Zdanenie príspevku na stravovanie
S účinnosťou od 1. októbra 2023 sa opätovne mení (zvyšuje) suma stravného pri tuzemských pracovných cestách. Uvedené má vplyv aj na výšku maximálneho príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov a na výšku oslobodeného príjmu.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vyplýva zo Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.), ďalej „ZP“.
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy vo všetkých zmenách, pričom je povinný zabezpečovať stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnávateľ nemá:
• ak je zamestnanec na pracovnej ceste s výnimkou zamestnanca, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu a na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny. Na pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej „zákon o cestovných náhradách“).
• voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie.
Táto povinnosť sa tiež nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
V zmysle § 152 ods. 2 ZP sa stravovanie zabezpečuje najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja, čo znamená, že zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie aj iným spôsobom. Stravovanie sa zabezpečuje:
• poskytovaním jedla zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení
• poskytovaním jedla zamestnancom v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
• zabezpečením stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.
V zmysle § 152 ods. 3 ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší euro cent nahor. Zamestnávateľ má povinnosť prispieť na stravovanie zamestnancov minimálne sumou rovnajúcou sa 55 % ceny jedla, ale má možnosť stanoviť si výšku príspevku v rozpätí od minimálnej sumy do maximálnej sumy. Maximálna suma vyplýva od 1. októbra 2023 z Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 368/2023 Z. z. o sumách stravného. Podľa neho suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 7,80 eura, z toho 55 % predstavuje sumu 4,29 eura.
Poznámka:
Od 1. 1. 2023 bola suma stravného pri tuzemských pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín určená Opatrením MPSVR č. 432/2022 vo výške 6,80 euro (maximálna suma príspevku na stravovanie bola 3,74 eura) a od 1. 6. 2023 Opatrením MPSVR č. 171/2023 vo výške 7,30 eura (maximálna suma príspevku na stravovanie bola 4,02 eura).
Ak zamestnávateľ svoju povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie plní poskytnutím stravovacích poukážok, v zmysle § 152 ods. 4 ZP cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky, pričom táto hodnota musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo od 1. októbra 2023 predstavuje hodnotu 5,85 eura (75 % zo 7,80 eura). Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
Zamestnávateľ namiesto zabezpečenia stravovania poskytne v súlade s § 152 ods. 6 ZP zamestnancovi finančný príspevok:
a) ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku
b) ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie spôsobmi vymenovanými v § 152 ods. 2 ZP
c) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom
d) zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
V súlade s § 152 ods. 8 ZP sa suma finančného príspevku na stravovanie môže poskytovať ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 ZP prvej vety (v tomto prípade je to suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku zamestnancom, ktorým sa naďalej poskytujú stravovacie poukážky). Súčasne to však musí byť najmenej 55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP, t. j. od 1. 10. 2023 suma 3,22 eura (55 % zo sumy 5,85 eura). Uvedené platí hlavne pre prípad, ak je cena jedla nižšia ako 5,85 eura. Pri hodnote stravovacej poukážky 5,85 eura je minimálny príspevok zamestnávateľa súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 3,22 eura.
Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 ZP, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. 10. 2023 je minimálna suma finančného príspevku 3,22 eura (55 % zo sumy 5,85 eura) a maximálna suma 4,29 eura (55 % zo sumy 7,80 eura).
Pri hodnote stravovacej poukážky 7,80 eura, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 4,29 eura. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 ZP, suma finančného príspevku na stravovanie musí byť najmenej 3,22 eura (55 % zo sumy 5,85 eura) a najviac 4,29 eura (55 % zo 7,80 eura).
Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 odseku 6 ZP (finančný príspevok), je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie za podmienok uvedených v § 152 ods. 7 ZP. Finančný príspevok na stravovanie, pokiaľ ide o výšku príspevku zo strany zamestnávateľa, sa musí poskytovať za tých istých podmienok ako stravovacia poukážka.
Zamestnávateľ okrem príspevku na stravovanie podľa ZP poskytuje zamestnancom príspevok aj podľa zákona o sociálnom fonde (z. č. 152/1994 Z. z. v z. n. p.). Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde]. Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov v súlade s § 152 ods. 9 ZP
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.
Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, o uvedených skutočnostiach môže podľa § 12 ods. 2 ZP práce rozhodnúť jednostranne aj zamestnávateľ napr. vo vnútornom predpise.
Poznámka:
Pri § 152 ods. 9 písm. c) ZP nie je možný výber finančného príspevku namiesto stravovacej poukážky.
V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je od dane z príjmov oslobodená:
• hodnota stravy (nepeňažná forma) poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku do výšky podľa osobitného predpisu alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov do výšky podľa osobitného predpisu,
• finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu.
Osobitným predpisom je § 152 ZP. Treba však poznamenať, že u vybraných skupín zamestnancov je výška príspevku upravená inými predpismi (napr. u vojakov, policajtov, hasičov, štátnych zamestnancov).
|
! |
Upozornenie
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno uplatniť na hodnotu stravy, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi po pracovnej zmene a mimo spotreby na pracovisku, napr. teplé jedlo poskytnuté po pracovnej zmene zamestnancovi počas firemných večierkov, športových hier.
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno uplatniť ani na hodnotu stravy, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na pracovnej ceste. V tomto prípade sa uplatňuje ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a) ZDP.
Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravu nepeňažnou formou, na toto nepeňažné plnenie nemožno využiť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a to ani vtedy, ak by zamestnávateľ vynaložené prostriedky na stravovanie neuplatnil do daňových výdavkov.
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie v nepeňažnej forme (stravovacie zariadenie vlastné alebo iného zamestnávateľa, stravovacie poukážky a to aj elektronické), od dane je oslobodený príspevok na stravovanie do výšky podľa § 152 ods. 3 ZP, od 1. 10. 2023 v maximálnej sume 4,29 eura.
Ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie v prípadoch vymenovaných v § 152 ods. 6 ZP alebo v súlade s § 152 ods. 7 ZP (finančná alternatíva k stravovacej poukážke na základe výberu zamestnanca), oslobodený je príspevok vo výške podľa § 152 ods. 8 ZP. Aj v tomto prípade možno oslobodiť, od. 1. 10. 2023 sumu maximálne 4,29 eura. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca presahujúci stanovenú maximálnu sumu sa zdaní. Príspevok zo sociálneho fondu je od dane oslobodený v plnej výške.
Ing. Ivana Valterová
§ 152 zákona č. 311/2006 Z. z., Zákonník práce
Stravovanie zamestnancov
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.
(3) Zamestnávateľ
prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla,
najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej
ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej
vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ
poskytuje príspevok...








