženiu alebo rozšíreniu BSM.

Ak hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona obaja manželia, aplikuje sa aj § 6 ods. 15 zákona, t. j. zahrnie ich do obchodného majetku jeden z manželov a príjmy z ich predaja a výdavky súvisiace s ich využívaním sa delia v pomere, v akom ich manželia využívajú pri svojej činnosti. Tento postup sa nevzťahuje na majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov a ani na prípady, keď došlo k vysporiadaniu BSM podľa § 148a Občianskeho zákonníka.

Manželia, ktorí spoločne podnikajú, môžu uzavrieť písomnú zmluvu o združení podľa § 829 až 841 Občianskeho zákonníka a to len za podmienky, že obidvaja manželia majú oprávnenie na výkon príslušnej podnikateľskej činnosti. Podľa tejto právnej úpravy sa niekoľko osôb môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V zmluve o združení si vzájomne dohodnú podmienky, za ktorých bude prebiehať spoločné podnikanie alebo iná spoločná samostatná zárobková činnosť. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, ale subjektom práv a záväzkov sú jednotliví členovia združenia. Pri delení príjmov a výdavkov sa postupuje podľa § 10 ods. 2 ZDP, v zmysle ktorého sa príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení a daňové výdavky zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.

Delenie príjmov z kapitálového majetku

Z kapitálových príjmov uvedených v § 7 ods. 3 ZDP sa daň vyberá zrážkou. V prípadoch taxatívne uvedených v § 43 ods. 6 písm. a) až c) zákona je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona, ak daňovník využije možnosť odpočítať túto daň ako preddavok na daň v daňovom priznaní (§ 43 ods. 6 zákona). Ostatné príjmy má povinnosť zdaniť daňovník v daňovom priznaní.

Ak plynú príjmy z kapitálového majetku daňovníkom z BSM, delenie príjmov a výdavkov sa uskutoční podľa § 7 ods. 9 zákona. Manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu v súlade s § 43 ods. 7 zákona odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.

Príklad 2

Manžel obstaral zmenku počas trvania manželstva. V roku 2024 dostal vyplatený výnos zo zmenky v sume 520 eur. Môžu sa manželia dohodnúť, že celý tento príjem zdaní manželka, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku? Okrem tohto príjmu nemá žiadny iný príjem.

Výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja sú príjmami z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. f) ZDP, z ktorých sa nevyberá daň zrážkou. Daňovník má povinnosť zdaniť tento príjem osobne, pričom môže postupovať aj podľa § 4 ods. 8 zákona, ak výnos plynul zo zmenky patriacej do BSM. Manželia sa môžu dohodnúť aj tak, že celý príjem zdaní manželka. Ak úhrn zdaniteľných príjmov manželky za rok 2024 nepresiahne sumu 2 823,24 eura, manželka nebude mať povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby podľa § 32 zákona a nebude mať ani povinnosť platiť daň z tohto príjmu v súlade so znením § 46a zákona.

Príklad 3

Manželia dosiahli v roku 2024 príjmy vo výške 1 800 eur z vyplatených podielových listov v BSM, ktoré boli zdanené zrážkou (základ dane 700 eur, zrazená daň 133 eur). Manželka je na materskej dovolenke a má len príjmy oslobodené od dane. Manžel poberá príjmy zo závislej činnosti zdaňované preddavkovo.

Na základe § 43 ods. 6 ZDP sa daňová povinnosť z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vybraná zrážkou z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia môže byť považovaná za preddavok na daň. Pokiaľ by sa manželia rozhodli považovať zrazením dane príjem za daňovo vysporiadaný, nemusel by ani jeden z nich podávať daňové priznanie. Toto riešenie je však pre nich nevýhodné. V súlade s § 7 ods. 9 ZDP sa takýto príjem z kapitálového majetku môže zahrnúť do základu dane len jedného z manželov. Podľa § 46a ZDP sa daň neplatí, ak celkové zdaniteľné príjmy v roku 2024 nepresiahnu sumu 2 823,24 eura. Do daňového priznania (typ B) môže uviesť celý príjem podľa § 7 ods. 1 písm. g) ZDP a prislúchajúci výdavok manželka. Pri aplikácii § 46a zákona bude jej daňová povinnosť nulová a bude žiadať vrátiť zrazenú daň. Pokiaľ by manželia nezvolili tento spôsob zdanenia a príjem, resp. jeho časť by uviedol do daňového priznania manžel spolu s príjmami zo závislej činnosti, daň na vrátenie by mu nevyšla.

Pri uplatnení postupu uvedeného v § 43 ods. 7 zákona je rozhodujúce to, že podielové listy nadobudli manželia počas existencie BSM, toto BSM trvá, a preto aj príjem z vyplatenia podielových listov je príjmom patriacim do BSM. Nie je podstatné to, na meno ktorého z manželov boli podielové listy obstarané a komu z manželov bol príjem poukázaný.

Delenie ostatných príjmov

Ak plynú ostatné príjmy podľa § 8 ZDP daňovníkovi z BSM, delenie príjmov a výdavkov sa vykoná podľa § 4 ods. 8 zákona, ak nie je ustanovené inak v § 8 ods. 16 zákona. V zásade platí, že príjmy v § 8 plynúce z prevodu majetku alebo práva manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich. Manželia sa však môžu dohodnúť na delení príjmov aj v nimi zvolenom pomere. V rovnakom pomere, v akom sa zahŕňajú do základu dane príjmy sa uplatňujú aj výdavky na dosiahnutie týchto príjmov.

Príklad 4

Manželia predali v januári 2024 byt v BSM. Byt bol obstaraný kúpou a bol vo vlastníctve manželov od novembra 2021. Byt nebol využívaný na podnikanie a ani nebol prenajímaný.

V súlade s § 9 ods. 1 písm. a) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja bytu po uplynutí piatich rokov od jeho nadobudnutia. Pretože byt nebol vo vlastníctve manželov aspoň päť rokov pred predajom, príjem z predaja bytu nie je oslobodený od dane. V súlade s § 4 ods. 8 zákona sa manželia môžu dohodnúť, že celý príjem z predaja bytu bude príjmom niektorého z manželov alebo si ho podelia rovným dielom alebo v inom pomere. V rovnakom pomere uplatnia k príjmu z predaja bytu daňové výdavky v súlade s § 8 ods. 5 zákona.

Popísaný postup sa neuplatní v prípade, ak sa jedná o majetok alebo právo, ktoré mal jeden z manželov zaradený v obchodnom majetku a predáva sa po vyradení z obchodného majetku. Vtedy sa neaplikuje ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t. j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja v pomere medzi manželmi dohodnutom, ale celý príjem z predaja zdaňuje manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.

Podotýkame, že v § 8 sa zdaňujú príjmy z prevodu v prípade, ak po vyradení z obchodného majetku sa na príjem z predaja nevzťahuje oslobodenie od dane podľa § 9 zákona.

Ing. Ivana Valterová