Zdaňovanie autorských honorárov

AUTORSKÝ HONORÁR PREDSTAVUJE ODMENU AUTORA, plynúcu resp. nárokovateľnú v kontexte so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej iba „autorský zákon“) a to v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo- obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania resp. v súvislosti so zhotovením a použitím databázy.

Autorom môže byť len FO, ktorá dielo vytvorila. Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä

a) slovesné dielo a počítačový program,
b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,
c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie,
d) hudobné dielo s textom alebo bez textu,
e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,
f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,
g) fotografické dielo,
h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu,
i) dielo úžitkového umenia,
j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.

Predmetom autorského práva je však aj tzv. súborné dielo (jedná sa napr. o zborník, časopis, encyklopédiu, antológiu, pásmo, výstavu alebo inú databázu, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora).

a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,
b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu, denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol.

OSOBNOSTNÉ PRÁVA AUTORA spočívajú predovšetkým v 

- označení autorského diela menom alebo pseudonymom autora a požadovaním, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia,
- neoznačení diela autora jeho menom resp. pseudonymom,
- rozhodnutí autora o zverejnení svojho diela,
- práve na nedotknuteľnosť jeho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti.

Uvedených osobnostných práv sa autor vzdať nemôže. Uvedené práva sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.

MAJETKOVÉ PRÁVA AUTORA spočívajú predovšetkým:

- v práve autora použiť svoje dielo,
- v práve autora udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na

a) vyhotovenie rozmnoženiny diela,
b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva,
c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,
d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela,
e) zaradenie diela do súborného diela,
f) verejné vystavenie diela,
g) verejné vykonanie diela,
h) verejný prenos diela.

Vyššie spomenuté majetkové práva udelením súhlasu autora nezanikajú. Autor je však povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch výslovne ustanovených autorským zákonom.

PRÍJMY V PODOBE AUTORSKÝCH HONORÁROV A ICH ZDAŇOVANIE – zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom zaraďuje tieto príjmy pre účely ich zdaňovania v rámci § 6 ods. 2 ako príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Na úroveň týchto príjmov spomínaný právny predpis ustanovuje aj príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú živnosťou, nakoľko § 3 ods.1 písm. b) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. príjmy uvedeného charakteru vylučuje z okruhu živností. Živnosťou totiž v zmysle spomínaného ustanovenia nie je využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi (autorský zákon) ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady.

Príjmy v podobe autorských honorárov sa ako príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti zdaňujú len v prípade, ak sa príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom nezdaňujú v režime závislej činnosti.

Medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti teda nie je možné zahrňovať príjmy zo závislej činnosti, ako napr. príjmy za literárnu a umeleckú činnosť vykonávanú na základe pracovnoprávneho vzťahu.

Osobnostných práv sa autor vzdať nemôže.
Práva sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.

Tieto príjmy sa zdania ako príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. Na účely správneho zaradenia príjmov k jednotlivým ustanoveniam zákona o dani z príjmov, je teda nevyhnutné skúmať, na základe akého právneho vzťahu daňovník vykonáva činnosť, z ktorej dosahuje spomínaný charakter príjmov. Ak by napr. herec vykonával činnosť na základe uzavretého pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného v zmysle Zákonníka práce, potom príjem, ktorý by dosiahol z takejto činnosti by bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. Ak by však tento herec vykonával činnosť na základe zmluvy uzavretej podľa autorského zákona, dosiahnuté príjmy by sa považovali za príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Príklad

Na základe uvedeného sa dá konštatovať, že príjem novinára dosiahnutý z napísania a vydania knihy, nie je príjmom zo závislej činnosti. A to napriek tomu, že knihu vydáva jeho zamestnávateľ. Ide totiž o samostatnú aktivitu novinára, ktorá nie je vykonávaná na príkaz zamestnávateľa. Uvedené príjmy budú teda príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, na rozdiel od príjmov z novinárskej činnosti súvisiacej s tvorbou príspevkov do časopisov, ktoré sa zdaňujú ako príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

Pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov sú vo všeobecnosti príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (viď § 19 ZDP). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ust. § 17 až 29 ZDP.

Pri uplatnení skutočných preukázateľných výdavkov musí ísť o výdavky, ktoré sú preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a na príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady. K takýmto výdavkom patria aj príspevky do umeleckých fondov na základe ust. § 5 zákona č.13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v z.n.p.

UPLATNENIE VÝDAVKOV PERCENTOM Z PRÍJMOV – daňovník – autor sa však môže rozhodnúť pre iný spôsob uplatnenia daňových výdavkov, a to uplatnenie výdavkov percentom z príjmov podľa § 6 ods.10 ZDP vo výške 40 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Ak daňovník uplatní výdavky percentom z príjmov, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov (t.j. aj spomínané príspevky do umeleckých fondov).

K týmto výdavkom môže však naviac zahrnúť zaplatené poistné odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, a to v preukázateľnej výške (to však len vtedy, ak toto poistné nebolo zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach). V prípade, že daňovník sa rozhodne pre uplatňovanie percentuálnych výdavkov, vzniká mu povinnosť viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. V súvislosti s použitím percentuálneho uplatnenia výdavkov treba upozorniť na skutočnosť, že zákon o dani z príjmov neumožňuje, aby daňovník, ktorý si uplatní výdavky percentom z príjmov z autorských zmlúv, uplatnil na prípadné iné svoje príjmy podľa § 6 ods.1 ZDP (napr. z podnikania) skutočné preukázateľné výdavky, a naopak. Takýto daňovník, ktorý má príjmy podľa § 6 ods.1 ZDP (napr. zo živnosti), ako aj príjmy podľa § 6 ods. 2 ZDP (napr. z autorských zmlúv) je povinný používať rovnaký spôsob uplatnenia výdavkov pri všetkých druhoch príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.1 a 2 ZDP.

Príklad

Pán Emil po skončení roka 2009 podal daňové priznanie, v ktorom uviedol:

ZDANENIE ZRÁŽKOVOU DAŇOU – nie všetky príjmy však umelec – autor musí uvádzať v daňovom priznaní. Podľa §  43 ods. 3 písm. h) ZDP sú zdanené zrážkovou daňou príspevky autorov do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon (za umelecký výkon sa pritom pre uvedené účely považuje predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo folklórneho diela spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom). Pri takýchto príjmoch autorov ich vydavateľ vyplatí autorovi honorár znížený o daň. Vydavateľ túto daň odvádza daňovému úradu. Uvedený príjem sa potom považuje za daňovo vysporiadaný a umelec – autor ho už v daňovom priznaní uvádzať nemusí.

V prípade uvedeného príjmu ZDP umožňuje v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. b) znížiť tento príjem pre účely dane vyberanej zrážkou o výdavok vo výške určenej percentom podľa § 6 ods. 10 ZDP. To zn., že v súčasnosti sa základ dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie (ak nejde o umelecký výkon) určí ako rozdiel dosiahnutého príjmu a percentuálneho výdavku 40 %. Z takto zníženého príjmu sa uplatní zrážka dane vo výške 19 %.

Vydavateľ (ten, kto vypláca uvedený príjem) pri výpočte zrážkovej dane postupuje nasledovne:

1. Od brutto sumy honoráru odpočíta paušálne výdavky vo výške 40 % zo sumy honoráru. Základom dane bude teda suma honoráru znížená o paušálne výdavky.
2. Z toho základu dane sa vypočíta daň sadzbou 19 %, výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol (§ 47 ZDP).
3. Vydavateľ vyplatí autorovi sumu honoráru, zníženú o príspevok do umeleckých fondov a o vyššie uvedeným spôsobom vypočítanú daň.

Takýto príjem sa považuje za daňovo vysporiadaný a nemusí sa uvádzať v daňovom priznaní. Uvádzať v daňovom priznaní sa nemusí ale podľa § 43 ods.7 ZDP sa v daňovom priznaní uviesť môže – ak je to pre autora výhodné. Potom daň vybraná zrážkou sa považuje za preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane vo svojom daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku.

Príklad

Vydavateľstvo vypočíta a odvedie daňovému úradu zrážkovú daň, daň vypočíta nasledovne:

ZDAŇOVANIE HONORÁROV V MEDZINÁRODNÝCH SÚVISLOSTIACH – u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou je rozsah zdaňovaných príjmov zrážkovou daňou uvedený v § 43 ods. 2 ZDP, pričom § 43 ods. 3 sa rovnako vzťahuje aj na takýchto daňovníkov – nerezidentov. Podľa uvedeného ustanovenia sa však na základe § 1 ods. 2 ZDP postupuje len vtedy, ak ide o daňovníka – rezidenta krajiny, s ktorou SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V prípade daňovníka s bydliskom na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia sa musí prioritne vychádzať zo znenia tejto zmluvy a ak zmluva dáva právo na zdanenie v SR, potom sa bude aplikovať ust. § 43 spomínaného právneho predpisu.

V kontexte medzinárodných daňových zmlúv pri posudzovaní zdanenia uvedených príjmov je potrebné rozlišovať zaradenie príjmov v prípade výkonných umelcov – príjmy za samotný výkon umelca, herca, speváka atď. a medzi príjmami za udelenie práv z použitia alebo poskytnutia z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu. Zatiaľ čo príjmy z poskytnutia práv z priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva a autorské práva spolu s majetkovými právami výkonného umelca (autorské práva súvisiace s autorským právom) sú zaradené podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia pod príslušný článok zmluvy týkajúci sa licenčných poplatkov, tak príjmy za osobnostné práva súvisiace s autorskými právami, teda za samotný výkon umelcov, hercov, spevákov a pod., spadajú do príslušného článku zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia týkajúceho sa príjmov poberaných za výkon umelcov.
Vychádzajúc z definície pojmu „licenčné poplatky“, ustanovenej v modelovej zmluve OECD sú licenčnými poplatkami akékoľvek peňažné a iné plnenia, ktoré sa poskytujú za použitie alebo za právo na použitie autorských práv, literárnych, umeleckých alebo vedeckých diel, vrátane kinematografických filmov, akýchkoľvek patentov, obchodných značiek, typov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov alebo

postupov a informácií týkajúcich sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých záležitostí. Článok 12 modelovej zmluvy prisudzuje právo jednému zo zmluvných štátov na zdanenie príjmov z licenčných poplatkov. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte. Toto znenie určuje princíp výlučného zdanenia licenčných poplatkov v štáte skutočného vlastníka. Aj keď modelová zmluva ustanovuje výlučné právo zdanenia licenčných poplatkov v štáte rezidencie skutočného vlastníka príjemcu, je nutné pri riešení otázky zdanenia príjmu z licenčných poplatkov v konkrétnom prípade postupovať podľa konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá je uzatvorená. Väčšina zmlúv, ktoré má SR uzatvorené, totiž stanovuje právo zdanenia licenčných poplatkov v štáte zdroja a nie v štáte rezidencie skutočného vlastníka, pričom sa odlišuje, či ide o tzv. „kultúrne“ licenčné poplatky alebo „priemyselné“ licenčné poplatky. Niektoré zmluvy zas nerozlišujú licenčné a im podobné poplatky na kultúrne a priemyselné, ale stanovujú pre všetky jednu sadzbu dane, ktoré môže štát zdroja uplatňovať.

Príklad

Vychádzajúc zo znenia článku 12 medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR nebudú uvedené príjmy zdaniteľné na území SR. „Kultúrne“ licenčné poplatky uvedené v článku 12 ods. 3 písm. b) zmluvy sa nemôžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj. Zdaňujú sa iba v štáte príjemcu, t.j. v ČR, kde si český autor zahrnie „slovenské“ autorské honoráre medzi svoje ostatné zdaniteľné príjmy. V opačnom prípade je situácia identická – slovenský autor si príjmy z autorských honorárov plynúcich z ČR zdaní v rámci svojich zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP vo svojom daňovom priznaní.

Samotný výkon umelcov, čiže osobnostné práva súvisiace s autorským právom, sú z hľadiska medzinárodného daňového práva riešené samostatne v článku 17 modelovej zmluvy OECD. Tento článok stanovuje všeobecný princíp zdanenia umelcov, podľa ktorého umelci, ktorí sú rezidentami jedného zmluvného štátu, môžu byť zdaňovaní v druhom zmluvnom štáte, v ktorom vykonávajú svoje osobné činnosti, bez ohľadu na to, či sú závislého, alebo nezávislého charakteru. Článok presne nedefinuje výraz „umelec“, len príkladne uvádza osoby, na ktoré by sa mohol vzťahovať. Tieto príklady by sa v žiadnom prípade nemali považovať za vyčerpávajúce. Výraz „umelec“ zahŕňa hlavne javiskového umelca, filmového alebo rozhlasového herca, herca v televíznej reklame, speváka, hudobníka alebo tanečníka. Článok sa môže tiež aplikovať na príjem získaný z činností, ktoré majú politický, sociálny, charitatívny alebo náboženský charakter, ak je zachovaný súčasne aj zábavný charakter týchto činností. Ust. článku sa nevzťahujú na lektorov konferencií, osoby poskytujúce rozhovor v televízii, na administratívny alebo pomocný (podporný) personál v umeleckom priemysle.

Príklad

Podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP sa príjmy z nezávislej činnosti umelca osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu, považujú za príjmy dosiahnuté zo zdrojov na tomto území a sú zdaňované zrážkovou daňou vo výške 19 %. Podľa článku 17 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Rakúskom sú vo všeobecnosti príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom umelec vykonáva svoju činnosť, aj keď mu neplynú priamo, ale prostredníctvom inej osoby. Keďže teda zmluva umožňuje zdanenie v SR, postupuje sa pri zdaňovaní uvedeného príjmu podľa vnútroštátneho predpisu (slovenský zákon o dani z príjmov) a príjem bude zdanený 19 %-nou zrážkovou daňou vzhľadom na to, že v zmluve nie je určená výška dane z príjmov umelcov.

AUTORSKÉ HONORÁRE A REŽIM DPH – z pohľadu uplatňovania zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je ako dodanie služby v § 9 ods.1 písm. a) tohto právneho predpisu definovaný aj prevod a poskytnutie práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva.

V zmysle ust. § 3 zákona o DPH platí, že zdaniteľnou osobou je každá osoba vykonávajúca nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa pritom rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa o.i. aj duševnú tvorivú činnosť. Za nezávislé vykonávanie činnosti sa nepovažuje iba vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania.

Dosahovanie príjmov v podobe autorských honorárov podľa autorského zákona sa považuje za vykonávanie ekonomickej činnosti, s výnimkou, ak je táto činnosť vykonávaná v rámci závislej činnosti. Ak teda FO dosahuje príjem z autorských práv alebo práv súvisiacich s autorským právom, vzťahuje sa na ňu zákon o DPH v plnom rozsahu.

Ak by teda dosiahla takáto osoba za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch obrat (príjem) vo výške 49 790 eur, vzniká jej povinnosť registrácie sa za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH. Nie je podstatné, či tieto príjmy sú dosiahnuté iba z autorských zmlúv, alebo v súbehu s inými príjmami z dodávaných tovarov a služieb.
Ak sa teda FO stane platiteľom DPH, v zmysle § 9 ods.1 písm. a) zákona o DPH všetky príjmy dosiahnuté z autorských zmlúv, budú predmetom dane z pridanej hodnoty a FO vznikne povinnosť odvádzať DPH z autorských honorárov.

Príklad

ZDP nepodmieňuje spôsob zdanenia takýchto príjmov statusom neplatiteľa DPH. Povinnosť vystavovať faktúru v zmysle § 71 zákona č.222/2004 Z. z. o DPH musí byť samozrejme splnená. Uvedeným spôsobom nedôjde k žiadnemu kráteniu ani dane z príjmov FO a ani DPH.

Ing. Ján Mintál

§ 43 zákona č. 595/2003 Z. z.

Daň vyberaná zrážkou

(1) Z príjmov podľa odsekov 2 a 3 sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane podľa § 15.
(2) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2) sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c), d) a e) prvého až tretieho bodu a výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.
(3) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o

a) úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond, doplnkový dôchodkový fond, banka alebo pobočka zahraničnej banky alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,
b) výnos z podielových listov, výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu podielový fond, doplnkový dôchodkový fond,
c) peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,
d) peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,
e) dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu [§ 7 ods. 1 písm. d)],
f) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],
g) príjem za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
(účinnosť od 1. januára 2010)
h) príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon [§ 6 ods. 2 písm. a)],
i) výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich fyzickým osobám a daňovníkom uvedeným v odseku 6,
j) príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ktorého úhrnná výška od tohto zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165,97 eur a u ktorého si tento daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 a daňový bonus podľa § 33,
k) príjem podľa § 16 ods. 1 písm. e) štvrtého bodu s výnimkou nájomného alebo príjmu plynúceho z iného využitia nehnuteľností umiestnených na území Slovenskej republiky a príjmu, pri ktorom sa zabezpečuje daň podľa § 44,
l) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,
m) náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.

(účinnosť od 1. januára 2010)

§ 16 zákona č. 595/2003 Z. z.
cit. na strane 27

Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou

(1) Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem

a) z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne, b) zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
c) zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,
d) z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,

Zdaniteľná osoba

(1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa...