Zdaňovanie cien a výhier u zamestnancov

Ceny a výhry vymedzené v zákone o dani z príjmov sú za určených podmienok oslobodené od dane. Špecifickú skupinu tvoria ceny a výhry prijaté zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Pokiaľ nespĺňajú podmienky pre oslobodenie od dane, považujú sa za príjmy zo závislej činnosti a zdania sa preddavkovo. Zamestnancovi sa zdaní aj prípadná výhra jeho manželky a vyživovaných detí.

Zdaňovanie výhier a cien upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Na účely uvedeného zákona sa rozlišujú tieto druhy výhier a cien:

-    výhry v hazardných hrách a iných podobných hrách,

-    výhry z reklamných súťaží a reklamných žrebovaní,

-    ceny z verejných súťaží a zo súťaží s obmedzeným okruhom súťažiacich,

-    ceny zo športových súťaží.

V plnej výške sú oslobodené od dane len výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona o hazardných hrách (z. č. 30/2019 Z. z. v znp.) a to podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Ostatné výhry alebo ceny sú oslobodené od dane z príjmov v zmysle § 9 ods. 2 písm. m) zákona v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, okrem

–   ceny zo športovej súťaže prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou,

–   odmeny za použitie diela alebo použitie umeleckého výkonu, ak je súčasťou ceny.

Ceny alebo výhry prijaté fyzickými osobami, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie od dane sa zaradia do príslušného ustanovenia zákona o dani z príjmov (§ 5 až § 8 zákona o dani z príjmov) a zdania. Prevažne sú zaradené do ostatných príjmov v § 8 zákona. Do príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 zákona) sa zaraďujú ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou a odmeny za použitie diela alebo výkonu, ak sú zahrnuté v cene zo súťaže. Osobitnou skupinou výhier sú výhry z vkladov na vkladných knižkách, ktoré sú považované za príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona. Pre zamestnanca, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom je cena alebo výhra vždy príjmom zo závislej činnosti (§ 5 zákona).

Peňažné ceny a výhry plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa zdaňujú zrážkovou daňou, zdanenie zabezpečí platiteľ dane (organizátor, prevádzkovateľ hry alebo súťaže). Zrazením dane sa považuje daňová povinnosť z tohto príjmu za vysporiadanú a výhercovi už nevzniká žiadna daňová povinnosť z tohto druhu príjmu. Nepeňažné ceny a výhry a všetky ceny a výhry plynúce zo zdrojov v zahraničí zdaňuje sám daňovník v daňovom priznaní. Ceny a výhry od zamestnávateľa zdaňuje zamestnávateľ preddavkovým spôsobom.

Ceny a výhry od zamestnávateľa

Podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov je za príjem zamestnanca považovaná aj cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Rovnako sa za príjem zamestnanca považuje takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa považujú za vyživované na účely uplatňovania daňového bonusu (§ 33 zákona), ak sa takejto súťaže zúčastnili. Ak sa manželka a vyživované deti zamestnanca zúčastnia súťaže vyhlásenej jeho zamestnávateľom, ich cena alebo výhra sa zdaní zamestnancovi, ak nespĺňa podmienky oslobodenia podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.

Vo svojej podstate sú ceny a výhry zo súťaží poriadaných zamestnávateľom cenami zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, nakoľko sa ich nemôže zúčastniť ktokoľvek. Preto je možné rovnako aj na výhry zo zamestnaneckých súťaží v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru uplatniť oslobodenie od dane z príjmov. Oslobodenie od dane z príjmov sa samostatne vzťahuje na každého výhercu – zamestnanca, manžela (manželku) zamestnanca, každé vyživované dieťa zamestnanca. Pritom sa aj každá cena alebo výhra posudzuje samostatne. Príjmom zo závislej činnosti bude len hodnota jednotlivej ceny alebo výhry prevyšujúca 350 eur. Na rozdiel od iných výhier, takáto výhra sa bude vždy zdaňovať ako príjem zo závislej činnosti preddavkovým spôsobom bez ohľadu na to, či má peňažný alebo nepeňažný charakter.

Príklad 1

Ak zamestnanec vyhrá v súťaži „zamestnanec mesiaca“ určitú sumu (napr. 300 eur) viackrát do roka, je povinný sumu nad 350 eur zdaniť?

V zmysle § 5 ods. 3 písm. c) zákona  o dani z príjmov je príjmom zo závislej činnosti aj cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Cena alebo výhra je zdaniteľná len v prípade, ak nie je oslobodená od dane podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona. Podľa tohto ustanovenia sa oslobodzujú ceny a výhry neprevyšujúce sumu 350 eur za cenu alebo výhru. Ak presiahnu uvedenú sumu, zdaňuje sa len suma prevyšujúca 350 eur. Ak výška každej ceny neprevyšuje 350 eur, je oslobodená od dane. Každá cena alebo výhra v rámci súťaže sa posudzuje samostatne, teda ich hodnoty sa spolu nesčítavajú.

Príklad 2

Pri príležitosti medzinárodného dňa detí zorganizoval zamestnávateľ pre deti svojich zamestnancov športovú súťaž. Súťaže sa zúčastnili aj dve maloleté deti zamestnanca, každé z detí vyhralo cenu v hodnote 50 eur. Zamestnanec si uplatňuje u zamestnávateľa daňový bonus len na jedno dieťa. Druhé z detí bolo zverené po rozvode do starostlivosti bývalej manželke, s ktorou dieťa žije v domácnosti.

Pokiaľ obdrží cenu alebo výhru dieťa zamestnanca, ktoré nie je považované za vyživované na účely uplatňovania daňového bonusu podľa § 33 zákona o dani z príjmov a prijatá cena alebo výhra nespĺňa podmienku pre oslobodenie od dane, ide o príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. V danom prípade nespĺňa podmienku vyživovaného dieťaťa jedno z detí. Je však u neho splnená podmienka oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, nakoľko hodnota ceny je v limite do 350 eur. Ceny prijaté deťmi zamestnanca sa nezdania.

V súvislosti s výkonom závislej činnosti môže zamestnanec alebo jeho rodinný príslušník obdržať od zamestnávateľa cenu alebo výhru zo sociálneho fondu zo súťaže organizovanej zamestnávateľom. Príspevky zo sociálneho fondu možno poskytnúť v súlade s § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde (z. č. 152/1994 Z. z. v znp.) zamestnancom, ich rodinným príslušníkom a poberateľom starobných, predčasných starobných, invalidných, výsluhových alebo invalidných výsluhových dôchodkov, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do týchto dôchodkov. Zo sociálneho fondu zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde poskytuje príspevok, okrem iného, aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. V rámci tohto bodu môže použiť sociálny fond aj na ceny a výhry v rámci rôznych súťaží poriadaných pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.

Z hľadiska zákona o dani z príjmov je príjem zo sociálneho fondu podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo závislej činnosti. Spôsob zdanenia príjmov zo sociálneho fondu je rovnaký ako pri iných príjmov zo závislej činnosti.

Pokiaľ cena alebo výhra prijatá zamestnancom, jeho manželským partnerom a vyživovanými deťmi nie je oslobodená od dane, pripočíta zamestnávateľ hodnotu (súčet hodnôt) cien a výhier k ostatným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zdaní preddavkovým spôsobom. Ak je cena alebo výhra prijatá v nepeňažnej forme, postupuje sa pri zdanení ako pri iných nepeňažných príjmoch zo závislej činnosti.

Príklad 3

Spoločnosť vlastní firemný automobil, ktorý už nemá účtovnú zostatkovú cenu (je plne odpísaný). Táto spoločnosť sa rozhodla auto venovať ako cenu v tombole na športovom dni, ktorý bude organizovať pre svojich zamestnancov. Stáva sa táto výhra zdaniteľným príjmom zamestnanca?

V súlade s § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov je príjmom nielen peňažné plnenie, ale aj nepeňažné plnenie. Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 tohto zákona sú aj príjmy, ktoré spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Nepeňažný príjem sa ocení cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Vychádzajúc z uvedeného bude výhrou zamestnanca obvyklá (trhová) cena auta, ktorá sa oslobodí od dane do výšky 350 eur. Zostávajúca suma je jeho zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Príklad 4

Zamestnanec vo vedomostnej súťaži vyhlásenej jeho zamestnávateľom, ktorej sa zúčastnila aj manželka zamestnanca, vyhral cenu v hodnote 150 eur a jeho manželka prvú cenu v hodnote 400 eur.

V súlade s § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je cena prijatá zamestnancom oslobodená od dane. Cena prijatá manželkou je oslobodená v sume 350 eur a suma 50 eur je zdaniteľným príjmom zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ preto zahrnie zamestnancovi do úhrnu jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti sumu 50 eur v mesiaci, v ktorom bola prijatá.

Ak nepeňažné plnenie je v príslušnom kalendárnom mesiaci u zamestnanca jeho jediným príjmom od zamestnávateľa, alebo bude tvoriť jeho prevažnú časť, pri zdanení sa postupuje podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia zamestnancovi, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení. Ak zamestnávateľ nemôže zraziť preddavok na daň ani pri najbližšom peňažnom plnení a zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, nedoplatok dane zrazí zamestnávateľ zamestnancovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov.

Ak bude zamestnanec podávať daňové priznanie, daň sa vyrovná pri podaní daňového priznania. Ak daňovníkovi v súlade s § 32 zákona o dani z príjmov nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, považuje sa daň z nepeňažného plnenia za vysporiadanú.

Príklad 5

Zamestnávateľ usporiadal športovú súťaž pre svojich zamestnancov. Medzi súťažiacimi boli i dôchodcovia, bývalí zamestnanci. Vecnú cenu v hodnote 400 eur vyhral jeden z dôchodcov. Cena je oslobodená do výšky 350 eur, 50 eur je zdaniteľný príjem bývalého zamestnanca.

Uvedený príjem nemohol zamestnávateľ zdaniť, pretože bývalý zamestnanec nepoberal v čase súťaže žiaden príjem zo závislej činnosti od tohto zamestnávateľa. Ak žiaden príjem do konca roka od tohto zamestnávateľa nebude dôchodca mať, hodnotu ceny neoslobodenú od dane zamestnávateľ uvedie do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti. Ak by to bol jediný zdaniteľný príjem dôchodcu v príslušnom kalendárnom roku, nebude zdanený v súlade s § 46a zákona o dani z príjmov. Ak by dôchodca mal aj iné príjmy, ktoré by spolu so zdaniteľným príjmom z ceny 50 eur presiahli limit zdaniteľných príjmov, ktorý je určený pre povinnosť podania daňového priznania (§ 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov), uviedol by v daňovom priznaní túto sumu ako príjem zo závislej činnosti.

RADA!

Pokiaľ obdrží cenu alebo výhru osoba, ktorá nie je manželkou zamestnanca alebo dieťa zamestnanca, ktoré nie je považované za vyživované podľa § 33 zákona o dani z príjmov a prijatá cena alebo výhra nespĺňa podmienku pre oslobodenie od dane, takýto zdaniteľný príjem nie je príjmom zo závislej činnosti, ale je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov. Zdanenie si zabezpečí sám príjemca ceny alebo výhry v podanom daňovom priznaní.

Ing. Ivana Valterová

§ 35 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak pri príjmoch oslobodených od dane neboli splnené podmienky na oslobodenie, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazí preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo postupuje podľa písmena a). Zamestnancovi,

a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,

b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisuo zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,

c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

(4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom...