Zdaňovanie príjmov FO – chyby

Chyby v zdaňovaní príjmov FO osôb môžu byť rôzne. Pre účely tohto príspevku možno chyby v zdaňovaní príjmov FO rozdeliť na chyby daňovníkov poberajúcich príjmy podľa § 6, 7 a § 8 ZDP a chyby daňovníkov poberajúcich príjmy § 5 spomínaného právneho predpisu.

Pochybenia daňovníkov poberajúcich príjmy podľa § 6, 7 a § 8 ZDP

Pri príjmoch z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c) zákona o dani z príjmov, častokrát dochádza k priznaniu v plnej výške. Správne sa zahrnujú do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do základu dane len v prípade, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Dochádza tiež k situáciám, keď daňovník priznáva aj príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 ZDP. V takomto prípade sa však považuje daňová povinnosť za splnenú, a príjem sa do základu dane nezahŕňa.

Príklad 1

Daňovníkovi dosahujúcemu príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP na základe vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia vznikol preplatok na poistnom. Z tohto preplatku mu zdravotná poisťovňa zrazila daň v súlade s ustanovením § 43 ZDP a preplatok znížený o zrazenú daň mu vrátila. Zahŕňa daňovník tento príjem do základu dane resp. do zdaniteľných príjmov?

Nakoľko sa daňová povinnosť z týchto príjmov považuje riadnym vykonaním zrážky dane za splnenú, vyplatený preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia nebude u daňovníka súčasťou základu dane, a to napriek skutočnosti, že si preddavky na zdravotné poistenie zahŕňal ako výdavky znižujúce základ dane podľa § 6 ZDP.

Mnoho daňovníkov poberajúcich príjmy podľa § 6 ZDP zabúda, že príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (teda v režime podľa § 6 ZDP) je okrem iného aj:

•    príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

•    úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

•    výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Príklad 2

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť ako veterinár. V októbri 2023 predal počítač používaný na podnikanie vložený do obchodného majetku a odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov. Je takýto príjem oslobodený od dane, keďže sa jedná o predaj hnuteľnej veci?

Z dôvodu, že daňovník dosiahol príjem z predaja obchodného majetku, príjem sa považuje za zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP (ako výdavok si uplatní zostatkovú cenu tohto majetku). 

Príklad 3

Živnostník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento automobil v októbri 2023 vyradil z obchodného majetku a v novembri 2023 predal. Je tento príjem považovaný za zdaniteľný príjem z podnikania, resp. ostatný príjem?

Nakoľko daňovník tento osobný automobil preradil z obchodného majetku do osobného užívania a potom ho predal, príjem z predaja auta sa považuje za zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. ide o ostatný príjem a nie o príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Keďže k predaju automobilu došlo do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem nie je možné považovať za príjem oslobodený od dane z príjmov.

Dôležité je tiež upozorniť, že ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa § 6 odseku 3 a 4 ZDP sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada.

Častokrát sa nejasnosti vyskytujú aj s možnosťou a správnym spôsobom uplatňovania paušálnych výdavkov.

Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP najviac do výšky 20 000 eur.

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 ZDP nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur.

Ak daňovník uplatní výdavky týmto spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Daňovníci často zabúdajú, že ak v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnili preukázateľné daňové výdavky, nie je možné ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na paušálne výdavky uplatňované spôsobom podľa § 6 ods. 10 ZDP. Identicky to platí aj v prípade, ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil paušálne výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 ZDP. Tieto po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nemôže zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.

Problémy sa vyskytujú pri hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP obaja manželia. Tieto zahŕňa do obchodného majetku len jeden z manželov. Správne sa potom výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

Pri zdaňovaní ostatných príjmov sa do základu dane (čiastkového základu dane) zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Príklad 4

Daňovník podal za rok 2022 daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uviedol príjmy zo závislej činnosti a príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, pri ktorých uplatnil paušálne výdavky. V roku 2023 daňovník musel na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia zaplatiť nedoplatok na zdravotnom poistení vzniknutý z príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby. Bude si môcť tento nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2022 zaplatený v roku 2023 uplatniť do výdavkov znižujúcich príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby za rok 2023? 

Ak daňovník dosiahne v roku 2023 príjem z príležitostných činností vrátane príjmu z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjmu z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, môže si tento príjem znížiť aj o nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2022, ktorý zaplatil v roku 2023, ale iba v prípade, ak uplatní za rok 2023 skutočné preukázateľné výdavky. Zaplatené poistné na zdravotné poistenie si môže uplatniť daňovník iba v prípade, ak uplatňuje skutočné preukázateľné výdavky. 

Veľa nepresností vzniká v súlade so správnym uplatnením podmienok na oslobodenie od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. Od dane je oslobodený len taký príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZDP, a to až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Chyby často vznikajú pri posúdení oslobodenia príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) ZDP alebo z prevodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP u predávajúceho alebo prevodcu pri prijatí zálohovej platby alebo v prípade dohodnutých splátok. V takýchto prípadoch sa podmienky oslobodenia od dane správne posudzujú podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.

Príklad 5

Fyzická osoba predala v roku 2022 nehnuteľnosť za 111 500 eur. Ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP, ktorý nie je oslobodený od dane. Tento príjem jej kupujúci vyplatil v splátkach. V roku 2022 jej kupujúci vyplatil sumu 1 500 eur a v roku 2023 sumu 110 000 tis. eur. Daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti predstavujú sumu 110 000 eur. Daňovník nepodával za rok 2022 daňové priznanie k dani z príjmov, nakoľko iný príjem nedosiahol a nevznikla mu povinnosť toto daňové priznanie podať. Ako má vyčísliť základ dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti za rok 2023?

Podľa § 8 ods. 8 ZDP výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) až f) spomínaného právneho predpisu v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť. Slovné spojenie „sa môžu uplatniť“ neznamená nadväzne na úvod prvej vety citovaného ustanovenia, že sa daňovník môže rozhodnúť akú výšku výdavkov uplatní v zdaňovacom období, v ktorom mu prvýkrát plynú splátky alebo preddavky.

V prípade, ak plynie daňovníkovi príjem z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP v splátkach, je daňovník povinný zahrnúť do výdavkov sumu výdavkov až do výšky príjmu plynúceho v príslušnom zdaňovacom období. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či predmetný príjem z predaja nehnuteľnosti plynúci v splátkach nadväzne na povinnosť podať daňové priznanie (§ 32 ZDP) daňovník aj reálne zdanil.

Znamená to, že v uvedenom prípade, si bude môcť daňovník pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ZDP za zdaňovacie obdobie roku 2023 uplatniť výdavok vo výške 108 500 eur.

Daňovníci často zdaňujú celkový príjem z prenájmu vrátane prvých 500 eur, ktoré sú od dane oslobodené. Príjmy z prenájmu nehnuteľností spolu s príjmami z príležitostných činností sú oslobodené od dane do výšky 500 eur, t. j. zdaňuje sa len suma, ktorá presahuje túto hranicu. Výdavky, ktoré sa zahŕňajú do základu dane, sa zistia pomerom príjmov zahrnovaných do základu dane (nad 500 eur) k celkovým príjmom.

Príklad 6

Daňovník dosiahol v roku 2023 príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP vo výške 8 400 eur. Preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov sú vo výške 4 150 eur. V akej výške si daňovník môže uplatniť výdavky?

Sumu zdaniteľného príjmu z prenájmu nehnuteľností za rok 2023 si daňovník vyčísli vo výške 7 900 eur (8 400 – 500) ako rozdiel medzi celkovými príjmami z prenájmu nehnuteľností a sumou 500 eur, ktorá je od dane oslobodená. Výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže po prepočítaní uplatniť len vo výške 3 901 eur [(7 900: 8 400=0,94) x 4 150].

Oslobodené sú tiež príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 spomínaného zákona nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Daňovníci často zabúdajú, že ak súčasne dosiahnú aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, uplatní sa oslobodenie od dane, najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Najčastejšie chyby daňovníkov poberajúcich príjmy podľa § 5 ZDP

Prvým problémom býva problematika nevyplatených miezd za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (kalendárny rok). Vyvstáva na povrch predovšetkým na prelome kalendárnych rokov resp. zdaňovacích období. V praxi v tomto období vznikajú problémy predovšetkým pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ako aj pri vystavovaní potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a zrazených preddavkov na daň. Problém nastáva práve vtedy, keď zamestnávateľ mzdy zúčtuje, odvedie preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, no mzdu zamestnancom v skutočnosti nevyplatí.

Tento problém sa dotýka všetkých druhov príjmov zo závislej činnosti v zmysle § 5 ZDP. Riešenie uvedenej problematiky je pritom veľmi jednoduché. Predovšetkým je nevyhnutné poznamenať, že príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú v čase plnenia – a to tak voči zamestnancom ako aj daňovým úradom. To znamená, že tieto príjmy podliehajú zdaneniu v čase skutočnej výplaty, pripísania k dobru alebo inej forme plnenia. Nemalo by teda dochádzať k situáciám, že príjem nebol vyplatený, ale preddavok na daň bol zrazený a aj odvedený príslušnej inštitúcii. Toto je totiž zásadná chyba a na takýto nesprávny postup následne nadväzujú ostatné problémy.

Ak príjem zo závislej činnosti nie je v skutočnosti vyplatený, preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti sa nezráža a teda ani neodvádza príslušnému správcovi dane, pretože k plneniu v skutočnosti nedošlo.

Chyby pri preddavkoch
na daň zo závislej činnosti

Podľa § 35 ods. 3 ZDP vyplýva, že mesačný preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na skutočnosť, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti tak nemožno zraziť zo mzdy, ktorá je len zaúčtovaná v účtovníctve zamestnávateľa a nie je skutočne vyplatená zamestnancovi. To znamená, že ak sa napr. mzda vyplatí dva roky pozadu, zdaní sa v čase skutočného vyplatenia, pričom nie je podstatné to, že sa týka predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 35 ods. 3 ZDP ďalej platí, že ak platiteľ dane (zamestnávateľ) vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

Výnimka existuje pri nepeňažnom charaktere príjmu zo závislej činnosti, pretože v takom prípade zraziť preddavok na daň nie je z čoho vykonať. V takýchto prípadoch sa preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.

Ani v uvedených prípadoch teda zrážku preddavku na daň nerealizuje zamestnávateľ daňovému úradu už pri zaúčtovaní mzdového nákladu. Zrážka preddavku na daň je viazaná vždy na skutočnú výplatu. Odvod preddavku na daň nastáva potom v nadväznosti na uvedené najneskôr do piatich dní po dni výplaty.

Z pohľadu zamestnávateľa predstavuje mzda daňovo uplatniteľný náklad už pri jej zúčtovaní – t.j. bez ohľadu na jej skutočné vyplatenie [viď § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP].

Z pohľadu zamestnanca je však v uvedenej súvislosti nevyhnutné pripomenúť ustanovenie § 4 ods. 3 ZDP, podľa ktorého príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 spomínaného právneho predpisu plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že čo „neplynulo“ zamestnancovi do tohto dátumu (príjem, ktorý mu nebol fyzicky vyplatený), nemožno zahrnúť do zdaniteľných príjmov zamestnanca za predchádzajúci rok.

Príjem, ktorý bol zamestnancovi len zúčtovaný, ale nevyplatený do 31. januára nasledujúceho roka, sa nemôže zahrnúť do ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok predchádzajúci, rovnako ako ani do potvrdenia o zdaniteľnom príjme. Keď sa tento príjem v skutočnosti vyplatí, vtedy sa zdaní, odvedie preddavok na daň a zahrnie do zdaniteľných príjmov príslušného zdaňovacieho obdobia.

V praxi sa častokrát stáva, že zamestnávateľ pri spomínanom postupe pochybí, čo má za následok nasledujúce skutočnosti:

•    zamestnanec je zdanený z príjmu, ktorý mu v skutočnosti neplynul (nie je dôležité z pohľadu zamestnanca, v ktorom roku sú príjmy zaúčtované v účtovníctve, resp. v ktorom roku sú u zamestnávateľa daňovo uplatniteľné),

•    nesprávne vyplnené štatistické výkazy v zmysle § 39 ods. 9 ZDP (t.j. mesačné prehľady a ročné hlásenia).

Príklad 7

Vzniká zamestnávateľovi povinnosť podať tlačivo „prehľad“, ak nevznikla povinnosť odviesť preddavky z vyplatených miezd?

Povinnosť predkladať tlačivo „prehľad“ má aj zamestnávateľ – platiteľ dane, ktorý nezamestnával zamestnancov v určenom období (mesiaci), ale napríklad vyplatil nejaké zdaniteľné príjmy, príp. dodatky mzdy, odmeny a podobne, aj v prípade, keď mu napríklad nevznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z týchto („nízkych“) príjmov.

Príklad 8

Zamestnávateľ už od septembra 2023 nemá žiadneho zamestnanca a do konca roka 2023 už ani žiadneho nemal. Postupoval správne, ak podal „nulový“ prehľad o zrazených preddavkoch na daň zo závislej činnosti?

Ak už zamestnávateľ nevypláca príjmy zo závislej činnosti, nevzniká mu povinnosť podávať mesačné prehľady. Pre úplnosť možno však dodať, že v predmetnom prípade vznikne zamestnávateľovi povinnosť podať hlásenie za rok 2023 (do 30. 4. 2024). V prípade, že už vôbec nebude vyplácať príjmy zo závislej činnosti, oznámi túto skutočnosť správcovi dane (t.z. zruší registráciu platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti). 

V uvedenej súvislosti je namieste otázka, ako má zamestnávateľ postupovať, ak sa spomínaný zákonný postup nedodržal (t. j. ak zamestnávateľ započíta do ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2023 alebo do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zahrnul i príjmy, ktoré zamestnancom za rok 2023 do konca januára 2024 nevyplatí).

Pokiaľ zamestnávateľ zamestnancom vykoná ročné zúčtovanie za rok 2023, chybu opraví sám. Postupuje podľa § 40 ods. 1 ZDP. To znamená, že zrejme zamestnancom vyjde nižšia daň za rok 2023. O vrátený preplatok na dani zníži najbližší odvod preddavkov na daň svojmu správcovi dane. Pri náprave chýb vzniká potom aj problém v rámci mesačných prehľadov a ročných hlásení v zmysle § 39 ods. 9 ZDP, ktoré sú automaticky nesprávne z titulu chybnej zrážky preddavkov na daň. Tieto chyby by sa mali vykompenzovať v nasledujúcich prehľadoch v rámci údajov týkajúcich sa nedoplatkov a preplatkov na dani za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

Príklad 9

Ak zamestnávateľ zistí, že v nesprávnej výške odvádzal preddavky na daň zo závislej činnosti, mala byť nižšia, hrubá mzda je počas roka rovnaká (opravujeme mesačné výkazy dohodárov, kde boli v nesprávnej výške vypočítané odvody a z toho dôvodu vzniká rozdiel v preddavkoch na daň zo závislej činnosti), musí podať najprv opravné prehľady a následne dodatočné hlásenie? Pretože aj hlásenie už bolo odoslané.

V uvedenom prípade, ak opravujete výšku preddavkov zle vypočítanú v predchádzajúcom období, táto oprava sa vykonáva v čase zistenia. Prehľady za predchádzajúce kalendárne mesiace boli podané zo skutočnosti, ktorá vtedy bola, to isté platí pre hlásenie. Oprava sa prejaví v mesiaci, v ktorom ju vykonáte. 

V prípadoch zamestnancov, ktorí podávajú daňové priznania a bolo im vystavené potvrdenie obsahujúce nesprávne údaje, je možné zamestnávateľom odporučiť vystaviť zamestnancom bezodkladne nové potvrdenie (označiť ho ako opravné). Zamestnancom potom iné neostáva, len podať na daňový úrad dodatočné daňové priznanie, ku ktorému priložia aktuálne (správne) potvrdenia. Do osobitných záznamov daňovníka na konci priznania je potom treba uviesť, že k chybe došlo z viny zamestnávateľa.

Opravy chýb zavinených
zamestnávateľom

     Oprava nesprávne zrazeného preddavku a dane v prospech zamestnanca

Ak zamestnávateľ zrazí zamestnancovi vyššiu daň (pri vykonaní ročného zúčtovania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie), ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane do piatich rokov od konca roka, v ktorom preplatok vznikol (bolo vykonané ročné zúčtovanie). O vrátený preplatok dane zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

Ak zamestnávateľ v bežnom zdaňovacom období zrazí zamestnancovi preddavok na daň v sume vyššej ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok na preddavku na daň zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

     Opravy nesprávne zrazeného preddavku alebo dane v neprospech zamestnanca

V takomto prípade je postup zamestnávateľa voči zamestnancovi nasledovný:

•    Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške stanovenej zákonom (zrazil nižšiu daň), môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď bola daň nesprávne zrazená (v ročnom zúčtovaní) neuplynula lehota podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (to zn. 5 rokov).

•    Ak zamestnávateľ nezrazil v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnancovi preddavok na daň vo výške podľa zákona (t.j. zrazil preddavok nižší ako mal), môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť v nasledujúcom kalendárnom mesiaci najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

•    Ak zamestnávateľ priznal a vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu ako bol podľa zákona povinný vyplatiť, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo zvýšením dane len v prípade, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil daňový bonus vo vyššej sume neuplynula lehota podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (to zn. 5 rokov).

•    Ak nemôže zamestnávateľ chyby opraviť, napr. z dôvodu, že zamestnancovi už mzdu nevypláca, nedoplatok dane vyberie správca dane – daňový úrad miestne príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ v tomto prípade zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju zamestnávateľ zistil.

•    Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa § 40 ods. 3 a 4 ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 spomínaného zákona alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa § 40 ods. 3 a 4 ZDP nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.

•    Ak platiteľ odviedol preddavky na daň vo vyššej sume ako bol povinný a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy.

Voči správcovi dane nebude v prípade opravy nesprávne zrazeného preddavku alebo dane v neprospech zamestnanca zamestnávateľ opravovať pôvodný prehľad za mesiac, v ktorom bola daň (preddavok na daň) nesprávne zrazená, ale uvedenú opravu (skutočnosť) zahrnie do tlačiva Prehľad za mesiac, v ktorom opravu vykoná.

Opravy chýb zavinených
zamestnancom

Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca zrazil daň v nesprávnej výške alebo nezrazil vôbec, zrazí ju vrátane príslušenstva dodatočne, ak neuplynula lehota podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (to zn. 5 rokov). Uvedené platí rovnako aj v prípade, ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca prizná a vyplatí daňový bonus vo vyššej sume.

Ak v takomto prípade nemôže zamestnávateľ chyby opraviť, napr. z dôvodu, že zamestnancovi už mzdu nevypláca, nedoplatok dane vyberie správca dane – daňový úrad miestne príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ v tomto prípade zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju zamestnávateľ zistil.

Dodatočne vybratú daň, dodatočne vybratý preddavok na daň, ako aj dodatočne zrazený daňový bonus odvedie správcovi dane v tom mesiaci, v ktorom bola oprava chyby vykonaná. Uvedené sumy zahrnie aj do správcovi dane predkladaného tlačiva „prehľad“ v príslušnom mesiaci, v ktorom boli sumy skutočne zrazené.

Zamestnávateľ neopravuje pôvodný prehľad za mesiac, v ktorom bola daň (preddavok na daň) nesprávne zrazená, ale opravy chýb zahrnie do prehľadu za ten kalendárny mesiac, v ktorom tieto chyby opravil.