Zásoby

Účtová trieda 1
Zásoby

1. Definícia zásob

Podľa § 17 postupov účtovania, zásoby sú súčasťou krátkodobého majetku účtovnej jednotky, ktorý sa člení na

a) zásoby,

b) krátkodobý finančný majetok,

c) krátkodobé pohľadávky.

Zásobami sú

a) materiál,

b) nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá,

c) tovar.

Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly, hmotný majetok podľa § 13 ods. 7 postupov účtovania, pričom

a) ako suroviny sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu,

b) ako pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu, napríklad lak na výrobky,

c) ako prevádzkové látky sa účtujú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, čistiace prostriedky,

d) ako náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu,

e) ako o obaloch sa účtuje, ak slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov; a ak nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

O hnuteľných veciach s dobou použiteľnosti najviac jeden rok sa účtuje bez ohľadu na obstarávaciu cenu ako o zásobách.

O nedokončenej výrobe sa účtuje, ak ide o produkty, ktoré už prešli jednou alebo niekoľkými výrobnými operáciami a nie sú už materiálom, ale nie sú ešte hotovým výrobkom. Medzi nedokončenú výrobu sa zahŕňajú tiež nedokončené výkony iných činností, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, napríklad služby súdnych exekútorov a architektov.

O polotovaroch vlastnej výroby sa účtuje, ak ide o oddelene evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a dokončia sa alebo skompletizujú do výrobkov v ďalšom výrobnom procese.

O výrobkoch sa účtuje, ak ide o predmety vlastnej výroby určené na predaj mimo účtovnej jednotky alebo na spotrebu vo vnútri účtovnej jednotky.

V zásobách sa účtujú najmä zvieratá, ktorými sú mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek a husí na výkrm a psy.

O tovare sa účtuje, ak sa nakupuje za účelom predaja, pričom nakúpený tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva sa, neprenajíma a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby, ktoré sa aktivovali (účtová skupina 62 – Aktivácia) a odovzdali do vlastných predajní účtovnej jednotky.

2. Oceňovanie zásob podľa zákona o účtovníctve

Podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zásoby sa oceňujú:

a) obstarávacou cenou (zásoby obstarávané kúpou),

b) vlastnými nákladmi (zásoby vytvorené vlastnou činnosťou),

c) reálnou hodnotou (zásoby nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti, zásoby nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti, zásoby nadobudnuté zámenou, zásoby prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, zásoby v prípade bezodplatného nadobudnutia, zásoby preradené z osobného vlastníctva do podnikania alebo zásoby zistené ako inventarizačný prebytok).

Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa zásoby obstarali a náklady súvisiace s ich obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny. Vlastnými nákladmi pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť. Reálnou hodnotou v súlade s § 27 zákona o účtovníctve sa rozumie trhová cena, hodnota zistená oceňovacími modelmi a posudok znalca.

3. Podrobnosti o postupoch účtovania
pri oceňovaní zásob (§ 22)

Úbytok zásob rovnakého druhu sa môže účtovať v ocenení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov, alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob. Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.

Obstarávaciu cenu zásob je možné na analytických účtoch rozdeliť na cenu, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním alebo na vopred stanovenú cenu, za ktorú sa majetok obstará a odchýlku od skutočnej ceny, za ktorú sa majetok obstará a náklady súvisiace s obstaraním. Pri vyskladnení zásob sa tieto náklady alebo odchýlky rozpúšťajú spôsobom uvedeným vo vnútornom predpise účtovnej jednotky.

Z vnútropodnikových služieb súvisiacich s obstaraním zásob nákupom a so spracovaním zásob, sa do obstarávacej ceny aktivuje len prepravné a vlastné náklady na spracovanie materiálu podľa § 43 ods. 2 a 4 postupov účtovania.

Finančné náklady súvisiace s použitím cudzích zdrojov, napríklad úroky, môžu sa zahrnúť do vlastných nákladov len vtedy, ak patria do obdobia ich vytvárania.

Vlastné náklady pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sa ocenia buď vo svojej skutočnej výške, alebo vo výške vlastných nákladov podľa operatívnych (plánových) kalkulácií. Takto určené náklady sú náklady určené v konkrétnych technických, technologických, ekonomických a organizačných podmienkach určených technickou prípravou výroby na uskutočňovanie výkonov, a preto sú takmer zhodné so skutočnými vlastnými nákladmi.

Súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny. Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje ako zníženie nákladov na predané alebo spotrebované zásoby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba, ktorý sa účtuje podľa § 33 ods. 4 alebo podľa § 78 ods. 4 postupov účtovania.

Zásoby nadobudnuté zámenou podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu zákona o účtovníctve sa ocenia reálnou hodnotou podľa § 27 zákona o účtovníctve. Pri účtovaní zámeny sa primerane postupuje ako pri účtovaní kúpy a predaja. Rozdiel medzi reálnou hodnotou nadobudnutých zásob a účtovnou hodnotou odovzdávaného majetku (zásob) sa účtuje podľa charakteru tohto rozdielu na vecne príslušný nákladový účet, na ktorom sa účtuje úbytok tohto majetku alebo na vecne príslušný výnosový účet, na ktorom sa účtuje dosiahnutie výnosu z tohto majetku.

4. Oceňovanie zásob ku dňu inventarizácie a pri uzavieraní účtovných kníh (§ 23)

Ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy a ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka.

Ak obstarávacia cena alebo vlastné náklady zásob sú vyššie ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky, napríklad v dôsledku nepotrebnosti, nadbytočnosti, poklesu ich predajnej ceny alebo v dôsledku toho, že sa zvýšili náklady potrebné na ich dokončenie, vytvára sa opravná položka k týmto zásobám vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Ocenenie zásob po zohľadnení zníženia ich hodnoty nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo ich použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. K surovinám a k pomocným látkam sa opravná položka vytvára, ak je pravdepodobné, že hotové výrobky, na výrobu ktorých budú tieto suroviny a pomocné látky použité, sa predajú so stratou.

Nevyfakturované dodávky sa ocenia napríklad podľa uzatvorenej zmluvy, dodacieho listu alebo odhadom.

5. Účtovanie zásob (§ 43)

Účtovanie obstarania a úbytku zásob sa vykonáva podľa spôsobu A alebo B. Účtovanie zásob podľa spôsobu A môžu použiť všetky účtovné jednotky, na ktoré sa postupy účtovania pre podnikateľov vzťahujú. Účtovanie zásob podľa spôsobu B sa vzťahuje na tie účtovné jednotky, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 zákona o účtovníctve.

Prechod účtovania zásob zo spôsobu B na spôsob A

V účtovnej jednotke, v ktorej sa zásoby účtujú podľa spôsobu B a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sú splnené aspoň dve z podmienok uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode zákona o účtovníctve, sa od nasledujúceho účtovného obdobia účtujú zásoby podľa spôsobu A.

Podmienky pre zmenu účtovania zásob sú ustanovené v § 19 ods. 1 písm. a) v bode jeden až tri zákona o účtovníctve, t. j.

a) celková suma majetku presiahla 4 mil. €, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve (ide teda o majetok „brutto“ uvedený v riadku 01 Súvahy),

b) čistý obrat presiahol 8 mil. €,

c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 50.

Účtovná jednotka, ktorá účtuje zásoby spôsobom B bude k 31. 12. 2025 testovať, či za toto účtovné obdobie neprekročí dve z troch podmienok. Ak prekročí hociktoré dve z troch uvedených podmienok, musí od roku 2026 začať účtovať zásoby spôsobom A. Ak prekročí len jednu hodnotu z troch, nemá povinnosť zásoby začať účtovať spôsobom A, ale pokračuje naďalej v spôsobe B účtovania zásob.

Čistý obrat je definovaný v § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.

Na účely tohto zákona sa do čistého obratu účtovnej jednotky, ktorou je

a) banka a pobočka zahraničnej banky, zahŕňajú výnosy z úrokov, výnosy z cenných papierov a z podielových účastí, výnosy z odplát a provízií, čistý zisk alebo čistá strata z finančných operácií, iné prevádzkové výnosy,

b) poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovňa, kaptívna poisťovňa,^4g) kaptívna zaisťovňa,^4h) Slovenská kancelária poisťovateľov, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne, zahŕňajú výnosy z poistných služieb,

Poznámka
Kaptívna poisťovňa je špecializovaná poisťovacia spoločnosť, ktorú zakladá nepoisťujúca materská organizácia (korporácia) s cieľom poistiť vlastné riziká, prípadne riziká svojich pridružených spoločností. Tento nástroj riadenia rizík umožňuje firmám získať kontrolu nad poistným krytím, znížiť náklady na komerčné poistenie a pokryť ťažko poistiteľné riziká.

c) účtovná jednotka neuvedená v písmenách a) a b), zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav; do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Pre obchodné spoločnosti a družstvá platí definícia čistého obratu uvedená v písm. c), t. j. čistým obratom je súčet výnosov účtovaných na účte 601 alebo 602 alebo 604, ak ide o účtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú predajom výrobkov, poskytovaním služieb a predajom tovaru. Ak ide o účtovnú jednotku, ktorá predáva výrobky a zároveň poskytuje aj služby, potom do čistého obratu pôjdu účty 601 a 602, alebo predáva tovar a poskytuje aj služby, o ktorých účtuje na účte 604 a 602, do čistého obratu tejto účtovnej jednotky pôjdu hodnoty z obidvoch účtov. Ak pôjde o účtovné jednotky, ktoré dosahujú výnosy v rámci poskytovania služieb v oblasti finančného prenájmu (lízingové spoločnosti), ktoré účtujú výnosy v súlade s § 30a ods. 3 postupov účtovania na účte 662, tak potom do čistého obratu u týchto účtovných jednotiek bude vstupovať hodnota zaúčtovaná na účte 662 – Úroky.

Do čistého obratu nepatria výnosy, ktoré nie sú opakujúce sa výnosy spojené s podnikaním účtovnej jednotky, napríklad výnosy z predaja prebytočného majetku (účet 641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku), nepravidelné výnosy z aktivít, ktoré nie sú predmetom podnikania účtovnej jednotky (účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti) a iné. Prijaté dotácie (príspevky) účtované na účte 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa do čistého obratu nezahŕňajú.

Priemerný prepočítaný počet zamestnancov - zákon o účtovníctve tento pojem nedefinuje, ale ide o objektívny ukazovateľ vychádzajúci so štatistických metód a je používaný bežne v personálnej agende.

5.1 Účtovanie zásob spôsobom A

Spôsobom A sa účtujú zásoby takto:

a) v priebehu účtovného obdobia sa zložky obstarávacej ceny nakupovaných zásob účtujú na ťarchu účtu 111 – Obstaranie materiálu alebo na ťarchu účtu 131 – Obstaranie tovaru so súvzťažným zápisom na príslušných účtoch zúčtovacích vzťahov, alebo na finančných účtoch; vnútroorganizačné služby, ktoré súvisia s prepravou dodávok zásob a vlastné náklady na spracovanie materiálu sa aktivujú; aktivácia materiálu, služieb a tovaru sa účtuje na ťarchu príslušných účtov zásob so súvzťažným zápisom v prospech účtov účtovej skupiny 62 – Aktivácia,

b) prevzatie materiálu a tovaru na sklad sa účtuje v účtovníctve účtovnej jednotky v obstarávacích cenách pri nákupoch a vo vlastných nákladoch pri zásobách vlastnej výroby účtovným zápisom na ťarchu účtu 112 – Materiál na sklade alebo 132 – Tovar na sklade a v predajniach a v prospech účtu 111 – Obstaranie materiálu alebo 131 – Obstaranie tovaru,

c) spotreba materiálu a predaj tovaru sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a pri predaji materiálu na ťarchu účtu 542 – Predaný materiál so súvzťažným zápisom na príslušnom účte zásob,

d) inventarizačné rozdiely materiálu a tovaru podľa § 11 postupov účtovania sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, ak ide o manká a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak ide o prebytky alebo v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy, ak je možné preukázať, že prišlo k prebytku nesprávnym účtovaním spotreby materiálu alebo predávaného tovaru; úbytky materiálu a tovaru do výšky noriem prirodzených úbytkov sa účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy.

Zásoby vlastnej výroby sa spôsobom A účtujú takto:

a) v priebehu účtovného obdobia sa prírastky zásob vlastnej výroby ocenené vlastnými nákladmi účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob; pri vyskladnení zásob sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob a v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby,

b) inventarizačné rozdiely zásob vlastnej výroby podľa § 11 postupov účtovania sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, ak ide o manká a v prospech účtov účtovej skupiny 61 – Zmena stavu vnútroorganizačných zásob, ak ide o prebytky; úbytky zásob do výšky noriem prirodzených úbytkov sa účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

5.2 Účtovanie zásob spôsobom B

Spôsobom B sa účtujú zásoby takto:

a) v priebehu účtovného obdobia sa zložky obstarávacej ceny nakupovaných zásob účtujú na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy so súvzťažným zápisom na príslušných účtoch zúčtovacích vzťahov alebo na finančných účtoch, pričom sa aktivujú vnútroorganizačné služby, ktoré súvisia s prepravou a dodávkou zásob a vlastné náklady na spracovanie materiálu; aktivácia materiálu, služieb a tovaru sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy súvzťažne s príslušným účtom účtovej skupiny 62 – Aktivácia,

b) pri uzavieraní účtovných kníh sa začiatočné stavy účtov 112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach účtujú na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar; stav zásob podľa inventarizácie sa účtuje pri materiáli na ťarchu účtu 112 – Materiál na sklade so súvzťažným zápisom na účte 501 – Spotreba materiálu a na ťarchu účtu 132 – Tovar na sklade a v predajniach so súvzťažným zápisom na účte 504 – Predaný tovar; manká a škody sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody; prebytky zásob sa účtujú v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy, ak možno preukázať, že došlo k prebytku nesprávnym účtovaním spotreby materiálu alebo predaného tovaru.

Zásoby vlastnej výroby sa spôsobom B účtujú takto:

a) v priebehu účtovného obdobia sa v účtovej skupine 12 – Zásoby vlastnej výroby nevykonávajú žiadne účtovné zápisy a vynaložené náklady na výrobu alebo inú činnosť sa účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 5 – Náklady,

b) pri uzavieraní účtovných kníh sa začiatočné stavy zásob účtované na príslušných účtoch účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby účtujú na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob; stav zásob podľa inventarizácie sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby so súvzťažným zápisom na príslušný účet účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob; manká sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody; prebytky zásob sa účtujú súvzťažne s príslušným účtom účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

Ak sa použije spôsob B účtovania zásob, analytická evidencia sa vedie formou skladovej evidencie tak, aby bolo možné zistiť a preukázať stav zásob a zložky obstarávacej ceny zásob aj v priebehu účtovného obdobia.

6. Účtovanie na syntetických účtoch
v účtovej triede 1 – Zásoby (§ 44)

Kalkulačný účet 111 – Obstaranie materiálu slúži na zistenie obstarávacej ceny materiálu pri spôsobe A účtovania zásob. Pri uzatvorení účtovných kníh nevykazuje tento účet zostatok.

Na účte 112 – Materiál na sklade sa pri spôsobe A účtovania zásob, účtuje nakúpený a prevzatý materiál na sklad ocenený v obstarávacích cenách a materiál vlastnej výroby ocenený vo vlastných nákladoch. Pri spôsobe B účtovania zásob sa tu účtuje len pri uzavieraní účtovných kníh.

Na účte 119 – Materiál na ceste sa účtujú vyúčtovania za dodaný materiál, ktorý účtovná jednotka ešte neprevzala (§ 412 – 416 Obchodného zákonníka).

Na účte 121 – Nedokončená výroba sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb zásob nedokončenej výroby vo vlastných nákladoch, ktoré tvoria priame náklady a výrobná réžia. Odchylne sa môže účtovať nedokončená výroba:

a) vo výrobe s krátkodobým nepretržitým cyklom, v ktorej sa účtujú mzdy až na výrobky alebo polotovary, a to len v položkách priamych materiálových nákladov,

b) v hromadnej a veľkosériovej výrobe len priamymi nákladmi,

c) v malosériovej výrobe, v zákazkovej výrobe a vo výrobe s dlhodobým cyklom priame náklady, výrobná réžia alebo správna réžia; pri správnej réžii len ak výrobný cyklus trvá viac ako jeden rok.

Na účte 121 – Nedokončená výroba sa pri spôsobe B účtovania zásob účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.

Na účte 122 – Polotovary vlastnej výroby sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb zásob polotovarov vlastnej výroby v ocenení uvedenom pri účte 121 – Nedokončená výroba. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.

Na účte 123 – Výrobky sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb výrobkov vlastnej výroby v ocenení uvedenom pri účte 121 – Nedokončená výroba. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.

Na účte 124 – Zvieratá sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb zvierat. Nakúpené zvieratá sa oceňujú v obstarávacích cenách. Zvieratá vlastného chovu, príchovky a prírastky zvierat sa oceňujú vlastnými nákladmi. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh. Pri kŕdli sliepok určených na znášanie konzumných vajec sa účtuje tvorba opravnej položky počas produkčného cyklu do času jeho vyradenia podľa § 23 ods. 1 postupov účtovania.

Kalkulačný účet 131 – Obstaranie tovaru slúži na zistenie obstarávacej ceny tovaru pri spôsobe A účtovania zásob. Pri uzatvorení účtovných kníh nevykazuje tento účet zostatok.

Na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach sa účtuje stav a pohyb nakúpeného a prevzatého tovaru v obstarávacích cenách. Pri aktivovanom tovare sa na tomto účte účtuje v ocenení uvedenom na účte 123 – Výrobky. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.

Na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj sa účtuje o nehnuteľnosti, ktorá sa obstaráva za účelom ďalšieho predaja podľa § 30d ods. 7 postupov účtovania. Vynaložené náklady na opravy, technické zhodnotenie a súvisiace náklady spojené nehnuteľnosťou, ktoré vznikajú z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj, sa účtujú na ťarchu účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Vyradenie nehnuteľnosti z účtovníctva pri jeho predaji sa účtuje na ťarchu účtu 507 – Predaná nehnuteľnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Výnos z predaja nehnuteľnosti sa účtuje v prospech účtu 607 – Výnosy z predaja nehnuteľnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 311 – Odberatelia.

Podľa § 30d ods. 7 postupov účtovania, v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá obstaráva nehnuteľnosť za účelom ďalšieho predaja, pričom nejde o predaj nehnuteľnosti v nezmenenom stave alebo nie sú splnené podmienky na účtovanie o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj, sa účtuje na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj sa účtujú opravy, technické zhodnotenie a súvisiace náklady spojené nehnuteľnosťou, ktoré vznikajú z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj.

V § 30d ods. 6 postupov účtovania sa uvádza postup účtovania v účtovnej jednotke (zhotoviteľa), ktorá stavia nehnuteľnosť na predaj a predaj sa vykoná po ukončení výstavby a nie sú splnené podmienky na účtovanie o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj alebo na účtovanie o zákazkovej výrobe. O takejto výstavbe nehnuteľnosti zhotoviteľ účtuje ako o zásobách vlastnej výroby. V priebehu účtovného obdobia vlastné náklady vznikajúce na výstavbu nehnuteľnosti na predaj účtovná jednotka – zhotoviteľ aktivuje na ťarchu účtu 121 – Nedokončená výroba so súvzťažným zápisom v prospech účtu 611 – Zmena stavu nedokončenej výroby. Dokončenú výstavbu nehnuteľnosti na predaj zhotoviteľ zaúčtuje na účet 123 – Výrobky. Výnosy z predávanej nehnuteľnosti alebo časti nehnuteľnosti zhotoviteľ zaúčtuje v prospech účtu 601 – Tržby za vlastné výrobky.

Na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj sa účtuje aj obstaranie pozemku, na ktorom sa realizuje výstavba nehnuteľnosti za účelom predaja podľa odseku 6.

Účtovanie o nehnuteľnosti určenej na predaj obstaraná za účelom ďalšieho predaja prostredníctvom účtu

133 – Nehnuteľnosť na predaj

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Dodávateľská faktúra za kúpu nehnuteľnosti obstaraná za účelom ďalšieho predaja	133	321
2. Náklady vynaložené na uvedenie nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj (opravy, technické zhodnotenie nehnuteľnosti a pod.)	133	211, 32x
3. Predaj nehnuteľnosti
a) vystavenie odberateľskej faktúry	311	607
b) vyradenie nehnuteľnosti z dôvodu predaja	507	133

Účtovanie o výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj ako o zásobách vlastnej výroby, výsledkom ktorej je výrobok (nehnuteľnosť)

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Kúpa pozemku	133	321
2. Vznik nákladov	5xx, 343	112, 321, 331...
3. Aktivácia nákladov	121	611
4. Dokončenie výstavby
a) zníženie nedokončenej výroby	611	121
b) zvýšenie stavu výrobkov	123	613
5. Výnosy z predávanej nehnuteľnosti
a) fakturované sumy	311	601, 343
b) úbytok výrobkov z dôvodu predaja	613	123

Na účte 139 – Tovar na ceste sa účtuje vyúčtovanie za dodaný tovar, ktorý účtovná jednota ešte neprevzala (§ 412 – § 416 Obchodného zákonníka).

Na účtoch účtovej skupiny 19 – Opravné položky k zásobám sa účtuje tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám. Tvorba opravnej položky k zásobám sa účtuje v prospech vecne príslušného účtu účtovej skupiny 19 – Opravné položky k zásobám so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám. Pri zásobách vlastnej výroby sa účtuje tvorba opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu zásob.

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob sa účtuje v zaniknutej sume na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám. Pri zásobách vlastnej výroby sa účtuje účtovanie opravnej položky so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

7. Oceňovanie a účtovanie zásob na príkladoch

1. Oceňovanie materiálu na sklade v skutočných obstarávacích cenách, t. j. cena obstarania vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním.

Pri úbytkoch materiálu rovnakého druhu možno použiť:

• vážený aritmetický priemer (prepočítavaný najmenej raz za mesiac),

• metódu FIFO (prvý do skladu, prvý zo skladu).

2. Oceňovanie materiálu na sklade v skutočnej cene obstarania, t. j. vo fakturovanej cene, pričom je nutné členenie účtu 112 na 2 analytické účty, napr.:

a) 112/AÚ (112.1) – skutočná cena obstarania, t. j. fakturovaná cena;

Pri úbytkoch materiálu rovnakého druhu možno použiť:

• vážený aritmetický priemer

• metódu FIFO

b) 112/AÚ (112.2) – skutočné náklady súvisiace s obstaraním;

Pri úbytkoch materiálu v cene obstarania je potrebné zaúčtovať do nákladov alikvotný podiel nákladov spojených s obstaraním materiálu pripadajúci na vyskladnený materiál.

3. Oceňovanie materiálu na sklade vo vopred stanovenej (pevnej) cene obstarania, t. j. v cene vopred stanovenej vo vnútropodnikovom cenníku, pričom je nutné členenie účtu 112 na 3 analytické účty, napr.:

a) 112/AÚ (112.1)

– vopred stanovená cena obstarania (vnútropodniková skladová cena);

- úbytky materiálu sú vo vopred stanovených cenách obstarania (skladových cenách),

b) 112/AÚ (112.2) – oceňovacia odchýlka, t. j. rozdiel medzi skutočnou (fakturovanou) a vopred stanovenou cenou obstarania (skladovou cenou):

1. ak je skutočná cena obstarania vyššia, rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu tohto AÚ (112.2),

2. ak je skutočná cena obstarania nižšia, rozdiel sa zaúčtuje v prospech tohto AÚ (112.2);

- pri úbytkoch materiálu v skladovej cene na AÚ (112.1) je potrebné zaúčtovať alikvotný podiel oceňovacieho rozdielu na AÚ (112.2) do nákladov, ako zvýšenie alebo zníženie nákladov podľa povahy oceňovacieho rozdielu a účelu použitia materiálu, napr. na účet 501, 513, 542, 543,

c) 112/AÚ (112.3) – skutočné náklady súvisiace s obstaraním

- pri úbytkoch materiálu v skladovej cene na AÚ (112.1) je potrebné zaúčtovať do nákladov alikvotný podiel vedľajších obstarávacích nákladov na AÚ (112.3) rovnakým spôsobom ako pri oceňovacej odchýlke.

Zásady oceňovania a účtovania materiálu si účtovná jednotka stanoví v internej smernici, v ktorej určí aj spôsob zúčtovania oceňovacích rozdielov (odchýlok). Techniku účtovania si môže prispôsobiť vlastným podmienkam a potrebám, musí však dodržať zásadu oceňovania nakúpeného materiálu v obstarávacích cenách, t. j. súčet analytických účtov v rámci účtu 112 sa musí rovnať skutočnej obstarávacej cene materiálu.

8. Účtovanie zásob – spôsob A

8.1 Účtovanie materiálu

1. spôsob oceňovania materiálu na sklade – cena obstarania vrátane nákladov spojených s obstaraním

Príklad

Účtovanie obstarania materiálu v prípade, že pri obstaraní nevznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku materiálu:
a) cena bez DPH	200	111	–
b) 23 % DPH	46	343	–
c) celkom	246	–	321
2. Prevzatie materiálu na sklad na základe príjemky	200	112	111
3. Úhrada faktúry dodávateľovi	246	321	221

Príklad

Účtovanie obstarania materiálu v prípade, že pri obstaraní vznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku materiálu:
a) cena bez DPH	200	111	–
b) 23 % DPH	46	343	–
c) celkom	246	–	321
2. Faktúra za dopravu zásob od neplatiteľa DPH	20	111	321
3. Prevzatie materiálu na sklad na základe príjemky	220	112	111
4. Úhrada faktúr dodávateľovi (246 € + 20 €)	266	321	221

Poznámka
Obstarávacia cena materiálu je zrejmá zo strany Má dať účtu 111 – Obstaranie materiálu. Podľa § 43 ods. 8 postupov účtovania, pri účtovaní zásob spôsobom A sa môžu nákupy materiálu účtovať priamo na účte 112 – Materiál na sklade (bez použitia účtu 111).

Príklad

Účtovanie vnútroorganizačných služieb pri obstaraní materiálu (aktivácia vnútroorganizačných služieb)

Podľa § 22 ods. 3 postupov účtovania, z vnútropodnikových služieb súvisiacich s obstaraním zásob nákupom a so spracovaním zásob, sa do obstarávacej ceny aktivuje len prepravné a vlastné náklady na spracovanie materiálu podľa § 43 ods. 2 a 4 postupov účtovania.

V prípade, že účtovná jednotka zakúpený materiál prepraví vlastnou podnikovou dopravou, jej hodnota zvýši obstarávaciu cenu materiálu. Ide o vnútroorganizačnú (vnútropodnikovú) službu, ktorá sa aktivuje prostredníctvom účtu 111 – Obstaranie materiálu (resp. účtu 112 – Materiál na sklade) a v účtovnej jednotke sa považuje súčasne za výnos, ktorý sa účtuje na strane Dal účtu 622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb. Výška aktivovanej sumy sa rovná nákladom vynaloženým na jej uskutočnenie (nákup PHM, opotrebovanie vozidla, mzda šoféra a pod.).

Z uvedeného vyplýva, že vnútropodnikový náklad vynaložený na dopravu sa aktivuje v rovnakej výške do výnosov a zároveň ako zvýšenie obstarávacej ceny obstarávaného materiálu (zvýši sa hodnota aktív, preto hovoríme, že tento náklad aktivujeme). Až následne, v čase spotreby materiálu má takýto účtovný prípad vplyv na výsledok hospodárenia. Podobným spôsobom sa aktivujú aj vlastné náklady na spracovanie materiálu pred jeho vydaním do spotreby.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku materiálu:
a) cena bez DPH	2 000	111	–
b) 23 % DPH	460	343	–
c) celkom	2 460	–	321
2. Preprava materiálu od dodávateľa vlastným vozidlom (aktivácia vnútroorganizačnej služby)	140	111	622
3. Náklady na spracovanie materiálu uskutočnené vo vlastnej réžii (aktivácia vnútroorganizačnej služby)	370	111	622
4. Prevzatie materiálu na sklad na základe príjemky v obstarávacej cene (vrátane aktivácie vnútroorganizačných služieb)	2 510	112	111

Poznámka
Vyčísľovať výšku prepravných nákladov na základe skutočne vynaložených vlastných nákladov je obtiažné, jednak pre jeho prácnosť, jednak z časového hľadiska. Preto možno odporučiť postup, pri ktorom si účtovná jednotka stanoví vnútropodnikovú cenu napr. za km jazdy podľa druhov vozidiel na začiatku roka a toto ocenenie bude používať v priebehu celého roka. Túto cenu je možné upraviť aj v priebehu roka, ak sa výrazne zmenia podmienky, na základe ktorých bola cena stanovená (napr. výrazné zvýšenie ceny PHM). Takýto postup je v súlade s § 22 ods. 5 postupov účtovania, ktorý umožňuje určiť výšku vlastných nákladov podľa operatívnych (plánových) kalkulácií. Do kalkulácie ceny sa zahŕňajú priame náklady na prepravu, príp. aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa k preprave vzťahuje. Medzi priame náklady na kalkulačnú jednotku v doprave, napr. na 1 km, patrí mzda vodiča, príp. závozníka vrátane zákonného poistenia, spotreba PHM, opravy, údržba a odpisy motorového vozidla, prípadne podiel výrobnej réžie, ktorá sa na prepravu vzťahuje.

Príklad

Účtovanie obstarania materiálu vlastnou činnosťou (vo vlastnej réžii)

Obstaranie materiálu vlastnou činnosťou (vo vlastnej réžii) sa nazýva aktivovanie materiálu. Ide o prípad, keď si účtovná jednotka sama vyrába niektoré druhy materiálu, ktorými nahrádza externé dodávky, napr. náhradné diely, teda taký majetok, ktorý je určený na vstup do ďalšej výrobnej alebo inej činnosti účtovnej jednotky a teda nie je určený na predaj. Keby bol určený na predaj, bol by polotovarom alebo výrobkom.

Pri výrobe materiálu vlastnou činnosťou vznikajú rôzne náklady, ktoré sa pri ich vzniku účtujú na príslušné nákladové účty účtovej triedy 5 – Náklady. Po zhotovení materiálu sa tieto náklady spočítajú. Takýmto spôsobom sa ocení materiál vlastnej výroby vo vlastných nákladoch. Z hľadiska účtovnej jednotky náklady na zhotovenie materiálu predstavujú súčasne výnos, ktorý sa účtuje na účet 621 – Aktivácia materiálu a tovaru so súvzťažným zápisom na stranu Má dať účtu 111 – Obstaranie materiálu (prípadne 112 – Materiál na sklade – analytický účet, ak účtovná jednotka nepoužíva účet 111). Aktivácia materiálu sa účtuje na základe interného účtovného dokladu. Pri jeho príjme na sklad sa vystaví príjemka materiálu, resp. príjemka – prevodka.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Spotreba materiálu vynaloženého na zhotovenie náhradného dielu	3 000	501	112
2. Mzdy pracovníkov podieľajúcich sa na výrobe	600	521	331
3. Zákonné poistenie ku mzdám	300	524	336
4. Podiel rôznych režijných nákladov (napr. spotreba el. energie atď.)	100	502	321
5. Aktivácia materiálu na sklad	4 000	112	621

2. spôsob oceňovania materiálu na sklade – oceňovanie materiálu na sklade v skutočnej cene obstarania (fakturovanej) + náklady spojené s obstaraním (dva AÚ obstarania – jeden AÚ na fakturovanú sumu materiálu a druhý AÚ na vedľajšie náklady spojené s obstaraním). Spotrebu materiálu z AÚ materiálu možno účtovať metódou FIFO alebo váženým aritmetickým priemerom a k tomuto úbytku materiálu sa zúčtuje do spotreby aj alikvotný podiel nákladov spojených s obstaraním materiálu.

Príklad

Účtovanie obstarania materiálu kúpou v prípade, že pri obstaraní vznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku materiálu:
a) cena bez DPH	10 000	111.1	–
b) 23 % DPH	2 300	343	–
c) celkom	12 300	–	321/Aú
2. Poistné materiálu v súvislosti s jeho prepravou od dodávateľa do účtovnej jednotky hradené v hotovosti	950	111.2	211
3. Provízia za sprostredkovanie kúpy materiálu platená v hotovosti	1 000	111.2	211
4. Dodávateľská faktúra za prepravu materiálu (prepravca nie je platiteľom DPH)	150	111.2	321/Aú
5. Prevzatie materiálu na sklad podľa príjemky:
a) v obstarávacej cene – cena materiálu z faktúry	10 000	112.1	111.1
b) vedľajšie náklady spojené s obstaraním (950+1000+150)	2 100	112.2	111.2
6. Úhrada faktúr dodávateľom:
a) za dodaný materiál	12 300	321/Aú	221
b) za prepravu materiálu	150	321/Aú	221

Poznámka
Obstarávacia cena materiálu sa vyčísli prostredníctvom kalkulačného účtu 111 – Obstaranie materiálu ako súčasť obstarávacej ceny materiálu a všetkých nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. V príklade sa aj účet 111 rozdelil na AÚ – cena materiálu a AÚ – náklady súvisiace s jeho obstaraním. Prijatie materiálu na sklad sa zaúčtoval na AÚ 112.1 – fakturovaná cena materiálu a AÚ 112.2 – náklady súvisiace s jeho obstaraním. Syntetický účet 112 musí dať spolu hodnotu materiálu v obstarávacej cene, teda vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním (12 100 €). Pri vytváraní analytických účtov k syntetickým účtom sa zohľadňujú aj iné hľadiská, napr. členenie záväzkov podľa dodávateľov (§ 4 postupov účtovania).

8.2 Úbytok materiálu – spôsob A

Materiál, ktorý sa spotrebuje vo výrobe alebo inej činnosti účtovnej jednotky sa účtuje do nákladov na účet 501 – Spotreba materiálu. Materiál zo skladu sa vydáva na základe výdajky materiálu, ktorú vystaví osoba hmotne zodpovedná za vydanie materiálu zo skladu (spravidla je to skladník). Kúpené zásoby sa evidujú v obstarávacej cene, zásoby obstarané vlastnou činnosťou sa evidujú vo vlastných nákladoch, darované zásoby sú ocenené v reálnej hodnote. Úbytok materiálu sa oceňuje cenou, v akej sa eviduje na sklade.

Príklad

Účtovanie úbytku (spotreby) materiálu obstaraného kúpou vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním (nadväzujeme na predchádzajúci príklad)

Úbytok materiálu metódou FIFO

Účtovanie obstarania materiálu je rovnaké ako v bode 1 až 6.

Účtovná jednotka vydala do spotreby materiál napr. vo výške 8 000 € (čo činí 80 % z ceny materiálu). Spotrebu materiálu účtuje spôsobom FIFO – prvá do skladu, prvá zo skladu (stanovené v internej smernici). Nadväzujúc na spôsob oceňovania materiálu na sklade, k vydanému materiálu musí účtovná jednotka vydať – zúčtovať do spotreby aj alikvotný podiel vedľajších nákladov súvisiacich s obstaraním materiálu (80 % z vedľajších nákladov 2 100 € = 1 680 €).

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
7. Výdaj materiálu do spotreby (metódou FIFO):
a) spotreba materiálu	8 000	501	112.1
b) spotreba vedľajších nákladov spojených s obstaraním materiálu (2 100 × 80 %)	1 680	501	112.2

Poznámka

• na účte: 112.1 zostal nespotrebovaný materiál vo výške: 2 000 €

• na účte 112.2 zostali nezúčtované náklady súvisiace s obstaraním materiálu vo výške: 420 €

Príklad

Účtovanie úbytku (spotreby) materiálu obstaraného kúpou vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním

Úbytok materiálu metódou vážený aritmetický priemer

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Došlá dodávateľská faktúra za nakúpený materiál: (10 kg á 18 €)
a) cena bez DPH	180,00	111.1	–
b) 23 % DPH	41,40	343	–
c) celkom	221,40	–	321
2. Ďalšia dodávateľská faktúra za nakúpený materiál: (10 kg á 20 €)
a) cena bez DPH	200,00	111.1	–
b) 23 % DPH	46,00	343	–
c) celkom	246,00	–	321
3. Materiál dovezený vlastným autom – aktivácia dopravy	30,00	111.2	622
4. Zúčtovanie vlastnej dopravy na osobitný AÚ 112.2	30,00	112.2	111.2
5. Prevod materiálu na sklad (180 + 200)	380,00	112.1	111.1
6. Spotreba materiálu metódou vážený aritmetický priemer: 10 kg á 18 € = 180 € 10 kg á 20 € = 200 € Spolu: 380 € : 20 kg = 19 € / kg 20 kg × 19 € = 380 €	380,00	501	112.1
7. Spotreba vedľajších nákladov súvisiacich s obstaraním	30,00	501	112.2

3. Spôsob oceňovania materiálu na sklade – oceňovanie materiálu na sklade vo vopred stanovenej (pevnej) cene obstarania.

Príklad

Obstaranie materiálu a jeho spotreba pri oceňovaní vopred stanovenou cenou a cenovými rozdielmi

Na účte 112.1 je vopred stanovená cena vo výške 120 €/ks.

Rozdiel medzi touto cenou a fakturovanou cenou materiálu sa zaúčtuje na analytický účet ceny obstarania materiálu (112.2) a ešte zvlášť na analytickom účte sa budú sledovať náklady súvisiace s obstaraním materiálu (112.3).

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Dodávateľská faktúra za dodaný materiál (4 ks á 130 €):
a) cena bez DPH	520,00	111	–
b) 23 % DPH	119,60	343	–
c) celkom	693,60	–	321
2. Dodávateľská faktúra za externú prepravu od neplatiteľa DPH	20,00	111	321
3. Prevod na sklad
a) vopred stanovená cena materiálu (120 € × 4 ks)	480,00	112/1	111
b) oceňovací rozdiel k vopred stanovenej cene materiálu (OR: 130 – 120 = 10 × 4 ks)	40,00	112/2	111
c) prepravné – náklad na obstaranie	20,00	112/3	111
4. Spotreba:
a) spotreba vo vopred stanovenej cene (3 ks á 120 €)	360,00	501	112/1
b) odúčtovanie časti OR do spotreby (3 ks á 10 €)	30,00	501	112/2
c) odúčtovanie nákladov súvisiacich s obstaraním (3 ks × 5 €)	15,00	501	112.3

Poznámka
Výpočet spotreby oceňovacieho rozdielu k cene materiálu ako aj nákladov súvisiacich s obstaraním môžu účtovné jednotky vykonať v cene po prepočte na 1 ks × počet kusov vydaných do spotreby, alebo aj percentuálne, napr. spotreba materiálu je vo výške 75 % z ceny materiálu na sklade (112.1= 480 × 75 % = 360 €), tak potom sa odúčtuje do nákladov aj 75 % z oceňovacieho rozdielu k cene materiálu (112.2 = 40 × 75 % = 30 €) a 75 % z nákladov súvisiacich s obstaraním (112.3 = 20 × 75 % = 15 €).

8.3 Predaj nepotrebného materiálu

Materiál nie sú zásoby, ktoré sú určené na predaj, ale na spotrebu v účtovnej jednotke, napr. vo výrobe. Môže sa však stať, že účtovná jednotka pristúpi k predaju nepotrebných materiálových zásob, napr. z dôvodu zmeny výrobného programu.

Príklad

Účtovná jednotka má na účte 112 – Materiál na sklade zaúčtovaný materiál vo výške 1 700 €.

Pretože tento materiál je pre ďalšiu činnosť účtovnej jednotky nepotrebný, pristúpila k jeho predaju. Materiál bol predaný za 1 800 € bez DPH.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Odberateľská faktúra za predaný materiál
a) cena bez DPH	1 800	–	642
b) 23 % DPH	414	–	343
c) celkom	2 214	315	–
2. Vyskladnenie predaného materiálu	1 700	542	112

Poznámka
Spotreba materiálu pri jeho predaji sa neúčtuje na účet 501 – Spotreba materiálu, ale na účet 542 – Predaný materiál. Tržby z predaja materiálu sa účtujú na účet 642 – Tržby z predaja materiálu. Rozdiel medzi účtom 542 a 642 predstavuje zisk (resp. stratu) z predaja materiálu.

8.4 Priama spotreba materiálu

Postupy účtovania umožňujú účtovným jednotkám rozhodnúť, že niektoré druhy materiálov sa budú účtovať priamo do spotreby, t. j. bez zaúčtovania na sklad. Týmto rozhodnutím sa však nemôže skresľovať skutočná spotreba materiálu. Vymedzenie materiálu, ktorý sa bude účtovať pri jeho obstaraní priamo do spotreby sa uvedie v internej smernici. Ide napr. o čistiace potreby, kancelárske potreby a pod.

Účtovné súvzťažnosti, napr.:	MD	D
a) zakúpenie čistiacich prostriedkov	501	211
b) zakúpenie kancelárskych prostriedkov	501	211

Poznámka
Priamu spotrebu materiálu bez zaúčtovania na sklad možno použiť len pri spôsobe A účtovania zásob. Pri spôsobe B sa všetky zakúpené zásoby pri ich obstaraní účtujú do nákladov, ale aj tieto účtovné jednotky musia mať na priamu spotrebu materiálu vypracovanú internú smernicu.

8.5 Nedokončená výroba

Príklad

Účtovanie nedokončenej výroby

Počiatočný stav	MD	Suma v €
materiálu	112	50
nedokončenej výroby	121	100
výrobkov	123	200

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Spotreba materiálu na výrobu	30	501	112
2. Mzdové náklady na výrobu	40	521	331
3. Zákonné poistenie	20	524	336
4. Aktivácia vlastných nákladov – prírastok nedokončenej výroby (30 + 40 + 20)	90	121	611
5. Prevod nedokončenej výroby do výrobkov ***
a) úbytok ned. výroby	120	611	121
b) prírastok výrobkov	120	123	613
6. Vyskladnenie výrobkov na predaj (napr. len za 100)	100	613	123
7. Vystavenie odberateľskej faktúry
a) tržba za predané výrobky	100	–	601
b) 23 % DPH z tržieb	23	–	343
c) faktúra celkom	123	311	–
8. Prijatá úhrada od odberateľa	123	221	311

V počiatočnom stave bola nedokončená výroba za 100, tá sa dokončila, z aktivácie 90 sa dokončilo 20, spolu 120.

8.6 Účtovanie tovaru – spôsob A

Príklad

Účtovanie obstarania tovaru v prípade, že pri obstaraní nevznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku tovaru:
a) cena bez DPH	1 000	131	–
b) 23 % DPH	230	343	–
c) celkom	1 230	–	321
2. Prevzatie tovaru na sklad na základe príjemky	1 000	132	131
3. Úhrada faktúry dodávateľovi	1 230	321	221

Poznámka
Podľa § 43 ods. 8 postupov účtovania, účtovná jednotka namiesto účtu 131 – Obstaranie tovaru môže priamo použiť účet 132 – Tovar na sklade a v predajniach.

Príklad

Účtovanie obstarania tovaru kúpou v prípade, že pri obstaraní vznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku tovaru:
a) cena bez DPH	10 000	131	–
b) 23 % DPH	2 300	343	–
c) celkom	12 300	–	321/AÚ
2. Poistné tovaru v súvislosti s jeho prepravou od dodávateľa hradené v hotovosti	100	131	211
3. Provízia za sprostredkovanie kúpy tovaru platená v hotovosti	150	131	211
4. Dodávateľská faktúra za prepravu tovaru (prepravca nie je platiteľom DPH)	250	131	321/AÚ
5. Prevzatie tovaru na sklad podľa príjemky v obstarávacej cene (vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, t. j. 10 000 + 100 € + 150 € + 250 €)	10 500	132	131
6. Úhrada faktúr dodávateľom:
a) za dodaný tovar	12 300	321/AÚ	221
b) za prepravu tovaru	250	321/AÚ	221

Poznámka
Obstarávacia cena tovaru sa vyčísli prostredníctvom kalkulačného účtu 131 – Obstaranie tovaru ako súčasť obstarávacej ceny tovaru a všetkých nákladov súvisiacich s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny, ak by dodávateľom bola poskytnutá zľava z ceny zásob. Pre jednotlivých dodávateľov si môže účtovná jednotka vytvoriť analytické účty v súlade s ustanovením § 4 postupov účtovania.

Príklad

Účtovanie tovaru v maloobchode, v reštauráciách a pod.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Dodávateľská faktúra za dodaný tovar
a) bez DPH	550,00	131	–
b) 23 % DPH	126,50	343	–
c) celkom	676,50	–	321
2. Dodávateľská faktúra za prepravu bez DPH	50,00	131	321
3. Prevod tovaru do maloobchodnej predajne v predajnej cene
a) obstarávacia cena tovaru (550 + 50)	600,00	–	131
b) rabat (30 % zo 600 €)	180,00	–	132.2
c) 23 % DPH k predajnej cene (zo 780 €)	179,40	–	132.3
d) predajná cena celkom	959,40	132.1
4. Predaj tovaru v hotovosti
a) tržba bez DPH	780,00	–	604
b) DPH	179,40	–	343
c) tržba celkom	959,40	211	-
5. Úbytok predaného tovaru
a) v predajnej cene	959,40	–	132.1
b) DPH k predajnej cene	179,40	132.3	–
c) rabat	180,00	132.2	–
d) v obstarávacej cene	600,00	504	–

Poznámka
Účtovanie o obstaraní a úbytku tovaru je takmer totožné s účtovaním o obstaraní a úbytku materiálu.

9. Účtovanie zásob – spôsob B

9.1 Účtovanie materiálu

Spôsob B účtovania zásob, teda aj materiálu, môžu použiť len tie účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom. Z hľadiska účtovania je tento spôsob oveľa jednoduchší ako spôsob A, avšak vyžaduje viesť dôslednú skladovú evidenciu zásob tak, aby bolo možné zistiť a preukázať stav zásob a zložky obstarávacej ceny aj v priebehu účtovného obdobia (§ 43 ods. 6 postupov účtovania).

Príklad

Účtovanie obstarania materiálu v prípade, že pri obstaraní nevznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku materiálu:
a) cena bez DPH	200	501	–
b) 23 % DPH	60	343	–
c) celkom	260	–	321
2. Úhrada faktúry dodávateľovi	260	321	221

Poznámka
Z príkladu vidno, zložky obstarávacej ceny zásob sa v priebehu účtovného obdobia účtujú priamo do nákladov na príslušný nákladový účet (spotreba materiálu sa účtuje na stranu MD účtu 501 – Spotreba materiálu).

Príklad

Účtovanie obstarania materiálu kúpou v prípade, že pri obstaraní vznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku materiálu:
a) cena bez DPH	10 000	501	–
b) 23 % DPH	2 300	343	–
c) celkom	12 300	–	321/AÚ
2. Poistné materiálu v súvislosti s jeho prepravou od dodávateľa do účtovnej jednotky hradené v hotovosti	950	501	211
3. Provízia za sprostredkovanie kúpy materiálu platená v hotovosti	1 000	501	211
4. Dodávateľská faktúra za prepravu materiálu (prepravca nie je platiteľom DPH)	150	501	321/AÚ
5. Úhrada faktúr dodávateľom:
a) za dodaný materiál	12 300	321/AÚ	221
b) za prepravu materiálu	150	321/AÚ	221

Poznámka
Pri spôsobe B účtovania zásob sa aj náklady spojené s obstaraním účtujú priamo do nákladov.

Príklad

Účtovanie vnútroorganizačných služieb pri obstaraní materiálu od externého dodávateľa (aktivácia vnútroorganizačných služieb)

V prípade, že účtovná jednotka zakúpený materiál prepraví vlastnou podnikovou dopravou, jej hodnota zvýši obstarávaciu cenu materiálu. Ide o vnútroorganizačnú (vnútropodnikovú) službu, ktorá sa aktivuje do výnosov na stranu Dal účtu 622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb. Výška aktivovanej sumy sa rovná nákladom vynaloženým na jej uskutočnenie. Znamená to, že takýto náklad má síce účtovná jednotka zúčtovaný v nákladoch na príslušnom nákladovom účte, ale súčasne v rovnakej výške aj vo výnosoch a zároveň ako zvýšenie obstarávacej ceny prepravovaného a obstarávaného materiálu (zvýši sa obstarávacia cena zásob, ktorá sa musí viesť aj pri spôsobe B účtovania zásob v súlade s § 43 ods. 6 postupov účtovania).

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku materiálu: a) cena bez DPH b) 23 % DPH c) celkom	2 000 460 2 460	501 343 –	– – 321
2. Preprava materiálu od dodávateľa vlastným vozidlom (aktivácia vnútropodnikovej služby)	140	501	622
3. Náklady na spracovanie materiálu uskutočnené vo vlastnej réžii (obstarávacia cena materiálu spolu = 2 510 €)	370	501	622

Príklad

Účtovanie obstarania materiálu vlastnou činnosťou (vo vlastnej réžii)

Obstaranie materiálu vlastnou činnosťou (vo vlastnej réžii) sa nazýva aktivovanie materiálu. Ide o prípad, keď si účtovná jednotka sama vyrába niektoré druhy materiálu, ktorými nahrádza externé dodávky, napr. náhradné diely, teda taký majetok, ktorý je určený na vstup do ďalšej výrobnej alebo inej činnosti a nie je určený na predaj. Keby bol určený na predaj, bol by polotovarom alebo výrobkom.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Rôzne druhy nákladov vynaložených na zhotovenie náhradného dielu	3 000	501	321
2. Mzdy pracovníkov podieľajúcich sa na výrobe	600	521	331
3. Zákonné poistenie ku mzdám	300	524	336
4. Rôzne režijné náklady (napr. spotreba el. energie atď.)	100	502	321
Zásoby vlastnej výroby boli ocenené vlastnými nákladmi	4 000

Príklad

Účtovanie obstarania a úbytku materiálu

Počiatočný stav na strane Má dať účtu 112 bol vo výške 26 € (2 ks á 13 €), ktorý sa zaúčtuje do nákladov na účet 501 – Spotreba materiálu. Zaúčtovanie do nákladov sa môže vykonať na začiatku účtovného obdobia, prípadne na konci účtovného obdobia a prípadný nespotrebovaný materiál sa na konci účtovného obdobia na základe výsledkov inventarizácie opäť zaúčtuje na sklad na ťarchu účtu 112 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 501 – Spotreba materiálu.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Prevod počiatočného stavu účtu 112 do spotreby	26	501	112
2. Došlá dodávateľská faktúra za nakúpený materiál (10 ks á 10 €)
a) cena bez DPH	100	501	–
b) 23 % DPH	23	343	–
c) celkom	123	–	321
3. Úhrada dodávateľovi	123	321	221
4. Materiál dovezený vlastným autom – aktivácia dopravy vo výške priamych nákladov	30	501	622
5. Ďalšia dodávateľská faktúra (10 ks á 20 €)
a) cena bez DPH	200	501	–
b) 23 % DPH	46	343	–
c) celkom	246	–	321
6. Úhrada dodávateľovi	246	321	221

Príklad

Účtovanie nedokončenej výroby

Počiatočný stav	MD	Suma v €
materiálu	112	50
nedokončenej výroby	121	100
výrobkov	123	200

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Prevod počiatočného stavu do spotreby:
a) materiálu	50	501	112
b) nedokončenej výroby	100	611	121
c) výrobkov	200	613	123
2. Mzdové náklady na výrobu	40	521	331
3. Zákonné poistenie	20	524	336
Povinnosť viesť skladovú evidenciu nedokončenej výroby a výrobkov v priebehu účtovného obdobia
4. Vystavenie odberateľskej faktúry
a) tržba za predané výrobky	100	–	601
b) 23 % DPH z tržieb	23	–	343
c) faktúra celkom	120	311	–
5. Prijatá úhrada od odberateľa	123	221	311
6. Stav nedokončenej výroby na konci účtovného obdobia zistený fyzickou inventúrou	65	121	611
7. Stav výrobkov na konci účtovného obdobia zistený fyzickou inventúrou	230	123	613
8. Manko na nedokončenej výrobe	5	549	121
9. Prebytok vo výrobkoch	10	123	613
10. Stav materiálu na konci účtovného obdobia zistený fyzickou inventúrou	20	112	501

9.2 Účtovanie tovaru – spôsob B

Príklad

Účtovanie obstarania tovaru v prípade, že pri obstaraní nevznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku tovaru:
a) cena bez DPH	1 000	504	–
b) 23 % DPH	230	343	–
c) celkom	1 230	–	321
2. Úhrada faktúry dodávateľovi	1 230	321	221

Z príkladu vidno, že zložky obstarávacej ceny zásob sa v priebehu účtovného obdobia účtujú priamo do nákladov na príslušný nákladový účet. Spotreba tovaru sa účtuje na stranu MD účtu 504 – predaný tovar.

Príklad

Účtovanie obstarania tovaru kúpou v prípade, že pri obstaraní vznikli náklady súvisiace s obstaraním

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie faktúry dodávateľa za dodávku tovaru:
a) cena bez DPH	10 000	504	–
b) 23 % DPH	2 300	343	–
c) celkom	12 300	–	321/AÚ
2. Poistné tovaru v súvislosti s jeho prepravou od dodávateľa do účtovnej jednotky hradené v hotovosti	950	504	211
3. Provízia za sprostredkovanie kúpy tovaru platená v hotovosti	1 000	504	211
4. Dodávateľská faktúra za prepravu tovaru (prepravca nie je platiteľom DPH)	150	504	321/AÚ
5. Úhrada faktúr dodávateľom:
a) za dodaný tovar	12 300	321/AÚ	221
b) za prepravu tovaru	150	321/AÚ	221

Poznámka
Pri spôsobe B účtovania zásob sa zložky obstarávacej ceny zásob v priebehu účtovného obdobia účtujú priamo do nákladov na príslušný nákladový účet (spotreba tovaru sa účtuje na stranu MD účtu 504 – Predaný tovar). Je povinnosť však viesť skladovú evidenciu tak, aby bolo možné zistiť a preukázať stav zásob a zložky obstarávacej ceny zásob (tovaru) aj v priebehu účtovného obdobia.

Príklad

Účtovanie tovaru v maloobchode, v reštauráciách a pod.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Dodávateľská faktúra za dodaný tovar
a) bez DPH	550,00	504	–
b) 23 % DPH	126,50	343	–
c) celkom	676,00	–	321
2. Dodávateľská faktúra za prepravu bez DPH	50,00	504	321

Stanovenie predajnej ceny v pomocnej evidencii:	Suma v €
a) obstarávacia cena tovaru (550 + 50)	600,00
b) rabat (30 % zo 600 €)	180,00
c) DPH 23 % k predajnej cene	179,40
d) predajná cena celkom	959,40

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
3. Predaj tovaru v hotovosti
a) tržba celkom	959,40	211	–
b) DPH 23 %	179,40	–	343
c) tržba bez DPH	780,00	–	604

9.3 Účtovanie zľavy z ceny zásob u odberateľa

Podľa § 22 ods. 6 postupov účtovania, súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny. Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje ako zníženie nákladov na predané alebo spotrebované zásoby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba, ktorý sa účtuje podľa § 33 ods. 4 alebo podľa § 78 ods. 4 postupov účtovania.

V tejto súvislosti sa stretávame s rôznymi pojmami používanými pri poskytovaní zliav, ako napr. bonus, rabat, skonto a pod. Uvedené pojmy možno definovať nasledovne: bonus možno definovať ako zľavu z kúpnej ceny, prémiu, náhradu, odmenu napr. pri väčšom obrate.

Rabat možno definovať ako zrážku z nákupnej ceny poskytovanú odberateľovi odpočtom vo faktúre alebo zvláštnym dobropisom.

Rabat vernostný je percentuálna zrážka z ceny, ktorú dodávateľ poskytuje stálym odberateľom. Je progresívne odstupňovaná.

Rabat zavádzací je zrážka z ceny poskytovaná odberateľovi dodávateľom pri zavádzaní nového výrobku na trh.

Skonto možno definovať ako zľavu, ktorú poskytuje dodávateľ pri okamžitej, rýchlej platbe za dodávku. Môže sa uskutočniť percentuálnou zrážkou z ceny tovaru uvedenej na faktúre.

Zľavy vo forme iného druhu než je dodávaný tovar

Ako je vyššie uvedené, za zľavu z ceny sa nebude považovať nepeňažné plnenie vo forme iného druhu ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba. To znamená, že nepôjde o zľavu ceny, ale o nepeňažný príjem iného druhu majetku ako je nadobúdaná zásoba. Toto naturálne plnenie sa účtuje podľa vecného obsahu.

Ak náhradné dodanie bude vo forme dlhodobého majetku odpisovaného, zaúčtuje sa na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku a v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období (041, 042/384). Hodnota z účtu 384 sa rozpustí do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov rovnakým spôsobom ako pri dotáciách (§ 56 ods. 12 postupov účtovania).

Ak náhradné dodanie bude vo forme dlhodobého majetku neodpisovaného, zaúčtuje sa na ťarchu účtu účtovej skupiny 03 – Dlhodobý majetok – neodpisovaný so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (napr. 032/648). Tento spôsob účtovania vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 4 postupov účtovania.

Ak pôjde o zásoby a náhradné plnenie bude vo forme iného druhu zásob než aké boli dodané, zaúčtujú sa na ťarchu účtu zásob a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (napr. v prípade materiálu: 112/648). Tento spôsob účtovania vplýva z ustanovenia § 78 ods. 4 postupov účtovania.

Príklad

Účtovná jednotka za určité množstvo odobratého tovaru (lieky) dostala od svojho dodávateľa fotoaparát v hodnote 680 €. Ide aj v tomto prípade o zľavu z ceny a akým spôsobom sa zaúčtuje?

Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné plnenie vo forme iného druhu ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba. To znamená, že nepôjde o zľavu z ceny, ale o nepeňažný príjem iného druhu majetku ako je nadobúdaná zásoba. Toto naturálne plnenie sa účtuje podľa vecného obsahu. Ak účtovná jednotka obdrží „ako zľavu“ fotoaparát a jeho ocenenie je rovné alebo nepresiahne sumu 1 700 €, môže o ňom účtovať ako o majetku v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok alebo ako o zásobách v účtovej triede 1 – Zásoby. Ak by suma fotoaparátu presiahla 1 700 €, musí o ňom účtovať ako o dlhodobom hmotnom majetku.

1. účtovanie o fotoaparáte ako o majetku:

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
a) fotoaparát ako zľava za odobraté množstvo tovaru	680	042	384
b) zaradenie fotoaparátu do majetku	680	022	042
c) odpisovanie fotoaparátu podľa odpisového plánu	19	551	022
d) zúčtovanie účtu časového rozlíšenia vo výške odpisov do výnosov	19	384	648

Výpočet odpisov:

Účtovná jednotka si v účtovnom odpisovom pláne stanovila, že fotoaparát bude odpisovať 3 roky, čo činí 36 mesiacov. Mesačný odpis: 680 €: 36 mesiacov = 19 € po zaokrúhlení nahor. V rovnakej výške potom bude účtovná jednotka mesačne rozpúšťať hodnotu zaúčtovanú na účte 384 – Výnosy budúcich období do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

2. účtovanie o fotoaparáte ako o zásobách – spôsob A:

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
a) fotoaparát ako zľava za odobraté množstvo tovaru	680	132	648
b) výdaj zásoby do spotreby	680	504	132

3. účtovanie o fotoaparáte ako o zásobách – spôsob B:

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
a) fotoaparát ako zľava za odobraté množstvo tovaru účtovaný priamo do spotreby	680	504	648

Ak pôjde o zásoby a náhradné plnenie bude vo forme iného druhu zásob než aké boli dodané, zaúčtujú sa na ťarchu účtu zásob a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti a na ťarchu príslušného majetkového účtu zásob (napr. v prípade materiálu: 112 / 648). Tento spôsob účtovania vplýva z ustanovenia § 78 ods. 4 postupov účtovania.

Naturálna zľava v rovnakej forme ako je dodávaný tovar

Aj v tomto prípade dodávateľ poskytuje naturálnu zľavu, to znamená, že za určitý počet predaných výrobkov dá odberateľovi istý počet výrobkov zadarmo. Táto zľava sa dá v praxi vyjadriť slovami „kúpte dva výrobky a tretí dostanete zadarmo“. Takto získanú zľavu vo forme výrobkov alebo tovarov zdarma odberateľ zaúčtuje do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti v súlade s § 78 ods. 4 postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa účtuje bezodplatne nadobudnutý majetok (aj zásoby) so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu majetku (účtu zásob).

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Dodávateľská faktúra za dodaný tovar	132	321
2. Úhrada faktúry dodávateľovi	321	221
3. Zľava z ceny – tovar zdarma ocenený v reálnej hodnote	132	648
a) predaj tovaru získaného zdarma	504	132
b) tržba za predaný tovar získaný zdarma	211	604

Z uvedeného vyplýva, že zľava z ceny vo forme tovaru získaného zdarma sa prejaví ako zľava u odberateľa až vtedy, keď takto získaný tovar predá ďalšiemu zákazníkovi.

Zníženie ceny o prijatú zľavu u nespotrebovaných zásob

Podľa § 22 ods. 6 postupov účtovania, súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny. Účtovná jednotka obdržala od dodávateľa zľavu z ceny za odobratie vopred stanoveného množstva tovaru vo forme dobropisu. Ak túto zľavu obdrží ešte v čase, keď má zásoby na sklade, musí o túto zľavu ponížiť obstarávaciu cenu zásob. Účtovný predpis bude nasledovný:

	MD	D
ak obdrží dobropis ešte pred úhradou dodávateľskej faktúry	321	132
ak faktúra už bola dodávateľovi zaplatená	315	132

Ak by odberateľ obdržal dobropis v čase, keď zásoby (tovar) má už predané, musí o prijatú zľavu ponížiť hodnotu zaúčtovanú v nákladoch pri predaji tovaru. Účtovný predpis bude nasledovný: 315 alebo 321/504.

Toľko postupy účtovania. Problém v praxi však robí zúčtovanie prijatej zľavy v prípade, že zásoby neboli ešte predané alebo spotrebované. Zásada, že súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny, z ktorej vyplýva, že ocenenie zásob o prijaté zľavy by sa malo ponížiť, sa dá dodržať v prípade, že by išlo o malé množstvo zásob. Ale ak by išlo o veľký počet rôznorodého druhu zásob (napr. potraviny, drogéria a pod.), je v praxi problematické ponížiť obstarávaciu cenu každého jednotlivého kusa, preto účtovné jednotky účtujú prijatú zľavu ako cenovú odchýlku prostredníctvom účtov zásob, napr. účtu 132 – Tovar na sklade a v predajniach pri spôsobe A účtovania zásob, alebo ako zníženie nákladov pri spôsobe B účtovania zásob.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie došlých dodávateľských faktúr	30 000	132	321
2. Zúčtovanie prijatého dobropisu	5 000	315	132-Aú
3. Výdaj do spotreby (predaj)	30 000	504	132
4. Zúčtovanie cenovej odchýlky (zľavy)	5 000	132-Aú	504

Prehľad účtovania prijatej zľavy u odberateľa
a) Zľava z ceny pri skladovaných zásobách
Účtovné súvzťažnosti	MD	D
Pri spôsobe A účtovania zásob:
1. Prijatý dobropis (zľava z predajnej ceny) za nakúpené zásoby, pričom jednotlivé faktúry neboli uhradené	321	132
2. Prijatý dobropis (zľava z predajnej ceny) za nakúpené zásoby, pričom jednotlivé faktúry už boli uhradené	315	132
Pri spôsobe B účtovania zásob:
1. Prijatý dobropis (zľava z predajnej ceny) za nakúpené zásoby, pričom jednotlivé faktúry neboli uhradené	321	504
2. Prijatý dobropis (zľava z predajnej ceny) za nakúpené zásoby, pričom jednotlivé faktúry už boli uhradené	315	504
b) Zľava z ceny u predaných alebo spotrebovaných zásobách Účtovné súvzťažnosti budú rovnaké pri spôsobe A aj B účtovania zásob.
Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Dobropis – zľava z ceny zásob, ktoré ešte neboli dodávateľovi zaplatené	321	504
2. Dobropis – zľava z ceny zásob, ktoré boli dodávateľovi zaplatené	315	504
c) Zľava z ceny u zásob na sklade
Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Obstaranie zásob – tovaru bez zľavy	131	321
2. Zaradenie tovaru na sklad	132	131
3. Úhrada faktúry za tovar	321	221
4. Zúčtovanie zľavy z ceny tovaru poskytnutá dodatočne	315	132-Aú
5. Predaj tovaru: a) tržba z predaja tovaru b) úbytok predaného tovaru v obstarávacej cene c) zúčtovanie cenovej odchýlky – zľavy z ceny v alikvotnej výške k predaným zásobám	211 504 132-Aú	604 132 504

9.4 Zľavy z ceny u dodávateľa

Podľa § 74 ods. 2 postupov účtovania, zľava z ceny u dodávateľa je súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma a prezentačné akcie. Keďže zľavy z ceny sú súčasťou tržieb, o poskytnutú zľavu musí dodávateľ ponížiť tržby (korekcia účtu tržieb) so súvzťažným zápisom (znížením) účtu 311 – Odberatelia, ak odberateľ za predané zásoby ešte nezaplatil, alebo v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky, ak pôvodné faktúry za tovar už boli uhradené.

Účtovanie dobropisu u dodávateľa
Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Zúčtovanie dobropisu k dodávke, ktorú odberateľ ešte neuhradil	604	311
alebo stornom z účtu odberateľov aj tržieb	– 311	– 604
2. Zúčtovanie dobropisu k dodávke, ktorú odberateľ už uhradil	604	325
alebo stornom z účtu tržieb	x	325, mínus 604

Poznámka

Z uvedeného vyplýva, že u dodávateľa zaúčtovaním zľavy z predajnej ceny zásob dôjde k zníženiu tržieb za predaj zásob (zníženie zisku), u odberateľa zaúčtovaním zľavy dôjde k zníženiu nákladov a tým k zvýšeniu zisku z následného predaja zásob.

Ak dodávateľ kúpil fotoaparáty a dal ich svojim odberateľom ako odmenu za odobraté množstvo výrobkov alebo tovaru, prípadne aj služieb, o ich nákupe bude účtovať do nákladov na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Kúpa fotoaparátov	132	321
2. Výdaj fotoaparátov do spotreby – zákazníkom alebo ich nákup zúčtuje do nákladov priamo	548	321
3. Kúpa fotoaparátov pre zákazníkov	548	321

Na takýto spôsob poskytovania zľavy by si mal dodávateľ vystaviť interný predpis (smernicu) a mal by viesť evidenciu aj o tom, komu fotoaparáty ako zľavu z ceny poskytol.

10. Spoločné ustanovenia k účtovaniu zásob

10.1 O hnuteľných veciach s dobou použiteľnosti najviac jeden rok sa účtuje bez ohľadu na obstarávaciu cenu ako o zásobách (§ 13 ods. 7 postupov účtovania)

?Príklad

Účtovanie hnuteľného majetku, ktorého doba použiteľnosti je kratšia ako 1 rok, hoci jeho obstarávacia cena je vyššia ako 1 700 € (napr. brúska, ktorej doba použiteľnosti je najviac pol roka)

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
a) pri spôsobe A účtovania zásob	112	321
b) výdaj zásob do spotreby	501	112
c) pri spôsobe B účtovania zásob (teda priamo do spotreby)	501	321

10.2 Vyfakturované ale nedodané zásoby

Pri uzavieraní účtovných kníh, sa spôsobom A aj spôsobom B účtovania zásob, účtujú zásoby, ktoré sa nenachádzajú v účtovnej jednotke a to na ťarchu účtu 119 – Materiál na ceste alebo 139 – Tovar na ceste.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Došlá dodávateľská faktúra za materiál dňa 29. 12.	10 000	111	321
2. Došlá dodávateľská faktúra za tovar dňa 29. 12.	5 000	131	321
3. Do 31. 12. fyzicky neprišiel ani materiál a ani tovar:
a) preúčtovanie materiálu	10 000€	119	111
b) preúčtovanie tovaru	5 000	139	131

10.3 Nevyfakturované dodávky zásob

Nevyfakturované dodávky sa pri spôsobe A aj B účtujú v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky, 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky, 323 – Krátkodobé rezervy alebo na účty účtovej skupiny 45 – Rezervy. Nevyfakturované dodávky sa ocenia napríklad podľa uzatvorenej zmluvy, dodacieho listu alebo odhadom (§ 23 ods. 2 postupov účtovania).

Príklad

V účtovnej jednotke nastal prípad, že materiál alebo tovar bol účtovnej jednotke ku koncu účtovného obdobia dodaný, ale neprišla faktúra.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Tovar bol fyzicky dodaný, účtovná jednotka nemá faktúru,
a) ale cenu tovaru pozná zo zmluvy	5 000	132	326
b) účtovná jednotka nepozná presnú sumu, tú odhadne	2 000	132	323
2. V prípade dodaného materiálu
a) účtovná jednotka pozná presnú sumu	5 000	112	326
b) účtovná jednotka nepozná presnú sumu	2 000	112	323

10.4 Normy prirodzených úbytkov zásob a druhy materiálov účtovaných priamo do spotreby

Normy prirodzených úbytkov zásob a druhy materiálov účtovaných priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad sú uvedené vo vnútornom predpise účtovnej jednotky so zohľadnením toho, že spotreba materiálu vykázaná v účtovnej závierke zodpovedá skutočnej spotrebe materiálu.

Účtovná jednotka má možnosť stanoviť si vlastným interným predpisom normy prirodzených úbytkov zásob, v rámci ktorých nezavinené úbytky zásob nie sú z účtovného hľadiska mankom ani škodou.

Takéto normy si môže účtovná jednotka stanoviť na základe viacročných zisťovaní a overovaní vo svojich konkrétnych podmienkach. Nemala by ich stanoviť na základe paušálnych odhadov, príp. prevzatím od iných účtovných jednotiek. Stanovené normy musia byť ekonomicky zdôvodnené a objektívne. Je potrebné ich každoročne prehodnocovať a prispôsobovať zmeneným podmienkam.

Normy prirodzených úbytkov zásob by mali byť vypracované na technologické a technické straty vznikajúce, napr. rozprášením, vyschnutím alebo vyparovaním v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese.

Aj v obchodnej činnosti je možné stanoviť si normy na stratné tovaru, ktoré musia byť ekonomicky zdôvodnené.

Účtovná jednotka si môže v internej smernici stanoviť druhy materiálov, ktoré pri ich obstaraní zaúčtuje priamo do nákladov, napr. čistiace potreby, kancelárske potreby a pod.

Podľa § 43 ods. 14 postupov účtovania, normy prirodzených úbytkov zásob a druhy materiálov účtovaných priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad sú uvedené vo vnútornom predpise účtovnej jednotky zo zohľadnením toho, že spotreba materiálu vykázaná v účtovnej závierke zodpovedá skutočnej spotrebe materiálu.

Účtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú chovom hospodárskych zvierat, si v rámci noriem prirodzených úbytkov stanovia normy hynutia zvierat. Takéto normy možno stanoviť iba na mladé zvieratá, ktoré sú súčasťou zásob a účtujú sa na účte 124 – Zvieratá.

Účtovanie prirodzených úbytkov zásob
– spôsob A

Účtovanie prirodzených úbytkov zásob a stratného neprevyšujúce normy prirodzených úbytkov a stratného stanovených účtovnou jednotkou ocenené v obstarávacích cenách:

a) materiálu	501	112
b) tovaru	504	132
c) nedokončenej výroby	611	121
d) polotovarov vlastnej výroby	612	122
e) výrobkov	623	123
f) nezavinené uhynutie zvierat	614	124

Účtovanie prirodzených úbytkov zásob
– spôsob B

Pri spôsobe B účtovania zásob sa normy prirodzených úbytkov zásob neúčtujú, tak ako pri spôsobe A. Normy prirodzených úbytkov zásob zostanú zúčtované v nákladoch, to znamená že sa nebudú účtovať na účty zásob, na ktoré sa zásoby účtujú ku koncu účtovného obdobia na základe výsledkov inventarizácie. Interná smernica však musí byť tiež vypracovaná.

10.5 Zásoby odovzdané na spracovanie a prevzaté zásoby

• Zásoby odovzdané na spracovanie inej účtovnej jednotke, do konsignačných skladov alebo požičané mimo účtovnej jednotky sa sledujú na analytických účtoch a v analytickej evidencii sa zaznamenáva miesto ich uloženia.

• Zásoby prevzaté účtovnou jednotkou na spracovanie, vypožičané od iných subjektov, došlé účtovnej jednotke omylom a informácie o konsignačnom sklade sa zaznamenávajú na podsúvahových účtoch s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

Príklad

Účtovná jednotka odovzdala časť materiálu zo skladu na spracovanie inej účtovnej jednotke. Akým spôsobom sa takýto úbytok materiálu zo skladu zaúčtuje v účtovníctve účtovnej jednotky?

Podľa § 43 ods. 9 postupov účtovania pre podnikateľov, zásoby odovzdané na spracovanie inej účtovnej jednotke, do konsignačných skladov alebo požičané mimo účtovnej jednotky sa sledujú na analytických účtoch vedených k príslušným syntetickým účtom zásob a v analytickej evidencii sa zaznamenáva miesto ich uloženia.

Taktiež podľa § 43 ods. 11 postupov účtovania, zásoby prevzaté účtovnou jednotkou na spracovanie, vypožičané od iných subjektov, došlé účtovnej jednotke omylom a informácie o konsignačnom sklade sa zaznamenávajú na podsúvahových účtoch s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

Podľa § 85 postupov účtovania, na podsúvahových účtoch v účtových skupinách 75 až 79 sa sledujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje v účtovných knihách a ktorých znalosť je podstatná na posúdenie majetkoprávnej situácie účtovnej jednotky a jej ekonomických zdrojov, ktoré možno využiť.

V účtovníctve účtovnej jednotky sa môže vytvoriť zúčtovací účet a zabezpečenie účtovaného záznamu na podsúvahových účtoch.

10.6 Ostatné spoločné ustanovenia

• Pri účtovaní zásob spôsobom A, sa môžu nákupy materiálu účtovať priamo na účte 112 – Materiál na sklade a nákupy tovaru na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach.

• Sumu nákladov na externé spracovanie materiálu alebo o vlastné náklady vynaložené na spracovanie materiálu vlastnou činnosťou, sa zvyšuje ocenenie zásob.

• Renovácia náhradných dielcov a úprava zásob vykonávaná vo vlastnej réžii sa aktivuje a náklady na renováciu a úpravu sú zložkou ocenenia náhradných dielcov a zásob na sklade.

• Prevod zásob vlastnej výroby do vlastných predajní sa účtuje prostredníctvom účtu 621 – Aktivácia materiálu a tovaru.

11. Inventarizácia zásob a účtovanie inventarizačných rozdielov

Inventarizáciu majetku (a teda aj zásob) a záväzkov upravuje zákon o účtovníctve v § 29 a § 30. Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Porovnaním skutočného stavu zásob s účtovným stavom môžu vzniknúť inventarizačné rozdiely manko a prebytok, ktoré sú definované v § 30 ods. 5 zákona o účtovníctve nasledovne:

a) manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,

b) prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom, alebo

c) škoda je neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku; inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko (§ 26 ods. 6 zákona o účtovníctve).

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
a) účtovanie manka na zásobách pri spôsobe A
1. na materiáli	549	112
2. na tovare	549	132
3. na nedokončenej výrobe	549	121
4. na polotovaroch vlastnej výroby	549	122
5. na výrobkoch	549	123
6. na zvieratách	549	124
b) účtovanie manka na zásobách pri spôsobe B
1. na materiáli	549	501
2. na tovare	549	504
3. na nedokončenej výrobe	549	611
4. na polotovaroch vlastnej výroby	549	612
5. na výrobkoch	549	613
6. na zvieratách	549	614
c) účtovanie prebytku na zásobách pri spôsobe A účtovania zásob
1. na materiáli	112	648
2. na zásobách vlastnej výroby	12x	648
3. na tovare	132	648
d) účtovanie prebytku na zásobách pri spôsobe B účtovania zásob
1. na materiáli	501	648
2. na zásobách vlastnej výroby	12x	61x
3. na tovare	504	648
Účtovanie škôd na zásobách pri spôsobe A
1. Škoda na materiáli neopraviteľná, materiál je zlikvidovaný	549	112
2. Škoda z titulu živelnej pohromy, totálne zničenie materiálu	549	112
3. Škoda na tovare, tovar je zlikvidovaný	549	132
4. Škoda na výrobkoch, výrobky boli zlikvidované	549	613
Účtovanie škôd na zásobách pri spôsobe B v priebehu roka
1. Škoda na materiáli neopraviteľná, materiál je zlikvidovaný	549	501
2. Škoda z titulu živelnej pohromy, totálne zničenie	549	501
3. Škoda na tovare, tovar je zlikvidovaný	549	504
4. Škoda na výrobkoch, výrobky boli zlikvidované	549	613

Podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve, odcudzenie zásob alebo ich strata zistená pri inventarizácii sa nepovažuje za škodu, ale za manko.

Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov.

12. Opravné položky k zásobám

Opravná položka k zásobám sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve. Opravná položka sa vytvára podľa § 23 ods. 1 postupov účtovania.

12.1 Čistá realizačná hodnota zásob a opravné položky

Podľa § 23 postupov účtovania, ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy a ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Ak obstarávacia cena alebo vlastné náklady zásob sú vyššie ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky, napríklad v dôsledku nepotrebnosti, nadbytočnosti, poklesu ich predajnej ceny alebo v dôsledku toho, že sa zvýšili náklady potrebné na ich dokončenie, vytvára sa opravná položka k týmto zásobám vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou.

Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Ocenenie zásob po zohľadnení zníženia ich hodnoty nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo ich použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. K surovinám a k pomocným látkam sa opravná položka vytvára, ak je pravdepodobné, že hotové výrobky, na výrobu ktorých budú tieto suroviny a pomocné látky použité, sa predajú so stratou.

Z uvedeného vyplýva, že pri inventarizácii zásob musí účtovná jednotka prehodnotiť, či úžitková hodnota zásob (reálna hodnota) zodpovedá ich oceneniu v účtovníctve. Ak zistí, že došlo k zníženiu ich ocenenia, pričom toto zníženie nie je definitívne, vytvára sa k zásobám opravná položka. Pri stanovení výšky opravnej položky k zásobám sa porovnáva ich hodnota, ktorou sú ocenené v účtovníctve (obstarávacia cena), s hodnotou, za ktorú by sa tieto zásoby dali predať, alebo použiť pre vlastné potreby po odpočítaní predpokladaných nákladov na ich dokončenie alebo nákladov na ich predaj. Ekonomickou podstatou je, aby ocenenie zásob v účtovníctve nebolo vyššie ako je ich predpokladaná predajná cena alebo použitie pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Za čistú realizačnú cenu možno považovať cenu, za ktorú sa ešte zásoby môžu predať.

Tvorba OP k zásobám = obstarávacia cena – čistá realizačná hodnota

Čistá realizačná hodnota zásob =
= predpokladaná predajná cena – náklady na predaj

12.2 Tvorba opravnej položky k zásobám

Tvorba opravnej položky k zásobám, s výnimkou zásob vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Názov účtovného prípadu

Má dať

Dal

OP k zásobám

505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám

61 – Zmeny stavu VO zásob

19 – OP k zásobám

VO = vnútroorganizačných zásob

12.3 Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky k zásobám

Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky k zásobám môže dôjsť z dvoch dôvodov:

a) zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám,

Názov účtovného prípadu

Má dať

Dal

Zúčtovanie OP k zásobám

19 – OP k zásobám

505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám

61 – Zmeny stavu VO zásob

b) zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu zásob.

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Zúčtovanie OP k zásobám	19 – OP k zásobám	1 – Zásoby

Opravné položky k zásobám sa účtujú na týchto súvahových účtoch
191	Opravné položky k materiálu	194	Opravné položky k výrobkom
192	Opravné položky k nedokončenej výrobe	195	Opravné položky k zvieratám
193	Opravné položky k polotovarom vlastnej výroby	196	Opravné položky k tovaru

Účtovné súvzťažnosti tvorby opravnej položky k zásobám z dôvodu, že budúce ekonomické úžitky z nich sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve	MD	D
a) k materiálu	505	191
b) k nedokončenej výrobe	611	192
c) k polotovarom vlastnej výroby	612	193
d) k výrobkom	613	194
e) k zvieratám	614	195
f) k tovaru	505	196

Účtovné súvzťažnosti z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob:	MD	D
a) k materiálu	191	505
b) k nedokončenej výrobe	192	611
c) k polotovarom vlastnej výroby	193	612
d) k výrobkom	194	613
e) k zvieratám	195	614
f) k tovaru	196	505

Účtovné súvzťažnosti z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva (predaj, likvidácia, darovanie, škoda, spotreba):	MD	D
a) k materiálu	191	112
b) k nedokončenej výrobe	192	121
c) k polotovarom vlastnej výroby	193	122
d) k výrobkom	194	123
e) k zvieratám	195	124
f) k tovaru	196	132

Príklad

Opravná položka k tovaru ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Účtovná jednotka má na sklade tovar, ktorého obstarávacia cena celkom zaúčtovaná na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach je vo výške 22 000 € (účtovná hodnota zásob), predajná cena bola stanovená vo výške 25 000 €. Nakoľko však ide o tovar, ktorému o pár mesiacov končí záručná doba, je predpoklad, že sa bude predávať za cenu nižšiu ako je jeho účtovná hodnota (22 000 €). Napr. je predpoklad, že predajná cena bude vo výške 21 000 €, náklady na predaj vo výške 500 €, to znamená, že čistá realizačná hodnota zásob je vo výške 20 500 €.

OP = účtovná hodnota zásob – čistá realizačná hodnota zásob = 22 000 – 21 000 - 500 = 1 500 €.

Účtovná jednotka musí vytvoriť opravnú položku k tovaru vo výške 1 500 €.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Tvorba opravnej položky k tovaru	1 500	505	196
2. Zúčtovanie opravnej položky k tovaru z dôvodu zániku opodstatnenosti jej existencie	1 500	196	505

Predaj tovaru v nasledujúcom účtovnom období

Ak účtovná jednotka predá tovar za predpokladanú predajnú cenu, ku ktorému bola vytvorená opravná položka, musí najskôr zúčtovať opravnú položku a až potom bude účtovať o predaji tovaru.

Účtovné súvzťažnosti	Suma v €	MD	D
1. Zúčtovanie opravnej položku z dôvodu predaja tovaru (po zúčtovaní OP došlo k zníženiu hodnoty zásob)	1 500	196	132
2. Tržba z predaja tovaru	21 000	211	604
3. Náklady spojené s predajom tovaru (provízia za sprostredkovanie predaja tovaru)	500	518	211
4. Úbytok predaného tovaru v obstarávacej cene po zohľadnení opravnej položky (OC – OP = 22 000 – 1 500)	20 500	504	132

Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov je možné konštatovať, že tovar sa predal so stratou vo výške 1 500 €, pretože bol zakúpený za 22 000 €, ďalší vynaložený náklad na jeho predaj vo výške 500 €, spolu vo výške 22 500 € a tržba z predaja tovaru bola len vo výške 21 000 €.

13. Účtovanie zásob v analytickej evidencii (§ 45)

Analytická evidencia sa vedie podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách alebo súborov dát z počítača. V účtovných jednotkách vykonávajúcich maloobchodnú činnosť najmä podľa hmotne zodpovedných osôb a miest uloženia zásob. Analytická evidencia slúži na identifikáciu zásob a obsahuje najmä označenie, dátum obstarania, dátum vyskladnenia, ocenenie a údaje o množstve zásob.

Účtovné jednotky evidencii zásob musia venovať náležitú pozornosť. Evidencia zásob sa vedie v nadväznosti na použitý spôsob účtovania zásob (A alebo B). V zásade sa rozlišujú dva základné spôsoby evidencie zásob priebežný spôsob evidencie zásob a periodický spôsob evidencie zásob.

Priebežný spôsob evidencie zásob sa viaže na spôsob A účtovania zásob. Umožňuje uskutočňovať inventarizáciu priebežne, kedykoľvek počas roka a zistené skutočné stavy porovnať s účtovnými, pretože pri takomto spôsobe účtovania zásob sa počas roka účtuje na účtoch účtovej triedy 1 – Zásoby.

Periodický spôsob evidencie zásob sa viaže na spôsob B účtovania zásob. Počas roka predpokladá viesť dôslednú skladovú evidenciu. V prípade, že pri takomto spôsobe evidencie zásob sa uskutoční v priebehu roka inventarizácia zásob, za účtovný stav sa považujú údaje skladovej evidencie. Skladová evidencia sa preto musí viesť tak, aby bolo možné zistiť a preukázať stav zásob v priebehu účtovného obdobia a aj ku dňu zostavenia účtovnej závierky a aby boli z evidencie zrejmé zložky obstarávacej ceny zásob alebo vlastných nákladov pri zásobách vlastnej výroby. Skladová evidencia môže mať formu skladových kariet, súboru údajov v počítači, ale môže to byť aj zošit, v ktorom sa v kolónkach evidujú potrebné údaje.

Pre obidva spôsoby evidencie zásob platia všeobecné požiadavky na analytickú evidenciu zásob, ktorá sa musí viesť podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách alebo súboroch údajov v počítači. V účtovných jednotkách, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť aspoň podľa hmotne zodpovedných osôb, prípade podľa miesta uloženia zásob.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

32,00 €

32,00 €