Zárobková činnosť nezamestnaných

Uchádzač o zamestnanie môže vykonáva zárobkovú činnosť aj v čase, kedy je v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu práce. (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“). Aké sú podmienky vykonávania zárobkovej činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti?

Uchádzač o zamestnanie na účely zákona o službách zamestnanosti je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý:

•    nie je zamestnanec,

•    nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorenej podľa Zákonníka práce alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. podľa Občianskeho zákonníka), okrem zákonom ustanovených výnimiek,

•    neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

•    nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Podľa § 6 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti sa za zamestnanie považuje vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Zamestnanec je podľa § 4 zákona o službách zamestnanosti fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Naopak za zamestnanca sa nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

Príklad 1

Môže byť fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, evidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie? Pred vznikom poslaneckého mandátu fyzická osoba vyhlásila, že funkciu poslanca bude vykonávať bez nároku na odmenu a zásady odmeňovania poslancov umožňujú vzdať sa tohto práva.

Výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemožno považovať za zárobkovú činnosť a to z dôvodu, že sa nevykonáva na základe pracovnoprávneho vzťahu. Výkon funkcie poslanca sa považuje za (čestnú) verejnú funkciu, ktorej účelom nie je dosahovanie zárobku, ale podieľanie sa na správe verejných záležitostí v oblasti územnej samosprávy, a preto táto osoba môže byť evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Za výkon tejto funkcie nevzniká nárok na plat (odmenu), a odmena môže byť fakultatívne priznaná na základe uznesenia obecného zastupiteľstva.

Postavenie zamestnávateľa upravuje § 3 zákona o službách zamestnanosti, v zmysle ktorého ide o právnickú osobu, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Za zamestnávateľa sa považuje aj:

•    organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa Obchodného zákonníka,

•    právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky,

•    právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať fyzickú osobu do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a z toho dôvodu požiada úrad o poskytnutie informačných a poradenských služieb pri výbere zamestnanca alebo o poskytnutie príspevku podľa § 50 (príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie), podľa § 51a (príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní) alebo § 56 (príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska), alebo ktorá chce prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51 (príspevok na vykonávanie absolventskej praxe),

•    právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny.

V súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti môže uchádzač o zamestnanie, t. j. občan, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“), vykonávať aj zárobkovú činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podmienkou je, že výška jeho odmeny nepresiahne zákonom stanovenú výšku.

V zmysle novely zákona č. 81/2017 Z. z. o službách zamestnanosti (od 1. 5. 2017) môže nezamestnaný občan vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ale len počas 40 kalendárnych dní v roku a to len u jedného zamestnávateľa.

Ďalšou podmienkou je, že mesačná odmena dohodára nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny (od 1. 7. 2021 ide o sumu 218,06 €).

Uchádzači o zamestnanie, ktorí chcú počas evidencie na úrade práce vykonávať zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, musia spĺňať nasledovné pravidlá:

•    zamestnanec môže mať uzatvorenú len jednu dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a to ktorej doba trvania nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku

Poznámka: Limit 40 dní sa posudzuje v súčte viacerých dohôd, ktoré mal uchádzač o zamestnanie počas roka uzatvorené, t. j. uchádzač o zamestnanie môže pracovať počas roka aj na viac dohôd (ale len po sebe), avšak všetky tieto dohody môžu „v úhrne“ dosiahnuť najviac dobu 40 dní (táto podmienka platí v každom ďalšom kalendárnom roku)

•    mesačná odmena plynúca z dohody nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „suma životného minima), t. j. od 1. 5. 2021 si uchádzač o zamestnanie môže mesačne zarobiť najviac 218,06 €

•    uchádzač o zamestnanie nemôže vykonávať prácu na dohodu u toho zamestnávateľa, u ktorého bol, bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu

•    uchádzač o zamestnanie nemôže vykonávať prácu na dohodu ani u toho zamestnávateľa, ktorý uchádzača o zamestnanie v posledných 6 mesiacoch pred uzatvorením dohody odmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom práce

•    uchádzač o zamestnanie nesmie vykonávať zárobkovú činnosť na viac dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru súčasne, t. j. nesmie mať súbežne viac dohôd u toho istého zamestnávateľa a ani viac dohôd súčasne u rôznych zamestnávateľov.

Uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila. Do ôsmich kalendárnych dní má uchádzač o zamestnanie povinnosť preukázať príslušnému úradu práce rozhodné skutočnosti pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie t. j. skutočnosti o výške odmeny za uplynulý kalendárny mesiac.

Obmedzenia na „ostatných dohodárov“, t. j. na zamestnancov v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktorí nie sú počas tejto zárobkovej činnosti súčasne evidovaní na úrade práce, sa tieto nové pravidlá nevzťahujú!

Príklad 2

Uchádzač o zamestnanie uzavrel so zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti od 1. 8. 2021. Prácu vykonáva len dva dni v týždni. Započítajú sa do doby trvania dohody dni skutočného výkonu práce alebo celá doba trvania dohody? Môže uchádzač o zamestnanie po skončení dohody o pracovnej činnosti uzavrieť dohodu aj u iného zamestnávateľa?

Uchádzač o zamestnanie môže mať uzatvorenú len takú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktorej doba trvania nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku. Do tohto zákonného limitu sa započíta doba trvania všetkých dohôd, ktoré mal/bude mať uchádzač o zamestnanie počas roka uzatvorené. Do limitu 40 kalendárnych dní sa nezapočíta skutočný počet odpracovaných dní, ale počet kalendárnych dní, na ktoré bola dohoda uzatvorená.

Podľa zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie môže vykonávať osobnú asistenciu podľa § 20 a § 23 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny.

Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať aj nižšie uvedené činnosti, kde zákon o službách zamestnanosti limitovanú výšku príjmu z tejto činnosti nestanovuje:

•    poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

•    vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•    byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa § 14 a § 14d zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•    vykonávať funkciu člena volebnej komisie a zapisovateľa volebnej komisie a vykonávať činnosť asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov,

•    vykonávať pracovnú povinnosť podľa zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii v znení neskorších predpisov,

•    vykonávať hygienické a proti epidemické opatrenia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo podľa § 3 písm. r) druhý bod zákona o hospodárskej mobilizácii počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ide o výkon činnosti pri plošnom testovaní, či na očkovacích miestach).

Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu – osobne, telefonicky, poštou... a následne si dať vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti; začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač do 3 pracovných dní odo dňa vystavenia; ukončenie preukazuje osobne pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; ak uchádzač o zamestnanie predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti nie je povinný preukazovať hľadanie si zamestnania a dostaviť sa na stanovené kontakty úradu).

Ing. Iveta Matlovičová

§ 14 zákona č. 570/2005 Z. z.

Zaradenie do aktívnych záloh

(1) Do aktívnych záloh môže byť zaradený vojak v zálohe, ak

a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou, do ktorej má byť zaradený,

b) dosiahol plánovanú vojenskú hodnosť na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený, alebo vojenskú hodnosť v tom istom hodnostnom zbore najviac o jeden stupeň nižšiu alebo o dva stupne vyššiu, než aká je plánovaná na výkon tejto funkcie,

c) spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený, ak sa vyžadujú,

d) je zdravotne spôsobilý a psychicky spôsobilý,

e) je bezúhonný,

f)  je spoľahlivý,

g) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

h) je občanom,

i)  nie je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 1 alebo ods. 2,

j)  uzatvoril dohodu o zaradení.

(2) Kvalifikačný predpoklad na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou spĺňa vojak v zálohe, ak získal…

a) najmenej stredné odborné vzdelanie a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik,

b) najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster a štábny nadrotmajster,

c) vysokoškolské vzdelanie a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník a plukovník.

(3) Odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť vojak v zálohe zaradený, ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.