Zdaniteľná osoba na účely DPH

Základný rámec pre plnenia, ktoré majú byť zaťažené daňou z pridanej hodnoty tvoria: existencia protihodnoty, postavenie zdaniteľnej osoby, existencia právneho vzťahu a podstata samotného charakteru plnenia. Pri posúdení toho, či tovar alebo služba je predmetom dane, je nutná priama väzba medzi dodaným tovarom alebo poskytnutou službou a prijatou platbou.

Nie každá fakturácia platiteľom dane má obsahovať aj DPH

V prípade tuzemských transakcií je predmetom DPH dodanie tovaru alebo dodanie služby, v prípade zahraničných transakcií je predmetom DPH nadobudnutie tovaru v SR z iného členského štátu a dovoz tovaru z tretieho (nečlenského štátu EÚ). Fakturácie rôznych finančných plnení, ako sú náhrady škôd, pokuty, penále a pod., nie sú predmetom DPH (nedochádza pri nich k dodaniu služby alebo tovaru), pri takýchto fakturovaných plneniach platiteľ neuplatňuje pri fakturácii DPH.

Príklad 1

Fakturácia škody

Slovenský platiteľ A (dodávateľ) dodal inému slovenskému platiteľovi B (odberateľ) tovar. Platiteľ B použil tento tovar pri výrobe. Výsledný produkt platiteľa B bol nekvalitný v dôsledku nekvalitného materiálu, ktorý mu dodal platiteľ A, v dôsledku čoho vznikla platiteľovi B škoda. Platiteľ B škodu vyčíslil a vystavil faktúru pre svojho dodávateľa – platiteľa A.

Na faktúre neuvedie DPH, nakoľko predmet fakturácie – finančné plnenie nie je predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH

V daňovom priznaní pre DPH podávanom v SR sa uvádzajú len tie zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom DPH v SR, t. j. ich miesto dodania sa nachádza v SR. V daňovom priznaní podávanom v SR sa teda neuvádzajú zdaniteľné obchody, ktoré síce sú predmetom DPH, ale v zahraničí, nie v SR.

Príklad 2

Poradenská služba pre zahraničného platiteľa

Slovenský platiteľ DPH poskytne poradenskú službu českému podnikateľovi, registrovanému pre DPH v ČR, miestom dodania tejto služby je ČR (na základe § 15 ods. 1 zákona o DPH).

Služba nie je predmetom DPH podľa slovenského zákona o DPH, preto slovenský platiteľ jej dodanie neuvedie vo svojom daňovom priznaní v SR (prijatie služby uvedie a zdaní príjemca v ČR).

Ustálené závery Súdneho dvora EÚ (ďalej „SD EÚ“)

•    Platba bez jednoznačnej súvislosti s poskytnutou službou (vec C-154/80 Aardappelenbewaarplaats)

V prípade poskytnutia služby bez prijatia jednoznačnej jednostrannej odplaty, ktorá má priamu súvislosť s dodávanou službou, nemôže byť takéto dodanie služby považované za plnenie za odplatu a následne nemôže ani podliehať DPH.

•    Neexistenica právneho vzťahu medzi poskytovateľom služby a jej príjemcom (vec C – 16/93 Tolsma)

Predmetom DPH je služba za predpokladu existencie právneho vzťahu medzi poskytovateľom a príjemcom služby. Odmena za službu má vyjadrovať hodnotu vydanú príjemcom služby za to, že mu bola služba poskytnutá.

•    Neexistencia priamej odplaty za službu (vec C – 89/91 Hong-Kong Trade)

Pri činnosti spočívajúcej vo výlučnom poskytovaní služieb bez priamej odplaty neexistuje základ pre vymeranie dane a takáto služba nie je predmetom DPH.        

•           Nadobudnutie a držba dlhopisov (vec C – 80/95 Harnas & Helm CV)

Nadobudnutie vlastníckeho práva k dlhopisom a držba dlhopisov, činnosti ktoré neslúžia na žiadnu ďalšiu obchodnú činnosť a výnos z dlhopisov nemožno pokladať za hospodárske činnosti, pri ktorých dotknuté osoby nadobúdajú postavenie osoby podliehajúcej dani.

•           Správcovská činnosť (vec C-155/94 Wellcome Trust)

Transakcie súvisiace s cennými papiermi môžu byť predmetom DPH predovšetkým v prípade, ak sú uskutočňované ako súčasť komerčného obchodovania alebo s cieľom zabezpečiť priamy alebo nepriamy vplyv na vedenie spoločností, ktorých podiely sú vlastnené.

•    Činnosť investičnej spoločnosti (vec C – 8/03 BBL)

Činnosť investičných spoločností, ktorá spočíva v kolektívnom investovaní kapitálu sústredeného od verejnosti do prevoditeľných cenných papierov, presahuje rámec samotného nadobudnutia a samotného predaja prevoditeľných cenných papierov. Pretože ide o dosahovanie zisku na nepretržitom základe, ich činnosť predstavuje hospodársku činnosť. Z toho vyplýva, že takéto spoločnosti majú postavenie osoby podliehajúcej dani.

•    Činnosť faktoringovej spoločnosti (vec C – 305/01 MKG-Kraftfahrzeuge-Factory)

Činnosť faktoringovej spoločnosti je považovaná za ekonomickú činnosť, pričom predstavuje výnimku z oslobodených plnení.

•    Konanie platiteľa v postavení súkromnej osoby – ako nepodnikateľa (vec C – 291/92 Dieter Ambrech)

Fyzická osoba – platiteľ DPH ktorý vykonávajúca transakciu v postavení súkromnej osoby (nepodnikateľa), nekoná ako zdaniteľná osoba, preto táto transakcia nepodlieha DPH.

•    Prenájom miesta na ktorom nájomca vykonáva nezákonnú činnosť (vec C – 158/98 Coffeshop „Siberie“ vof.)

Prenájom miesta s úmyslom komerčných činností je v zásade ekonomická aktivita. Skutočnosť, že nájomca vykonáva nezákonnú činnosť, nemení ekonomickú povahu prenájmu.

•    Zálohy ktoré si poskytovateľ ponecháva v prípade odstúpenia od zmluvy (vec C – 277/05 Société thermale d’Eugénie-les-Bains)

Sumy zaplatené ako zálohy v rámci zmlúv týkajúcich sa poskytovania hotelových služieb podliehajúcich dani z pridanej hodnoty sa musia v prípade, že zákazník využije právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým disponuje, a že prevádzkovateľ hotelového zariadenia si tieto sumy ponechá, považovať za paušálne odškodnenie za odstúpenie od zmluvy zaplatené z dôvodu náhrady škody, ktorú prevádzkovateľ utrpel v nadväznosti na nesplnenie záväzku zákazníkom, ktoré však priamo nesúvisí so žiadnou odplatne poskytnutou službou, a ako také za sumy nepodliehajúce tejto dani.

Základné pojmy pre DPH
sú „zdaniteľná osoba“ a „ekonomická činnosť“,

ktoré sú definované v § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy. Za zdaniteľnú osobu sa podľa zákona o DPH považuje tiež Správa štátnych hmotných rezerv SR v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

Osobitným prípadom získania štatútu zdaniteľnej osoby je príležitostný predaj nového dopravného prostriedku akoukoľvek osobou, t. j. aj nepodnikateľom, do iného členského štátu. Takáto osoba, ktorá neuskutočňuje inú ekonomickú činnosť pre účely DPH, sa považuje za zdaniteľnú osobu (§ 3 ods. 5 zákona o DPH) len z titulu uvedeného predaja. To jej umožňuje uplatniť si právo na odpočítanie dane.

Ekonomická činnosť (podnikanie) je kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH. Vykonávanie ekonomickej činnosti predstavuje predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti.

Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov.Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku s cieľom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, t. j. aj fyzickou osobou – nepodnikateľom, ak ide o činnosť sústavnú.

Príklad 3

Prenájom nehnuteľnosti manželmi

Manželia vlastniaci nehnuteľnosť ju prenajímajú právnickej osobe – považujú sa za zdaniteľné osoby. Za obdobie od 1. februára 2023 do 31. januára 2024 dosiahli príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 50 000 eur.

Príjem z prenájmu bol dosiahnutý z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto sa delí v rovnakom pomere, t. j. po 25 000 eur. Ani jednému z manželov nevznikla povinnosť požiadať príslušný daňový úrad o registráciu pre DPH. Ak by sa manželia dohodli, že príjem z prenájmu nebudú deliť, ale na účely registrácie pre DPH sa do obratu započíta iba manželovi, povinnosť požiadať o registráciu pre DPH vznikla manželovi.

Ekonomickou činnosťou nie je (§ 3 ods. 3 zákona o DPH) vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávislé vykonávanie činnosti.

Pri transakcii, ktorá má podliehať DPH, musí zdaniteľná osoba konať „ako taká“. Zdaniteľná osoba vykonávajúca transakciu v postavení súkromníka (nepodnikateľa) nekoná ako zdaniteľná osoba, preto táto transakcia nepodlieha DPH. Nič nebráni zdaniteľnej osobe, ktorá si chce zachovať časť majetku medzi svojím súkromným majetkom, vyňať ho zo systému DPH. Zdaniteľná osoba si môže vybrať, či chce zahrnúť do svojho podnikania pre účely uplatňovania DPH časť majetku, ktorá je vydaná do jej súkromného užívania. Tento prístup sa zhoduje s jednou zo základných zásad – že zdaniteľná osoba musí niesť bremeno DPH len vtedy, ak to súvisí s tovarmi alebo službami, ktoré používa na súkromnú spotrebu a nie na svoje zdaniteľné podnikateľské činnosti (v súvislosti s podnikateľskou činnosťou má právo na odpočítanie DPH).

Ak zdaniteľná osoba predáva majetok, ktorého časť si v čase nadobudnutia vyhradila na to, že ho nepridelí na podnikanie, pre účely DPH sa má brať do úvahy len tá časť majetku, ktorá sa určila na jej podnikanie a tiež úpravy takýchto odpočtov sa musia obmedziť len na túto časť.

Príklad 4

Predaj automobilu fyzickou osobou

Fyzická osoba – živnostník, ktorý je platiteľom DPH, vlastní dva automobily, pričom len jeden z nich má zaradený do majetku na podnikanie.

Pri predaji automobilu, ktorý nemá zaradený do podnikania, nekoná ako zdaniteľná osoba, jeho predaj teda nie je predmetom DPH.

Orgány verejnej moci
ako zdaniteľné osoby

Subjekty uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, ak konajú v rozsahu hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť z hľadiska ich postavenia ako nezdaniteľnej osoby výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe zákona č. 8 v rozsahu, ktorý nie je zanedbateľný. Ide o tieto činnosti: telekomunikačné služby, dodanie vody, plynu, elektriny a tepla, preprava tovaru, prístavné a letiskové služby, preprava osôb, dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj, organizovanie veľtrhov a výstav, činnosti pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr, skladovanie, reklamné služby, služby cestovného ruchu, prevádzkovanie predajní pre zamestnancov, prevádzkovanie jedální pre zamestnancov a podobných prevádzok.

Pri posúdení, či subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH ako nezdaniteľná osoba narušuje svojou činnosťou výrazne hospodársku súťaž, je vhodné vychádzať z týchto kritérií:

1)  Konanie vo verejnom záujme – právnické osoby uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH svojou hlavnou činnosťou predovšetkým plnia úlohy štátu alebo úlohy územnej samosprávy,v rámci svojej hlavnej činnosti spravidla konajú vo verejnom záujme prijímateľom ich činností je vo všeobecnosti verejnosť. Ak tieto osoby v rámci hlavnej činnosti poskytujú plnenia, ktoré nie sú plnením ich úloh vo verejnom záujme ako napr. poskytovanie plnení súkromným osobám na základe zmluvy, pričom by išlo o také plnenie, ktoré si môže súkromná osoba objednať aj u podnikateľa, je možné považovať takúto činnosť na účely DPH za činnosť, ktorá nie je vykonávaná vo verejnom záujme a ak takáto činnosť z hľadiska postavenia poskytovateľa ako nezdaniteľnej osoby výrazne narušuje hospodársku súťaž t.j. znevýhodňuje v súťaži podnikateľov poskytujúcich obdobné plnenia, považujú sa uvedené osoby v rozsahu takejto činnosti za zdaniteľné osoby.

2)  Predmet plnenia – či môže činnosť vykonávať aj podnikateľ alebo len subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH, príp. či zo strany subjektu uvedeného v § 3 ods. 4 zákona o DPH existuje ponuka na poskytnutie plnenia napr. formou reklamy alebo priama ponuka na poskytnutie plnenia.

3)  Kto je objednávateľom plnenia – či koná subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH na základe zákona alebo pre iné osoby na zmluvnom základe.

4)  Cena plnenia – za poskytnuté plnenie v porovnaní s cenou za rovnaké alebo obdobné plnenie poskytnuté platiteľom dane narušuje konkurenčné podmienky na trhu tým, že je nižšia z dôvodu, že subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH ako nezdaniteľná osoba nemusí uplatniť k cene svojho plnenia daň z pridanej hodnoty.

Aj keď osoby uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH v rámci svojej hlavnej činnosti prevažne spĺňajú kritérium nezdaniteľnej osoby, určité činnosti môžu vykazovať znaky ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby. Hranica medzi činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme a ekonomickou činnosťou nemusí byť vždy jednoznačná, je potrebné jej posúdenie u každého konkrétneho subjektu osobitne.

Ak orgán verejnej moci nekoná v rozsahu svojej hlavnej činnosti a z tejto činnostidosahuje príjem, považuje sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľnú osobu (napr. zabezpečenie stravovania zamestnancov; prenájom nehnuteľností alebo jej časti a pod.).

Príklad 5

Predaj stavebných pozemkov obcou

Obec predáva stavebné pozemky za účelom realizácie stavieb, ktoré majú verejnoprospešný charakter, napr. stavba cesty.

Ide o konanie vo verejnom záujme, a preto je predaj stavebných pozemkov na uvedený účel mimo rámec zákona o DPH. Pokiaľ obec bude predávať stavebné pozemky pre individuálnu výstavbu rodinných domov a zároveň nepôjde o príležitostný predaj pozemkov (predaj viacerých pozemkov, z ktorých obec dosiahne výrazný obrat), obrat z predaja pozemkov sa započíta do obratu na účely registrácie pre daň z pridanej hodnoty.

Príklad 6

Verejnoprospešné služby zabezpečované obcou

Obec zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, ktoré vznikajú na území obce. Od občanov obec vyberá miestne poplatky za zber tohto odpadu. Výšku miestneho poplatku má obec stanovenú v súlade so zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a presne určenú vo všeobecne záväznom nariadení obce. Ide o činnosť obce vykonávanú v rámci jej hlavnej činnosti.

Vzhľadom na to, že obec túto činnosť vykonáva vo verejnom záujme, nedochádza k narušovaniu hospodárskej súťaže. Vykonávanie takejto činnosti a stanovenie ceny je v kompetencii danej obce, túto činnosť nemôže vykonávať v obci iný podnikateľský subjekt. To znamená, že obec z tohto titulu nie je možné považovať za zdaniteľnú osobu, nakoľko nevykonáva ekonomickú činnosť a príjmy z takejto činnosti obec nezapočítava do obratu na účely registrácie pre DPH.

Príklad 7

Prevádzkovanie reštaurácie a lyžiarskych vlekov obcou

Obec okrem plnenia hlavných úloh obce vykonáva aj vedľajšiu – podnikateľskú činnosť (prevádzkuje reštauračné zariadenie a lyžiarske vleky pre verejnosť).

Vzhľadom na to, že z vykonávanej podnikateľskej (vedľajšej) činnosti dosahuje príjmy, považuje sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľnú osobu v zmysle § 3 ods. 1 zákona o DPH Príjmy z takejto podnikateľskej činnosti musí obec započítať do obratu na účely registrácie pre DPH podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Po zaregistrovaní sa za platiteľa dane z dôvodu vykonávania vedľajšej činnosti bude obec povinná zdaňovať len ekonomickú činnosť (vedľajšiu – podnikateľskú, z ktorej dosahuje príjmy), nie hlavnú činnosť, ktorou nenarušuje hospodársku súťaž.

Ing. Naďa Vašková

ZÁKON č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty

§ 3

Zdaniteľná osoba

(1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

(3) Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

(4) Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

(5) Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.

Registračná povinnosť

§ 4

(1) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň; to neplatí, ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

(2) Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.

(3) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3, daňový úrad ju zaregistruje a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“); proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(4) Platiteľom sa stáva aj

a)  právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku platiteľa alebo časti podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti,

b)  zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom platiteľa,

c)  zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, časť stavby alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7,

d) zdaniteľná osoba podľa § 8 ods. 7 prvej vety, ktorá neuplatňuje osobitnú ...