Závislá činnosť podľa Zákonníka práce

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a iba výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislú prácu definuje ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení neskorších predpisov.

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. To znamená, že ak vykonávaná práce spĺňa týchto päť charakteristík súčasne, ide o výkon závislej práce.

Ak má vykonávaná práca znaky aj podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, podľa Občianskeho zákonníka, resp. podľa Obchodného zákonníka), v takomto prípade nejde o závislú prácu a takáto práca môže byť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu podľa zákona o dobrovoľníctve (dobrovoľnícka zmluva), Občianskeho zákonníka (napr. príkazná zmluva) alebo podľa Obchodného zákonníka (napr. mandátna zmluva).

Závislá práca sa môže vykonávať výlučne v pracovnoprávnych vzťahoch. Na pracovnoprávne vzťahy založené na závislej práci (presnejšie na individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb) sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce a všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie však ustanovenia o zmluvných občianskoprávnych vzťahoch). Zákonník práce ustanovuje, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnoprávnych vzťahoch, t. j.:

•    v pracovnom pomere – pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou,

•    v obdobnom pracovnom vzťahu – výkon závislej práce na základe štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru založeného služobnou zmluvou (napr. práca v štátnej službe) alebo

•    výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu – výkon zárobkovej činnosti na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Závislá práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo závislá práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať len ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku, len pri:

•    účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych a umeleckých predstaveniach,

•    športových podujatiach,

•    reklamných činnostiach,

•    od 1. 3. 2021 aj pri iných činnostiach (napr. administratívne práce), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky.

Výkon ľahkých prác povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané.

Zamestnanec a zamestnávateľ

Pri výkone závislej práce vystupuje na jednej strane zamestnanec a na strane druhej zamestnávateľ. Pojem zamestnanec vymedzuje § 11 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa v rámci pracovného pomeru a vo výnimočných prípadoch aj v obdobných pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnancom môže byť osoba, ktorá má spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku (ak nie je ustanovené inak). Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Spôsobilosť zamestnanca uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti vzniká najskôr v deň, keď zamestnanec dovŕši 18 rokov veku.

Pojem zamestnávateľ upravuje § 7 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu.

Poznámka:

Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.

Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

Pracovnoprávne vzťahy

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnoprávnych vzťahoch. Podľa § 1 ods. 5 a ods. 6 Zákonníka práce vznikajú pracovnoprávne vzťahy najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Pracovný pomer a pracovnú zmluvu definuje druhá časť Zákonníka práce. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

•    druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

•    miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

•    deň nástupu do práce,

•    mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Pracovné podmienky môžu byť dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takom prípade stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Iný pracovný vzťah je vzťah založený jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody“) patria do oblasti pracovného práva. Predstavujú doplnkový pracovnoprávny vzťah, ktorý sa uzatvára len výnimočne. Zákonník práce rozlišuje tri druhy:

•    dohoda o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce (DVP)

•    dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce (DPČ)

•    dohoda o brigádnickej práci študentov podľa § 227 a § 228 Zákonníka práce (DBPŠ)

Dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

V prípade DPČ a DBPŠ je zamestnávateľ povinný jedno vyhotovenie dohody vydať zamestnancovi. Špecifickosť dohôd spočíva v tom, že uzatvorením dohody nevzniká pracovný pomer, a preto sa na tento pracovnoprávny vzťah vzťahujú len vybrané ustanovenia Zákonníka práce, napr. zamestnanci (v praxi označovaní aj ako „dohodári“) nemajú nárok na dovolenku. Podmienky odmeňovania je potrebné dohodnúť písomne. Od 1. 7. 2014 je možné uzatvárať dohody len na dobu určitú, a to najdlhšie na dobu 12 mesiacov.

Počnúc rokom 2013 je zamestnávateľ povinný viesť za zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd aj evidenciu pracovného času, a to nasledovným spôsobom:

•    zaznamenať začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu na DBPŠ a DPČ

•    zaznamenať v jednotlivých dňoch dĺžku časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala na DVP.

S mladistvým zamestnancom možno dohody podľa Zákonníka práce uzatvárať len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. Dohody nie je možné uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Nelegálne vykonávanie závislej práce

Ak podnikateľ (fyzická osoba) alebo právnická osoba, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, využíva závislú prácu fyzickej osoby:

•    a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer,

•    a má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, ale nie je splnená oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni,

•    štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa zákona o službách zamestnanosti (podanie informačnej karty, povolenie na pobyt),

ide o nelegálne zamestnávanie. Inšpektorát práce v takomto prípade uloží zamestnávateľovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 € do 200 000 €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac osôb najmenej 5 000 €.

Prítomnosť osoby na pracovisku bez pracovnej zmluvy nemusí znamenať „automaticky“ nelegálnu prácu.

Uvedené potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 07. 2018, sp. zn. 3Asan/7/2017, podľa ktorého prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku nemožno výlučne spájať iba s existenciou pracovnoprávneho pomeru. Zamestnávateľ pri kontrole zameranej na nelegálne zamestnávanie odôvodňoval prítomnosť danej osoby na pracovisku tým, že sa daná osoba zaúčala a následne o dva dni neskôr s ňou bol uzavretý pracovný pomer.

Ústredie práce s odôvodnením zamestnávateľa nesúhlasilo a argumentovalo, tým že „Zákonník práce, ako príslušný právny predpis pre legálne pracovnoprávne vzťahy termín práca na skúšku, zaúčanie sa neuvádza, prítomnosť cudzích osôb na pracovisku je u zamestnávateľa zároveň v rozpore so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V prípade zaúčania novej zamestnankyne bolo možné v zmysle § 45 Zákonníka práce využiť inštitút 3 mesačnej skúšobnej doby....“

Tento prípad sa dostal až na Najvyšší súd SR, ktorý sa v rozsudku zameral najmä na argument zamestnávateľa, že daná osoba sa na pracovisku len „zaúčala“, pričom tento argument bol Ústredím práce odmietnutý s odôvodnením, že Zákonník práce takýto inštitút nepozná. Najvyšší súd SR však, v nadväznosti na ust. § 41 ods. 1 Zákonníka práce, tzv. predzmluvné vzťahy, v rámci ktorých je zamestnávateľ povinný fyzickú osobu oboznámiť s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonať, vyjadril názor, že prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku môže mať svoj právny titul i v predzmluvnom vzťahu, pri ktorom je preukázaná bezprostredná časová súvislosť.

Z uvedeného prípadu vyplýva, že prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku nemožno výlučne spájať iba s existenciou pracovnoprávneho pomeru; príslušné orgány tak musia pri kontrole vždy zhodnotiť konkrétne okolnosti daného prípadu a zistiť, či prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku je alebo nie je spojená s existenciou pracovnoprávneho pomeru.

Podľa § 2a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov o nelegálne zamestnávanie nejde v tom prípade, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel; podmienkou je, že sú dôchodkovo poistený alebo je poberateľom dôchodku alebo žiakom (študentom) do 26 rokov veku. Za príbuzných v priamom rade sa považujú osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej (napr. rodičia a deti, prarodičia a vnuci).

Ing. Iveta Matlovičová

§ 45 zákona č. 311/2001 Z. z.

Skúšobná doba

(1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

(2) Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.

(3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

(4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

§ 2a zákona č. 82/2005 Z. z.

(1) Nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený,8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov8a) alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

(2) Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený,8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26…